Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-540-2008.pdf
PDF · 98.29 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/540/2008
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému: C. V., X.. XX.XX.XXXX, G.. C. XXX/XX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky 779,92 eur (23 496,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod značkou EX 594/08, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom pod sp. zn. EX 594/08 sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjákovi náhradu trov exekúcie vo výške 66,69 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 28.07.2008 na Exekútorskom úrade JUDr. Ľuboša Sidorjáka, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 779,92 eur (23 496,- Sk) eur s príslušenstvom, priznanej exekučným titulom - rozhodcovský rozsudok č. k. RK-550/07-MK, ktorý sa stal právoplatným dňa 30.08.2007 a vykonateľným dňa 03.09.2007.
2. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 25. 01. 2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného. Oprávnený podaním doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
6. Dňa 23. 12. 2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), vykonaná zákonom č. 438/2015 Z. z.. Účelom tejto novely podľa všeobecnej časti dôvodovej správy je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, zamedziť zneužívaniu právnych inštitútov zmenky proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov obsahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru.
7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Zákonom stanovená tridsaťdňová lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie je lehotou procesnou a uplynula dňa 22. 01. 2016. Predmetný úkon pritom stačilo vykonať vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. Oprávnený doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 22. 01. 2016. Zákonná lehota na doplnenie návrhu teda bola dodržaná.
13. Z obsahu exekučného titulu možno vyvodiť záver, že navrhovateľovi (oprávnenému) bol priznaný nárok zo zmenky proti odporcovi (povinnému), ktorý je fyzickou osobou. V takomto prípade je v prejednávanej veci potrebné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Aby bol naplnený účel ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je potrebné, aby doplnenie návrhu oprávneného obsahovalo opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (nepostačuje potom iba odkaz na vyžiadanie si iného spisu súdom, v ktorom sa majú listiny nachádzať), a to písomnú zmluvu o poskytnutí finančnej sumy veriteľovi, Všeobecné obchodné podmienky a Dohodu o vyplňovacom práve, ak bola vystavená dlžníkovi blankozmenka. Súd zároveň uvádza, že blankozmenka je neúplná zmenka, ktorá v čase svojho vydania (emisie) zámerne a dočasne nemá uvedené všetky podstatné náležitosti, ktoré ju robia platnou. Najčastejšie chýba údaj o výške dlžnej sumy alebo dátum splatnosti, prípadne obidva tieto údaje. Charakteristickým znakom je teda neúplnosť, avšak o tejto neúplnosti musia vedieť obidve zúčastnené strany. Táto neúplnosť je len dočasná, nakoľko neskôr sa do blankozmenky dopisujú chýbajúce údaje, ktoré dopisovanie sa riadi v zmysle Dohody o vyplňovacom zmenečnom práve, ktoré vymedzuje, za akých podmienok môže byť blankozmenka vyplnená, t. z. že veriteľ má právo vyplniť chýbajúce údaje, ak dlžník nesplní ktorúkoľvek časť pohľadávky riadne a včas.
14. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá
oprávneným v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Dňa 18.01.2007 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 8000055645. Záväzkový vzťah (Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 8000055645 zo dňa 18.01.2007) medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bol zabezpečený zmenkou vystavenou dňa 18.01.2007 povinným, ktorú oprávnený vyplnil na základe Dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke. Súd posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinný bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Súd uvádza, že v bode 18. Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru sa nachádza rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 OZ). Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcom. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a ten nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
16. Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému uplatnenú sumu s príslušenstvom na základe predloženej blankozmenky. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok a exekučný titul- rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodcovský rozsudok vydaný v takom konaní je nespôsobilým exekučným titulom, preto tu sú dôvody na zastavenie predmetnej exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
17. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca stanovil oprávnenému povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe na podklade rozhodnutia ktorým sa priznal nárok zo zmenky preukázať, že nejde o nárok ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou preukázať, že v konaní v ktorom bolo vydané rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) sa prezumujú (predpokladajú), ak sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno preukázať neexistenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku má oprávnený. Z podania oprávneného - Doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a z pripojených listinných dôkazov k tomuto podaniu nevyplýva, že by rozhodca skúmal, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinným ako ani skutočnosť, či rozhodcovský súd prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd má preto za to, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
18. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012). Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
19. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatváraniaspotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovskázmluva môže mať formuosobitnej zmluvyaleboformu rozhodcovskej doložky k zmluve.
23. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
24. Rozhodcovská doložka od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť,. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
25. Dôvodom zastavenia exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá neoprávňovala rozhodcu vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť, a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že rozhodca môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, potom bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej veci teda chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
26. Na základe uvedených skutočností, preto súd v zmysle ust. § 243f ods. 4 vychádzal z prezumpcie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
27. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a k úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením. V zmysle § 203 ods. 1 EP na náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie,.
28. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 29. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 30. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 31. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška"), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
32. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
33. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
34. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
35. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
36. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 73,97 eur s DPH, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 1, 2, § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 8 úkonov exekučnej činnosti v sume 26,56 eur, a to za úkony: získanie poverenia 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie exekučného príkazu 1 úkon, zisťovanie bydliska/sídla povinného 1 úkon, zisťovanie účtu povinného 1 úkon, zisťovanie platiteľa mzdy SP 1 úkon a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 1 úkon. Za tieto by mu prináležala odmena spolu 26,56 eur, avšak minimálna odmena za výkon exekučnej činnosti je v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky 33,19 eur, pokiaľ by súdny exekútor nevykonal 10 a viac úkonov exekučnej činnosti. Súd mu preto priznal minimálnu odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky a to vo výške 33,19 eur. 2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky si súdny exekútor vyčíslil aj náhradu vo výške 26,39 za poštovné vo výške 21,69 eur, administratívne náklady vo výške 4,- eurá a poplatky elektronických lustrácií vo výške 0,70 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 21,69 eur, nakoľko poštovné bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami a 0,70 eur za elektronickú súčinnosť. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za administratívne výdavky vo výške 4,- eur. Súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v
konkrétnej výške. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
37. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
38. Súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH patrí zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad.
39. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 66,69 eur s DPH, z toho odmena vo výške 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 22,39 eur.
40. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
41 Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. Keďže oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, bol by povinný v súlade s § 256 CSP uhradiť trovy exekučného konania povinnému, ale povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (III. výrok).
Poučenie:
Proti I. a III. výroku uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie