Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/89/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: HWAIL PRESS CO., LTD., so sídlom Banchuk-ro, Nam-gu 270, Incheon, Kórejská republika, právne zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, Radlinského 2788/2, 811 07 Bratislava - Staré mesto, proti žalovanému: FINE DNC Slovakia, s.r.o., IČO: 36 770 591, so sídlom 919 42 Voderady 398, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., Mierové nám. 943/4, 924 01 Galanta, o zaplatenie 317.520 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 317.520 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 317.520 eur od 4.4.2017 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 270.040 eur od 19.8.2016 do 3.4.2017 a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47.480 eur od 10.2.2017 do 3.4.2017 sa konanie z a s t a v u j e.

III. V časti zmluvnej pokuty vo výške 0,03 % denne zo sumy 270.040 eur od 19.8.2016 do 2.3.2018 a zo sumy 47.480 eur od 10.2.2017 do 2.3.2018 sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 317.560 eur (ide o zjavnú chybu v písaní a správne má byť istina vo výške 317.520 eur ako to vyplýva aj z preukázaného skutkového stavu) spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou špecifikovanými v petite návrhu ako aj náhradu trov konania. Žalobca v návrhu uviedol, že vzhľadom na prítomnosť cezhraničného prvku v podobe príslušnosti žalovaného ku V. je nevyhnutné v prvom rade vysporiadať sa so skutočnosťou, či je daná právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať. Na daný právny vzťah nie je možné uplatňovať žiadne z nariadení Európskej únie o právomoci a rozhodnom práve a je nevyhnutné aplikovať zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,ZMPSP“) a založiť právomoc súdov Slovenskej republiky je potrebné podľa 1. ustanovenia § 37 ZMPSP; podľa tohto ustanovenia, ak ZMPSP neustanovuje inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Žalovaný je obchodná spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike. 2. ustanovenia § 37a písm. d) ZMPSP; podľa tohto ustanovenia je právomoc slovenského súdu daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce

vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky. Žalovaný dodal žalobcovi tovar na územie Slovenskej republiky, pričom miesto plnenia bolo na území Slovenskej republiky. V zmysle vyššie uvedených skutočností tak je založená právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 17.5.2016 zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému do jeho priestorov na adrese sídla vo Voderadoch zariadenie (7 ks - výrobný stroj - lis) - C- FRAME SINGLE CRANK PRESS 250T a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi cenu za takto dodaný stroj vo výške 474.800 eur v nasledujúcich splátkach: 1. 30 % z ceny, t.j. 142.400 EUR do 2 týždňov od podpisu zmluvy; 2. 60 % z ceny, t.j. 284.880 EUR po nalodení zariadenia; 3. 10 % z ceny, t.j. 47.480 EUR po montáži zariadenia a odovzdaní správy o revízii žalovanému. Žalobca dodal žalovanému tovar (stroje) riadne a včas v súlade so zmluvou a splnil tak podmienky zmluvy pre úhradu jednotlivých splátok ceny, čo preukazuje priloženými dokumentmi - exportné vyhlásenie žalobcu, náložný list, faktúra vystavená žalobcom žalovanému, potvrdenie o montáži zariadenia a revízny list. Žalovaný ku dňu podania návrhu uhradil iba časť ceny dodaného zariadenia vo výške 157.240 eur, pričom zvyšnú časť ceny ani napriek opakovaným výzvam žalobcu neuhradil, preto je žalobca nútený podať predmetný návrh na súd. Žalobca si zároveň voči žalovanému uplatňuje aj príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania vo výške 9 % p. a. z dlžnej sumy za každý deň s omeškaním a. zo sumy 270.040 od 19.08.2016 do zaplatenia; b. zo sumy 47.480 od 10.02.2017 do zaplatenia; zmluvnej pokuty vo výške 0,03 % z dlžnej sumy za každý deň s omeškaním a. zo sumy 270.040 od 19.08.2016 do zaplatenia; b. zo sumy 47.480 od 10.02.2017 do zaplatenia;

2. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 18.4.2018 platobný rozkaz č.k. 22Up/185/2018 - 22.

4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

5. V odpore (č.l. 26 spisu) žalovaný uviedol, že žalobu pokladá v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhuje ju preto zamietnuť. Potvrdil, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 17.5.2016 zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému do jeho priestorov zariadenie 7 kusov výrobných strojov, lisov a žalovaný sa zaviazal uhradiť cenu za takto dodané stroje vo výške 474.800 eur v troch splátkach a to a to 142.400 eur, 284.880 eur, 47.480 eur. Taktiež je pravdou, že žalovaný uhradil iba časť z ceny vo výške 157.240 eur. Žalobca však opomenul uviesť že medzi zmluvnými stranami pokračovali obchodné rokovania vo veci ich ďalších obchodných vzťahov, nakoľko s odstupom času žalovaný zistil, že dodané lisy nespĺňajú požiadavky žalovaného a nie sú spôsobilé na použitie na dohodnutý účel, nakoľko výrobky vyrobené na týchto strojoch boli vo veľkom rozsahu defektné a poškodené. Vzhľadom k tomu, že tieto vady sa prejavili až v priebehu používania žalovaný sa opakovane pokúšal uplatniť u žalobcu svojich nárokov z takto vadne dodaných lisov a požadoval od žalobcu primeranú zľavu z ceny. Žalovaný taktiež poukázal na objednávku zo dňa 17.5.2016 v zmysle ktorej vyplýva že platobné podmienky môžu byť zmenené podľa okolnosti platiacej spoločnosti, pričom táto skutočnosť bola žalobcovi zo strany žalovaného aj oznámené a došlo k jej uplatneniu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 32) uviedol, že žalovaný sa v odpore obmedzil na strohé konštatovanie skutočností známych z doterajšieho priebehu konania. Žalovaný priamo v odpore uvádza, že „sa zaviazal uhradiť Žalobcovi cenu za takto dodaný stroj ... je pravdou, že Žalovaný ku dnešnému dňu uhradil iba časť ceny dodaného zariadenia vo výške 157.240 EUR, pričom zvyšnú časť neuhradil.“ Vo zvyšnej časti odporu sa žalovaný zameriava na tvrdenia týkajúce sa domnelých vád dodaného

