Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-6-2019.pdf
PDF · 124.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Q. súd E. sudkyňou Z.. Z. Y. právnej veci žalobkyne: M. N., nar. XX.XX.B., bytom L. B., B. XX N., zast. S.. S. S., advokátom, AK H. XXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému: K., s.r.o., K. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške XXX,- eur, takto
rozhodol:
L. je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,- eur, a to do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
L. vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa súd dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. K. žaloby odôvodnil tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XCsr/X/XXXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. V predmetnom konaní bola úspešná, keď Q. súd E. vyhovel jej podanej žalobe rozsudkom sp. zn. XCsr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. K. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. V uvedenom rozhodnutí okresný súdu uviedol, že po vykonanom dokazovaní je toho názoru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. S. výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. N. teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. B., zmluvne zakotvenú žalovaným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne. Z. a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve.
M. spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie mojich spotrebiteľských práv. N. práva musela brániť v pôvodnom konaní. K. finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. H. je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požadujem vo výške XXX,- eur, čo predstavuje približne sumu, o ktorú sa chcel žalovaný na môj úkor
obohatiť prostredníctvom rozhodcovského rozsudku vydaného N. rozhodcovským súdom sp. zn. N. XXXXX/XX, z XX.XX.XXXX.
X. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
X. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy XXX,- eur s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 297 a § 219 ods. X U. sporového poriadku vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Q. o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa XX.XX.XXXX.
K. § 297 U. sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje X XXX,- eur.
K. § 219 ods. X U. sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
X. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XCsr/X/XXXX-XX, vyjadrením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
X. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. XCsr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na návrh žalobkyne bolo vedené konanie voči žalovanému o zrušenie rozhodcovského rozsudku N. rozhodcovského súdu zriadeného pri M. pre arbitráž, so sídlom I. 2, 8X1 XX G., vydaný dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. N V rozhodcovskom konaní bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu XX,- eur, úrok z omeškania X,XX eur, poplatok XXX,XX eur, úrok XX,XX% ročne zo sumy XXX,- eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy XX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,- eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy XX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zmluvnú pokutu XX,- eur, trovy mediačného konania XXX,XX eur, poplatok za upomienku XX,- eur a trovy rozhodcovského konania XXX,XX eur. Vo zvyšnej časti súd rozhodcovské konanie zastavil. Q. súd E. vyššie uvedeným rozsudkom žalobe vyhovel, predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
V odôvodnení tohto rozhodnutiu súd uviedol, že podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa XX. 4. XXXX, sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred a) rozhodcovským súdom alebo pred b) všeobecným súdom. K. žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. K. žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.
N. po vykonanom dokazovaní bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. S. výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. N. teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. B., zmluvne zakotvenú žalovaným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov ( bod XX. rozsudku).
V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne. Z. a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve ( bod XX. rozsudku).
K. zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach §45 - XX tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Z. z dôvodov podania žaloby je, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. N. však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. J. D. súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa XX. novembra XXXX, U. (C-XXX/XX, Zb. s. I-XXXXX, bod XX), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy/ doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Y. stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. I. tak môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy/doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy/doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. N. teda na základe uvedených dôvodov aj samotnú rozhodcovskú zmluvu posúdil ako absolútne neplatný právny úkon ( bod XX. rozsudku).
X. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ustanovenie § 3 ods. X L. č. XXX/XXXX Z.z. síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. K. rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. K. finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. K. požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. U. primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení.
Má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie Q. súdu E. pod sp. zn. XCsr/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V. nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. L. považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva.
K. požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. K. práva by nebolo možné napraviť inak napríklad v tom prípade, ak by L. právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané.
U. primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochranu nie len jeho deklaráciu. L. má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. L. je ďalej toho názoru, že L. žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. K. finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. K. finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie
alebo prípadnú náhradu škody. K. žalobkyne požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Y. však nepredstavuje daný prípad. L. sám konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom L., bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. L. svojim podpisom na L. ďalej prehlásil, že si L. prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. L. mal možnosť si L. pred jej podpisom prečítať. L. teda poskytol žalobcovi úver v dobrej viere, že sú mu známe zmluvné dojednania.
K. finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). N. funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Z. európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej funkcie, teda funkciu preventívnu. J. však opomenúť, že práve inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. K. funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť naprieč existujúcich spotrebiteľských prácnych vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa ale aj na spotrebiteľa. K. primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. K. naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. V danom prípade bolo žalobcovi priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať.
K. finančné zadosťučinenie, uplatnené L. (vo výške XXX,- eur) za poskytujúce ochranu a ospravedlňujúce ľahostajnosť L.. Y. priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o niekoľkonásobné uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. W. konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritériá stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Vo vnútroštátnom prostredí môže byť teda vytvorený a aplikovaný vlastný model sankcionovania tak, aby bola možná náprava súladná s právnym poriadkom. H. žalobcu formou podania žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam, nakoľko žalobca mal možnosť brániť sa už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek tomu bol absolútne ľahostajný. L. sa teda mohol brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania.
