Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/192/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mileny Jakubíkovej a prísediacich Eleny Lackovej a Gejzu Nagya v trestnej veci obžalovaného W. T. a spol. pre zločin vydierania podľa 189 odsek 1, odsek 2 písm. a/Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.04.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1. W. T., narodený XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom N., A. ul. XXX/X

2. A. C., narodený XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom N., U. ulica XXX/X, t.č. bytom N., U. XX

3. N. H., narodený XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom H. J. č. XX

4. František D., narodený XX.XX.XXXX v T., trvale bytom Q., . t.č. bytom Q., C. 4

s ú v i n n í , ž e

dňa 10.12.2016 asi o 16.30 h prišli na osobnom motorovom vozidle zn. VW N., ktoré viedol majiteľ O. I., obvinení W. T., A. C., F. D. do obce K. Q., takmer zároveň s nimi prišiel autobusom do obce K. Q. obvinený N. H., následne všetci štyria po predchádzajúcej vzájomnej dohode pod vplyvom alkoholu vošli spoločne do rodinného domu v K. Q. na ulici Q. cesta č. XXX/XX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX majiteľa D. J., a to bez jeho vedomia a súhlasu tak, že neuzamknutou bránkou vošli do dvora, potom sa schodiskom presunuli ku vchodovým dverám, ktoré otvorili, vnikli do domu a kričali“ kde je X., kde sú naše peniaze, skurvení cigáni, vypálime Vás“, zišli schodiskom do pivničných priestorov domu, kde sa nachádzali členovia rodiny - obyvatelia domu, J. J., K. J., X. J. a pokračovali vo vyhrážkach, že ich zabijú, podpália a ešte sa vrátia, pričom N. H. prevrátil na zem stôl, obvinený A. C. , chytil do ruky „pucku“ /kladivo/, ktorým sa zahnal smerom na K. J. a týmto udrel do drevených dverí vedúcich do garáže, ktoré poškodil a pri odchode z rodinného domu A. C. lakťom rozbil sklenenú výplň vchodových dverí, čím W. T., A. C., N. H. a F. D. vzbudili u poškodených obavy o svoj život a zdravie a A. C. spôsobil poškodením drevených dverí a rozbitím sklenenej výplne vchodových dverí majiteľovi rodinného domu D. J. škodu vo výške 180,-eur

t e d a

obžalovaní W. T., N. H. a F. D. spoločným konaním

- inému sa vyhrážali smrťou alebo ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchali čin závažnejším spôsobom konania, a na viacerých osobách

- neoprávnene vnikli do obydlia iného

obžalovaný A. C.

spoločným konaním

- inému sa vyhrážal smrťou alebo ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania so zbraňou a na viacerých osobách

- neoprávnene vnikol do obydlia iného

č í m s p á c h a l i

obžalovaní W. T., N. H. a F. D.

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

obžalovaný A. C.

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, písmeno j/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

a z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný W. T.

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, so zistením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, so zistením priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky 6 /šesť/ mesiacov.

Obžalovaný A. C.

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, so zistením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona so zistením priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky 6 /šesť/ mesiacov.

Obžalovaný N. H.

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona so zistením priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný F. D.

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, so zistením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, so zistením priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného D. J., nar. XX.X.XXXX v Q., bytom Q. cesta XX, K. Q., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Levice podal obžalobu na obv. W. T., A. C., N. H. a F. D. pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 , odsek 2 písmeno a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, písmeno j/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov - poškodených K. J., X. J., D. J., J. J., svedkov N. C., N. I., prečítaním znaleckých posudkov znalca z odvetvia psychiatria MUDr. K. U., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, správ, odpisov registrov trestov, registrov priestupkov , oboznámením spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 4T/227/2015 a po ich vyhodnotení dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný W. T. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa necíti byť vinný zo skutku tak ako je uvedený v obžalobe a jeho právnej kvalifikácie, cíti sa byť vinný z porušovania domovej slobody. Ku skutku uviedol, že sa v Q. stretol s F. D., A. C., bratom T. T., O. I. a N. H. v bare P. duo a čakali na správu, či dostali zálohu za prácu. Šéf im oznámil, že majú medzi sebou „krysu“ K. T., ktorý im mal dať peniaze, aby išli za ním a on im to vysvetlí. V bare pili alkohol a potom sa rozhodli, že pôjdu za X. V., ktorý bol kamarát s T., aby im ho ohlásil a išli na motorovom vozidle, ktoré šoféroval O. I. do K. Q.. N. H. išiel autobusom. Keď prišli k domu, v ktorom mal bývať X. V., všetci štyria vošli do domu, išli dole schodmi do pivnice, tam sa otvorili garážové dvere, s ktorých vyšiel nejaký pán a začala sa potýčka medzi ním a týmto pánom, mixovali sa, handrkovali. Potom počul rozbitie skla, rozbehli sa hore schodmi a vyšli z domu, sadli do auta a odišli do U., kde ich odstavili policajti. V dome sa nevyhrážali, nežiadali peniaze, len kričali a pýtali sa, kde je Obadal. Nepamätá si koľko bolo v dome ľudí, vnímal len toho murára, s ktorým mal potýčku. Nepočul nikoho kričať, že podpália dom. Rodinu poškodených nepozná, nikdy s nimi neprišiel do styku. V čase incidentu bol pod vplyvom alkoholu. Do dvora domu vošli cez bránu, ktorá bola otvorená, on išiel asi prvý, ale nepamätá sa ako otvoril dvere domu. Keď vchádzali do domu, dvere nepoškodili, až potom počul rozbitie skla, ktoré bolo na vchodových dverách, ale nevie kto ho rozbil.

