Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-24-2018.pdf
PDF · 120.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu: U. F., nar. X.X.XXXX, bytom S. 3, W., zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, W., zastúpený: JUDr. Ján Vician, advokát, so sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, o zaplatenie 8 363,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podanom na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 01.03.2018 a doplnenom podaním zo dňa 10.04.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 8 363,26 Eur spolu s 20% p.a. úrokom zo sumy 185,87 Eur odo dňa 16.02.2018 do 10.04.2018, s 20% p.a. úrokom zo sumy 8 177,39 Eur odo dňa 01.03.2018 do 10.04.2018 ako i s 5% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 185,87 Eur odo dňa 16.02.2018 do zaplatenia a s 5% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 8 177,39 Eur odo dňa 01.03.2018 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal voči žalovanému náhrady trov konania. Návrh bol zdôvodnený uzavretím Zmluvy o pôžičke dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako Zmluva o pôžičke alebo Zmluva), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v hotovosti v sume 8 735 Eur v súlade s čl. II Zmluvy, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť v mesačných splátkach po 185,87 Eur do 15.10.2021. Strany sporu si dojednali, že omeškanie žalovaného s úhradou ktorejkoľvek splátky riadne a včas má za následok stratu výhody splátok. Žalovaný uhradil riadne a včas iba sumu 371,74 Eur. Pre prípad omeškania bol v zmysle zmluvy dojednaný úrok z omeškania v sadzbe 20% p.a. z nesplatenej časti pôžičky, na ktorý má žalobca nárok popri zákonnom úroku z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátky splatnej do 15.02.2018. Napriek komunikácii medzi stranami sporu žalovaný svoj záväzok žalobcovi neuhradil.
2. Súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 33Up/157/2018 dňa 18.04.2018, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, v ktorom poukázal na neplatnosť právneho úkonu od počiatku, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou. Zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky.
3. Postupom podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2006 Z.z. o upomínacom konaní súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podanému odporu a zároveň, aby podal návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu zdôraznil platnosť uzavretia Zmluvy o pôžičke, ktorú žalovaný podpísal u notára na notárskom úrade JUDr. Petra Kriška. K reálnemu odovzdaniu pôžičky poukázal na znenie článku II. bod 1 a uviedol: „ Pôžička vo výške uvedenej v článku I. tejto zmluvy bola poskytnutá dlžníkovi na jeho písomnú žiadosť v sume 8 735 Eur a to prijatím hotovosti k rukám dlžníka“. Vo vyjadrení k odporu tvrdil, že „k plneniu došlo pri podpise zmluvy, ako je uvedené v Zmluve o pôžičke“.
5. Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec postúpená miestne príslušnému tunajšiemu súdu dňa 22.06.2018.
6. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne ako i oboznámením obsahu listinných dôkazov a to najmä: Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, komunikácie medzi žalovaným a svedkyňou, Uznesenia ČVS:ORP-146/BE-SC-2018 z 23.3.2018, podnetu z dôvodu podozrenia zo spáchania tr. činu sprenevery z 23.3.2018, zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 19.3.2019, výpisov z vkladov v hotovosti za rok 2017, 2018 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:
7. Medzi stranami sporu neboli sporné tvrdenia týkajúce sa podpísania Zmluvy o pôžičke dňa XX.XX.XXXX žalovaným na notárskom úrade JUDr. Petra Kriška, Phd. , úhradou sumy 371,74 Eur žalovaným žalobcovi (splátka v mesiaci december 2017 v sume 185,87 Eur a v mesiaci január 2018 v sume 185,87 Eur) ani komunikáciou medzi svedkyňou a žalovaným, ktorá bola doložená k žalobe. Sporným skutkovým tvrdením zostalo reálne odovzdanie sumy 8 735 Eur žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi.
8. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba na strane veriteľa poskytol žalovanému ako fyzickej osobe na strane dlžníka na základe písomnej žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX pôžičku vo výšky 8 735 Eur. Zmluvné strany si dojednali vrátenie pôžičky v sume 8 735,89 Eur do 15.10.2021 v mesačných splátkach po 185,87 Eur na účet veriteľa uvedený v zmluve, vždy k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci december 2017. Účastníci si dohodli, že v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas nastane zročnosť celého dlhu, ak veriteľ neurčí inak. V prípade omeškania s plnením záväzku vznikne veriteľovi nárok popri zákonnom úroku z omeškania i na úrok v sadzbe 20% p.a. z nesplatenej časti pôžičky.
