Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. apríla 2019 prejednal odvolanie obžalovaného

U. T.,

nar. XX.X.XXXX v F. W., trvale bytom F. W., M. XXXX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/52/2010 zo dňa 11.12.2017 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. z r u š u j ú sa v napadnutom rozsudku výrok o vine v bode 2), ako aj celý výrok o treste, ochrannom dohľade a o zrušení skoršieho rozsudku a výroky o náhrade škody, týkajúce sa poškodených P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad Q., X. XXX/XX, U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T., ul. S. XXX/XX, U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, okres F. W., P. Q., nar. XX.XX.XXXX,bytom F. W., Q. XXXX/XXX, P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., H. XXXX/X, G.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., S. XXX/XX, G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXXX/XX-X, Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXXX/ XX, F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., M. XXX/XX, Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, okres F. W., G.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O., A. XXX/XX, Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, okres F. W., S. N., M. XX, N..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine v bode 1) sa obžalovaný o d s u d z u j e podľa § 213 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody na 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j ú sa výroky o treste z rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 1T/22/2002 zo dňa 06.06.2016, právoplatný dňa 06.06.2016, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody súhrnný v trvaní 3 roky so zaradením do II. NVS a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov a 6 mesiacov, výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2015, sp. zn. 3T/12/2015 a výrok o treste v trestom rozkaze Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/483/2014 zo dňa 29.10.2014, právoplatného 29.10.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto zrušené výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Výrok o náhrade škody poškodenej firme Q. C. X., zostáva týmto zrušením nedotknutý.

II.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o - b o d z u j e spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Kv 46/08-101 zo dňa 7.7.2010 pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., účinného do 13.12.2008, ktorého sa obžalovaný dopustil tak, že v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2007 si v obci F. č. XXX, okres F. W., od P. P. požičal finančné prostriedky vo výške 7.000.000,- Sk /232.357,43 €/ s prísľubom, že predmetnú pôžičku vráti do jedného mesiaca, pričom už v čase poskytnutia peňazí vedel, že tieto nevráti a do dnešného dňa ich v skutočnosti ani nevrátil, čím poškodenému P. P. spôsobil škodu vo výške 232.357,43 €, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/52/2010 zo dňa 11.12.2017 bol obžalovaný U. T. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák., pretože dňa 14.06.2007, ako konateľ s.r.o. SH-DT S. L. D.. F. W., X. XXXX/X, uzatvoril v W. leasingovú zmluvu č. XXXXXX s prenajímateľom s.r.o. Q., C. X. X., W., na základe ktorej prevzal osobné motorové vozidlo značky W. P Q. čísla K evidenčného čísla W., ktoré v súlade s leasingovou zmluvou malo zostať počas celej doby jej trvania vlastníctvom prenajímateľa, a ako nájomca sa zaviazal k úhrade akontácie vo výške 1.024.140,- Sk a k úhrade 36 mesačných splátok vo výške 74.663,- Sk, počnúc dňom 14.06.2007, avšak akontáciu uhradil až dňa 17.07.2007 a prvé 2 splátky v celkovej výške 149.326,- Sk uhradil až dňa 26.07.2007, a preto prenajímateľ s ním dňa 11.07.2007 predčasne ukončil leasingovú zmluvu pre neplnenie podmienok zmluvy a vyzval ho na vrátenie predmetu leasingu, čo obv. T. prevzal a aj napriek tomu dňa 31.08.2007 neoprávnenie, bez súhlasu prenajímateľa v rozpore s podmienkami leasingovej zmluvy v F. W., predmetné motorové vozidlo v hodnote 71.810,06 € odpredal s.r.o. B.-T. F. W., X. XXXX, za sumu 1.000.000,- Sk, čím s.r.o. Q., C. X. X., W., Q. XX, IČO: 31341438, spôsobil škodu vo výške 71.810,06 €.

