Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Csp/110/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD., v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: T. Š.K., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX H. XXX, o zaplatenie sumy 1.250,07 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 120,- eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 488,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 488,01 eur od 06.04.2018 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 50,- eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného splatenia dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Prvá splátka bude splatná 20. dňa po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

III. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.

IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.11.2017 doručenou súdu dňa 04.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.250,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 10.05.2015 až do zaplatenia. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.03.2018 tak, že nárok v celom rozsahu neuznal, od marca 2018 je schopný platiť splátky a podaním doručeným súdu dňa 08.03.2019 tak, že dlh spláca pravidelne. Žalobca podaním zo dňa 14.03.2018 vyjadril súhlas so splácaním dlžnej čiastky v mesačných splátkach vo výške 47,43 eur k 1. dňu v mesiaci. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.03.2019 vzal žalobný návrh čo do zaplatenia sumy 120,- eur a príslušenstva späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s nasledovnými listinami: žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014, oznámenie o schválení úveru zo dňa 26.11.2014, zmluvné dojednania, oznámenie o zosplatnení zo dňa 16.04.2015 s doručenkou, výsledky lustrácii v registri obyvateľov a sociálnej poisťovni, vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.03.2015, rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 32Csp/231/2017-45 zo dňa 19.07.2018, prehľad platieb žalovaného VS XXXXXXXXXX.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu vykonaný pred prejednaním veci rozhodol tak, že konanie v časti, ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil tak ako je uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia.

8. Dňa 24.11.2014 písomnou žiadosťou žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v žiadosti uvádza, že požaduje úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach, mesačná splátka je 47,43 eur, celková čiastka 2142,06 eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, priemerná RPMN 36,30 %, ďalej sa v žiadosti uvádza suma revolvingu 1500,- eur, celková čiastka revolvingu 2144,06 eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08 %. Súčasne z oboch častí plynie, že platba dlžníka mala byť vo výške 81,99 eur spolu so splátkou podľa Dohody o poskytovaní služieb. V žiadosti sa ďalej nachádzajú údaje o schválenom úvere, ktoré nevypĺňa dlžník, ktoré sa odlišujú od žiadosti odporcu v časti RPMN za úver 25,89 %. Z obsahu oznámenia plynie, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.350,- eur (po odpočítaní poplatku za poskytnutie v sume 150,- eur), bol povinný zaplatiť celkom sumu 2.142,06 eur (č.l.4). Celková suma splátky bola 81,99 eur.

9. Z č.l. 40 vyplýva, že žalovaný uhradil celkové splátky v sume 861,99 eur, pričom poslednú splátku uhradil dňa 05.04.2018.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uzatvoril som s PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. dve zmluvy, o jednej rozhodol súd v predloženom rozsudku, druhá je predmetom tohto konania. Pôvodne sa pýtal na revolving a oni mu to takto poslali v dvoch zmluvách. Chcel si požičať 1.500 eur. Povedali, že mu požičajú. Pýtal sa po zaplatení splátky, či je možný revolving a oni mu poslali dve zmluvy. Spolu dostal 3.000 eur, z toho zaplatil sumu, ktorej výšku uviesť neviem, pretože to spláca dcéra, ktorú navrhol vypočuť ako svedkyňu, ktorá má lepší prehľad, ide to z jeho účtu. Žalovaný v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 32Csp/231/2017 uviedol, že trikrát zaplatil niekto za neho 120 eur. Uzavretie zmluvy prebehlo tak, že prišiel pán z Profi Creditu a pýtal sa, koľko by potreboval. Žalovaný mu uviedol, že nejakých 1 200 eur a poslali mu nejakých 2 700 eur, peniaze boli do troch dní na účte, zmluva prišla dodatočne za 14 dní. Týka sa to tejto konkrétnej zmluvy. Myslí, že zmluvu o uzatváraní Dohody o poskytovaní služieb neuzatváral. Nemôže sa tomu pánovi dovolať, čo prišiel k nemu. Nezaplatil teraz nič, dcéra platila min. splátku po nejakých 10-20 eur, nevie či minulý mesiac, alebo aj tento mesiac. Dcéra má urobenú tabuľku, ona to platila, ona vie koľko platila. V súčasnosti má dôchodok 750 eur. Žije s manželkou a príjem má 320 eur. Výdavky má 100 plyn, 100 eur elektrika, 100 eur -120 eur voda - štvrťročne, atď.