Za účelom odstránenia rozporu s výpoveďou z prípravného konania, mu bola prečítaná časť výpovede, kde uviedol, že po príchode do domu kričali, že sú skurvení cigáni a následne udrel jedného muža a obžalovaný bol vyzvaný, aby sa vyjadril k rozporu. Obžalovaný uviedol, že také slová nekričal, lebo on sám je cigán, ale policajt sa ho pýtal, či sa to mohlo tak stať a on povedal, že asi áno a pripustil, že toho muža, s ktorým mal potýčku aj udrel.

Obžalovaný A. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že necíti byť vinný zo skutku tak ako je uvedený v obžalobe a jeho právnej kvalifikácie, vinný je len z toho, že porušil domovú slobodu. Ďalej uviedol, že dňa 10.12.2016 čakali na zálohy a stretli sa v kaviarni A. P. v Q. s W. T., F. D., T. T., N. H. a O. I.. Keď im neprišla správa o peniazoch, zavolal im šéf, že majú medzi sebou „krysu“ K. T.. Popíjali alkohol a potom sa rozhodli ísť za X. V. do K. Q., aby im povedal, kde býva T.. Išli na aute O. I. a N. H. išiel autobusom. Boli opití, vošli do domu, išli dole schodmi, bol tam krik, došlo tam k potýčke medzi W. T. a asi N. H. s murárom a J. J.. On chcel, aby prestali a hodil kladivo do garážových dverí. Potom išli naspäť hore schodmi, kde rozbil lakťom sklo na vchodových dverách. Na poškodenú K. J. sa nezaháňal, nepotreboval útočiť na staršiu ženu a tiež tam nedošlo k vyhrážaniu, ani nikoho nevydierali. Svoje konanie oľutoval. Poškodeným sa nevyhrážali, hľadali len V.. Vošli do dvora cez bránku, ktorá bola otvorená a tiež boli otvorené dvere na dome, išli do pivnice, pretože odtiaľ počuli krik. Nepamätal si či vošiel prvý. Celý skutok trval možno dve minúty. O dva lebo tri dni išli k poškodeným, zaplatili škodu vo výške 180 eur a deťom zobrali sladkosti a playstation v hodnote 100 eur. Poškodených nepoznal a nikdy u nich nebol.

Za účelom odstránenia rozporu s výpoveďou z prípravného konania, mu bola prečítaná časť výpovede, kde uviedol, že poškodeným povedal, že sú skurvení cigáni a obžalovaný bol vyzvaný, aby sa vyjadril k rozporu. Obžalovaný uviedol, že to povedal, ale nikomu sa nevyhrážal.

Obžalovaný N. H. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že necíti byť vinný zo skutku tak ako je uvedený v obžalobe a z vydierania poškodených, ale je vinný je len z porušovania domovej slobody. Uviedol, že sa stretli s W. T., A. C., F. D. a T. T. v Q. na stanici v P. A. bar, kde čakali na peniaze z prácu. Zavolal im šéf, že majú medzi sebou chrapúňov, K. T. a X. V., že im boli vyplatené peniaze, ktoré si oni rozdelili medzi sebou a im žiadne nedali. Rozhodli sa ísť za T., ale nevedeli jeho adresu a išli za V. do K. Q., ktorý ju mal poznať. Nešli tam za účelom, aby sa nikomu vyhrážali alebo zastrašovali. Poškodení s tým nemali nič spoločné, keď k nim prišli, pýtali sa na V., ale on tam nebol. Nikomu sa nevyhrážali, bol tam krik, kričali najmä domáci, aby odtiaľ odišli, povedali, že V. odcestoval. Pri odchode A. C. rozbil vchodové dvere. On sa nikomu nevyhrážal a nepočul ani vyhrážky ostatných obžalovaných. Za účelom odstránenia rozporu s výpoveďou z prípravného konania, mu bola prečítaná časť výpovede, kde uviedol, že on sa nikomu nevyhrážal, ale A. sa vyhrážal, ale sa nepamätá akým spôsobom a obžalovaný bol vyzvaný, aby sa vyjadril k rozporu. Obžalovaný uviedol, že sa nepamätá, či také niečo povedal, nevie prečo je to v zápisnici uvedené, túto podpísal, ale pridržiava sa toho, že sa nikomu ani on ani A. nevyhrážali. Uvedeného dňa požíval alkoholické nápoje, nepamätá si preto všetko čo uviedol, ale vyhrážky voči poškodeným nepripúšťa. Do dvora vošli cez bránku, ktorá bola otvorená, nepamätal si kto vošiel do domu prvý. Išli do pivnice, kde kopol do stolíka, ktorý sa prevrátil. Nepamätal si či tam došlo k nejakému konfliktu, ani si nepamätá poškodenie garážových dverí. Poškodení kričali asi z obavy, že tam prišli štyria neznámi muži.