zariadenia, ktoré sú iba všeobecne koncipované a nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom, v dôsledku čoho si žalovaný nesplnil náležite bremeno tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného o vzájomných rokovaniach o zistených vadách za obštrukčné a v rozpore so skutočnosťou. Medzi žalobcom a žalovaným neprebiehali ani neprebiehajú žiadne rokovania s výnimkou rokovaní o úhrade dlžnej sumy (žalovanej kúpnej ceny za dodané zariadenia), ktoré však do dnešného dňa neboli nikdy úspešné a boli ukončené. Žalovaný sa v komunikácii vždy vyjadroval iba k odloženiu splatnosti zostávajúcej časti kúpnej ceny, avšak v žiadnej z týchto správ neindikoval, že by dodané zariadenia mali vykazovať akékoľvek vady. Žalovaný pod zámienkou rôznych dôvodov neustále považoval za potrebné úhradu dlžnej čiastky odložiť (avšak nikde sa neuvádza existencia akýchkoľvek domnelých vád). V absolútnom rozpore s tvrdením žalovaného sa preto javí aj skutočnosť, že žalovaný uznal žalovaný záväzok v celom rozsahu (uznanie záväzku je prílohou podanej žaloby); pokiaľ mal mať v čase uznania záväzku vedomosť, že existujú vady dodaného zariadenia. Žalovaný si do dnešného dňa u žalobcu neuplatnil žiadne vady dodaného zariadenia ani nároky z týchto vád, pričom túto skutočnosť ani v konaní nepreukázal. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, týkajúce sa existencie vád dodaného zariadenia alebo uplatnenia si týchto vád voči žalobcovi (kedy malo dôjsť k uplatneniu vád, v akom rozsahu, aké nároky z vád si žalovaný uplatňuje), ako ani uplatnenia si údajnej primeranej zľavy z kúpnej ceny. Žalovaný v konaní ani neuviedol, v akej výške si mal domnelý nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny uplatniť a tento úkon preto nie je možne považovať za procesnú obranu žalovaného ani za uplatnenie vzájomnej žaloby. Pokiaľ by aj mal žalovaný nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny, jedná sa o samostatnú pohľadávku žalovaného, ktorá nemá vplyv na jeho povinnosť uhradiť zostávajúcu časť kúpnej ceny a nezakladá tak skutočnosť, že nárok žalobcu by mal byť „...v plnom rozsahu nepreukázaný, neexistujúci a nedôvodný...“ ako účelovo tvrdí žalovaný v podanom odpore. Žalovaný v podanom odpore ďalej uvádza, že „...z opatrnosti takisto poukazujeme na objednávku zo dňa 17.05.2016, v zmysle ktorej vyplýva, že platobné podmienky môžu byť zmenené podľa okolností platiacej spoločnosti, pričom táto skutočnosť bola žalobcovi zo strany žalovaného aj oznámená a došlo k jej uplatneniu...“ Žalobca považuje tento argument za absurdný; uvedený dodatok obsiahnutý v objednávke bol jednostranným úkonom Žalovaného, ktorý predchádzal uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Medzi stranami je záväzná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon, upravujúci vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, ktorý jednoznačne stanovuje platobné podmienky kúpnej ceny bez možnosti ich jednostrannej modifikácie žalovaným.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.7.2018 (č.l. 55 spisu) zotrval na obsahu odporu a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť že dodané zariadenia mali vady, ktoré sa prejavili až v priebehu používania, požadoval od žalobcu primeranú zľavu z ceny za tieto dodané výrobné stroje vo výške 317.520 eur. vzhľadom na prebiehajúce obchodné rokovania medzi stranami je podanie žaloby pre žalovaného prekvapujúce a uplatňovaný nárok nedôvodný. V prípade ak by súd zistil, že nárok žalobcu existuje tak z procesnej opatrnosti žalovaný uviedol, že má so žalobcom vzájomné pohľadávky pričom tieto pohľadávky uplatňuje v tomto konaní ako procesnú obranu proti nároku žalobcu v zmysle § 147 ods. 2 s poukazom na ustanovenie § 124 započítaním. Žalovaný má pohľadávku proti žalovanému titulom zodpovednosti za vady dodaného tovaru vo výške 317.520 eur, ktorú si v konaní započítava. Opätovne poukázal na objednávku zo dňa 17.5.2016 s tým, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal splatnosť žalovanej pohľadávky. Ako dôkaz že pohľadávka doposiaľ nenadobudla splatnosť, vzhľadom na zmenu platobných podmienok, navrhol výsluch konateľov žalovaného.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.8.2018 (č.l. 60 spisu) uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení opakovane zameriava na tvrdenia týkajúce sa domnelých vád dodaného zariadenia (bez ich bližšieho opisu), ktoré sú iba všeobecne koncipované a nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom, v dôsledku čoho si žalovaný nesplnil náležite bremeno tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v podanom odpore konštatuje, že „sa opakovane pokúšal uplatniť tieto vady u Žalobcu svojich nárokov z takto vadne dodaných výrobných strojov - lisov, a požadoval od žalobcu primeranú zľavu z ceny za tieto dodané výrobné stroje - lisy - a to vo výške 317.520 EUR.“ Žalobca toto tvrdenie zásadne odmieta, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom vo vzťahu k žalobcovi neuplatnil žiadne vady dodaných strojov ani primeranú zľavu z kúpnej ceny a túto skutočnosť ani v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Z mailovej komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že žalovaný sa vždy vyjadroval iba k odloženiu splatnosti zostávajúcej časti kúpnej ceny, avšak v žiadnej z týchto správ neindikoval, že by dodané zariadenia mali vykazovať akékoľvek vady; takáto komunikácia nikdy totiž neprebehla a žalovaný namieta domnelé vady v konaní výlučne účelovo. Žalovaný od momentu dodania zariadenia

do dnešného dňa riadne vady ani svoj nárok z týchto údajných vád voči žalobcovi neuplatnil. Z tvrdení uvádzaných žalovaným a ním predkladaných dôkazov nevyplýva: a. akým spôsobom a kedy malo dôjsť k reklamácii vadného tovaru; b. v akom rozsahu malo dôjsť došlo k reklamácii; v konaní tak nie je zrejmé, v akom rozsahu malo dôjsť k uplatneniu reklamácie zo strany Žalovaného a kým spôsobom Žalovaný vyčíslil údajný nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Žalobca má v konaní za to, že Žalovaný si voči nemu svoj nárok z vád tovaru nikdy neuplatnil; c. žalovaný ani neuvádza, o akú vadu dodaného zariadenia sa má jednať a nie je tak možné posúdiť, či je jeho údajný nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vôbec daný v zmysle Obchodného zákonníka; d. žalovaný nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdenou vadnosťou zariadenia a ním vyrábaných výrobkov. Ustanovenie objednávky na ktoré žalovaný poukazuje považuje žalobca naviac za neurčité a v rozpore s poctivými zásadami obchodného styku; jednou zo základných zásad akéhokoľvek poctivého obchodného styku je aj skutočnosť, že platobné podmienky nemôžu byť jednostranne zmenené. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení v konaní nepredložil žiadne listinné ani iné dôkazy a tak absolútne neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k vyvráteniu nároku žalobcu, pričom do dnešného dňa ani neoznačil dôkazy, ktorými má v úmysle tieto svoje tvrdenia preukázať. Výnimku tvoria navrhnuté výsluchy konateľa žalobcu a konateľa žalovaného, ktoré sú však podľa názoru žalobcu nadbytočné a nebudú nimi v konaní zistené žiadne iné skutočnosti ako tie, ktoré už žalobca, resp. žalovaný uvádza vo svojich písomných podaniach. Z uvedeného dôvodu preto žalobca žiada, aby súd tieto návrhy žalovaného zamietol a vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 CSP, keďže žalovaný mal dostatočnú možnosť označiť a navrhnúť tieto dôkazy už vo svojich predchádzajúcich podaniach (odpore a/alebo Vyjadrení).

