Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-592-2013.pdf
PDF · 105.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/592/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Z. XXX, proti žalovanému: Trnavský samosprávny kraj, so sídlom J. 10, Trnava, IČO: 37 836 901, o zaplatenie 6.318 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.03.2013, doručenou súdu dňa 14.03.2013 v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 23.08.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 6.318,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 6.318,- Eur od 15.10.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 8C/592/2013-85 zo dňa 21.10.2014 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 151n ods. 1, § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), pričom dospel k záveru, že vecné bremeno obmedzuje vlastníka pozemku v prospech obce alebo vyššieho územného celku v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činnosti samospráv. Vlastník pozemku pod stavbou (žalobca) je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 9Co/265/2015-122 zo dňa 17.05.2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodnení uviedol, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcu. Z obsahu jeho žaloby je zrejmé, že sa domáha svojho nároku ako vlastník pozemku na ktorom je umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaného. Vec je preto treba posúdiť z pohľadu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno, ktoré vlastníka pozemku obmedzuje. Uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu vykoná dokazovanie zamerané na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu.
4. Súd prvej inštancie vo veci opätovne konal, doplnil dokazovanie v naznačenom smere, z vykonaného a doplneného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z výpisu z listu vlastníctva číslo 5XX pre katastrálne územie Dolné Otrokovce zo dňa 12.03.2014 vyplýva, že nehnuteľnosť parcelu č. 3XX/X - orná pôda, vo výmere XXX m2 vlastní žalobca v celosti.
6. Z identifikácie parciel zo dňa 28.11.2011 vyplýva, že parcela č. XXX/X, stav podľa údajov registra C KN, zastavaná plocha o výmere XXX m2.
7. Z Geometrického plánu na určenie vlastníctva parc. č. XXX/X, číslo XXX/XXXX, vyhotoveného O.. D. M., vyplýva, že parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha (cesta), vo výmere XXX m2, v katastrálnom území U. Z., bola vytvorená oddelením od parcely číslo XXX/X - orná pôda, vo výmere XXX m2, zapísanej pôvodne na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie C. Z..
8. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ing. I. R. zo dňa 05.12.2011 vyplýva, že na parcele č. XXX/ X, katastrálne územie C. Z. je dlhodobo postavená líniová stavba - asfaltová cesta, spájajúca obec s vnútroštátnou cestnou sieťou - cesta je spojnou medzi obcou a štátnou cestou O.. triedy č. XXX U. - Q..
9. Z písomnosti Slovenskej správy ciest zo dňa 17.10.2003 vyplýva, že časť pozemku parcela č. XXX, katastrálne územie C. Z. je zastavaná stavbou cesty O./XXXX, ktorá je vo vlastníctve štátu a majetkovej správe Slovenskej správy ciest.
10. Z identifikácie parciel zo dňa 29.09.2003 vyplýva, že parcela č. XXX/X zastavaná plochy o výmere XXX mX je vo vlastníctve J. republiky - Sl. Správa ciest Bratislava.
11. Z písomnosti Správy a údržby ciest trnavského samosprávneho kraja zo dňa 05.03 2009 vyplýva, že časť pozemku žalobcu je zastavaná stavbou cesty III/5142, ktorá je vo vlastníctve Trnavského samosprávneho kraja.
12. Z delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok spísaný v súlade s § 24b ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení a podľa „Dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Trnavský samosprávny kraj“ vyplýva, že odovzdávajúci: Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO 00 33 28 odovzdal preberajúcemu: Trnavský samosprávny kraj, Starohájska 10, Trnava, IČO 378 369 01 nehnuteľný majetok - cestný majetok, ktorý odo dňa prechodu t. j. k 1. 1. 2004 ako majetok bol v správe odovzdávajúceho a prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku, na území ktorého sa nachádza t. j. Trnavského samosprávneho kraja okrem iného aj cesta III/5142 U. Z..
13. Zo zápisnice z rokovania v priestoroch Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 21.03.2017 vyplýva, že rokovania sa zúčastnil žalobca a zástupcovia žalovaného, pričom žalobca bol oboznámený so skutočnosťou, že Trnavský samosprávny kraj nemá k dispozícii pozemok vhodný na zámenu a nesúhlasí s odkúpením predmetného pozemku. Žalobca bol ďalej oboznámený, že žalovaný nepodal návrh na PÚ.
