Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-122-2016.pdf
PDF · 112.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/122/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v spore žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, zastúpený splnomocnencom JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom na Vŕšku č. 12 v Bratislave proti žalovanej E. Y., narodenej XX.XX.XXXX, bývajúcej v R., na H. ul. č. XXXX/X, o zaplatenie 1275,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal proti žalovanej dňa 24.6.2016 na Okresnom súde Skalica „Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 1275,-eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami. Žalobným návrhom žiadal rozhodnúť o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1275,-eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 4.7.2015 do zaplatenia a trovy konania. 2. Podľa skutkových tvrdení bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v právnom postavení dlžníka uzavretá dňa 12.12.2014 zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver. Žalobca tvrdí, že poskytol žalovanej úver 1000,-eur za úrok vo výške 20% z istiny, t.j. 200,-eur a servisný poplatok vo výške 9% z istiny, t.j. 90,-eur (úrok a servisný poplatok sú v zmluve označované ako odplata. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť celkom 1290,-eur v 13-tich mesačných splátkach, prvé 3 boli vo výške 5,-eur - išlo o splátky úroku a ďalej mali byť splátky vo výške 127,50,- eur, istina 78,43% a úrok vo výške 14,51%, servisný poplatok 7,06% z každej splátky. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením bol žalobca (veriteľ) oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Úver žalobca poskytol bezhotovostne prevodom na účet na číslo účtu uvedené žalovanými v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá je súčasťou zmluvy. Žalovaná ku dňu vyhotovenia „návrhu na vydanie platobného rozkazu“ uhradila 15,-eur, poslednú úhradu vykonala 12.12.2014. Žalovaná neplnila riadne a včas podľa splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke z 31.5.2015 upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku z 5.7.2015 jej oznámil, že celý dlh, zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty je splatný k 3.7.2015. Po zosplatnení žalobca neeviduje žiadnu úhradu. Dlžná čiastku 1275,-eur je rozdielom medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1290,-eur a čiastkou 15,- eur, táto je úhradou od žalovanej. 3. Prílohou podania žalobcu bola Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K XXXXX XXXX z 12.12.2014, Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy z 31.5.2015, rozpis zásielok - podací hárok Slovenskej pošty a.s., oznámenie o zosplatnení záväzku z 5.7.2015, ďalší podací hárok.
4. Súd vyzval žalobcu výzvou o doručenie ďalších dôkazov, a to výpisu z úverového účtu na preukázanie, koľko žalobca poskytol finančných prostriedkov a koľko žalovaná uhradila. Súd žiadal doplniť žalobu tak, že žalobca mal uviesť ktoré splátky žalovaná uhradila, s ktorou splátkou sa dostala do omeškania, kedy konkrétne nastala splatnosť každej jednotlivej splátky, súd žiadaj uviesť dátum a doplniť žalobu o tvrdenie, ktorým dňom nastala konečná splatnosť úvere, resp. ktorým dňom mala nastať. 5. Žalobca v svojom podaní zo dňa 2.8.2017 zopakoval skutkové tvrdenia obsiahnuté už v jeho podaní zo dňa 24.6.2016. Doplnil, že prvé tri splátky každá vo výške 5,-eur boli splátkami úroku a v ostatných 10 mesačných splátkach vo výške 127,50-eur išlo o istinu vo výške 78,43%, úrok vo výške 14,51% a servisný poplatok vo výške 7,06% z každej jednotlivej splátky. Takto sa žalobca a žalovaná dohodli podľa bodu II Zmluvy. Prvá splátka bola splatná po dohode strán 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka, až do úplného zaplatenia bola podľa dohody splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. žalobca preukazuje čiastočné úhrady žalovaného výpisom z je o vnútorného systému. Z toho sú zrejmé termíny splátok, rozloženie splátok a jednotlivé zúčtovanie úhrad. Žalobca uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania neuhradením 4. splátky riadne a včas, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Za dôkaz žalobca označil prehľad úhrad. Úver poskytol žalovanej bezhotovostne na účet, uvedený žalovanou v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov. Žalobca doručil súdu Amortizačnú tabuľku pre zmluvu č. F 6. Súd uznesením sp. zn. 3C/122/2016-32 zo dňa 29.8.2018 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby s použitím ustanovenia § 132 C.s.p. o opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoje nároky, z ktorých jeho nároky vyplývajú v časti nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca bol vyzvaný na doplnenie z čoho pozostáva žalovaná suma, konkrétne z akých jednotlivých súm, akým titulom, kedy, na základe čoho boli splatné, akým matematickým spôsobom boli sumy vyčíslené. Ďalej mal žalobca doplniť o konkrétne uvedenie, čo došlo k zániku záväzkového vzťahu, ktoré povinnosti žalovaná porušila, či ide o ustanovenia zmluvy alebo dokumentu k zmluve patriacemu, akým konaním došlo k porušeniu, mal doplniť o skutočné platby a súčet všetkých platieb vykonaných žalovanou tak, že bude zrejmé či vrátila istinu - požičané, úrok, úrok z omeškania, kedy došlo k úhrade zo strany žalovanej. Žalobca bol vyzvaný doplniť žalobu za aké obdobie tie ktoré nároky požaduje žalobca priznať, dátum splatnosti jednotlivých splátok a dátum zosplatenie poskytnutých finančných prostriedkov, dátumy splatnosti úrokov, servisného poplatku a pokiaľ žalobca žaluje aj zmluvnú pokutu, výzva sa týkala doplnenia o deň splatnosti, žalobca bol vyzvaný doplniť jeho návrh na vydanie platobného rozkazu o tvrdenie, kedy mala nastať konečná splatnosť úveru podľa zmluvy dátumom. Žalobca bol upozornený, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca mal lehotu na doplnenie 15 dní od doručenia výzvy. 7. Výzva bola splnomocnencovi žalobcu doručená dňa 9.10.2018. Žalobca na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. 8. Žalovaná sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadrila.
9. Na riadne predvolané pojednávanie sa splnomocnenec a žalovaná nedostavili. Neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávanie nepožiadali. Súd v zmysle § 180 C.s.p. rozhodol, že sa bude konať v ich neprítomnosti.
10. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. K XXXXX XXXX z 12.12.2014, s Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy z 31.5.2015, s rozpisom zásielok - podacími hárkami Slovenskej pošty a.s., s Oznámením o zosplatnení záväzku z 5.7.2015, s amortizačnou tabuľkou, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
11. Účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú strany sporu. Žalobca je označený za veriteľa, žalovaná za dlžníka. V zmluve je záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej úver vo výške 1000,-eur - istinu v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy za úrok 20% z istiny. Za poskytnutie úveru žalobca účtuje celkový servisný poplatok 9% z istiny, ide o úrok a servisný poplatok spolu nazývaný odplata. Uvedené je, že odplata v zmysle nariadenia vlády SR č. 141/2014 je vo výške 26,77% z istiny za rok, RPMN je 50,22%. Úver sa poskytuje bezhotovostným prevodom na účet dlžníka uvedený v žiadosti o prevod finančných prostriedkov. V zmluve je uvedený záväzok žalovanej, dlžníčky, podľa ktorého sa zaväzuje uhradiť žalobcovi (veriteľovi) istinu (celkovú výšku spotrebiteľského úveru( vo výške 1000,-eur, úrok vo výške 200,-eur, servisný poplatok vo výške 90,-eur a celkom uhradiť 1290,-eur v 13-rich mesačných splátkach. Prvé tri splátky sú každá vo výške 5,-eur, ide o splátky úroku a 10- mesačných splátok je uvedených vo výške 127,50-eur (istina vo výške 78,43%, úrok vo výške 14,51% a servisný poplatok vo výške 7,06% z každej splátky). Splatnosť u 10-tich splátok je vyjadrená v zmluve tým spôsobom, že prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve je vyjadrená priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy hodnotou 36,30% odkazom na § 9 ods. 2 písm. y) zákona. Zmluva odkazuje na zákon č. 129/2010 Z. z. Podľa čl. III. zmluvy veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Podľa zmluvy veriteľ má právo požadovať zaplatenie celej istiny, odplaty, zmluvných pokút. Mesačná splátka obsahuje splátku istiny, odplaty v percentuálnom pomere podľa zmluvy, okrem splátok 1-3, ktorými dlžník platí úroky. . V prípade úhrady časti splátky, záväzok sa umoruje tak, že najprv sa použije na úhradu istiny, úroku a potom servisného poplatku. Termín poslednej splátky, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy. Doba trvania zmluvy je 380 dní od jej uzatvorenia. Podľa zmluvy za tam uvedených podmienok je veriteľ oprávnený požadovať po dlžníčke zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá je splatná v okamihu keď sa dlžník dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Zmluva je stranami podpísaná 12.12.2014. Podľa žiadosti o prevod finančných prostriedkov požiadala žalovaná, aby jej suma 1000,-eur bola zaslaná na v žiadosti uvedený konkrétny účet.