9. V čl. II bod 1. Zmluvy bolo uvedené: Pôžička vo výške uvedenej v článku I. tejto zmluvy bola poskytnutá dlžníkovi na jeho písomnú žiadosť v sume 8 735 Eur (slovom: osemtisícsedemstotridsaťpäť eur) a to prijatím hotovosti k rukám dlžníka.
10. V Zmluve je zhodné vyhlásenie v čl. IV bod 2 a v čl. VI. bod 1, v ktorej žalovaný ako dlžník okrem iného prehlásil, že dôvodom uzatvorenia zmluvy o pôžičke peňazí nie je jeho finančná alebo iná tieseň, alebo tieseň jemu blízkej osoby a poskytnuté finančné prostriedky si požičiava za účelom podnikania.
11. Strany sporu nespochybnili, že doložená komunikácia k žalobe bola medzi žalovaným a svedkyňou (čl. 12-13), pri dátume 05.02. bolo uvedené: „Ahoj nebavi ma toto nahananie penazi. Ak dnes nebudu na ucte tak si prideme pre auto. O 10 dni ma byt dalsia splatka na ucte.“? ako odpoveď : „Ahoj, vybavime to dneska nic nebol ..Mozem ti to dať ruku? Mne banking furt ukazuje error nejaky ze mi to nejde“.
pri dátume16.2. bolo uvedené: „Ahoj mozem ti to k prvému vzdy nosit prosim ta“. Odpoveď: Ahoj nie lebo budeme vzdy po splatnosti s upomienkami. A nepotrebujem byt kvoli tomu na ciernej listine neplaticov. Mozes to nosit k prvemu dopredu 1.3. za splatnost 15.3. určite nie pozadu“. Odpoveď: „ Aaach zas, to musi ist do servisu tak len koly tomu“. Odpoveď: „ Aj nase auto chodia do servisu musime platit tie a nie za toto. Takže prosim dones peniaze lebo nechce sa mi kazdy mesiac natahovat.
pri dátume 18.02. bolo uvedené: „Kedy prides?“ Odpoveď:“ Medzi 9-10. Mozem ti dat dnes kilo a v utorok 86?
12. Z odôvodnenia Uznesenia ČVS:ORP-146/BE-SC-2018 z 23.3.2018, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie súd zistil, že v trestnom konaní bol v procesnom postavení svedka vypočutý žalovaný, ktorý vypovedal, že mu bolo poskytnuté motorové vozidlo (VW Passat, čiernej farby, B.. W od jeho bývalého zamestnávateľa /žalobcu/, ktorý je konateľom spoločnosti BP Parcel Servis, s.r.o. (ktorú spoločnosť riadi so svojou priateľkou H. W.) , ktorá mala predmetné vozidlo v užívaní na základe leasingovej zmluvy so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako i to, že on za toto motorové vozidlo platí splátky. Zároveň bola vypočutá v postavení svedka H. W., ktorá v trestnom konaní vypovedala, že z dôvodu finančnej tiesne žalovaný často meškal so splátkami za vyššie uvedené vozidlo.
13. Zo zápisnice o výsluchu obvineného (v tomto konaní žalovaného) zo dňa XX.XX.XXXX ČVS: ORP-235/2-VYS-DS-2018 súd zistil, že žalovaný vypovedal okrem iného nasledovné: „Za predmetné auto som splátku U. F. nezaplatil, ale tam som nemal omeškanie, iba za ten posledný mesiac, čo som to auto potom predal: Auto som mal zverené na základe zmluvy o pôžičke, kde je uvedená suma 8 735 Eur, bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX veriteľom U. F. a mojou osobou ako dlžníkom. Túto zmluvu pretransformovali na ako keby zmluvu o splácaní predmetného vozidla. Táto suma je zvyšok leasingu, ktorú oni splácajú Home Creditu. Auto som mal podľa tejto zmluvy splácať vo výške 185,87 Eur mesačne. Nesplácal som však túto sumu od začiatku, keď som ešte robil u U. F., tak som vozidlo splácal tak, že mi zrážali z platu vždy určitú sumu.