Obžalovaný F. D. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátora, nakoľko nesúhlasí s trestným činom vydierania, ale len s porušovaním domovej slobody. Ďalej uviedol, že s obžalovanými boli kolegovia a mali dostať peniaze od zamestnávateľa a mal im oznámiť, kedy dostanú výplatu. S obžalovanými D. C., R. T., P. H. a O. I., T. T. išli na stanicu do A. P. baru, kde pili alkoholické nápoje a čakali na telefonát od zamestnávateľa, ktorý im oznámil, že parťák K. T. zobral časť peňazí, ktorú im mal vyplatiť za prácu. Boli na T.a nahnevaní, chceli ísť za ním, aby im povedal čo bude s ich peniazmi, avšak nevedeli kde býva. Keďže ho poznal V., rozhodli sa ísť za ním do K. Q., aby zistili T.ovu adresu. Išli na motorovom vozidle a N. H. išiel autobusom. Vošli na pozemok, nevie kto išiel prvý a potom vošli do domu, v ktorom býval X. V.. Zaklopali na dvere a pýtali sa, kde je V.. On sa s V.om pozná asi 15 rokov, ktorý s tým nemal nič spoločné, ako ani rodina J.. N. H. a W. T. išli dole schodmi a on so C. išli za nimi. N. H. tam prevrátil nejaký stôl, ktorý zrejme rozbil a bol tam krik. W. T. mal potýčku s murárom p. C.. On bol pri A.ovi C., ktorý chcel, aby skončila potýčka, zobral do ruky pucku - kladivo, ktorým sa zahnal a buchol ním do dverí. On ho potom ťahal preč a A. ešte pri odchode rozbil okno na dverách. Pri odchode stretli na schodoch V.ovu ženu aj dieťaťom, ktorá sa ho opýtala, že prečo to urobili. Oni dvaja prví opustili dom a pri bráne počuli, že za nimi idú aj N. H. a W. T.. Nepamätá si všetky osoby, ktoré boli v dome, ale bola tam žena X.a V.a, pán C., ktorý tam pracoval, žena J. J. N. I.. Priznal, že bol pod vplyvom alkoholu, ale nepripustil žiadne vyhrážky, ani žiadanie peňazí od poškodených, pretože ich nemali odkiaľ dať. Chceli vedieť len kde je X. V.. Poškodení zrejme zo strachu, že tam prišli uvádzajú, že sa im vyhrážali. Nemali žiadny záujem pýtať od nich peniaze a po prepustení zo zadržania sa išli poškodeným ospravedlniť, kúpili deťom sladkosti, play station a nahradili spôsobenú škodu za poškodené dvere vo výške 180 eur. Aj napriek tomu, že bol pod vplyvom alkoholu si pamätá, že sa nikomu nevyhrážali.

Svedkyňa poškodená K. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa zdržiavali v spodných priestoroch rodinného domu v K. Q., bola už tma, keď prišli všetci štyri obžalovaní prítomní v pojednávacj miestnosti, s krikom do domu a pýtali sa, kde je V.. Povedali im, že nie je doma, oni napriek tomu išli ďalej a A. C., ktorého svedkyňa označila, zobral veľké kladivo, ktorým mieril na ňu a nadával do cigáňov, že ich zabijú a vypália a že sa ešte vrátia. Všetci okrem F. D.a kričali, že sa vrátia, potom rozbili vchodové dvere. A. C. rozbil aj dvere dole. Nevie čo od nich chceli, lebo im oznámili, že V. nie je doma. F. D. bol u nich asi pred mesiacom, prišiel za V.om, bol slušný, rozprávali a potom spolu odišli. S V.om údajne spolu pracovali a chceli vedieť, či on dostal výplatu. Ona to presne nevie, obžalovaných nepoznala, okrem D.a. Obžalovaní boli opití alebo nafetovaní a kričali, že sú cigáni, že ich pozabíjajú a vypália. Hovorili, že ešte pôjdu za nejakým pánom, ktorý s nimi robil a mal im dávať peniaze. Svedkyňa uviedla, že do domu vošli všetci štyria, traja s krikom, okrem D.a a títo traja kričali, vyhrážali sa zabitím a podpálením. Svedkyňa ukázala na N.a Hlavu a W.a T.ho a uviedla, že niektorí z nich chytil J. J. pod krk, ale tomu sa podarilo utiecť do vedľajšej miestnosti.

Medzi svedkyňou poškodenou K. J. a obžalovaným A.om C. bola vykonaná konfrontácia podľa § 125 Trestného poriadku, pri ktorej každý zotrval na svojej výpovedi a rozpory sa nepodarilo odstrániť.

Tiež bola vykonaná konfrontácia poškodenou a obžalovaným F. D.om, podľa § 125 Trestného poriadku, pri ktorej každý zotrval na svojej výpovedi a rozpory sa nepodarilo odstrániť.

Svedkyňa -poškodená X. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bývajú v rodinnom dome jej brata D. J., v podvečer počula krik a jej nevesta N. I. prišla na poschodie a povedala jej, že hľadajú X., jej druha. Zišla o poschodie nižšie, kde videla, že bijú jej syna J. J., behali tam všetci štyria obžalovaní. Ona tam zišla so svojou malou dcérou. Obžalovaní N. H., A. C. a W. T. tam vykrikovali, F. D. bol ticho. N. H., ktorého na pojednávaní označila, prevrátil stôl a W. T. jej vykrikoval, že je cigánska kurva. Bili aj N.a C.. Na ňu prevrátili stôl, oháňali sa na ňu, nevie či to bol N. H. alebo A. C., ktorých svedkyňa označila. Mala veľký strach a od strachu sa pocikala. A. C., ktorého svedkyňa označila, sa oháňal kladivom na jej mamu, rozbil vchodové dvere a tiež kladivom rozbil dvere dole a vykrikoval, že ich vypáli, že zomrú. Vykrikovali všetci, prekrikovali sa jeden cez druhého. Niektorý z nich napadol N.a C. a tiež jej syna J., ktorého bili v bratovej izbe, takže to dobre nevidela. Obžalovaní boli opití.

K rozporom vo výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kde uviedla, že nevidela ako napadli J. a N.a, a tiež nevidela či sa zahnali na jej mamu puckou, svedkyňa uviedla, že sa nepamätá, prečo to takto uviedla v prípravnom konaní, ale je pravda, že keď prišla dole, pýtala sa, kde je J. a videla, že ho bili. N. tam prišla jej mama a videla, ako sa ňu obž. C. zahnal kladivom. Trvala na tom, čo uviedla na hlavnom pojednávaní a rozpor nevedela odstrániť.