14. Zo znaleckého posudku č. 32/2017 znaleckej organizácie AUDING, s.r.o. zo dňa 11.12.2017 vyplýva, že všeobecná hodnota vecného bremena zriadeného zo zákona v prospech žalovaného - cesta č. III/5142, ktorá zaťažuje pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území C. Z., obec Dolné Z., okres U. zapísaná na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXX/X za časové obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predstavuje zaokrúhlene 560,- Eur.
15. Žalobca počas konania zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, pričom podotkol, že predmetná parcela je zapísaná v registri E ako orná pôda, ale v registri C ako zastavaná plocha, na ktorej žalovaný podniká a užíva ju. V priebehu minulého roka tam boli vykonávané zmeny, bol položený nový asfalt bez súhlasu vlastníka pozemku. Ďalej uviedol, že žalovaný 20 rokov nerešpektuje vlastnícke právo majiteľa, rôznymi obštrukciami sa vyhýba plneniu, žalobcovi bola tak spôsobená škoda, keď došlo k znehodnoteniu ornej pôdy, ktorú už nikto nikdy neobnoví.
16. Žalovaný v konaní uviedol, že v predmetnej veci na strane žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže právnym titulom užívania pozemku je zákonom zriadené vecné bremeno, ktoré bolo zriadené dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil sumu 3,- Eur /m2 ročne, iba sa odvolal na znalecký posudok č.
292/2011, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota pozemku vo výške 8,32 Eur / m2. žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Uvedenými tvrdeniami žalovaný spochybňoval nielen výšku ale aj samotný titul z bezdôvodného obohatenia, keďže bolo preukázané, že titulom užívania je zákonom zriadené vecné bremeno. V prípade ak by aj došlo k zmene žaloby nárok žalobu je premlčaný, keďže v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo dňom účinnosti zákona, za predpokladu, že vlastník stavby nemal ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Právo na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena sa mohlo po prvý raz uplatniť dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 z. z., na základe ktorého vzniklo, t. j. 01.07.2009 a trojročná premlčacia lehota na jeho uplatnenie márne uplynula pred dňom podania žaloby, teda 01.07.2012. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
17. Za základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom územní C., zapísanej na liste vlastníctva číslo 544 ako parcela č. XXX/X - orná pôda, vo výmere XXX m2, z ktorej parcely bola na základe G. plánu číslo XXX/XXXX oddelená parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha (cesta), vo výmere XXX m2, katastrálne územie C. Z.. Novovytvorená parcela číslo XXX/X v katastrálnom území C. Z. nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a naďalej je vedená v katastri nehnuteľností ako súčasť parcely číslo XXX/X. Na parcele č. XXX/X sa nachádza cesta O./XXXX. Žalobca je vlastníkom parcely č. XXX/X od roku XXXX, kedy ju nadobudol od otca, pričom v tom čase už cesta na parcele existovala. Pôvodne štátna cesta tretej triedy (tzv. cesta O./5142) prešla dňom 01.01.2004 na základe zákona č. 416/2001 Z. z. do vlastníctva samosprávneho kraja z majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest, organizačnej jednotky Správa a údržba Trnava, teda do vlastníctva žalovaného. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo forme náhrady za užívanie nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve od žalovaného v sume 6.318,- Eur za obdobie od 15.03.2010 do 15.03.2013 z dôvodu, že žalovaný nepretržite užíva nehnuteľnosti v jeho vlastníctve neoprávnene bez právneho titulu, o tejto skutočnosti má žalovaný vedomosť a doteraz so žalobcom neusporiadal vzájomné vzťahy k týmto nehnuteľnostiam. Podľa žalobcu dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca plní žalovanému neexistujúci záväzok bez právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia požadoval vo výške peňažnej sumy obvykle vynakladanej v mieste a čase za užívanie podobných nehnuteľností, spravidla vo forme nájmu, vypočítaného vzhľadom na rozsah a spôsob užívania a hodnotu nehnuteľností s tým, že za parcelu je výška nájmu podľa žalobcu suma 3,- Eur/m2 v roku 2010, v roku 2011, v roku 2012, v roku 2013.
18. Podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
19. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
21. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
22. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
23. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
24. Podľa § 151p ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
25. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu a podľa ods. 3, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.
30. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku. Podľa ods. 4, pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
32. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, posudzoval nárok žalobcu ako nárok na poskytnutie primeranej náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno, keďže z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha svojho nároku ako vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaného.