11. Svedkyňa Petronela Jančovičová uviedla, že jej otec bol chorý, nemal financie, potreboval peniaze. Oslovili túto spoločnosť, otec chcel 1.000-1.500 eur na lieky a cestovné, takisto mama bola chorá, pán H. Y. urobil porovnanie príjmov a výdavkov v domácnosti, navrhoval že nám dá 1.500 eur otcovi na účet do pár dní a zmluvu pošlú poštou. Otec sa pýtal, či by mu dali aj revolving, odpovedal, že áno ale iba ak bude splácať prvú splátku a zistia, že nie je neplatič. Napriek tomu, že chcel úver 1.500, na účet prišlo 2.700 eur, boli prekvapení, že prišli dve zmluvy. Nevedeli sa pánovi Y. dovolať, keď sa mu dovolali, na otázku prečo prišlo 2.700 eur, odpovedal, že to je ten revolving. Otec sa čudoval, ako to môže byť revolving, keďže nezaplatil ani prvú splátku prvej zmluvy. On nevedel, že podpisuje dve rôzne zmluvy, jej sa to zdalo, že sú to dve iné zmluvy. Chceli to zrušiť, otec povedal, že peniaze sa zídu. Pán I. poslal údaje, kam sa majú posielať splátky. Splácali tieto pôžičky sumami 50 až 100 eur na každý variabilný symbol zvlášť. Platilo sa to vkladom v ČSOB banke na účet PROFI CREDITU, niektoré sumy boli platené z účtu otca, niektoré z účtu z jej manžela M. R., presné sumy si nepamätala. Vždy to bolo okolo 50 eur. Nevedela presne, koľko bolo zaplatené na jednotlivé úvery. Po oboznámení platieb na VS XXXXXXXXXX (č.l. 40), svedkyňa uviedla, že všetky tieto platby mohli byť takto platené. Je možné, že na tento úver zaplatili spolu 860 eur, k čomu žalovaný dodal, že platby, ktoré súd oboznamoval, mohli byť tak zaplatené, ako boli prečítané.

12. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

24. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

25. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

26. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

29. Podľa prílohy č. 2 bod 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je: m m' suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl k=1 l=1 Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,

- m je číslo posledného čerpania,

- k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m,

- Ck je výška čerpania k,

- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,

- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,

- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.

Poznámky:

a) Čiastky zaplatené obidvoma zmluvnými stranami v rôznom čase nemusia byť rovnaké a nemusia byť zaplatené v rovnakých intervaloch.

b) Začiatočný dátum je dátum prvého čerpania

c) Intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch sú vyjadrené v rokoch alebo v zlomkoch roka. Rokom sa rozumie 365 dní (alebo 366 dní pri priestupných rokoch), 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Rovnakým mesiacom sa rozumie mesiac, ktorý má 30,41666 dní (t.j. 365/12), bez ohľadu na to, či je rok priestupný, alebo nie je.

d) Výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom desatinnom mieste sa zvýši o jeden.

e) Táto rovnica sa dá prepísať pomocou jedného súčtu a pojmu tokov (Ak), ktorý bude kladný alebo záporný podľa toho, či vyjadruje výbery alebo vklady v obdobiach 1 až k, a vyjadrený v rokoch, t.j.:

S = suma Ak (1 + X) na -tk k=1

S je súčasný stav tokov; ak je cieľom zachovať rovnováhu tokov, táto hodnota bude nulová.

30. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (1) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. (4)

31. Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia dohody zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

32. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

33. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,

33. Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

35. Podľa 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

36. Podľa 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

37. Podľa 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Podľa 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

39. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

40. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 10.05.2015 bola 0,05%.

43. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal žalovaný dohodnutým spôsobom vrátiť. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. o ochrane spotrebiteľa

44. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný a žalobca uzavreli zmluvu o úvere č. 8500092976, že žalovanému bola vyplatená zo strany žalobcu titulom úveru celkom suma 1350,- eur z tohto úveru a suma 1.350,- eur z úveru, ktorý je predmetom konania 32Csp/231/2017. V konaní súd mal preukázané, že žalovaný zaplatil na úver celkovo sumu 861,99 eur, čo bolo taktiež nesporné. Medzi stranami nebolo sporné, ani uzavretie dohody o poskytovaní služby. Súd posúdil uzavretú zmluvu o úvere, ako aj Dohodu o poskytnutí služby z hľadiska naplnenia zákonných náležitostí tejto zmluvy spôsobu jej uzatvárania, ako aj posúdenia vo vzťahu k ďalšej uzatvorenej zmluve v rozhodnom čase. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Žalobcovi bol schválený úver v zmysle jeho žiadosti s výnimkou výšky RPMN úveru 25,89 %, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, priemernej RPMN 36,50 %, predpokladanej RPMN 25,89 %, celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 2 142,06 eur, poplatku za Dohodu o poskytnutí služieb v sume 1451,52 eur. Žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru neobsahovala ani údaj o konečnej splatnosti riadneho úveru, len počet mesiacov 42. Ďalej Zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru, pričom nie je postačujúci ani odkaz na všeobecné obchodné podmienky, t.j. žalovaným tvrdené vymedzenie konečnej splatnosti nie je podľa názoru súdu dostatočným pre prijatie záveru o naplnení náležitosti zákona. Súd ďalej konštatuje, že zmluva neobsahuje správne vypočítanú RPMN, kde žalobca pri zmluve nezapočítal do výpočtu poplatok za službu Dohoda o poskytnutí služby v sume 34,56 eur mesačne, hoc s ním priamo v zmluve počítal, keďže tu uviedol, celkovú sumu splátky 81,99 eur. T.j. žalobca konal vedome pri uzatváraní oboch zmlúv tak, aby tieto boli naoko samostatné, ale reálne išlo o prepojené zmluvy, kde od počiatku bolo zrejmé, že žalovaný má platiť sumu 81,99 eur, čo plynie tak z údajov vyplnených žalovaným, v bode 6 (suma splátky 81,99 eur, ako aj z bodu 7 zmluvy). Súd má ďalej za to, že uzavretie zmluvy takýmto spôsobom, kde síce je uvedené, že žalobca dostane úver vo výške 1.500,- eur, ale reálne dostane úver vo výške len 1.350,- eur, kde 150,- eur je započítané na poplatok za poskytnutie úveru a žalovaný je vedený k uzavretiu ďalšej zmluvy, podľa ktorej má platiť sumu 34,56 eur mesačne za dodatkovú službu, ktorá je však účelovo uzatvorená samostatne, aby vyvolala dojem výhodnosti úveru a nebola posudzovaná spoločne so samotnou úverovou zmluvou. Žalobca nezapočítal uvedený náklad do RPMN, ani do celkovej sumy, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku zo strany poskytovateľa úveru voči žalovanému, nakoľko týmto spôsobom žalobca vylepšil parametre úveru, a tým sa javí tento pre spotrebiteľa výhodnejší, ako v skutočnosti je a teda je spôsobilý uviesť do omylu spotrebiteľa pri jeho voľbe úverového produktu. Súd má za to, že uvedený postup je neprijateľný a nemôže požívať právnu ochranu. Súd súčasne má za to, že úverová zmluva v časti dohodnutej odplaty za úver - úroku a poplatkov, je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, kde suma odplaty reálne dosahuje 2 093,58 eur po započítaní poplatku podľa Dohody o poskytovaní služieb a RPMN v tomto prípade dosahuje výške 88,12 % (vypočítané podľa vzorca v ods. 29 odôvodnenia) a úroková miera dosahuje 64,9 % ročne (pri výške úveru 1350,- eur a dobe splácania 42 mesiacov). Súd má za to, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 64,9 % (ročný úrok) resp. 88,12% (RPMN) hoc schovaná za poplatky pri poskytnutí a ďalšie poplatky spojené s úverom na podklade závislej zmluvy zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a je dôvod na označenie takýchto úrokov ako úžerných (porov. rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Súd konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy boli úroky z novo poskytnutých úverov vo výške 14,04 % v jedenástom mesiaci roku 2014 (viď stránku NBS v časti štatistiky novo poskytnutých úverov spotrebiteľom. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd má ďalej za to, že ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Súd vychádzal z toho, že zmluva bola formulárová pripravená žalobcom bez možnosti zo strany spotrebiteľa do zmluvy zasiahnuť, pričom žalobca v konaní nepreukázal opak. Súd v súlade s vyššie uvedeným konštatuje, že Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Súd má za to, že úroková miera bola dohodnutá aj v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, pričom rozhodujúce nie úroky nebankových spoločností, ale priemerné úroky poskytované bankami, tak ako bolo uvedené vyššie. Súd mal súčasne z prehľadu výpisu z účtu preukázané, že žalovaný poskytol v rozhodnom čase žalobca poskytol žalovanému dva úvery v rovnakej výške (viď vyjadrenie žalovaného na pojednávaní), pričom úvery boli poukázané žalobcovi v jeden deň, čo samo o sebe prestavuje nekalú obchodnú praktiku, kde žalovaný delil úver na dva menšie, pričom súd nevidí žiadny rozumný dôvod na to, aby úver nebol poskytnutý ako jeden, okrem toho aby splnil ním tvrdenú skutočnosť, že úroky z úveru neboli poskytnuté v rozpore s dobrými mravmi. Súd má za to, že žalobca cielene postupoval tak, aby ním poskytnuté úvery spadali do údajov pre nižšiu sumu úverov s cieľom obchádzania zákona, a to či už rozdelenia poskytnutého úveru na dve zmluvy, resp. rozdelenie splátok na dve zmluvy z jedného úveru. Uvedený postup súd považuje za rozporný s dobrými mravmi, tj. taký ktorý nepožíva právnu ochranu. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty v podobe dojednaných úrokov neplatná, a teda tak ako bolo uvedené vyššie súd vyhodnotil dojednanie o úroku ako neplatné dojednanie. Z toho vyplýva, že v Zmluve o revolvingovom úvere absentuje údaj o výške RPMN v časti schváleného úveru pri revolvingovom úvere, pričom tam uvedené údaje vzhľadom na ich nesprávnosť nemôžu byť považované za riadne vyplnené, čím sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac súd považuje za potrebné uviesť, že uzatvorená zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, a to uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že uzatvorená zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 písm. k) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonodarca vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počte a termínov splátok, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca rozdelil jednu zmluvu prakticky na viacero zmlúv (dve úverové a Dohody o poskytnutí služby) spôsobil, že údaje v zmluve o PRMN, celkovej čiastke ktorú má spotrebiteľ zaplatiť súd nesprávne. Zákonodarca práve z dôvodu, aby spotrebiteľ bol schopný si riadne vybrať z poskytnutých produktov, zaviedol uvedené obsahové náležitosti zmlúv, pričom, aby každý spotrebiteľ podľa základných údajov zmluvy si vedel vybrať, pričom akýkoľvek postup zo strany poskytovateľa úveru, ktorý tomuto bráni (obchádza, zneprehľadňuje), je nutné vyhodnotiť ako neprípustný a v rozpore so zákonom. Súd je toho názoru, že Dohoda o poskytnutí služieb v podobe samostatnej zmluvy je vo svojej podstate jednou veľkou neprijateľnou podmienkou vyjadrenou v samostatnom dokumente s cieľom obchádzať zákon, ktorá žalovanému neprináša žiadny prínos, ani pridanú hodnotu, ale len zvýšené náklady, ktoré mali byť zarátané do zmluvy, ale reálne nie sú. Ak by súd pripustil výklad žalobcu o samostatnosti nároku, tak veľmi jednoduchým (a v tomto prípade účinným spôsobom) by sa poprel zmysel a účel zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 9 v spojení s § 2), ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré boli prijaté na ochranu spotrebiteľa (§ 53). Súd naviac dodáva, že aj keby všetky uvedené skutočnosti nebral v úvahu, tak údaj RPMN 25,89% nie je správny, nakoľko za použitia údajov zo zmluvy (len zmluvy o úvere) za použitia vzorca podľa ods. 28 vychádza RPMN na 26,16% (suma úveru 1500,- eur, poplatok splatný s poskytnutím v sume 150,- eur a 42 splátok x 47,43 eur). Ďalej