14. Za účelom preukázania bežnej dispozície žalobcu s vyššími finančnými čiastkami žalobca súdu predložil potvrdenia o vkladoch v hotovosti z rokov 2017, 2018 z ktorých vyplýva, že vkladateľmi hotovosti v sumách od 17 330 Eur do 24 320 Eur boli osoby F. W. F. P., H. W., pričom vklady boli vykonané v prospech účtu SLOVAK PARCEL SERVIC. Žiaden z dokladov nebol vystavený dňa 06.12.2017.
15. Žalobca pred súdom vypovedal, že žalovaný bol jeho zamestnancom v čase poskytnutia pôžičky. Tvrdil, že žalovaný si potreboval kúpiť motorové vozidlo. Suma pôžičky bola tá suma, ktorá bola potrebná na kúpu motorového vozidla. Nakoľko žalovaný už úvery čerpal, nechceli mu inde poskytnúť úver, preto mu pôžičku poskytol žalobca. Žalovaný mal žalobcu požiadať o pôžičku formou SMS zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca považoval za písomnú žiadosť o pôžičku. K priebehu faktického odovzdania pôžičky uviedol, že to sa udialo v deň podpísania zmluvy o pôžičke, a to v garáži na F. ulici Y. W. I. po podpísaní zmluvy a overení notárom. So žalovaným u notára nebol. Uviedol, že obaja parkovali v rovnakej garáži v budove Y. W. I. aj s priateľkou, ktorá tam pracuje, v tej istej budove bol aj notár, preto tam žalovaného čakali. Pri odovzdaní pôžičky bola i jeho priateľka (svedkyňa), ktorá odovzdanie videla. Žalobca uviedol, že každý deň robí s nemalou hotovosťou, denne má pri sebe i 30 000 Eur, ktoré sú jeho finančnými prostriedkami. Žalovanému odovzdal pôžičku v rôznych hodnotách bankoviek stovkách, päťstovkách.
16. K nevystaveniu pokladničného dokladu pri odovzdaní sumy pôžičky uviedol ako dôvod to, že išlo o jeho zamestnanca, ktorému dôveroval, pričom nemal vedomosť ako to funguje, dočítal sa, že stačí iba potvrdenie u notára. Ďalej poukázal na to, že keď má k niekomu dôveru takto postupuje. Následne jeho priateľka zabezpečovala komunikáciu týkajúcu sa neuhradenia dlhu.
17. Žalovaný vo výpovedi nepoprel, že v čase podpisu Zmluvy o pôžičke bol zamestnancom žalobcu. Uviedol, že sa žalobcu opýtal, či by mu poskytol pôžičku v sume cca 8 000 Eur. Chcel byť motorizovaný, zaobstarať si motorové vozidlo. Bolo mu kladne odpovedané žalobcom aj svedkyňou. Vypovedal, že išiel do Y. W. I. taxíkom, následne išiel za svedkyňou hore do kancelárie, kde mu odovzdala vytvorenú zmluvu podpísanú už žalobcom a povedala, aby ju išiel podpísať dole k notárovi. Podpísanú zmluvu odniesol svedkyni do kaviarne, ale peniaze nikdy nedostal. Žalobca nebol prítomný pri odovzdávaní zmluvy. Ako dôvod úhrady sumy 371 Eur uviedol, že sumu uhradil, nakoľko mu bolo povedané, že úhradou aspoň 2 splátok preukáže svoju schopnosť splácať pôžičku. Pôžička mu mala byť poskytnutá po uhradení 2. splátok, avšak k tomu nedošlo, z toho dôvodu ďalšie splátky neuhradil. Tvrdil, že podobný postup, keď uhradil jednu splátku a následne mu bol poskytnutý úver už realizoval, keď mu bol poskytnutý úver. Ku komunikácii o úhrade ďalších splátok uviedol, že tá nepreukazuje komunikáciu o prevzatí pôžičky. K obsahu správy z 18.1. v znení „môžem Ti dať dnes kilo a v utorok 86?, uviedol, že to mohla byť komunikácia k niečomu úplne inému.