K pripomienkam obžalovaných, ktorí tvrdili, že dole nebola, obž. D. C. a F. D. uvádzali, že ju stretli na schodoch, keď odchádzali z domu, resp. ju tam ani nevideli, obž. N. H. uviedol, že ju dole nevidel, svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi a po prečítaní časti výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že jeden z nich išiel preč hore schodmi, počula a videla, ako sa rozbili hlavné vchodové dvere a keď ich rozbil sa vrátil opäť dole a potom odišli, pričom pri odchode kričali vy skurvení cigáni, zdochnete, vypálime Vás, svedkyňa uviedla, že je to tak ako uviedla v prípravnom konaní. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaní prišli na druhý deň a ospravedlnili sa, že ich to veľmi mrzí, že boli opití, jej druha X.a V.a majú radi a nevedeli prečo o vlastne spravili. Obžalovaní nahradili aj škodu za rozbité dvere a ona im to odpustila.

Svedok poškodený D. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol priamym svedkom incidentu, nakoľko v tom čase nebol doma, ale keď prišiel domov boli tam policajti a videl poškodené vchodové dvere a poškodené garážové dvere rodinného domu, ktorého je majiteľom. K okolnostiam skutku sa nevedel vyjadriť. V dome okrem neho býva jeho sestra X. J., matka K. J., synovec J. J., jeho žena N. I. a malé deti C. a C. J.. Keď prišiel domov asi o 19.00 h policajti zaisťovali odtlačky, vypočúvali rodinných príslušníkov a povedali mu, že obžalovaných zadržali v U.. Sestra sa od strachu pocikala, lebo sa na ňu oháňali a mama sa bála aspoň mesiac, že sa vrátia. Škodu, ktorú spôsobili zaplatili jeho sestre.

Svedok poškodený J. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli v rodinnom dome v K. Q., kde robili garáž, mali tam murára N.a C. a vo vedľajšej miestnosti bola jeho mama X. J., starká K. J. a jeho priateľka N. I.. Počuli búchanie a kričanie, že kde je X., zabijeme Vás. Dvaja vošli do miestnosti, kde sa pracovalo, jeho chytili dvaja a ďalší chytili N.a C.. On si kryl tvár rukami a keď to starká zbadala, išla mu na pomoc. Ako si chránil tvár tak sa presunul do druhej izby, kde bola tma. Jeden z útočníkov chcel ísť za ním, ale nevedel kde je svetlo. Tam sa schoval pod posteľ a odtiaľ volal políciu. Svedok ukázal na A.a C.a a uviedol, že ten zobral kladivo a N. H. a W. T., ktorých označil v pojednávacej miestnosti, ho bili, udierali ho na brucho a kríže. F. D. kričal, že ich podpália. A. C. išiel na starkú s kladivom, zahnal sa, aby sa naplašila a buchol do dverí, v ktorých urobil dieru. Počul, že niekto prevrátil stôl, ale nevedel kto to urobil. Potom vyskočil cez okno von a cez susedov pozemok utekal na druhú stranu a na cestu čakať políciu. Obhajca vyzval svedka k odstráneniu rozporu medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kde uviedol ,že keď obžalovaní vošli dnu, jeden z nich ho napadol tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, opäť ho chcel udrieť, ale sa uhol. Svedok k rozporu uviedol, že ho napadli dvaja, neuvádzal, že ho napadol jeden, zápisnicu si dobre neprečítal. Pridržiaval sa toho, čo uviedol na hlavnom pojednávaní, že ho napadli dvaja, udierali ho do krížov a brucha a nie do tváre. Nevedel prečo je to uvedené takto v zápisnici z prípravného konania. Tiež bol vyzvaný odstrániť rozpor medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kde uviedol, že keď odchádzali obžalovaní počul ako kričali, že sa vrátia a podpália ich, vtedy rozbili aj vchodové dvere na dome a keď boli preč vyšiel von a videl prevrátený stôl, poškodené dvere do garáže a vchodové dvere, svedok uviedol, že počul ako sa prevrátil stôl a vtedy vyšiel von cez okno a videl odchádzať z domu obžalovaných, pretože bol na druhej strane cesty oproti ich domu schovaný za stromom čakal políciu. Keď obžalovaní odišli, vošiel do domu a videl prevrátený stôl a poškodené dvere. Prečo to takto neuviedol vo výpovedi v prípravnom konaní nevie, bol vtedy na tom psychicky zle, ale bolo tak ako uviedol na pojednávaní. Aj v súčasnosti máva obavy, zamkýnajú si dvere, trasie sa.

Svedkyňa N. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva v dome, ktorého majiteľom je D. J. s jeho synovcom J. J., s ktorým žijú ako druh a družka. Bola v dome na poschodí a počula, že niekto búcha na dvere, zišla dole a do domu vošli všetci štyria obžalovaní. N. H., ktorého v pojednávacej miestnosti označila, ju odstrčil a pýtal sa, kde je X. V., druh jej svokry. Hľadali X.a a pýtali sa, kde sú ich peniaze. Oznámila im, že V. nie je doma, napriek tomu, išli dole na prvé poschodie a ona išla povedať svokre X. J., že hľadajú jej muža. X. J. išla dole, ona išla za ňou a videla, ako obž. A. C., ktorého označila sa kladivom zahnal na K. J.. Odišla hore, zavrela sa do špajze a volala políciu. Potom sa vrátila dole a videla ako rozbili vchodové dvere, hovorili, že ich vypália, že sa vrátia, že sú skurvení cigáni a preto išla znova volať políciu, lebo sa naplašila. Dole videla aj rozbité garážové dvere a prevrátený stôl. Najviac agresívni boli obž. W. T. a N. H., ktorých označila v pojednávacej miestnosti. N. H. išiel najviac do žien, odstrčil ich, keď chceli ísť dole a A. C. sa kladivom zahnal na starkú K. J., neudrel ju, len zdvihol ruku s kladivom a K. J. sa veľmi naplašila. Dom, v ktorom bývajú má dve podlažia, pričom vchodové dvere sa nachádzajú na medziposchodí a od nich sa ide hore na druhé poschodie a dole na prvé poschodie. Do domu vošiel prvý obž.F. D., ktorý sa slušne opýtal na X.a a potom vošli obž. N. H., ktorý sa znova pýtal na X.a a ich peniaze, odstrčil ju a všetci zutekali dole na prvé poschodie a ona išla na druhé poschodie za svokrou.