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.3.2019 (č.l. 99 spisu) v nadväznosti na tvrdenia žalovaného, že písomná zmluva o dielo neobsahuje presný čas dokedy mal žalovaný plniť (iba odkedy), k splatnosti dlžnej sumy uviedol, že žalobca písomne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky v zmysle priloženej výzvy dňa 3.4.2017 a najneskôr v tento deň sa preto dlžná čiastka stala splatnou a žalovaný bol povinný zvyšok dlhu uhradiť. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že znenie, obsah a forma revíznej správy, na ktorú odkazuje zmluva uzatvorená medzi stranami, boli v praxi medzi stranami zaužívané - žalovaný v minulosti akceptoval rovnakú revíznu správu aj pri dodávke iného výrobného zariadenia na základe zmluvy, ktorá je obsahovo takmer totožná so zmluvou, z ktorej sa žalobca domáha úhrady dlžnej čiastky v danom spore.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.3.2019 (č.l 132 spisu) uviedol, že žalobca si okrem istiny uplatňuje aj úroky z omeškania ako aj zmluvnú pokutu pričom poukazuje na čl. VIII. bod 8.1 zmluvy a na listinný dôkaz predložený žalobcom a priloženým k žalobe a to slovenský preklad kórejskej zmluvy zo dňa 17.5.2016 pričom kórejská verzia zmluvy predložená a priložená žalobcom k žalobe sa ani vizuálne nestotožňuje s pripojeným slovenským prekladom žalobcu a ani s anglickým prekladom. Kórejská zmluva uzavretá dňa 17.5.2016 má 14 článkov, anglická zmluva preložená do slovenčiny a predložená žalobcom má XI. článkov. Kórejská verzia zmluvy v čl. 8 sa ani nečlení na jednotlivé body (napr. bod 8.1 na ktorý odkazuje žalobca). Taktiež článok 1 kórejskej verzie zmluvy nezodpovedá ani vizuálne čl. I anglickej verzii a následne slovenskému prekladu predloženého žalobcom.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s objednávkou, zmluvou o dielo, faktúrou, revíznou správou, potvrdením, výzvou na zaplatenie, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

12. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca žiada aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 317.520 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 270.040 eur od 19.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 47.480 eur od 10.2.2017 do zaplatenia, ďalej si uplatňujeme zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % denne, takisto zo sumy 270.040 eur od 19.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 47.480 eur od 10.2.2017 do zaplatenia. V zmysle zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 284.880 eur po naložení zásielky. K naloženiu zásielky došlo v zmysle náložného listu dňa 18.8.2016 pričom žalovaný k tomuto dátumu uhradil iba sumu 14.840 eur. Čo sa týka zvyšnej časti ceny diela, tak žalovaný bol povinný časť uhradiť po inštaláciu zariadenia a dodaní revíznej správy. K tomuto došlo dňa 9.2.2017. Zmluvná pokuta bola medzi stranami dohodnutá v článku VIII bod 8.1. zmluvy. Žalovaný si objednal