18. Svedkyňa H. W. /partnerka žalobcu žijúca v spoločnej domácnosti so žalobcom/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že so žalovaným boli dlhé roky kamaráti aj u nich pracoval. K zmluve o pôžičke
uviedla, že podmienkou poskytnutia pôžičky žalovanému bolo uzavretie zmluvy o pôžičke v písomnej forme s osvedčeným podpisom žalovaného u notára. Zmluvu vypracovala ona, keďže pracuje v advokátskej kancelárii. K uvedenej sume pôžičky vo výške 8 375 Eur uviedla, že túto sumu do zmluvy uviedli, bližší dôvod konkrétnej sumy pôžičky neuviedla. K nevystaveniu príjmového pokladničného dokladu alebo iného dokladu potvrdzujúceho reálne poskytnutie sumy pôžičky uviedla, že z dôvodu, že išlo o fyzické osoby a kamarátov postačovala písomná forma zmluvy s osvedčeným podpisom žalovaného. Uviedla: „Myslím si, že človek, ak niečo podpísal u notára, zrejme túto hotovosť prevzal, lebo keď niečo podpíšem u notára, tak si stojím za svojím podpisom osvedčeným u notára“. Následne však vypovedala, že spolu so žalobcom odovzdali žalovanému zmluvu o pôžičke v Y. W. I. v garáži a žalovaný išiel sám k notárovi v Y. W. I. podpísať zmluvu o pôžičke. Po podpise zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička v priestoroch garáže v Y. W. I., svedkyňa uviedla, že nebola pri prepočítaní sumy pôžičky, to bola vec medzi žalobcom a žalovaným. K odovzdaniu financií uviedla, že to videla a keďže tam videla bankovky s vyššou hodnotou nemohlo ísť o poskytnutie nejakej nižšej sumy napr. 100 Eur. Tvrdila, že nakoľko je žalobca podnikateľ disponuje bežne denne i s vyššou sumou hotovosti ako bola poskytnutá pôžička.
19. Svedkyňa vypovedala, že účelom poskytnutia pôžičky mali byť finančné problémy žalovaného, ktorý mal v úmysle si zakúpiť motorové vozidlo, keďže so žalobcom dohodou v novembri ukončil pracovný pomer, počas ktorého mal k dispozícií firemné motorové vozidlo, ktoré mohol používať i na súkromné účely, teda po skončení pracovného pomeru zostal bez vozidla. Ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by si žalovaný za poskytnutú pôžičku zakúpil motorové vozidlo. Nepoprela, že po poskytnutí pôžičky bolo žalovanému požičané motorové vozidlo VW Passat, ktoré ich spoločnosť nevyužívala a mala ho na základe leasingu s mesačnou splátkou cca 233 Eur. Uvedené vozidlo poskytli žalovanému bez dojednania odplaty za užívanie motorového vozidla.
20. Ku komunikácií medzi ňou a žalovaným, ktorá bola doložená v konaní ako listinný dôkaz uviedla, že tá sa týka pôžičky, z ktorej si žalobca v konaní uplatnil svoj nárok a nadväzuje na neuhradenie splátok pôžičky. Poukázala na to, že z komunikácie vyplýva, že sa dopytovala žalovaného na zaslanie peňazí, pričom on tvrdil, že mu nefunguje internetbanking. Ďalej vypovedala, že už s prvými dvomi platbami sa žalovaný dostal do omeškania, pričom oni potrebovali finančné prostriedky na platenie jedného auta. K úhrade tretej splátky už neprišlo a na dopyt svedkyne ohľadom úhrady mal žalovaný argumentovať potrebou dať motorové vozidlo do servisu. Vo svojej výpovedi spomenula, že uvedeného motorového vozidla sa týka iné konanie.
21. K obsahu komunikácie zo dňa 05.02. v znení: „Ahoj nebavi ma toto nahananie penazi. Ak dnes nebudu na ucte tak si prideme pre auto. O 10. dni ma byt dalsia splatka na ucte.“? Svedkyňa vypovedala, že žalovanému bolo požičané ich osobné motorové vozidlo na užívanie. Ďalej uviedla, že v súvislosti s týmto motorovým vozidlom je spojené trestné konanie voči žalovanému za krivú výpoveď a spreneveru vozidla, za ktoré je obvinený.
22. Súd zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania (ktoré predniesol na poslednom pojednávaní dňa 03.04.2019) spočívajúce vo vyžiadaní zmluvy o leasingu so spoločnosťou Home Credit, ktorou chcel žalovaný preukázať, že suma pôžičky je zhodná s cenou motorového vozidla, vyžiadaním a pripojením spisu ORP-235/2-VIS-DS 2018, z ktorého obsahu vyplýva, že medzi stranami sporu ide o vzťah nájmu motorového vozidla Q. W ako výsluchom svedka bývalého zamestnanca žalobcu, ktorého účasť by žalovaný zabezpečil. Z dôvodu hospodárnosti konania avšak najmä z dôvodu dostatočného preukázania skutkového stavu veci, súd návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol.