V bode 2) bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák., pretože v presne nezistenom čase v mesiaci jún XXXX si v obci F. č. XXX, okres F. W., od P. P. požičal finančné prostriedky vo výške 7.000.000,- Sk /232.357,43 €/ s prísľubom, že predmetnú pôžičku vráti do jedného mesiaca, pričom už v čase poskytnutia peňazí vedel, že tieto nevráti a do dnešného dňa ich v skutočnosti ani nevrátil, čím poškodenému P. P. spôsobil škodu vo výške 232.357,43 €.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného pre výkon tohto trestu do NVU s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky a 6 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť poškodenej firme Q. C. X. X., W., IČO: , škodu vo výške 38 741,77 € a poškodenému P. P., bytom F. č. XXX, t.č. v R. W. W., škodu vo výške 438 897,72 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad Q., X. XXX/XX, U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T., ul. S. XXX/XX, U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, okres F. W., P. Q., nar. XX.XX.XXXX,bytom F. W., Q. XXXX/XXX, P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., H. XXXX/X, G.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., S. XXX/XX, G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXXX/XX-X, Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXXX/XX, F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., M. XXX/XX, Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, okres F. W., G.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O., A. XXX/ XX, Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, okres F. W., S. N., M. XX, N., odkázaní so svojím nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 1T/22/2002 zo dňa 06.06.2016, právoplatný dňa 06.06.2016, ktorým rozsudkom bol U. T. uznaný vinným z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. č. 248/1994 Z.z. účinného do 31.08.1999 a z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. a bol odsúdený na trest odňatia slobody súhrnný v trvaní 3 roky so zaradením do NVU v II. NVS a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov a 6 mesiacov, ktorým rozsudkom bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2015, sp. zn. 3T/12/2015, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák., súd uložil obžalovanému ochranné opatrenie, a to ochranný dohľad na dobu 3 rokov. Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 455 Tr. por. obžalovaný bude povinný ihneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výrokom o vine, treste a náhrade škody. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný namietal pokiaľ sa týka prvého skutku, predovšetkým nedôveryhodnosť výpovede svedka P. F., ktorý mal v úmysle využiť prostredníctvom obžalovaného zhodnotenie finančného vkladu a hoci nepreukázal vznik právneho vzťahu medzi ním a obžalovaným písomným dôkazom, tvrdil, že má voči obžalovanému pohľadávku vo výške takmer 8.000.000,- Sk. Súd napriek argumentáciám obžalovaného nezohľadnil jeho námietky a obmedzil sa iba na konštatovanie, že obrane obžalovaného neuveril. V tomto smere podľa názoru obhajoby boli porušené základné práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces, pričom bolo poukazované na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR. Vo vzťahu k druhému skutku obžalovaný namietal nedôveryhodnosť poškodeného P. P., najmä jeho tvrdenia, odkiaľ mali pochádzať peniaze, ktoré mal obžalovanému zapožičať, ďalej nedôveryhodnosť svedkov a to matky a družky poškodeného a opätovne nezohľadnenie námietok a argumentácie obžalovaného a nedostatočné vysvetlenie prečo súd nepovažoval jeho vyjadrenia za relevantné, na rozdiel od výpovedí týchto svedkov. Obžalovaný tu interpretuje jednotlivé výpovede svedkov a záverom poukazuje, že okrem vytýkaného pochybenia zo strany súdu prvého stupňa tento pochybil aj v tom, že ho uznal vinným, hoci nebola preukázaná subjektívna stránka konania obžalovaného, a to existencia jeho úmyslu, resp. uzrozumenia o nevrátení predmetnej pôžičky už v čase jej uzatvárania. Pokiaľ sa týka uloženého trestu, tu namietal, že vzhľadom na dĺžku trestného konania, ktorá má vplyv aj na výmeru uloženého trestu, súd mal pri ukladaní trestu prejaviť určitú benevolenciu a trest znížiť pod zákonom upravenú sadzbu. Napokon namietal aj výrok o náhrade škody, ktorý podľa jeho názoru vychádza z nepreukázateľných výpočtov, a preto mal byť poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V prvom rade krajský súd uvádza, že verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného a to aj napriek tomu, že tento sa prostredníctvom svojej obhajkyne na verejnom zasadnutí ospravedlnil a doložil ospravedlnenie aj lekárskou správou. Vychádzajúc z toho, že obžalovaný takto urobil viackrát v minulosti vždy v deň pred stanoveným termínom verejných zasadnutí a zmaril tak ich vykonanie, pričom v tomto prípade z lekárskej správy vyplynulo, že obžalovaný bol z nemocnice prepustený do domáceho liečenia, považoval tento fakt odvolací súd za odmietnutie účasti na verejnom zasadnutí a postupoval potom v zmysle ustanovenia § 293 ods. 7 Tr. por.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a pokiaľ sa týka skutku pod bodom 1) napadnutého rozsudku dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Vychádzajúc z dôkaznej situácie z prípravného konania a neskôr z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré vzhľadom na dosť veľký odstup času priniesli určité rozpory - týka sa to najmä svedeckých výpovedí, tieto podľa názoru odvolacieho súdu boli tak nepodstatné, že vierohodnosť výpovedí svedkov nemohli nijakým spôsobom spochybniť. Výpovede svedkov G.. O., P. F. a P.. H. N. spolu s listinnými dôkazmi vyzneli jednoznačne, a preto pokiaľ sa týka tohto skutku, nemohol odvolací súd odvolacím námietkam obžalovaného ohľadne uznania viny prisvedčiť a jeho odvolanie považoval za nedôvodné.