12. Podľa predžalobnej upomienky žalobca 31.5.2015 písomne vyhotovil predžalobnú upomienku - výzvu k úhrade dlžnej sumy s odkazom na zmluvu a jej číslo uzavretú 12.12.2014. Podľa upomienky k 31.5.2013 dlžná čiastka je vo výške 765,-eur. Žalobca žiada úhradu sumy do 5 dní od obdržania výzvy. Upozorňuje žalovanú na svoje právo po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky vrátane sankcií.
13. Rozpis zásielok - podací hárok pre U. je z 1.6.2015. Je z neho zrejmé, že žalobca žalovanej dal na prepravu doporučený list. Žiadal ho doručiť poštou na adresu žalovanej, uvedenej v zmluve.
14. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 5.7.2015 súd zistil, že v ňom žalobca žalovanej oznamuje, že ku dňu 3.7.2015 zosplatnil záväzok žalovanej pre jej omeškanie. Podľa oznámenia stáva sa splatným celý dlh vo výške 175,-eur, t.j. istina, vrátane odplaty, resp. servisného poplatku a žiada od žalovanej úhradu do 5 dní od doručenia upomienky, inak bude účtovať zmluvnú pokutu vo výške 3,3% z dlžnej čiastky za každý začatý mesiac omeškania.
15. Z podacieho hárku Slovenskej pošty - rozpisu zásielok pre U zo dňa 6.7.2015 vyplýva, že pošta prijala od žalobcu na prepravu zásielky pre žalovanú, R- doporučený list.
16. Amortizačná tabuľka pre zmluvu obsahuje poradie splátok od 1 po 13. Sú v nej prvé tri splátky vyjadrené číselne sumou po 5,-eur. Podľa tabuľky prvá splátka bola splatná 1.1.2015, jedná sa o úrok, zostatok je 1285,-eur, uhradená bola 12.12.2014, servisný poplatok je o,-eur. U druhej splátky je splatnosť 31.1.2015, úhrada 12.12.2014, ide o úrok, splátka je bez servisného poplatku, zostatok je 1280,-eur. U tretej splátky vo výške 5,-eur ide o úrok, dátum splatnosti je 2.3.2015, úhrada je 12.12.2014 bez servisného poplatku a zostatok je 1275,-eur. V poradí u štvrtej splátky až po 13. splátku je výška splátok 127,50-eur, štvrtá splátka má uvedený dátum splatnosti 1.4.2015, istina je 100,-eur, servisný poplatok je 9,-eur, úrok 18,50% . Okrem rozdielnych dátumov splatnosti až po 13. splátku sú údaje o istine, úroku a servisnom poplatku rovnaké. V tabuľke od 4 po 13 splátku nie sú uvedené zostatky ani úhrady.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 18. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom do 31.12.2014 , ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 19. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 22. Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru. 23. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 25. Vo veci sporových strán ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na právny vzťah bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ finančnej služby a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ktorú žalobca označil za dôkaz bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej urobiť akúkoľvek zmenu. Súd tento právny vzťah posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vzhľadom na ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovanej z toho dôvodu, aby žalovaná nebola znevýhodnená v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú v písomnej forme a obsahujúcu niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri vyhodnotení náležitostí spotrebiteľskej zmluvy o úvere, o ktorú oprel žalobca svoj nárok na plnenie od žalovanej súd uzavrel, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť, a to dobu trvania a termín konečnej splatnosti, náležitosť predpísanú podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.). Súd nepovažuje vyjadrenie konečnej splatnosti úveru tak, ako je uvedené v zmluve a v bode 11 rozsudku za dostatočne určité pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá povinnosť počítať termín konečnej splatnosti úveru v rozpätí 380 kalendárnych dní. Zmluvné podmienky, ktoré určuje dodávateľ vo vzťahu so slabšou zmluvnou stranou v právnom vzťahu, so spotrebiteľom vyžadujú zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a majú byť jasne uvedené v zmluve. Požiadavku ustanovenie zmluvy , týkajúce sa konečnej splatnosti nespĺňa. Podľa názoru súdu je naformulované do zmluvy uzavretej so spotrebiteľom iba formálne, tak, aby bolo zdanie, že je splnená obligatórna náležitosť, vyžadovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch pre nárok dodávateľa na úrok a na poplatky. Nahradiť náležitosť nemôže ani žalobcom predložená amortizačná tabuľka, nakoľko tam uvedené konkrétne údaje o splátke nie sú podpísané stranami a vôbec nie je zrejmé, prečo pre spotrebiteľa tieto rozhodné údaje o splátke nie sú obsiahnuté priamo v zmluve. 26. Súd po právnom posúdení, že úver je bezúročným, bez poplatkov, posudzoval ďalej oprávnenosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy, na špecifikáciu ktorej vyzval žalobcu. 27. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
28. V súvislosti s doplnením rozhodujúcich skutočností na základe výzvy súdu pod bodom 6. rozhodnutia žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobu nedoplnil o skutkové tvrdenia a dôkazy, ktorými by tvrdil a preukázal z čoho pozostáva ním žalovaná suma. Žalobca bol poučený o tom, že nemožno opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. 29. Podľa ust. § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 30. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 31. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 32. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). 33. Ak sa aj skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela považujú za nesporné (§ 151ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.
34. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
35. Dôkazná povinnosť má za cieľ uniesť dôkazné bremeno v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
36. Žalobca v žalobe tvrdil uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej finančné prostriedky do výšky 1000,-eur za odplatu 290,-eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté, vrátane zaplatenia odplaty žalobcovi s úrokom 20% za 13 mesiacov v splátkach, ktoré skutočnosti mal súd preukázané podľa bodu 11. rozsudku.
37. Ďalej žalobca v žalobe tvrdil, že si žalovaná splnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy zaplatením sumy iba 15,-eur a iba na úrokoch. Žalobca neuviedol v žalobe a ani na výzvu súdu zo dňa 29.8.2018, ktorými dňami bola splatná tá ktorá splátka, v žalobe chýbali tieto rozhodujúce skutočnosti, potrebné aj pre posúdenie, či sa dostala žalovaná do omeškania a či vzniklo žalobcovi z tohto dôvodu právo úver zosplatniť. žalobca neuviedol, z akých hmotnoprávnych nárokov pozostáva žalovaná suma, keď podľa zmluvy mala žalovaná platiť nielen istinu, ale aj úrok a servisný poplatok, tiež v žalobe chýbalo a nebolo žalobcom doplnené, pričom podľa dôkazu ním predloženým oznámením o zosplatnení záväzku do žalovanej sumy zahrnul aj úrok, servisný poplatok, zo žaloby nebolo zrejmé, či a do akej výšky z celkom žalovanej sumy skutočne uplatňuje na zaplatenie aj príslušenstvo pohľadávky, resp. odplatu, či a akú sumu žaluje titulom zmluvnej pokuty, ktorá je tiež hmotnoprávnym nárokom. Žalobca tvrdil lehotu splatnosti peňažného záväzku ku 3.7.2015 bez predloženia dôkazu o úhradách zo strany žalovanej, pre posúdenie, či sa žalovaná skutočne dostali do omeškania a či mal žalobca právo pre omeškanie zosplatniť úver v tento deň, dôkaz nepredložil. Napriek výzve súdu žalobca nedoplnil svoje skutkové tvrdenia a nepredložil na ich preukázanie dôkazy. Žalobca uviedol, že ku dňu vypracovania žaloby činí dlžná čiastka 1275,-eur, ktorá je rozdielom medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou celkom v sume 1290,-eur a čiastkou 15,-eur. Na tvrdenie o splnení povinnosti veriteľa poskytnúť úver a ani na výšku dlhu žalovanej žalobca nepredložil žiadne dôkazy.
38. Súd vychádzal z nesporných skutkových tvrdení o uzavretí zmluvy o úvere, ktorú súd po právnej stránke kvalifikoval ako nárok zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy a túto posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Súd má ale za to, že žalobca v konaní ani na základe výzvy súdu neuniesol dôkazné bremeno, keď nedoplnil žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa výšky uplatnenej peňažnej pohľadávky, jej špecifikácie. Napriek tomu, že bol upozornený vo výzve súdu, že je neprípustné nahradiť skutkové tvrdenia odkazom na dôkazy, pri prvej výzve súdu (viď bod 4 rozhodnutia) doručil iba amortizačnú tabuľku.
39. Súd pri vyhodnotení poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov na základe skutkových tvrdení žalobcu nemal preukázané, v akej výške bol úver skutočne poskytnutý a splatený, aké čiastkové nároky súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou žalobca v žalovanej sume uplatňuje Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej odôvodňujú zamietnutie žaloby.
40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v konaní plný úspech , preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
43. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, podáva sa písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica , dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).