Svedok N. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval v rodinnom dome rodiny J. v K. Q., keď zrazu počul výkriky, otvorili sa dvere a vošli dnu obž. F. D. a W. T., na ktorých v pojednávacej miestnosti ukázal, a vykrikovali, že kde je X.. Obž. W. T. ho udrel päsťou do tváre a na to prišli dole aj ďalší. Strhla sa tam trma-vrma, obž. W. T. strčil aj do jeho manželky, ktorá mala na rukách syna. Jeho žena vybehla von a kričala, aby aj on utekal. Cez garáž vybehol von z domu. Keď sa vrátil späť, už tam obžalovaní neboli. Všetci tam niečo vykrikovali, ale najviac obž. R. T., že sa vrátia a vypália dom. Do domu vošli štyria alebo piati, nevedel presne. Podľa neho boli obžalovaní opití. Myslí si, že prišli preto, lebo hľadali V.a, nakoľko to kričali.

So súhlasom obžalovaných W.a T.ho, A.a C.a, N.a H. a F. D.a a prokurátora boli oboznámené závery znaleckých posudkov vypracovaných znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria.

Zo záverov znaleckého posudku č. 58/2017 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. K. U. vyplýva, že obž. W. T. v čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a mohol ovládať svoje konanie a jeho ovládacia schopnosť bola len v nevýznamnej miere znížená prirodzeným a očakávateľným účinkom skonzumovaného alkoholu, jeho rozpoznávacia schopnosť bola v čase skutku zachovaná. Neprejavovala sa u neho žiadna duševná porucha, nebola u neho zistená závislosť od alkoholu ani iných návykových látok a znalec nepovažoval za potrebné uloženie ochranných liečebných opatrení.

Zo záverov znaleckého posudku č. 57/2017 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria K.. K. U. vyplýva, že obž. A. C. v čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a mohol ovládať svoje konanie a jeho ovládacia schopnosť bola len v nevýznamnej miere znížená prirodzeným a očakávateľným účinkom skonzumovaného alkoholu, jeho rozpoznávacia schopnosť bola v čase skutku zachovaná. Neprejavovala sa u neho žiadna duševná porucha, nebola u neho zistená závislosť od alkoholu ani iných návykových látok a znalec nepovažoval za potrebné uloženie ochranných liečebných opatrení.

Zo záverov znaleckého posudku č. 56/2017 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria K.. K. U. vyplýva, že obž. N. H. v čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a mohol ovládať svoje konanie a jeho ovládacia schopnosť bola len v nevýznamnej miere znížená prirodzeným a očakávateľným účinkom skonzumovaného alkoholu, jeho rozpoznávacia schopnosť bola v čase skutku zachovaná. Neprejavovala sa u neho žiadna duševná porucha, nebola u neho zistená závislosť od alkoholu ani iných návykových látok a znalec nepovažoval za potrebné uloženie ochranných liečebných opatrení.

Zo záverov znaleckého posudku č. 55/2017 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria K.. K. U. vyplýva, že obž. F. D. v čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a mohol ovládať svoje konanie a jeho ovládacia schopnosť bola len v nevýznamnej miere znížená prirodzeným a očakávateľným účinkom skonzumovaného alkoholu, jeho rozpoznávacia schopnosť bola v čase skutku zachovaná. Neprejavovala sa u neho žiadna duševná porucha, nebola u neho zistená závislosť od alkoholu ani iných návykových látok a znalec nepovažoval za potrebné uloženie ochranných liečebných opatrení.

Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi - znaleckým posudkom vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru /ďalej len KEÚ PZ/, zápisnicou o obhliadke miesta činu v obci K. Q., zápismi o dychovej skúške obžalovaných, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, dokladom o zaplatení sumy 175 eur.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2017/1464 vyplýva, že na predložených biologických stopách označených č. 1 a 2 bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Z výsledkov DNA analýzy bolo zistené, že DNA profil zistený z ľudskej krvi zaistenej zo stôp č.1 a 2 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „A. C.“, nar. 0X.XX.XXXX . DNA analýzou bolo dokázané že pôvodcom ľudskej krvi zaistenej zo stôp č. 1 a 2 je osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „A. C., nar. XX.XX.XXXX. Osoby, od ktorých boli odobraté porovnávacie vzorky označené „W. T., nar. XX.X.XXXX, N. H., nar. XX.XX.XXXX a F. D., nar. XX.XX.XXXX sú jednoznačne vylúčené ako pôvodcovia uvedených stôp.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu v rodinnom dome v K. Q., Q. cesta XXX/XX, ktorého vlastníkom je D. J. vyplýva, že na rodinnom dome bola rozbitá sklenená výplň vchodových dverí. Napravo od dverí sa nachádza schodište vedúce dole do pivničných priestorov, kde v jednej z miestností, kde je rozbúraná stena bola pucka a drevené dvere, cez ktoré sa vchádza do garáže boli rozbité, nachádzala sa v nich diera. Na mieste obhliadky bola vykonaná fotodokumentácia a boli zaistené stopy - biologická stopa č. 1 a biologická stopa č. 2 - krvné stopy.

Zo zápisov o dychových skúškach zo dňa 10.12.2016 vyplýva, že obž. W.ovi T.u bolo namerané v dychu 0,57 mg/l etanolu, obž. A.ovi C. bolo namerané v dychu 0,40 mg/l etanolu, obž. N.ovi H. bolo namerané v dychu 0,73 mg/l etanolu a obž. F. D.ovi bolo namerané v dychu 0,61 mg/l etanolu.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX obec K. Q. kat. územie K. Q. vyplýva že vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX na parc. č. XXX/X je D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., K. XXXX/XX.