X. Podľa § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona N. národnej rady č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,L. o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. L. sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). N., ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
K. § 2 písm. a) L. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
K. § X ods. 3 L. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
K. § 4 ods. X L. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie, ukladať povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
X. Podľa § 1 ods. X zákona NR SR č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,L. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
XX. Podľa § 5X ods. 1, 2 a X zákona č. XX/XXXX Zb. Q. zákonníka ( ďalej len ,,Q. zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. O. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. N. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
K. § X3 ods. X a 5 Q. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. J. podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
K. § 53a Q. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. O. má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. V. povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
K. § 54 ods. X a X Q. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. N. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
XX. Podľa N. č. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čl. 3, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to ku škode spotrebiteľa. K. sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
K. čl. X ods. X N. V. č. XX/XX/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
K. čl. X ods. X N. V. č. XX/XX/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
XX. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. X L. o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. W. právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. K. pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Q. zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. W. práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
XX. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. L. nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. N. povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. G. právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
XX. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XCsr/X/XXXX, žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ. N. vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, vo vzťahu k žalobkyni bolo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky vedené rozhodcovské konanie, bol vydaný rozhodcovský rozsudok a v civilnom sporovom konaní sa žalobkyňa úspešne domohla zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku.
K. vyššie uvedenom rozhodcovskom rozsudkom mal súd za to, že v prejednávanej veci išlo o spotrebiteľský vzťah založený úverovou zmluvou. N. úverovej zmluvy bola rozhodcovská doložka. K. rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V. doložka je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľným. M. forma mimosúdneho riešenia sporov musí byť procesne a hmotnoprávne súladná so zákonnými požiadavkami na ochranu spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.
XX. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí J. súdu N. republiky sp.zn. X Q. XX/XXXX zo dňa XX. júna XXXX, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
XX. Najvyšší súd N. republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). W. práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
XX. Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax H. súdu v K., podľa ktorej pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. § X3 ods. 5 Q. zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobkyni vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Q. spotrebiteľa nie je dovŕšená už vydaním bezdôvodného obohatenia, pretože vydanie bezdôvodného obohatenia totižto predstavuje úspešné uplatnenie práva na súde a inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok KS PO sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozsudok KS PO sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok KS PO sp. zn. XXCo/XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
XX. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. N. žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konania na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia. Q. uvedeného , v rozhodcovskom konaní žalovanej na poplatkoch, zmluvnej pokute, trovách mediačného a rozhodcovského konania bola uložená povinnosť zaplatiť celkovo sumu XXX,XX eur. Aj daná skutočnosť, kde pre bežného spotrebiteľa sa nejedná o zanedbateľnú sumu, na žalobkyňu nepriaznivo vplývala.
G. to žalovaný kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľnú podmienku, spočívajúcu v tom, že žalobkyni bola znemožnená voľba dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde a spotrebiteľ sa v takom prípade musel podrobiť rozhodcovskému konaniu pred rozhodcom zvoleným žalovaným. E. nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. J. zmluvnú podmienku predloženú a pripravenú žalovaným posúdil súd prvej inštancie v konaní XCsr/X/ XXXX ako neprijateľnú zmluvnú podmienky v rozpore so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. V zmysle § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX o ochrane spotrebiteľa z uvedeného preto vyplýva splnenie predpokladu na primerané finančné zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa ale aj osobitnými predpismi.
XX. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Y. právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. J. škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach N. republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. K. porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve W. a exemplary damages v práve I. G.) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. N. náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Z. európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").
F. relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry D. a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“
XX. ,,Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. K. jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. V dôsledku konania žalovaného bola žalobkyni spôsobená ujma v podobe preplatenia poskytnutého úveru a plnenia z neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. J. žalobkyňa tiež musela chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. J. je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. K. posudzovaní primeranosti súd tiež zohľadnil výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú žalovaný získal, pričom konanie žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako „konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.“ (bod XX. odôvodnenia rozsudku KS PO sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
XX. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. W. L. o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv - rozsudok H. súdu v K. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
XX. Za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práva žalobkyne zo strany žalovaného, ktorého ochrany sa žalobkyňa úspešne domáhala na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. I. z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti
tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu XXX,- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal.
L. sa úspešne domáhala porušenia práva na súde a to zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, čím predišla vzniku majetkovej škody. J. skutočnosti, že je bez právneho významu pri uplatnení primeraného finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá žalobkyni objektívne hrozila.
I. na porušenie práva spotrebiteľa v danom prípade vo forme rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, následného vedenia rozhodcovského konania a vydania rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa úspešne dovolala v civilnom konaní, je priznaná výška finančného zadosťučinenia podľa názoru súdu primeraná vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu.
XX. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. K. zadosťučinenia nie sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.
XX. Podľa § 251 zákona č. XXX/XXXX Z.z. U. sporového poriadku ( ďalej len ,,U.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
K. § X62 ods. X a 2 U., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení priznal žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.