u žalobcu dodanie zariadenia, ktoré malo byť dodané do jeho výrobných priestorov vo Voderadoch písomnou objednávkou zo dňa 17.5.2016 a v ten istý deň uzatvorili strany aj písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výroba a dodanie 7 ks strojov - lisov. K námietke žalovaného že v písomnej objednávke je uvedené „podmienky môžu byť zmenené podľa okolností platiacej spoločnosti“ uviedol, že medzi stranami je záväzná zmluva, ktorá nasledovala po objednávke ako po jednostrannom úkone zo strany žalovaného, žalobca túto jeho podmienku neakceptoval. Zmluva jednoznačne stanovuje platobné podmienky. Zároveň si dovoľujem poukázať aj na skutočnosť že táto podmienka vyjadrená žalovaným v objednávke nie je ani spôsobilá vyvolať právne následky nakoľko je neurčitá a v absolútnom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Následne žalobca riadne a včas žalovanému plnil, dodal mu vyrobené a objednané lisy ako to preukazujú listinné dôkazy. Dodanie diela nie je medzi stranami sporné. Žalovaný aj uhradil časť odplaty ako je vyššie uvedené spolu vo výške 157.249 eur a to a to vo viacerých splátkach. Žalovaný dňa 9.2.2018 svoj záväzok písomne uznal čo žalobca preukazuje listinným dôkazom pripojeným k žalobe, kde žalovaný doslovne uvádza „týmto potvrdzuje že ku dňu 9.2.2018 nemá uhradenú sumu vo výške 317.520 eur...“ tak ako vyplýva aj z anglického originálu zo slovíčka „we acknowledge“, že ide o uznanie záväzku. V tomto dokumente žalovaný zároveň potvrdil že stroje mu boli dodané a nainštalované v súlade so zmluvou. Vady ktoré žalovaný namieta v súdnom konaní, sú iba účelovo tvrdené a neexistovali. Zdôraznil, že žalovaný žiadne vady ani výhrady voči plneniu nenamietal a to až do predmetného súdneho konania, v ktorom sa týmito skutočnosťami bráni. Žalovaný neuviedol žalobcovi, že by dodané stroje nespĺňali jeho požiadavky a boli nepoužiteľné na dohodnutý účel. Zo strany žalovaného nebola uplatnená žiadna reklamácia, žiadne nároky z vád až do súdneho konania a teda v žiadnom prípade ani včas. Ide zo strany žalovaného o účelovú obranu. Skôr naopak žalobca doložil mailovú komunikáciu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný nárok žalobcu nerozporoval, iba žiadal o trpezlivosť a odklad úhrad, splatnosti zvyšných splátok. Žalobca žiadal aby to bolo uhradené čo najskôr, k žiadnej písomnej zmene napr. dodatkom k zmluve nedošlo. Zmena splatnosti jednotlivých splátok, odplaty za vykonanie diela dohodnutá dodatočne medzi stranami nebola. Takisto žalovaný neoznámil a neuplatnil si u žalobcu žiadny nárok z vád napr. na zľavu z kúpnej ceny. Čo sa týka právnej obrany žalovaného majúcej spočívať v tom že si započítava fiktívnu pohľadávku voči žalobcovi k tomu uviedol, že žalovaný žiadnu takúto pohľadávku nemá, neexistuje žiadna pohľadávka titulom vád ani iným titulom mu nevznikla. Žalovaný doteraz ani nešpecifikoval o aké konkrétne vady na dodaných strojoch by malo ísť, iba uviedol že výrobky mali byť defektné a nepoužiteľné. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nim tvrdeným skutočnostiam a dokonca v konaní ani nenavrhol dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré vo svojich podaniach uvádza. Obrana žalovaného je výlučne účelová. V konaní potvrdil, že v zmluve v článku V bod 5.1.2. a bod 5.1.3. nie je uvedený presný moment, čas splatnosti ceny diela. Zo zmluvy je však zrejmé, po ktorom okamihu mal tento moment nastať a existuje viacero momentov, u ktorého sa takto mohlo stať. Potom čo žalovaný namietal, že v zmluve nie je jasne uvedené dokedy sa majú jednotlivé časti ceny diela žalobcovi uhradiť, iba od kedy, tak právny zástupca žalobcu uviedol, že dlžná suma istiny sa stala splatnou dňa 4.4.2017, deň nasledujúci po doručení písomnej výzvy žalobcu na úhradu celého dlhu ako je to uvedené na rube č.l. 107 spisu kde v bode 6. je uvedené „týmto vás žiadame o bezodkladnú úhradu v celom rozsahu“, z toho dôvodu žalobca upravil v priebehu konania aj petit žaloby a žiadal aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 317.520 eur, v žalobe bolo chybou v písaní uvedená nespráva suma 317.560 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.4.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti pôvodne žalovaného úroku z omeškania odo dňa 19.8.2016 a od 10.2.2017 berie žalobca žalobu späť. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty tak uviedol, že odlišný slovenský preklad kórejskej zmluvy, ktorý neobsahuje dojednanie strán o zmluvnej pokute mohol byť zo strany žalovaného predložený v tomto konaní už skôr, nakoľko kórejskú zmluvu mala žalovaná k dispozícii už od počiatku. Žalobca aj napriek tomu zotrváva na tomto nároku na zmluvnú pokutu a jeho priznanie ponecháva na úvahe a zvážení súdu. Ďalšie dôkazy v tomto smere žalobca nenavrhuje s tým, aby vec bola čo najskôr rozhodnutá. Revízna správa bola žalovanému riadne odovzdaná 9.2.2017. Revízna správa - potvrdenie o konečnom prijatí, v ktorom žalovaný uvádza, že uvedené lisy a príslušné zariadenia vyrobené a dodané spoločnosťou HWAIL PRESS boli nainštalované a absolvovali skúšobnú prevádzku. Bola naplnená daná zmluvná podmienka, že stroje boli riadne nainštalované a bola odovzdaná revízna správa. Žiadna iná ďalšia osobitná revízna správa okrem daného vyhlásenia vypracovaná a odovzdaná nebola. Nebol na to dôvod. Toto bolo pre strany postačujúce. Revízna správa zo dňa 9.2.2017, ktorá bola priložená v originály aj preklade k samotnej žalobe napĺňa aj predpoklady, náležitosti ustanovené v kórejskej zmluvy a v jej preklade do slovenčiny, ktoré predložil v konaní žalovaný. Tvrdenia žalovaného o existencii nároku, ktorý si započítava voči nároku žalobcu pokladá žalobca za účelové, nikdy predtým nič takéto žalovaný netvrdil. Tento nárok žalovaného nie je dostatočne určitý a už vôbec nie preukázaný. V tejto súvislosti

poukázal na koncentračnú zásadu a takéto tvrdenia žalovaného o existencii nároku a jeho započítavaní sú uplatnené oneskorene.

13. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní potvrdila, že zmluva o dielo bola medzi účastníkmi uzavretá platne avšak poukázala na písomnú objednávku zo dňa 17.5.2016 a žalovanému doposiaľ nie je jasné v zmysle čoho žiada žalobca splatnosť jednotlivých splátok, keďže zmluva neupravovala dokedy sa majú zo strany žalovaného uhradiť tie ktoré časti ceny diela. V zmluve je uvedený čas iba od kedy t.j. po naložení resp. po inštalácii a odovzdaní revíznej správy, čo jednoznačne potvrdzuje obsah objednávky, že platobné podmienky môžu byť zmenené podľa okolností platiacej spoločnosti, Žalovaný nepopiera že dielo - lisy boli odovzdané žalovanému, avšak doposiaľ nebola odovzdaná revízna správa žalovanému. Na otázku súdu akým spôsobom žalovaný reklamoval u žalobcu zistené vady diela, dodaných lisov právna zástupkyňa odpovedala, že žiadna písomná reklamácia neexistuje, zástupcovia žalovaného reklamovali vady na osobných stretnutiach. Priznala, že žalovaný si zľavu z ceny neuplatnil písomne ale opäť len ústne. Iný dôkaz okrem osobného výsluchu zástupcov žalovaného však navrhnúť žalovaný nevie. Na otázku súdu aby uviedla o aké konkrétne vady na dodanom tovare išlo, že k tomu sa vyjadriť nevie. Na otázku súdu z akého dôvodu si zmluvné strany výslovne neuviedli aj do písomnej zmluvy o dielo zo dňa 17.5.2016 obsah objednávky v časti „podmienky môžu byť zmenené podľa okolností platiacej spoločnosti“ keď žalovaný tvrdí, že toto zmluvné dojednanie bolo medzi stranami vzájomne dohodnuté a bolo obsahom ich vzájomnej dohody, čo však žalobca v konaní popiera, právna zástupkyňa odpovedala, že obsah zmluvy nevypracovávala, neviem prečo toto dojednanie strany do zmluvy výslovne neuviedli, zrejme mali za to že platí obsah objednávky aj obsah zmluvy. Z konania žalobcu, ktorý neustále akceptoval harmonogram, odklad úhrad žalovaného, vyplýva, že tento akceptoval, že žalovaný ako platiaca spoločnosť si môže zmeniť platobné podmienky v časti splatnosti podľa okolností. Z písomnej zmluvy o dielo jednoznačne splatnosť jednotlivých splátok ceny diela dohodnutá nie je a bola ponechaná na okolnostiach na strane žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní ďalej uviedla, že v zmysle znenia kórejskej zmluvy žalobca nemá nárok ani na úrok z omeškania ani na zmluvná pokuta a revízna správa ktorou žalobca argumentuje nezodpovedá kórejskej zmluve. Na zmluvnú pokuta podľa kórejskej zmluvy má nárok len žalovaný keď žalobca nesplní objednávku v lehote. Nakoľko objednávka doposiaľ nebola splnená podľa kórejskej zmluvy preto má žalovaný pohľadávku voči žalobcovi z ktorej si započítava sumu 47.480 eur.