Z dokladu predloženého obžalovaným A.om C. vyplýva, že zaplatil škodu vo výške 175 eur, ktorú od neho prevzala N. I. dňa 13.12.2016.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Tr. poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchali obžalovaní W. T., A. C., N. H. a F. D.. Súd skutkovú vetu uvedenú v obžalobe upravil v zmysle vykonaného dokazovania a to s poukazom na výpovede svedkov poškodených na hlavnom pojednávaní ako aj výpovede obžalovaných, keď ani jeden zo svedkov - poškodených K. J., X. J., J. J. ako ani svedkovia N. I. a N. C. neuviedli, že obžalovaní W. T., A. C., N. H. a F. D. od nich pýtali peniaze pod hrozbou ťažkej ujmy, alebo násilím a teda súd vypustil zo skutku vetu, kde mali obžalovaní uviesť, že ich pozabíjajú, keď im nedajú peniaze. Všetci poškodení a svedkovia zhodne uvádzali, že obžalovaní hľadali X.a V.a a vyhrážali sa im zabitím a podpálením domu, čím u nich vzbudili strach. Svedkovia a poškodení zhodne uviedli, že kladivom sa mal zahnať len obžalovaný A. C. na poškodenú K. J. a práve on poškodil garážové aj vchodové dvere.

Obžalovaní W. T., A. C., N. H. a F. D. na hlavnom pojednávaní na hlavnom pojednávaní priznali, že neoprávnene vošli do rodinného v K. Q., v ktorom býva rodina J., kde kričali a hľadali X.a V.a. Obž. N. H. a W. T. sa priznali, že došlo aj k potýčke s N.om C. a obž. N. H. prevrátil stôl. Obž. A. C. sa priznal, že zobral do ruky kladivo - pucku, ktorým buchol do garážových dverí, ktoré poškodil a tiež rozbil sklenenú výplň na vchodových dverách, ale poprel, že by predmetným kladivom útočil na poškodenú K. J.. Všetci obžalovaní popreli, že by sa poškodeným vyhrážali zabitím, podpálením domu a nikoho nevydierali, od poškodených nežiadali peniaze, nakoľko títo nemali nič spoločné s tým, prečo hľadali X.a V.a, teda, že nedostali vyplatené svoje peniaze za prácu. Obžalovaní potvrdili, že boli pod vplyvom alkoholu a uvedomili si , že nekonali správne a na druhý deň po skutku sa za svoje konanie išli poškodeným ospravedlniť a nahradiť spôsobenú škodu.

Zo spáchania trestnej činnosti sú obžalovaní dostatočne usvedčovaný priamymi aj nepriamymi dôkazmi, ktoré tvoria navzájom ucelenú reťaz a z ktorých možno vyvodiť záver, že skutok spáchali obžalovaní . Zo spáchania skutku tak ako je uvedený vo výroku rozsudku obžalovaných usvedčujú najmä všetci poškodení K. J., X. J., J. J., ako aj svedkovia N. I. a N. C., ktorí zhodne potvrdili, že všetci obžalovaní bez ich súhlasu a povolenia vošli do rodinného domu, v ktorom bývajú s tým, že hľadali X.a V.a a vyhrážali sa im zabitím a podpálením domu, vulgárne im nadávali, pričom došlo aj k fyzickému útoku na J. J. a N.a C.. Poškodení zhodne uviedli, že bol to obž. A. C., ktorý sa kladivom zahnal smerom na poškodenú K. J., pričom týmto kladivom buchol do garážových dverí, ktoré poškodil. Ani jeden zo svedkov neuviedol, že by aj ostatní obžalovaní mali voči poškodeným použiť nejakú zbraň alebo iný nástroj, ktorým by sa im vyhrážali. Aj sám obžalovaný A. C. potvrdil, že to bol on, kto zobral kladivo - pucku a týmto buchol, resp. ho hodil do garážových dverí, ale týmto sa nezahnal ani neútočil na poškodenú K. J., len chcel, aby sa skončila potýčka, ku ktorej došlo v priestoroch domu. Jeho obrana je však vyvrátená výpoveďami svedkov, hoci títo neuvádzali, že na poškodenú priamo zaútočil, len sa zahnal a asi chcel poškodenú vyplašiť a toto sa mu podľa výpovede aj samotnej poškodenej K. J. podarilo. Svedkovia X. J., N. I. potvrdili, že obž. A. C. rozbil aj sklenenú výplň na vchodových dverách, pričom táto ich výpoveď je v kontexte s výpoveďou samotného obžalovaného A.a C.a, ktorý sa k tomu priznal a potvrdil to aj obžalovaný F. D.. Svedkovia - poškodení M. J., I. J., K. J. ako aj svedkovia N. I. a N. C. potvrdili, že zo správania a konania obžalovaných mali strach, obavy, že vykonajú čím hrozili, preto opakovane volali políciu. Konanie obžalovaných u nich vyvolalo stres, aj v súčasnosti majú obavy, zamkýnajú sa v dome a malo to vplyv na ich psychický stav. Poškodení potvrdili, že obžalovaní sa im za svoje konanie prišli ospravedlniť a tiež zaplatili škodu za poškodené dvere.

Spáchanie trestnej činnosti je preukázané aj nepriamymi dôkazmi a to znaleckým posudkom KEÚ PZ, z ktorého je preukázané, že stopy zaistené na mieste činu obsahovali ľudskú krv, z ktorej zistený DNA profil, je zhodný s DNA obž. A.a C.a. Spáchanie trestného činu je preukázané aj zápisnicou o obhliadke mieste činu v rodinnom dome v K. Q. a vyhotovenou fotodokumentáciou, ako aj výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že vlastníkom rodinného domu je D. J., z ktorého súhlasom v dome bývajú poškodení jeho matka K. J., sestra X. J. so synom J. J. a jeho družkou N. I.. Zo zápisov o dychovej skúške vykonanej u obžalovaných bolo preukázané, že všetci štyria obžalovaní boli pod vplyvom alkoholu.