23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
25. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo
určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky.
26. Pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, ani osvedčenie podpisov účastníkov zmluvy. Zmluva môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne. Predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke je odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej kvality.
27. Súd na základe vykonaného dokazovania po prihliadnutí na všetko, čo počas konania vyšlo najavo zistil, že žalovaný podpísal na notárskom úrade JUDr. Petra Kriška, PhD., so sídlom Y. W. I. II, F. X v W. Zmluvu o pôžičke dňa XX.XX.XXXX, kde mu bola pravosť jeho podpisu na predmetnej zmluve osvedčená, čo v konaní žalovaný ani nepoprel. V zmysle zmluvy mala byť žalovanému ako dlžníkovi poskytnutá žalobcom ako veriteľom pôžička v sume 8 735 Eur a to na základe písomnej žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX. Pôžička mala byť v zmysle čl. II poskytnutá žalovanému prijatím hotovosti k rukám dlžníka. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal pôžičku vrátiť v sume 8 735,89 Eur v splátkach po 185,87 Eur mesačne vždy do 15. dňa v každom kalendárom mesiaci, počnúc mesiacom december 2017 s končenou splatnosťou dňa 15.10.2021. Zmluvné strany si pre prípad neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas dohodli zosplatnenie celého zostávajúceho dlhu, ak veriteľ neurčí inak. Pôžička v zmysle čl. IV. bod 2. a čl. VI. bod 1. mala byť poskytnutá za účelom podnikania. V zmluve dlžník v čl. IV. bod 2. a čl. VI. bod 1. vyhlásil, že dôvodom uzatvorenia zmluvy o pôžičke peňazí nie je jeho finančná alebo iná tieseň, alebo tieseň jemu blízkej osoby a poskytnuté finančné prostriedky si požičiava za účelom podnikania. Medzi stranami sporu nebolo sporné tvrdenie o úhrade sumy 371,74 Eur žalovaným žalobcovi (splátka v mesiaci december 185,87 Eur a január 185,87 Eur) ani skutočnosť, že sa v zmysle zmluvy mal žalovaný dostať do omeškania s úhradou splátky splatnou dňa 15.02.2018.
28. Žalobca si podanou žalobou zo dňa 01.03.2018 uplatnil nárok zaplatenie sumy 8 363,26 Eur s príslušenstvom z titulu poskytnutej pôžičky.
29. Žalovaný popieral prevzatie pôžičky tvrdiac, že zmluvu o pôžičke podpísal, podpis bol overený, avšak žalobca mu po podpise zmluvy, ani po úhrade dvoch splátok, ktorými mal preukázať schopnosť pôžičku splácať, peniaze neodovzdal.
30. Žalovaný popieral, že mu žalovaný odovzdal predmet pôžičky. Dôkazná povinnosť označiť dôkaz na svoje tvrdenie o tom, že žalovanému žalobca peniaze poskytol, bola na žalobcovi. Pri zmluve o pôžičke veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázania skutočného odovzdania peňazí ako aj jeho solventnosti ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Tento právny názor je súladný aj s rozhodovacou činnosťou napr. aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 4Cdo 138/2009 z 31.11.2011, resp. sp. zn. 2Cdo/293/2008 z 15.12.2009).
31. Žalobca na preukázanie reálneho plnenia zmluvy navrhol svoj výsluch, oboznámenie zmluvy o pôžičke, výsluch svedkyne ako i oboznámenie komunikácie medzi svedkyňou a žalovaným.
32. Žalobca v žalobe tvrdil, že pôžička bola poskytnutá v súlade s čl. II Zmluvy o pôžičke, pričom v čl. II bolo uvedené : „Pôžička vo výške uvedenej v článku I. tejto zmluvy bola poskytnutá dlžníkovi na jeho písomnú žiadosť v sume 8 735 Eur (slovom: osemtisícsedemstotridsaťpäť eur) a to prijatím hotovosti k rukám dlžníka“, vo vyjadrení k odporu k poskytnutiu pôžičky žalobca uviedol, že k plneniu došlo pri podpise zmluvy, ako je uvedené v Zmluve o pôžičke.