33. Vecné bremeno okrem toho, že môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu, rozhodnutím súdu, môže vzniknúť aj priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená ex lege majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež, ale ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov a subsidiárne sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce vecné bremená. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je zásadne jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014, ale aj sp. zn. 7Cdo/26/2014, prípadne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/411/2017).
34. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie DZ.rc. č. XXX/X o výmere XXXmX, ktorý nadobudol v roku XXXX od svojho otca. Na predmetnej parcele je postavená cesta III/5142, pôvodne štátna cesta tretej triedy (tzv. cesta III/5142) prešla dňom 01.01.2004 na základe zákona č. 416/2001 Z. z. do vlastníctva samosprávneho kraja z majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest, organizačnej jednotky Správa a údržba Trnava, teda do vlastníctva žalovaného. Cesta je užívaná všetkými vodičmi, ako príjazdová cesta a slúži verejnému záujmu. S účinnosťou od 01.07.2009 v súlade so zákonom č. 66/2009 Z. z. v prospech vlastníka cesty, t. j. žalovaného vzniklo zákonné vecné bremeno vo verejnom záujme na pozemku pod stavbou (do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území) patriacom žalobcovi.
35. Vo všeobecnosti povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nastupuje, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a ak neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Je potrebné zdôrazniť, že záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká zásadne len v prípade, ak medzi stranami neexistuje iný právny vzťah, v ktorého rámci právna norma ukladá povinnosť, smerujúcu v podstate rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie nejde, ak je povinnosť plniť daná na základe iného ustanovenia zákona, alebo je založená zmluvne. Pri takejto konštrukcii úpravy vzťahov medzi stranami sporu je potrebné uzavrieť, že nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena a jeho uplatňovanie ako jednorazovej náhrady má prednosť pred vydaním bezdôvodného obohatenia, ktoré má charakter opakujúceho sa plnenia (podobne ako nájomné). V súlade s vyššie uvedeným je potrebné rozlíšiť aj charakter odplaty pri vecných bremenách ako jednorazovej a bezdôvodné obohatenie ako opakujúcej sa. Podľa názoru súdu z citovaného § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z. nevyplýva, či ide o právo, resp. povinnosť (strpieť výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu) na dobu určitú alebo neurčitú. Z uvedeného ustanovenia vyplýva len možnosť časového obmedzenia trvania vecného bremena, t. j. len do doby realizácie pozemkových úprav, pričom v prejednávanej veci aj keď žalovaný nepožiadal o pozemkové úpravy, nie je vylúčené, že v budúcnosti sa uskutočnia. Ak si potom žalobca uplatnil právo na zaplatenie náhrady na zriadené vecné bremeno, zásadne išlo o jednorazovú odplatu, čo vyplýva z charakteru uplatneného nároku. Nešlo o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré by mohlo ísť v prípade, ak by žalovaný užíval pozemok žalobcu bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka). V prípade vydania bezdôvodného obohatenia (alebo nájmu na základe zmluvy) je možné uvažovať o opakujúcom sa plnení na strane osoby, ktorá pravidelne a neobmedzene užíva cudziu vec bez právneho dôvodu. Žalovaný však neužíva pozemok
žalobcu bez právneho dôvodu, pretože na pozemku žalobcu vzniklo zo zákona ku dňu 01.07.2009 vecné bremeno vo verejnom záujme, t. j. žalovaný má právny dôvod na to, aby užíval pozemok žalobcu. Ak má odplata za zriadené vecné bremeno povahu jednorazového plnenia a v danom prípade zákonné vecné bremeno vzniklo 01.07.2009, v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka si vlastník pozemku nárok na odplatu mohol uplatniť v lehote 3 rokov od jeho vzniku, t. j. do 01.07.2012 a ak tak neurobil, jeho právo sa premlčalo a musí počítať s tým, že na námietku dlžníka jeho nároku súd nebude môcť vyhovieť. Žalobca svoje právo uplatnil žalobou podanou na súde dňa 14.03.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný v konaní úspešne uplatnil námietku premlčania, možno konštatovať, že žalobca si svoje právo na súde uplatnil po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu vo výroku I. zamietol.
36. Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Žalovaný mal voči žalobcovi vo veci plný úspech a mal by nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Zo spisu je však zrejmé, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal, pričom tak rozhodol za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 2 CSP a č. l. 17 CSP, keďže CSP takúto situáciu neupravuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).