Zo znaleckých posudkov vypracovaných znalcom z odvetvia psychiatrie K.. K. U. bolo preukázané, že všetci obžalovaní v čase spáchania skutku netrpeli žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by znižovala ich rozpoznávacie schopnosti a ovládacia schopnosť bol a u všetkých len v nevýznamnej miere znížená prirodzeným a očakávateľným účinkom skonzumovaného alkoholu a teda konania sa dopustili pod vplyvom alkoholu.

Obranu obžalovaných, že sa poškodeným nevyhrážali zabitím ani podpálením domu bola vyvrátená výpoveďou všetkých poškodených ako aj svedkyne N. I., ktorí jednoznačne uviedli, že obžalovaní po vojdení do domu sa vyhrážali, že ich zabijú, vypália, vulgárne kričali, správali sa agresívne a všetci boli pod vplyvom alkoholu. Aj keď vo výpovediach jednotlivých poškodených alebo svedkov sa vyskytovali určité rozpory, či už v počte osôb, ktoré mali vojsť do domu, resp. v akom poradí vošli, kto zaútočil na J. J. alebo N.a C., tieto však mohli byť spôsobené tým, že svedkovia a poškodení boli v strese, mali strach a nezapamätali si niektoré skutočnosti, ktoré pre nich v tom strachu a obave o život a zdravie neboli tak podstatné.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno vyvodiť jednoznačný záver o zavinení obžalovaných spočívajúcom v priamom úmysle. Na rozdiel od obžaloby súd s poukazom na výsledky dokazovania dospel k záveru, že obžalovaní W. T., A. C., N. H. a F. D. svojím spoločným konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a A. C. aj s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona, keďže inému sa vyhrážali smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spáchali závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách a obž. A. C. aj so zbraňou a tiež prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, keďže neoprávnene vnikli do obydlia iného. Skutkové podstaty oboch trestných činov obžalovaní v 1. až 4. rade naplnili tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej. Súd s poukazom na vykonané dôkazy a vyššie uvedené skutočnosti konanie obžalovaných na rozdiel od obžaloby neposúdil konanie obžalovaných ako zločin vydierania podľa § 189 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v súvislosti s ukladaním trestu osobám obžalovaných a to odpismi registra trestov, registra priestupkov, oboznámením spisu Okresného súdu Levice sp.zn 2T/227/2015 týkajúceho sa obž. N.a H..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v ustanovení 34 odsek 1, 3,4 6 Tr. zákona a prihliadol na spôsob spáchania skutku a jeho následky zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obž. W. T. sa v jednom prípade dostal do rozporu s Trestným zákonom, avšak sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov má jeden záznam za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil 15.7.2015 a bol postihnutý pokutou v rozkaznom konaní OÚ Levice.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení obžalovaného W.a T.ho spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Súd u obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Tr. zákona - a to, že viedol riadny život a zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov, teda pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je vyrovnaný a preto s poukazom na § 38 odsek 2 Tr. zákona súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona od 6 mesiacov do 3 rokov ako najprísnejšieho trestného činu. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na spôsob spáchania činu, okolnosti a na následok, ktorý spôsobil svojím konaním, tiež prihliadol aj na zavinenie a pohnútku jeho konania. Obžalovaný sa konania dopustil s viacerými osobami a svojim agresívnym konaním vyvolal u poškodených strach o ich život, zdravie, majetok, psychický stres, ktorého následky pretrvávajú. Obžalovaný sa konania dopustil v dôsledku hnevu, za to, že jemu a ostatným spoluobvineným nebola vyplatená odmena za vykonanú prácu, za čo mala byť zodpovedná iná osoba, od ktorej chceli zistiť informácie a na jeho konanie malo vplyv aj požitie alkoholických nápojov pred spáchaním skutku. Obžalovaný si následky svojho konania, či už spôsobenej škody ako vyvolania strachu u poškodených dodatočne uvedomil a za svoje konanie sa bol ospravedlniť. Súd prihliadol aj na pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy, najmä s poukazom na odpis registra trestov, register priestupkov a s prihliadnutím na všetky uvedené kritériá súd dospel k záveru, že u obžalovaného bude účel trestu splnený uložením úhrnného trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona v polovici trestnej sadzby podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona ako najprísnejšieho trestného činu v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky 6 mesiacov.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obž. A. C. sa v jednom prípade dostal do rozporu s Trestným zákonom, avšak sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov má 14 záznamov najmä za priestupky za porušenie pravidiel cestnej premávky a v jednom prípade za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol odložený, pričom týchto sa dopustil naposledy 30.11.2015.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení obžalovaného A.a C.a spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Súd u obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k/ Tr. zákona - dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov, teda pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je vyrovnaný a preto s poukazom na § 38 odsek 2 Tr. zákona súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona od 6 mesiacov do 3 rokov ako najprísnejšieho trestného činu. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na spôsob spáchania činu, okolnosti a na následok, ktorý spôsobil svojím konaním, tiež prihliadol aj na zavinenie a pohnútku jeho konania. Obžalovaný sa konania dopustil s viacerými osobami a svojim agresívnym konaním vyvolal u poškodených strach o ich život, zdravie, majetok, psychický stres, ktorého následky pretrvávajú a tiež spôsobil škodu na majetku. Obžalovaný sa konania dopustil v dôsledku hnevu, za to, že jemu a ostatným spoluobvineným nebola vyplatená odmena za vykonanú prácu, za čo mala byť zodpovedná iná osoba, od ktorej chceli zistiť informácie a na jeho konanie malo vplyv aj požitie alkoholických nápojov pred spáchaním skutku. Obžalovaný si následky svojho konania, či už spôsobenej škody ako aj vyvolania strachu u poškodených dodatočne uvedomil a za svoje konanie sa bol ospravedlniť, tiež nahradil škodu, ktorú spôsobil rozbitím dverí. Súd prihliadol aj na pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy, najmä s poukazom na odpis registra trestov, register priestupkov a s prihliadnutím na všetky uvedené kritériá súd dospel k záveru, že u obžalovaného bude účel trestu splnený uložením úhrnného trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona v polovici trestnej sadzby podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona ako najprísnejšieho trestného činu v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky 6 mesiacov.