Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-102-2018.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, v konaní zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, o zaplatenie 1 956,90 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8. novembra 2017, č. k. 14C/10/2013-194, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP" a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP" ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 8. novembra 2017, č. k. 14C/10/2013-194 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 782,76 eura ako i v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 65,23 eura od 21.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.5.2009 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Po vykonanom dokazovaní zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný - bezúčelový úver vo výške 3 319,39 eura (100 000,- SK), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť mesačných splátkach po 65,23 eura (1 965,- SK) s periodicitou splátok mesačne k 20. dňu v kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky istiny bola stanovená na deň 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru na deň 20.11.2011. Výška úrokovej sadzby bola 11,10 p.a. v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru bol 1,66 eura (50,- SK) mesačne. Splatnosť splátky úrokov bola posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov bola 6,07 %. Zároveň v čl. V bod 2 Zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so Sadzobníkom.
3. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. podaním zo dňa 28.12.2010 zaslala žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky, v ktorom mu oznámila, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá vznikla z úveru/číslo účtu: XXXXXXXXX na žalobcu a to vo výške 5 879,25 eura s príslušenstvom.
4. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.10.2010.
5. Podľa výzvy na zaplatenie zo dňa 17.2.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 6 040,66 eura a zároveň ku dňu 17.2.2011 odstúpila od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka. Oznámila mu, že tým sa jeho záväzok stal splatným v celom rozsahu spolu s príslušenstvom.
6. Žalobca podaním zo dňa 26.9.2017 upravil pôvodný návrh tak, že voči žalovanému sa domáhal zaplatenia 1 956,90 eura (30 splátok po 65,23 eura splatných od 20.6.2009 do 20.11.2011) s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom splatnosti jednotlivých splátok. Podanú žalobu v časti o zaplatenie 782,76 eura, ako i v časti úroku z omeškania vo výške 9% p.a. od splatnosti jednotlivých splátok od 21.6.2008 do 21.5.2009 až do zaplatenia zobral späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobca podanú žalobu v časti istiny vo výške 782,76 eura ako i v časti príslušných úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. zobral späť v priebehu konania, žalovaný nevyslovil nesúhlas so späťvzatím, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení konanie v uvedenej časti zastavil a urobil tak v rozhodnutí vo veci samej.
8. Posúdil vzťah ako spotrebiteľský a zaoberal sa aktívnou vecnou legitimáciou. Konštatoval, že banka môže postúpiť úverovú pohľadávku inému subjektu, ak klient nesplnil riadne a včas, čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru, na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný a jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Teda spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú až splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6C0/119/2013 zo dňa 29.5.2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.
9. Žalobca nepreukázal, že by právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. pred postúpením pohľadávky zaslala žalovanému písomnú výzvu na splatenie dlhu. Existencia tejto písomnej výzvy je zákonnou podmienkou pre následné postúpenie predmetnej pohľadávky bankou na iný subjekt. Keďže zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom splnenie jednej podmienky súd nemal preukázané, dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Obč. zák. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení nemožno v tomto prípade efektívne konvalidovať ani oznámením banky o postúpení pohľadávky. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v dôsledku tohto nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné, a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.
10. Poukázal aj na argumentáciu žalobcu v zmysle úpravy bankového tajomstva ako účelu právnych noriem zákona o bankách. Súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil, konštatujúc, že v konaní nebolo sporné, že zo strany právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s. nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vypovedaniu zmluvy prípadne k odstúpeniu od zmluvy. K vyhláseniu splatnosti úveru pristúpil žalobca prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. a to po postúpení predmetnej pohľadávky, ktorú skutočnosť sám potvrdil v žalobe a súdu doložil dôkaz a to podanie zo dňa 17.2.2011 výzva na zaplatenie. Súd poukázal na judikatúru krajských súdov a konštatoval, že bolo by v rozpore s účelom Zákona o bankách, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. Ak by sa pripustil takýto stav, tak by spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou sa zrazu ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách nutná. Banka má právo postúpiť pohľadávku aj z celého úverového vzťahu, no podmienkou je, aby došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, a ktoré mala banka zrealizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru súdu nemá. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol.
11. K náhrade trov konania prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný vo veci mal plný úspech (k čiastočnému späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného), z procesného hľadiska v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, a ani zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali, preto súd rozhodol, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
12. Zistený skutkový stav vo veci samej súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 52, § 53 ods. 1, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, 2, § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.
13. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že ako už poukázal vo svojom skoršom podaní adresovanom súdu, argumentoval účelom ust. § 92 zákona o bankách, ktorým je ochrana bankového tajomstva, k čomu poukázal aj na dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu. Poukázal tiež na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa preferencie zachovania platnosti právneho úkonu a prílišného formalizmu. Tiež poukázal na bod 18.14 VOP a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359 CSP), malo zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
16. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
17.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17.4. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
19. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení výroku o zamietnutí žaloby, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.
20. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny predpis, alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.
21. Podľa zistenia súdu prvej inštancie bola medzi zmluvnými stranami podpísaná zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá bola podpísaná dňa 21.12.2010.
22. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení, t. j. pohľadávka banky musí byť splatná, predchádza jej písomná výzva a omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku. Tieto striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú možnosť odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď odkaz 72c v § 89 ods. 1 ZoB v znení z.č. 132/2013 Z.z.). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona a s priamym dopadom na platnosť tohto právneho úkonu.
24. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodujúc o podanej žalobe žalobcu voči žalovanému týkajúcej sa zaplatenia zvyšku nároku po čiastočnom späťvzatí v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý následne aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov. Takisto aj odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritérium "presvedčivosti" tak, ako je to uvedené v ust. § 220 ods. 2 veta tretia CSP.
25. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné podanú žalobu (vo zvyšku) zo strany žalobcu zamietnuť, pretože v nej označený žalobca nedisponoval dostatkom aktívnej vecnej legitimácie na svojej strane, ktorý nedostatok sa správne musí prejaviť v zamietnutí žaloby podanej takýmto subjektom. Takisto odvolací súd súhlasí aj s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky vykazuje znaky neplatného právneho úkonu, pretože bola dojednaná v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, lebo sa ňou postupovala ešte nie splatná pohľadávka. Takisto v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by postupca pohľadávky, t. j. Slovenská sporiteľňa a.s., zaslala žalovanému písomnú výzvu k splneniu jeho dlhu, ako jednej zo súčasne sa majúcich podmienok v zmysle § 92 ods. 8 cit. zák.
26. Z obsahu ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., o bankách vyplýva to, že banka môže inému subjektu postúpiť iba tú časť pohľadávky, ktorá sa rovná nesplácanému dlhu. Aj z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, pôvodne išlo o ust. § 92 ods. 7 sa upravuje možnosť použitia inštitútu postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj takej osobe, ktorá bankou nie je. Banka má totiž v prípade porušenia povinnosti dlžníka splácať svoj úver včas a riadne, oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a to až po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok určených v zákone o bankách, alebo má možnosť od zmluvy odstúpiť alebo túto jednostranne vypovedať. V danom prípade banka týmto spôsobom nepostupovala, žalovanej výzvu nezaslala a pohľadávku na žalobcu ako postupníka postúpila bez toho, že by vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stala predmetom postúpenia živá
- nesplatná časť pohľadávky. Určite nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzatvorení úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu (v danom prípade do 21.12.2010) postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretiemu subjektu, ktorý ani nepodlieha dozoru zo strany NBS. Takéto konanie by bolo v príkrom rozpore so zmyslom a účelom zákona o bankách, pretože poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou a zákonom upravenou činnosťou. Na základe uvedeného je následne možné prijať ten záver, že samotné ust. § 92 ods. 8 cit. zák., dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientom za súčasného splnenia nasledovných podmienok: a/klient je v omeškaní minimálne 90 kalendárnych dní a b/ banka vyzvala klienta písomne na splnenie jeho povinnosti.
27. Ak nedôjde ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok, predmetná pohľadávka je nepostupiteľná a tým aj v rozpore s ust. § 39 a § 525 ods. 1 Obč. zák. Na takýto právny úkon je potrebné hľadieť, ako na absolútne neplatný. Neunesenie dôkazného bremena v súvislosti s platným postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., má za následok nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie na strane postupníka (žalobcu) s následným zamietnutím žaloby.
28. Slovami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017) by podmienky postúpenia bankovej pohľadávky bolo vyjadreneé tak, že „Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8, v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu (resp. pohľadávky) a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného na ustanovenie ako celok).“
29. Odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd) ďalej konštatuje, že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno, či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.). Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu tolerovateľnosti správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať na existenciu zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným spôsobom. Druhou stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu (NS SR sp. zn. 7 Cdo 26/2017 z 28.3.2017).
30. Pokiaľ ide o dohodu (upravenú 18.14 Všeobecných obchodných podmienok), odvolací súd konštatuje, že takouto dohodou nie je dotknuté kogentné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uvedený právny predpis je predpisom verejného práva ingerujúceho do súkromného práva, a to práve v dôsledku špeciálneho postavenia subjektu - banky, ktoré postavenie a činnosť sú zákonom o bankách regulované. Nemožno platne ani len dojednať takú zmenu kogentnej úpravy (v prípade ak by mala byť považovaná za dispozitívnu, s čím odvolací súd nesúhlasí), pretože obyčajným argumentom platnosti takého dojednania by bola jeho neprijateľnosť, pre narúšanie vyváženia pomeru ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu v jeho neprospech. Z povahy úpravy uvedených podmienok nemôže vyplývať iný záver ako ten, že sa od nich nemožno odchýliť tak ani s poukazom na § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktoré bolo zavedené do zákona neskôr.
31. Samotnú skutočnosť oznámenia o postúpení pohľadávky nemožno považovať za založenie vecnej legitimácie v spore so slabšou stranou - spotrebiteľom, pretože praktiky dodávateľov, ktoré nemožno označiť za súladné so zákonom sa týkajú aj podmienok zmluvy (napr. prevoditeľnosti pohľadávok), ktoré podliehajú prieskumu spotrebiteľskej súdnej ochrany, pričom skúmanie aktívnej vecnej legitimácie dodávateľa súd realizuje (napr. preskúmaním neprerušeného radu zmluvných cesií) v súdnom konaní tak, aby mu spotrebiteľská právna ochrana nebola upretá.
32. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
33.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
33.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací súd nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v konaní nevznikli.
35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).