Aj skutok pod bodom 2) napadnutého rozsudku spočívajúci v tom, že obžalovaný si mal v presne nezistenom čase v mesiaci jún XXXX v obci F. č. XXX, okr. F. W., od P. P. zapožičať finančné prostriedky vo výške 7.000.000,- Sk, bol podľa názoru odvolacieho súdu dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní nepochybne preukázaný. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vierohodnosť výpovedí svedkov P. P., Q. M., Y. P. a O. P., ktorí boli prítomní pri poskytnutí pôžičky, akýmkoľvek spôsobom spochybnili.

Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu nebola dostatočne preukázaná subjektívna stránka konania obžalovaného spočívajúca v tom, že už pri požičiavaní peňazí vedel, že ich nevráti, resp. bol s tým uzrozumený. Z vykonaného dokazovania sa odvíja jeden motív zapožičiavania si peňazí obžalovaným T. spočívajúci v tom, že tento podľa výpovedí svedkov „vedel vyrobiť peniaze“, t.j. zhodnotiť zapožičané sumy a takto postupoval už niekoľkokrát predtým, ako si predmetnú sumu zapožičal od poškodeného P. P.. Pritom obžalovaný s poškodeným boli v tom čase priatelia, trávili spolu dovolenky a boli spoločníci vo firme a samotný poškodený bral túto pôžičku ako investíciu. Vyvodzovať úmysel obžalovaného len z toho, že tento existenciu predmetnej pôžičky popiera, nepostačuje k takémuto právnemu záveru. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že k predmetnej pôžičke medzi obžalovaným U. T. a poškodeným P. P. síce došlo, ale predmetný skutok nie je možné posudzovať v rámci trestnoprávneho konania z dôvodu nenaplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, čo však na druhej strane nevylučuje, že ho je možné podriadiť pod občiansko-právny vzťah.

Súd prvého stupňa pochybil aj pri ukladaní trestu obžalovanému, pretože pokiaľ obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, neuložil tento vo vzťahu ku všetkým do úvahy prichádzajúcim odsúdeniam obžalovaného a tiež v tom, že pri ukladaní súhrnného trestu sa v do úvahy prichádzajúcich rozsudkoch rušia iba výroky o trestoch, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a nebol dôvod opätovne rozhodovať o náhrade škody z takéhoto rozsudku. Výrok o náhrade škody totiž súvisí s výrokom o vine, ktorý však v rámci ukladania súhrnného trestu zrušený nebol.

Na základe horeuvedených pochybení súdu prvého stupňa odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa výrok o vine v bode 2), ako aj celý výrok o treste, ochrannom dohľade a o zrušení skoršieho rozsudku a výroky o náhrade škody tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a rozhodol vo veci sám tak, že pri nezmenenom výroku o vine v bode 1) obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov a 4 mesiace, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky a 6 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 1T/22/2002 zo dňa 06.06.2016, právoplatný dňa 06.06.2016, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody súhrnný v trvaní 3 roky so zaradením do II. NVS a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov a 6 mesiacov, výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2015, sp. zn. 3T/12/2015 a výrok o treste v trestom rozkaze Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/483/2014 zo dňa 29.10.2014, právoplatného 29.10.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto zrušené výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Výrok o náhrade škody poškodenej firme Q. C. X. X., zostal týmto zrušením nedotknutý.

Zároveň odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Kv 46/08-101 zo dňa 7.7.2010 pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., účinného do 13.12.2008, ktorého sa obžalovaný dopustil tak, že v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2007 si v obci F. č. XXX, okres F. W., od P. P. požičal finančné prostriedky vo výške 7.000.000,- Sk /232.357,43 €/ s prísľubom, že predmetnú pôžičku vráti do jedného mesiaca, pričom už v čase poskytnutia peňazí vedel, že tieto nevráti a do dnešného dňa ich v skutočnosti ani nevrátil, čím poškodenému P. P. spôsobil škodu vo výške 232.357,43 €, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného P. P. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože takýto postup pri oslobodzovacom výroku upravuje .

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.