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obž. N. H. sa v dvoch prípadoch dostal do rozporu s Trestným zákonom, z toho v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 4T/227/2015 zo dňa 09.03.2016, právoplatným dňa 09.03.2016 za zločin podľa § 172 odsek 1 písmeno c/. písmeno d/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, ktorá plynula do 10.3.2019. V registri priestupkov nemá záznam. Zo spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 4T 227/2015 bolo preukázané, že rozsudkom zo dňa 09.03.2016 sp.zn. 4T 227/2015, právoplatným dňa 09.03.2016 bol obž. N. H. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 05.04.2015 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, ktorá plynula do 10.03.2019.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení obžalovaného N.a H. spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Súd u obžalovaného súd nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona a zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený, teda pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností v pomere 0 : 2 a preto sú vychádzal z ust. poukazom § 38 odsek 2, odsek 4 Tr. zákona súd, podľa ktorého sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o 1/3 najprísnejšieho trestného činu , ktorým je prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona, kde základná trestná sadzba je od 6 mesiacov do 3 rokov, ktorá sa s poukazom na § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona zvýšila na 16 mesiacov až 3 roky. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na spôsob spáchania činu, okolnosti a na následok, ktorý spôsobil svojím konaním, tiež prihliadol aj zavinenie a pohnútku jeho konania. Obžalovaný sa konania dopustil s viacerými osobami a svojim agresívnym konaním vyvolal u poškodených strach o ich život, zdravie, majetok, psychický stres, ktorého následky pretrvávajú. Pohnútkou konania obžalovaného bola skutočnosť, že sa s ostatnými obvinenými dozvedel, že im nebola vyplatená odmena za vykonanú prácu, za čo mala byť zodpovedná iná osoba, o ktorej chceli zistiť informácie u poškodených, konal v hneve a na jeho protiprávne konanie malo vplyv aj požitie alkoholických nápojov pred spáchaním skutku. Obžalovaný si následky svojho konania, vyvolania strachu u poškodených dodatočne uvedomil a za svoje konanie sa bol ospravedlniť. Súd prihliadol aj na pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy, najmä s poukazom na odpis registra trestov, register priestupkov, pričom zistil, že obžalovaný N. H. sa konania dopustil počas plynutia skúšobnej podmienečného odsúdenia uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/227/2015 a s prihliadnutím na všetky uvedené kritériá súd dospel k záveru, že u obžalovaného bude účel trestu splnený uložením len úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona ako najprísnejšieho trestného činu v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného v zmysle § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obž. F. D. sa v dvoch prípadoch dostal do rozporu s Trestným zákonom, v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov nemá záznam.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení obžalovaného F. D.a spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Súd u obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona písmeno j/ Tr. zákona - a to, že viedol riadny život a zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov, teda pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je vyrovnaný a preto s poukazom na § 38 odsek 2 Tr. zákona súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona od 6 mesiacov do 3 rokov ako najprísnejšieho trestného činu. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na spôsob spáchania činu, okolnosti a na následok, ktorý spôsobil svojím konaním, tiež prihliadol aj zavinenie a pohnútku jeho konania. Obžalovaný sa konania dopustil s viacerými osobami a svojim agresívnym konaním, aj keď podľa výpovede poškodených bol najmenej agresívny, vyvolal u poškodených strach o ich život, zdravie, majetok, psychický stres, ktorého následky pretrvávajú. Aj obžalovaný F. D. sa konania dopustil v dôsledku toho, že sa s ostatnými obvinenými dozvedel, že im neboli vyplatené peniaze za vykonanú prácu, za čo mala byť zodpovedná iná osoba, o ktorej chceli zistiť informácie u poškodených, a táto skutočnosť aj u neho vyvolala hnev a na jeho nerozvážne protiprávne konanie malo vplyv aj požitie alkoholických nápojov pred spáchaním skutku. Obžalovaný si následky svojho konania, vyvolania strachu u poškodených dodatočne uvedomil, keďže poškodených aj poznal a za svoje konanie sa bol ospravedlniť. Súd prihliadol aj na pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy, najmä s poukazom na odpis registra trestov, register priestupkov, a s prihliadnutím na všetky uvedené kritériá súd dospel k záveru, že u obžalovaného bude účel trestu splnený uložením úhrnného trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona v polovici trestnej sadzby podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona ako najprísnejšieho trestného činu v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky .

Takto uložené tresty obžalovaným W.ovi T.u, A.ovi C., N.ovi H. a F. D.ovi súd považoval za dostatočné na to, aby obžalovaným zabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorili podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradili od páchania trestných činov a zároveň vyjadrili aj morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou.

Poškodený D. J. si voči obžalovaným riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody za poškodenie dverí vo výške 100,-eur. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný A. C. zaplatil sumu 175 eur za poškodené dvere a peniaze vyplatil Petre Segetovej, ktorá býva v rodinnom dome vo vlastníctve D. J., súd poškodeného D. J. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 4T 192/2017 Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým stým dňom ako obžalovanému. Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu , ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.