33. Žalobca až vo svojej výpovedi pred súdom tvrdil, že sumu pôžičky odovzdal žalovanému potom, čo žalovaný bol sám u notára podpísať Zmluvu o pôžičke, zatiaľ čo žalobca so svedkyňou ho čakali v garáži Y. W. I., kde mu žalobca odovzdal pôžičku. Z ich výpovede teda vyplýva, že žalovanému nemala byť poskytnutá pôžička pred podpisom zmluvy ani bezprostredne po podpise zmluvy /napr. v priestoroch notárskej kancelárie/.
34. Sám žalobca vo svojej výpovedi vypovedal v rozpore s obsahom Zmluvy o pôžičke, keď v zmluve bol uvedený účel poskytnutia pôžičky na podnikateľský účel, pričom zhodne so žalovaným i svedkyňou žalobca uvádzal účel poskytnutia pôžičky a to kúpu motorového vozidla. Zároveň v konaní nebola
preukázaná písomná žiadosť o poskytnutie pôžičky ani formou SMS ako bolo prezentované v zmluve. Zhodne so žalovaným i svedkyňou žalobca vypovedal, že žalovaný si motorové vozidlo následne nekúpil, avšak bolo mu zo strany žalobcu poskytnuté, pričom žalobca a svedkyňa tvrdili, že bezodplatne.
35. Svoju solventnosť žalobca ku dňu uzatvorenia Zmluvy o pôžičke preukazoval dokladmi o vkladoch hotovosti, z ktorých súd zistil, že tie boli realizované v rokoch 2017,2018 avšak vkladateľmi hotovosti v sumách od 17 330 Eur do 24 320 Eur boli osoby F. W., F. P., H. W., pričom vklady boli vykonané v prospech účtu SLOVAK PARCEL SERVIC. Žalobca na predmetných dokladoch nebol uvedený ani ako vkladateľ ani ako príjemca hotovosti (prípadne jeho spoločnosť) a naviac žiaden z predložených dokladov nebol zo dňa XX.XX.XXXX.
36. Pri vyhodnotení svedeckej výpovede súd musel prihliadnuť na pomer svedkyne k žalobcovi, nakoľko je jeho partnerkou žijúcou v spoločnej domácnosti ako i na skutočnosť, že koncipovala Zmluvu o pôžičke. Svedkyňa vypovedala (vždy v množnom čísle), že žalovanému poskytli pôžičku vzhľadom na jeho finančné problémy a ten mal v úmysle si zakúpiť motorové vozidlo. Uviedla, že si následne žalovaný motorové vozidlo nekúpil, bolo mu z ich strany poskytnuté motorové vozidlo VW Passat, ktoré ich spoločnosť nevyužívala, a za ktoré platili leasingové splátky. Pred súdom tvrdila, že uvedené motorové vozidlo poskytli žalovanému bezodplatne. Svedkyňa rozporne vypovedala k reálnemu odovzdaniu sumy pôžičky, keď zdôraznila, že si myslí, „že človek, ak niečo podpísal u notára, zrejme túto hotovosť prevzal, lebo keď niečo podpíšem u notára, tak si stojím za svojím podpisom osvedčeným u notára“, z čoho by vyplývalo odovzdanie pôžičky pred uskutočnením podpisu pred notárom, no následne zhodne so žalobcom vypovedala, že žalovaný sám išiel k notárovi a až následne v priestoroch garáže mu mala byť odovzdaná suma pôžičky. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol podpisom zmluvy potvrdiť prevzatie sumy pôžičky. Podľa výpovede žalobcu a svedkyne mu mala byť suma odovzdaná následne, čo žalovaný poprel. Svedkyňa mala vidieť ako žalobca odovzdáva finančné prostriedky a vzhľadom na hodnotu bankoviek, ktoré ona síce neprepočítala vedela, že išlo o vyššiu sumu.
37. K nevystaveniu dokladu o prevzatí sumy pôžičky žalobca tvrdil okrem iného, že nemal vedomosť ako to funguje, dočítal sa, že stačí iba u notára potvrdenie, avšak súd pri jeho tvrdení prihliadol na to, že je podnikateľom, naviac jeho priateľka pracovala v advokátskej kancelárií, kde i vypracovala zmluvu o pôžičke, z čoho vyplýva, že mal možnosť konzultovať uzavretie pôžičky ako i jej náležitosti s osobou práva znalou. Žalobcu súd nepovažoval pri právnom úkone Zmluvy o pôžičke za slabšiu stranu, ktorej je potreba poskytnúť následne ochranu strany sporu s cieľom vyvážiť prirodzene nerovnovážne postavenie strán.