14. Z objednávky zo dňa 17.5.2016 (dôkaz č. 10 pripojený k žalobe) súd zistil, že žalovaný si objednal u žalobcu tovar označený ako „položka C FRAME SINGLE CRANK PRESS, v množstve 7 kusov, za cenu 474.800 eur, v spodnej časti objednávky označenej „SPRÁVA“ je uvedené: 1. Distribučné náklady: FOB (vyplatené na loď) - plavidlom 2. Platobné podmienky: prvá platba (30 %), druhá platba (60%), posledná platba (20 %). Podmienky môžu byť zmenené podľa okolností platiacej spoločnosti 3. Výmenný kurz: 1,00 EUR - 1.297,34 KRW Ide o úradný overený preklad z kórejského jazyka.

15. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným (č.l. 137 - 157) súd zistil, že žalovaný predložil súdu Zmluvu o dielo zo dňa 17.5.2016 v kórejskom jazyku spolu s anglickým prekladom a následným slovenským prekladom (č.l. 152 ) vyhotoveným predkladateľkou Y. dňa 1.4.2019. Zo slovenského prekladu zmluvy o dielo súd zistil, že žalovaný ako zmluvná strana A a žalobca ako zmluvná strana B uzatvorili danú zmluvu predmetom ktorej je výroba 7 ks zariadení uvedených v priloženom popise a technických nákresov s tým, že náklady na výrobu sú vo výške 474.800 eur. Podľa článku 4 Spôsob platby zmluvy: 1. Zmluvná suma bude zaplatená podľa nižšie uvedenej platobnej metódy. 2. Záloha: 30 % t.j. 142.400 eur bude uhradená po podpise tejto zmluvy. 3. Priebežná platba: 60 % t.j. 284.880eur bude uhradená po odoslaní tovaru. 4. Zostatok: 10 % t.j. 47.480 eur bude uhradená po revízii inštalácie. Podľa článku 5 revízia: 1. Revíziu vykoná revízny technik poverený zmluvno stranou A“ po dokončení inštalácie. Predmetom revízie bude stav zariadení a naplnenie technických špecifikácií. 2. Počas revízie musia byť k výrobným zariadeniam predložené výkresy montážneho návodu a návodu montáže súčiastok. 3. Na dokončenom výrobnom zariadení by mal byť umiestnený štítok s názvom výrobku, popisom a dátumom výroby.

4. Revízia by mala byť vykonaná podľa článku 3 odsek 2 v požadovanom termíne. Podľa článku 8 cenové výkyvy: 1. Zmeny pôvodného návrhu alebo vlastné zmeny počas výroby zariadení môžu byť vykonané iba so súhlasom oboch zmluvných strán a z týchto zmien môže vyplynúť zníženie alebo zvýšenie konečnej ceny.

16. Žalobca predložil súdu k žalobe ako listinný dôkaz č. 8 preklad kórejskej zmluvy vyhotovený prekladateľkou Y. dňa 1.3.2018 ako aj ďalšie listinné dôkazy na ktoré sa odvolával ako revíznu správu (dôkaz 13), faktúru, objednávku (dôkaz 10), náložný list, potvrdenie (dôkaz 14) atď..

17. Z faktúry č. HIM-160808P01 z 8.8.2016 súd zistil, že žalobca ako odosielateľ vystavil žalovanému ako prijímajúcej spoločnosti faktúru za dodaný tovar C FRAME SINGLE CRANK PRESS (HCA-250), 7 kontajnerov v sume 474.800 eur, ide o úradný overený preklad z kórejského jazyka.

18. Z revíznej správy zo dňa 9.2.2017 označenej ako „Potvrdenie o konečnom prijatí“ (príloha č. 13 žaloby) súd zistil, že zákazník - žalovaný prijal 7 kusov HCA - 250 ton. Na potvrdení sa ďalej nachádza poznámka: „skúšobná prevádzka ukončená“ a vyjadrenie „týmto potvrdzujeme že uvedené lisy a príslušné zariadenia vyrobené a dodané žalobcom boli nainštalované a absolvovali skúšobnú prevádzku“, čo potvrdzuje spoločnosť žalovaného. Ide o úradný overený preklad z kórejského jazyka.

19. Z listinného dôkazu „Potvrdenie“ (č.l. 64 spisu) súd zistil, že dňa 9.2.2018 vyhotovil žalovaný v zastúpení oblastným riaditeľom Lee Choon - woo predmetné potvrdenie adresované generálnemu riaditeľovi žalobcu KIM YOUNG HEE písomné potvrdenie v ktorom uviedol, že spoločnosť žalovaného potvrdzuje, že ku dňu 9.2.2018 nemá uhradenú sumu vo výške 317.520 eur vyplývajúcu zo zmluvy zo dňa 17.5.2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a zároveň potvrdzuje, že stroje boli dodané a nainštalované v súlade so zmluvou. Ospravedlňuje sa za spôsobené komplikácie. Ide o úradný overený preklad z kórejského jazyka.

20. Z listinného dôkazu zo dňa 3.4.2017 (rub č.l. 107 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému písomné podanie, označené ako „úhrada nezaplateného zostatku a žiadosť o riešenie“ v ktorom okrem iného žiada o bezodkladnú úhradu zvyšku ceny diela zo zmluvy o dielo zo dňa 17.5.2016 s tým, že všetkých 7 súprav bolo nainštalovaných a odskúšaných na určenom mieste dňa 8.2.2017.

21. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

22. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

23. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

24. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

25. Podľa § 560 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

26. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

27. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

28. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

29. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

30 .Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

32. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

34. Zo zhodných výpovedí strán a z listinného dôkazu mal súd preukázané, že dňa 17.5.2016 žalovaný uzatvoril so žalobcom písomnú zmluvu o dielo. Strany uzatvorili zmluvu o dielo v kórejskom jazyku („kórejská zmluva“ - dôkaz označený v spise č. 8, ktorej kórejské znenie nebolo stranami spochybnené). V tejto súvislosti je najprv nutné sa vysporiadať z tým, ktoré znenie slovenského prekladu kórejskej zmluvy je to, na základe ktorého je nutné posudzovať daný záväzkový vzťah strán, nakoľko každá zo strán predložila súdu slovenský preklad kórejskej zmluvy z rozdielnym obsahom (čo má význam najmä pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako bude nižšie zdôvodnené). Pre vysvetlenie je potrebné uviesť, že kórejská zmluva bola najprv preložená do jazyka anglického (priamo v Kórei ako to dokazuje overenie, apostil miestneho notára) a až následne do jazyka slovenského. Žalobca v konaní predložil preklad z anglického jazyka do slovenského vyhotovený prekladateľkou Y.u dňa 1.3.2018. Žalovaný v konaní predložil preklad z anglického jazyka do slovenského vyhotovený prekladateľkou Y. dňa 1.4.2019 (č.l. 137-157). Žalovaný v konaní namietal, rozporoval znenie a potom najmä obsah slovenského prekladu kórejskej zmluvy predloženého žalobcom s tým, že tento preklad nie je správny ako to na prvý pohľad, vizuálne vyznieva už zo samotného členenia kórejskej zmluvy a jej slovenského prekladu (kórejská zmluva má 14. Článkov, anglický a slovenský žalobcov preklad XI. článkov). Žalovaný preto v konaní na podporu svojho tvrdenia o nesprávnom preklade (obsahu a tým aj zmluvných dojednaní) predložil vlastný listinný dôkaz - preklad zo dňa 1.4.2019, čím dostatočne hodnoverne spochybnil znenie slovenského prekladu kórejskej zmluvy predloženého žalobcom. Ak chcel žalobca uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia o správnosti ním predloženého slovenského prekladu, tak bolo na ňom, aby súdu vysvetlil a objasnil tento rozpor, v opačnom prípade, ako bol súdom poučený, tak súd bude pri posudzovaní daného záväzkové vzťahu vychádzať z prekladu žalovaného, ktorý nebol relevantne spochybnený. Žalobca aj napriek tomu sa výslovne vyjadril, že v tomto smere nenavrhuje ďalšie dokazovanie (napr. ďalší preklad na overenie si správnosti oboch prekladov) a zobral na vedomie, že súd bude posudzovať zmluvný vzťah strán podľa obsahu zmluvy podľa prekladu predloženého žalovaným. Žalobca nenavrhol

doplniť dokazovanie z dôvodu čo najrýchlejšieho skončenia sporu a bez jeho predlžovania (aj s rizikom nepreukázania nároku na zmluvnú pokutu, ako bude nižšie uvedené). Vzhľadom na vyššie uvedené súd posudzoval a aplikoval na daný spor a vzťah strán znenie kórejskej zmluvy v znení slovenského prekladu preloženého v konaní žalovaným, ktorý sa najmä na členenie zhoduje s kórejským originálom a vyznieva tak hodnovernejšie ako preklad žalobcu (ktorý môže byť prekladom inej zmluvy uzatvorenej medzi stranami a omylom pripojeným k danej kórejskej zmluve). V závere je nutné zdôrazniť, že okrem zmluvných dojednaní dotýkajúcich sa zmluvnej pokuty je obsah a znenie slovenského prekladu predloženého žalobcom a žalovaným skoro identické a totožné a preto pri posudzovaní samotného nároku na zaplatenie istiny nemá zásadný význam, že v spise na nachádza čiastočne rozdielny preklad (tej istej medzi stranami uzatvorenej a nespornej) kórejskej zmluvy o dielo zo dňa 17.5.2016. Z oboch prekladov a porovnaním kórejského originálu je zrejmé, že sa dotýkajú sporových strán, kedy bola zmluva uzatvorená, je dostatočne zrejmý predmet diela (označením C-Frame single crank Press 250T, 7 ks) ako aj cena diela a jednotlivé splátky. Ďalšie žalobcom predložené a pripojené k žalobe listinné dôkazy (revízna správa, objednávka, potvrdenie, faktúra atď.), resp. ich preklad do slovenčiny nebol zo strany žalovaného namietaný a preto súd pri preukazovaní skutkového stavu vychádzal z obsahu týchto prekladov.

35. Na základe Zmluvy o dielo bolo preukázané, že sa žalobca zaviazal dodať žalovanému do jeho priestorov na adrese sídla vo Voderadoch zariadenie (7 ks - výrobný stroj - lis) - C-FRAME SINGLE CRANK PRESS 250T a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi cenu za takto dodaný stroj vo výške 474.800 eur v troch splátkach: 1. 30 % z ceny, t.j. 142.400 eur bude uhradená po podpise zmluvy 2. 60 % z ceny, t.j. 284.880 eur po odovzdaní tovaru 3. 10 % z ceny, t.j. 47.480 eur po revízii inštalácie

36. Žalobca dodal žalovanému tovar (stroje) v súlade so zmluvou a splnil tak podmienky zmluvy pre úhradu jednotlivých splátok ceny, čo preukazoval priloženými dokumentmi - exportné vyhlásenie žalobcu, náložný list, faktúra vystavená žalobcom žalovanému, potvrdenie o montáži zariadenia a revízny list. Žalovaný ku dňu podania návrhu uhradil iba časť ceny dodaného zariadenia vo výške 157.240 eur, pričom zvyšnú časť ceny 317.520 eur (zvyšok 2. splátky 270.040 eur, celá 3. splátka 47.480 eur) neuhradil.