súd má za to, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nezisťoval dlžníkove pomery pred poskytnutím úveru, nakoľko z obsahu žaloby, ani zmluvy toto neplynie. Z obsahu zmluvy plynie, že dlžník predložil len doklad totožnosti (bod 2.3 zmluvy) a žiadne iné údaje neposkytol (ani neplynie, že by boli žiadané), pričom z obsahu žaloby a príloh nemal súd tvrdené ani preukázané, že by poskytovateľ úveru nahliadol do príslušnej databázy o spotrebiteľoch. Nezisťovanie dlžníkových pomerov pred poskytnutím úveru súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy ako aj porušenie povinností žalobcu majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, súčasne pri zhodnotení neplatnosti (§ 39 dojednaných úrokov a poplatkov pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 vzhľadom na celkovú výšku odplaty a spôsob jej dojednania súd konštatuje, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť ako aj povinnosť skutkových tvrdení, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súd ďalej konštatuje, že žalobca svojou neúčasťou na pojednávaní nevyužil svoje procesné oprávnenia, ktoré má, pričom za uvedeného zisteného skutkového stavu súd rozhodol na základe predložených dôkazov. Na základe takto zisteného a posúdeného stavu súd dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná, a to v časti poskytnutého úveru 1 350,- eur mínus zaplatené splátky v sume 861,99 eur (z toho v časti 120,- eur konanie zastavené), t.j v sume 488,01 eur, na ktorých zaplatenie žalovaného zaviazal, nakoľko vzhľadom na všetky okolnosti je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, resp. dojednania o úrokoch a poplatkoch za neplatné a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd súčasne zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 488,01 eur od 06.04.2018 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením časti priznaného dlhu až dňa 06.04.2018, keďže vtedy došlo k zaplateniu poslednej splátky odôvodňujúcej výšku súdom priznaného plnenia. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažného dlhu výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% (5% + 0,00%) ročne z dlžnej sumy 488,01 eur odo dňa omeškania žalovaného s plnením súdom priznanej časti dlhu a nie tak, ako sa ho žalobca žalobou domáhal. Keďže žalobca sa domáhal úrokov z omeškania z celej sumy, súd mu mohol priznať úroky z omeškania až odo dňa 06.04.2018, odkedy bol žalovaný v omeškaní s platbou súdom priznanej sumy. Súd dodáva, že nie je jeho úlohou vyčíslovať prípadný iný úrok z omeškania (výšku a obdobie) z iných súm, keď povinnosť tvrdenia a preukázania zaťažuje žalobcu a tak aj priznanie úroku z omeškania vo zvyšku zamietol.

45. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

46. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

47. Súd v súlade so žiadosťou žalovaného a súhlasom žalobcu umožnil mu splniť dlh žalobcovi v splátkach po 50,- eur, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá umožňuje splniť dlh v mesačných splátkach do 24 mesiacov, vychádzajúc z finančnej situácie žalovaného, ktorý je poberateľom starobného dôchodku. Splátky sú umožnené pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

48. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

53. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

54. Podľa čl. 4 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

55. Podľa čl. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

56. O náhrade trov konania by mal súd rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník úspešnejší v konaní. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.250,07 eur, pričom bol úspešný len čo do sumy 608,01 eur (488,01 eur istina + 120,- eur, ktoré žalovaný uhradil po začatí konania, t.j v zastavenej časti), t.j. jeho úspech predstavuje 48,64 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešný žalovaný 51,36 %, čistý úspech žalovaného 2,72 % (vypočítané ako 51,36% -48,64%). Vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v súlade so zásadami uvedenými v čl.17 rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).