38. V prejednávanej veci mal žalobca dôkazné bremeno preukázania pravdivosti jeho tvrdenia, že na základe písomnej zmluvy o peňažnej pôžičke, ktorú uzavrel so žalovaným XX.XX.XXXX, došlo aj k reálnemu odovzdaniu sumy pôžičky vo výške 8 735 Eur žalovanému.
39. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o existencii pôžičky vo výške 8 735 Eur, okrem písomnej zmluvy o pôžičke, predložil potvrdenie o úhrade sumy 371,74 Eur, ktorú úhradu žalovaný nepoprel, avšak samotné plnenie uvedenej sumy nepreukazuje reálne poskytnutie pôžičky.
40. Zhodne žalobca, žalovaný i svedkyňa uvádzali dôvod, pre ktorý mal záujem žalovaný o poskytnutie pôžičky, ktorým bolo nadobudnutie motorového vozidla, k čomu však nedošlo, ale žalovanému bolo poskytnuté motorové vozidlo žalobcu, a to podľa tvrdenia žalobcu a svedkyne (v tomto konaní) bezodplatne.
41. Ďalej žalobca spolu so žalobou doložil komunikáciu medzi svedkyňou a žalovaným, avšak z obsahu komunikácie vyplýva urgencia úhrady splátky pod sankciou odobratia motorového vozidla ako i skutočnosť, že finančné prostriedky sú nevyhnutné na úhradu splátky za motorové vozidlo, aby neboli žalobca a svedkyňa dlžníkmi. I v kontexte výpovedí žalobcu a svedkyne v trestnom konaní sa javí predmetná komunikácia ako urgencia splátok za motorové vozidlo VW Passat, za ktoré mal žalovaný hradiť splátky žalobcovi, ktorých úhradu urgovala svedkyňa. Daná komunikácia rovnako nepreukazuje reálne poskytnutie pôžičky.
42. Súd nepresvedčila výpoveď žalobcu pred súdom a to i s prihliadnutím na rozpor v tvrdeniach týkajúcich sa reálneho odovzdania pôžičky uvedených v žalobe, vo vyjadrení k odporu a rovnako ani
výpoveď svedkyne, ktorú nepovažoval za objektívnu a to najmä, čo do odovzdania sumy pôžičky v garáži Y. W. I. žalobcom žalovanému. Súd prihliadol na blízky vzťah svedkyne a žalobcu ako i na vypracovanie Zmluvy o pôžičke svedkyňou a taktiež na jej výpoveď v tomto konaní ohľadom odplatnosti/neodplatnosti prenechania motorového vozidla žalovanému po poskytnutí pôžičky, ktorá nebola zhodná s výpoveďou v trestnom konaní. Naviac sama svedkyňa najprv tvrdila, že podpisom zmluvy žalovaný potvrdil prevzatie hotovosti, čo však následne svojou výpoveďou spochybnila.
43. V konaní nebolo povinnosťou žalovaného preukázať opak nepreukázaného tvrdenia žalobcu, keďže v takomto prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na žalovaného. Neodovzdanie peňazí, teda negatívna skutočnosť, ktorá nemôže byť predmetom poznávania v konaní rovnako ako nemôže byť predmetom logického dokazovania , sa nedokazuje. Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré počas konania vyšli najavo ako i na závery vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal reálne odovzdanie sumy 8 735 Eur.
44. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobcu v celom rozsahu zamietol, a to najmä z dôvodu nepreukázania prenechania sumy 8 735 Eur titulom pôžičky žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zároveň neunesenia dôkazného bremena, čo do preukázania dispozície žalobcu so sumou vo výške 8 735 Eur v deň uzavretia Zmluvy o pôžičke ako i s prihliadnutím na všetky okolnosti navodzujúce presvedčenie o simulovanom právnom úkone (odplatnom zapožičaní motorového vozidla).
45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
46. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
47. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. V súlade s § 255 CSP súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalovaný bol procesne úspešný v konaní v celom rozsahu, z toho dôvodu súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).