37. Žalovaný sa v prvom rade bránil tým, že mu nevznikla ešte povinnosť plniť zvyšok ceny diela a to z dvoch dôvodov. Prvým je obsah písomnej objednávky zo dňa 17.5.2016, podľa ktorej žalovaný (ako platiaca spoločnosť) podľa okolností môže zmeniť vyššie uvedené platobné podmienky (t.j. splátky), pričom táto skutočnosť bola žalobcovi zo strany žalovaného aj oznámená a došlo k jej uplatneniu. Žalobca v konaní poprel, žeby uvedenú objednávku v tejto časti (ako jednostranného právneho úkonu žalovaného smerujúceho k žalobcovi) akceptoval. Nie je sporné, že objednávka žalovaného predchádzala uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo a nie je medzi stranami ani sporné, že citovaná zmluvná podmienka obsiahnutá v objednávke žalovaného do písomnej zmluvy o dielo už zmluvnými stranami následne do textu, obsahu samotnej zmluvy o dielo obsiahnutá nebola. Objednávka je jednostranným právnym úkonom žalovaného a ak nebola v niektorej časti druhou stranou akceptovaná, tak ako je tomu v danom prípade, tak nie je možné tvrdiť ako to nesprávne uvádza žalovaný, že ide o zmluvné dojednanie oboch strán. Medzi stranami je jedine záväzná písomná zmluva o dielo ako dvojstranný právny úkon, ako zhodný prejav vôle a úmyslu oboch strán, upravujúci vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, ktorý jednoznačne stanovuje platobné podmienky. V zmluve dojednanie o možnosti zmeniť platobné podmienky jednostranne zo strany žalovaného absentuje a nie je preto možné na neho prihliadať. Druhým dôvodom, pre ktorý žalovaný tvrdil, že mu nevznikla povinnosť plniť zvyšok ceny diela je jeho tvrdenie o uplatnení si reklamácie z vád diela a v tejto súvislosti uplatnenie si nároku na primeranú zľavu z ceny diela. Žalobca v konaní zásadne poprel, žeby žalovaný až do prebiehajúceho súdneho konania namietal akékoľvek vady diela, uplatnil si reklamáciu vád diela alebo si uplatnil akýkoľvek nárok z vád diela, napr. zľavu z ceny. Bolo preto na žalovanom, aby uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto smere zaťažovalo a v konaní preukázal ako na to správne poukázal aj žalobca najmä akým spôsobom a kedy malo dôjsť k reklamácii vadného tovaru, v akom rozsahu malo dôjsť, došlo k reklamácii, akým spôsobom žalovaný vyčíslil údajný nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Žalovaný naviac ani v konaní neuviedol, o akú vadu dodaného zariadenia sa malo jednať a nie je tak možné ani posúdiť, či je jeho údajný nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vôbec daný v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaný však v tomto smere nepredložil ani jeden relevantný dôkaz (okrem

výsluchu zástupcov žalovaného, ktorý návrh bude nižšie vyhodnotený), napr. písomnú reklamáciu, písomné uplatnenie zľavy z kúpnej ceny diela a pod.. Na základe toho mal súd preukázané, že dielo bolo zo strany žalobcu vykonané, odovzdané a nainštalované riadne a bez akýchkoľvek vád, majúcich vplyv na prípadné uplatnenie si zákonných nárokov z nich vyplývajúcich. Neboli preukázané v konaní žiadne vady diela a ani, žeby žalovaný bol uplatnil ich reklamáciu alebo napr. konkrétny nárok na primeranú zľavu z ceny diela. Skôr naopak žalobca doložil mailovú komunikáciu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný nárok žalobcu nerozporoval, iba žiadal o trpezlivosť a odklad úhrad, splatnosti zvyšných splátok. Žalobca žiadal aby to bolo uhradené čo najskôr, k žiadnej písomnej zmene napr. dodatkom k zmluve nedošlo. Zmena splatnosti jednotlivých splátok, odplaty za vykonanie diela dohodnutá dodatočne medzi stranami nebola. Obrana žalovaného sa tak javí ako účelová.

38. Žalovaný ďalej namietal, že nebola naplnená podmienka úhrady 3. splátky ceny diela a to skutočnosť, že nedošlo k revízii inštalácie diela. Žalobca toto poprel s tým, že dielo riadne žalovanému odovzdal a vykonal aj revíziu montáže diela, čo preukazoval listinným dôkazom - revíznou správou - označenou ako „Potvrdenie o konečnom prijatí“ zo dňa 9.2.2017. Z predmetného listinného dôkazu mal súd dostatočne hodnoverne preukázané, že žalobca naplnil podmienku úhrady aj 3. splátky ceny diela a preukázal revíziu inštalácie diela. Revízna správa obsahuje potvrdenie žalovaného, že dodané lisy a príslušné zariadenia vyrobené a dodané žalobcom boli nainštalované a absolvovali aj skúšobnú prevádzku. Žalovaný v konaní namietal, že revízna správa vo forme ako ju predložil ako listinný dôkaz žalobca nenapĺňa formu zmluvného dojednania článku 5 „Revízia“ zmluvy o dielo. Súd sa ale s takouto žalovaného námietkou nestotožňuje a pokladá ju za nedôvodnú. Obsah revíznej správy predloženej v konaní žalobcom jednoznačne preukazuje skutočnosť revízie inštalácie diela, čo je jediné zásadné. Naviac je možné predpokladať, že ak bola revízna správa (potvrdenie) samotným žalovaným vydaná, tak boli aj naplnené všetky podmienky obsiahnuté v čl. 5 zmluvy. Taktiež treba podotknúť, že znenie, obsah a forma revíznej správy boli v praxi medzi stranami zaužívané - žalovaný v minulosti akceptoval rovnakú formu revíznej správy aj pri dodávke iného výrobného zariadenia na základe zmluvy, ktorá je obsahovo takmer totožná so zmluvou, z ktorej sa žalobca domáha úhrady dlžnej čiastky, ako to preukazoval listinným dôkazom - revíznou správou zo dňa 26.4.2015 (rub č.l. 116).

39. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca si splnil všetky svoje zmluvné povinnosti, dodal dielo žalovanému riadne a včas, pričom žalovaný neuhradil celú cenu diela, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi zvyšok ceny diela v sume 317.520 eur. Je nutné zdôrazniť, že v absolútnom rozpore s tvrdeniami žalovaného v tomto konaní sa javí aj skutočnosť, že žalovaný písomne uznal žalovaný záväzok v celom rozsahu a potvrdil riadne (v súlade so zmluvou) dodanie a nainštalovanie diela (potvrdenie zo dňa 9.2.2018, ktoré nebolo zo strany žalované namietané).

40. V konaní tak bola preukázaná existencia pohľadávky žalobcu na zaplatenie zvyšku ceny diela 317.520 eur. Žalovaný v konaní ďalej tvrdil, že ak by aj pohľadávka žalobcu existovala, tak táto zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného, ktorá mu vznikla či už titulom primeranej zľavy z ceny diela alebo titulom zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy (zrejme správne nároku na náhradu škody v zmysle čl. 7 zmluvy). Medzi stranami tak zostalo v konaní sporným či žalovanému vznikla akákoľvek pohľadávka, ktorú si žalovaný následne započítal voči pohľadávke žalobcu, ktorá mu vznikla voči žalovanému titulom zmluvy o dielo alebo nevznikla. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému žiadna pohľadávka spôsobilá na započítanie voči nemu nevznikla, nárok na primeranú zľavu z ceny diela, zmluvnú pokutu, náhradu škody žalovanému nevznikol, nakoľko dielo zo zmluvy bolo riadne dokončené a odovzdané, nevykazovalo žiadne vady. Súd dospel záveru, že žalovaný vznik ani existenciu pohľadávok, na ktoré odkazoval pred súdom žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal a opäť neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto smere zaťažovalo. Nakoľko v konaní nebol preukázaný kompenzačný nárok žalovaného, tak súd má za to, že nárok žalobcu titulom zmluvy o dielo z tohto dôvodu nezanikol a priznal ho žalobcovi vo výške istiny 317.520 eur ako dôvodný v zmysle vyššie uvedeného.

41. V tejto súvislosti je nutné poukázať na znenie zák. ust. § 153 ods. 1 podľa ktorého „sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania“. Ako aj na zák. ustanovenie § 153 ods. 2 podľa ktorého „na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu“. A taktiež č.l. 8 podľa ktorého

„sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“. Žalovaný sa zjavne dôsledne citovanými zákonnými ustanoveniami neriadil a svoju dôkaznú povinnosť ako ani včasnú povinnosť procesnej obrany si nesplnil, keď tvrdenia o zániku pohľadávky žalobcu započítaním uviedol až vo vyjadrení zo dňa 27.7.2018 t.j. oneskorene a relevantné dôkazy v tomto smere nepredložil doposiaľ žiadne. Naviac žalovaný najprv tvrdil, že započítavaná pohľadávka mu vznikla iba titulom zodpovednosti za vady dodaného tovaru a neskôr v priebehu konania už aj titulom zmluvnej pokuty, čo len nasvedčuje o špekulatívnej procesnej obrane žalovaného, pričom sa nie je možné zbaviť dojmu, že tak koná za účelom bezdôvodného predlžovania sporu.

42. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď. § 185 ods. 1 , a nie účastníkov konania. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie o výsluch svedkov

- zástupcov (konateľov) žalovaného ohľadne tvrdenia, že žalovaný si prostredníctvom nich uplatnil u žalobcu reklamáciu vád diela ako aj nárok na zľavu z ceny diela. Na dotaz súdu nedokázal žalovaný neformálnu ústnu komunikáciu obsahom ktorej mali byť tieto skutočnosti podložiť inak ako iba svedeckými výpoveďami. Nakoľko žalobca takúto vzájomnú komunikáciu, obsahom ktorej by bola reklamácia vád a uplatnenie nároku žalovaného na primeranú zľavu z ceny diela zásadne a rázne poprel, odmietol s tým, že ide o účelovú, vymyslenú obranu žalovaného, tak súd dospel k záveru, že ani svedecká výpoveď označených svedkov by bez pochybností hodnoverne uvedené skutočnosti nepreukázala a tvrdenia žalovaného by zostali len v rovine „tvrdenie proti tvrdeniu“, zostali by nepreukázané. Z uvedeného dôvodu súd tento navrhnutý dôkaz ani nevykonal, lebo by bol nadbytočným a neúčelným, nehospodárnym. Súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdneho sporu, bez neodôvodnených prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania, bez porušenia akéhokoľvek procesného práva žalovaného, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

43. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

44. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

45. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

46. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

47. V konaní bolo preukázané, že žalobca vyhotovil pre žalovaného dielo riadne a včas a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi cenu diela podľa zmluvne dohodnutých podmienok s tým, že cena diela je splatná až dňom 4.4.2017 t.j. deň nasledujúci po doručení písomnej výzvy žalobcu na plnenie (č.l. 107), nakoľko v zmluvných podmienkach nie je presne špecifikované dokedy sa majú 3 jednotlivé splátky ceny diela uhradiť ale iba obdobie od kedy ich je povinný žalovaný uhradiť (po podpise, po odoslaní, po revízii). V konaní bolo preukázané, že všetky platobné podmienky boli už splnené (podpis zmluvy, odovzdanie tovaru a aj revízia inštalácie dňa 9.2.2018) a že žalovaný sa dostal so svojim plnením, zaplatením zvyšku ceny diela do omeškania. Dôvodný je preto taktiež nárok na úrok z omeškaniu avšak nedôvodný je nárok na žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu, keďže nebolo v konaní hodnoverne preukázané že strany dojednanie o zmluvnej pokute do zmluvy obsiahli. Žalovaný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu poprel s tým, že takéto dojednanie nebolo obsahom zmluvy o dielo ako to vyplýva zo

slovenského prekladu kórejskej zmluvy o dielo predloženého v konaní žalovaným (z ktorého súd v danom spore vychádza). V konaní tak nebolo vyvrátené tvrdenie žalovaného (jeho procesná obrana) preukazované ním predloženým úradným slovenským prekladom, že zmluvná pokuta medzi stranami nebola dohodnutá, resp. žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že zmluvná pokuta bola dohonutá.

48. Nakoľko sa žalobca žalobou domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty a súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu ním nebol v konaní riadne preukázaný, tak v tejto časti (špecifikovanej zmluvnej pokuty) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

49. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 369 ods. 2 uložiť mu povinnosť zaplatiť uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 317.520 eur od 4.4.2017 do zaplatenia. Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca hodnoverne súdu preukázal, že žalovanému adresoval (mailom) pred začatím súdneho konania dňa 3.4.2017 výzvu na plnenie dlhu, v ktorej žalobcu vyzval na úhradu dlhu (rub č.l. 107 spisu „týmto Vás žiadame o bezodkladnú úhradu zvyšku“). Nakoľko dlžník (žalovaný) nesplnil svoj dlh potom čo ho o jeho splnenie veriteľ (žalobca) požiadal (výzva zo dňa 3.4.2017), dostal sa do omeškania a bolo dôvodné priznať žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho t.j. odo dňa 4.4.2017 (deň nasledujúci po výzve) do zaplatenia.

50. V priebehu konania na pojednávaní v deň 3.4.2019 zobral žalobca v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 270.040 eur od 19.8.2016 a zo sumy 47.480 eur od 10.2.2017 žalobu späť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil.

51. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

52. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

53. Na základe vyššie uvedeného súd v zmysle § 145 ods. 2 v časti pôvodne uplatneného v žalobe úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 270.040 eur od 19.8.2016 do 3.4.2017 a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47.480 eur od 10.2.2017 do 3.4.2017 konanie zastavil.

54. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1,2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 analogicky tak, že čiastočne procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti čiastočne procesne neúspešnému žalovanému, nakoľko žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti (časť úrokov z omeškania, zmluvná pokuta). O výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“