Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Odi/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: V., proti žalovanej: N., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I.Z r u š u j e sa oddlženie N., na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25Odk/78/2018-14 zo dňa 2.5.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 88/2018 dňa 9.5.2018, účinným dňa 10.5.2018.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 13.8.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie N., na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25Odk/78/2018-14 zo dňa 2.5.2018. V žalobe uviedol, že listom z 12.6.2018 v konaní sp. zn. 25Odk/78/2018 oznámil Okresnému súdu Trnava a správcovi JUDr. Miroslavovi Michaličkovi podozrenie, že úpadca JZ.á sa pred podaním návrhu na konkurz vzdala, resp. zbavila majetku, spoluvlastníckeho podielu na byte č. XX zapísaného na LV XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu U. pre k.ú. U., ktorý mala zdediť po svojom otcovi S., z ktorého mohli byť aspoň čiastočne uspokojené pohľadávky veriteľov v konkurze. Na základe jeho podnetu správca konkurznej podstaty JUDr. Miroslav Michalička zistil, že na základe Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 11 D/12/2017, Dnot 4/2017, v dedičskej veci po poručiteľov S. nadobudla majetok spoluvlastnícky podiel 1/6 na byte č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX, bytový don XX bj., postavený na X. ktorý je zapísaný na LV XXXX vedenom katastrálnym, odborom Okresného úradu U.. Katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo 6.7.2017, ktorou dlžníčka N. bezodplatne previedla podiel 1/6 na byte č. XX svojmu synovi. Z konania dlžníčky N. je zrejmé, že bezodplatným prevodom majetku, spoluvlastníckeho podielu na byte č. XX zapísaného na LV XXXX pre k.ú. U. vykonaným pred podaním návrhu na oddlženie, v čase, keď vedela o svojich záväzkoch aj voči žalobcovi, mala snahu poškodiť veriteľa /veriteľov. Dlžníčka N. ale okrem toho vo vyhlásení správcovi neuviedla pravdivo všetky dôležité informácie, keď zamlčala bezodplatný prevod majetku. Týmto v zmysle § 166f ako veriteľ dotknutý oddlžením podáva návrh na zrušenie oddlženia N. 2. Správca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 19.9.2018 na základe výzvy súdu (č.l. 24 spisu) uviedol, že dňa 9.5.2018 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku MSSR č. 88/2018 uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníčky N.j a o ustanovení JUDr. Miroslava Michaličku za konkurzného správcu, pričom dňom 10.5.2018 nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníčky. Správca dňa 11.5.2018 absolvoval stretnutie s dlžníčkou, u ktorej sa informoval na majetok, resp. majetok ktorý vlastnila v posledných piatich rokoch ako aj na odporovateľné právne úkony, pričom dlžníčka uviedla, že žiadne majetok nevlastní a nevlastnila a nerealizovala v minulosti ani žiadne odporovateľné práve úkony. Dňa

17.5.2018 sa do kancelárie správcu dostavil Ing. I. veriteľ dlžníčky a zároveň žalobca v tomto súdnom konaní a informoval správcu o tom, že mu je známe, že dlžníčka pravdepodobne realizovala v minulosti právne úkony, ktoré by mohli byť odporovateľné v súvislosti s dedením po jej nebohom otcovi S.. Správcovi z dovtedajšej vlastnej činnosti, predovšetkým z obsahu návrhu, jeho príloh a z vyjadrenia dlžníčky neboli takéto skutočnosti známe. Správca oznámil veriteľovi, že na to aby mu mohol správca v budúcnosti poskytovať informácie ako účastníkovi konania z šetrenia správcu je potrebné, aby si veriteľ u správcu prihlásil pohľadávky a stal sa tak účastníkom konkurzného konania. Správca zároveň oznámil veriteľovi, že ním uvedené skutočnosti bude preverovať u štátnych orgánov a po prihlásení jeho pohľadávky mu všetky šetrením zistené skutočnosti oznámi a kópie získaných dokumentov mu ako účastníkovi konania vydá. Správca dňa 29.5.2018 požiadal Okresný úrad U., katastrálny odbor o súčinnosť spočívajúcej v zaslaní Darovacej Zmluvy so zriadením vecného bremena v prospech vlastníka I.7. Správca dňa 30.5.2018 požiadal Okresný súd Trnava, o súčinnosť spočívajúcej v zaslaní rozhodnutia o dedičskom konaní po nebohom S... Dňa 13.6.2018 bola správcovi poskytnutá súčinnosť a doručená katastrálnym úradom kopia Darovacej Zmluvy a rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva D. z ktorých je zrejmé, že dlžníčka darovala dňa 6.7.2017 spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti darcovi I.vi. Dňa 26.6.2018 Okresný súd Trnava zaslal správcovi Uznesenie zo dňa 13.6.2017 sp.zn. 11D/12/2017 v dedičskej veci po nebohom S., a to dedičskú dohodu, podľa ktorej dlžníčka nadobudla titulom dedenia po nebohom S. spoluvlastnícky podiel na tej istej nehnuteľnosti, ktorý spoluvlastnícky podiel neskôr dňa 6.7.2017 darovala I.. Vzhľadom k vyššie uvedenému bol správcom riadne prešetrený podnet veriteľa V. bezodkladne potom, ako mu boli veriteľom oznámené rozhodujúce skutočnosti o právnych úkonoch dlžníčky. Správca šetrením zistil, že dlžníčka realizovala právny úkon, ktorý sa javí byť odporovateľný. Dlžníčka správcovi neposkytla pravdivé informácie o majetku, ktorý vlastnila pre začatí konkurzného oddlžovacieho konania, pretože v návrhu, v prílohe návrhu ani pri osobnom stretnutí so správcom takúto informáciu neuviedla, pričom o nej musela vedieť. Správca teda zistil, že dlžnícka mala snahu poškodiť svojich veriteľov a zároveň znevýhodniť ich v zmysle § 166g ods. 2 písm. c), d) a h) ZoKR tým, že pred podaním návrhu na oddlženie uskutočnila bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, vlastníckou ktorého bola v čase pred podaním návrhu dlžníčka, a to napriek tomu, že mohla mať vedomosť o tom, že takýmto konaním môže dôjsť k poškodeniu záujmov jej veriteľov, pričom následne v návrhu na oddlženie súdu a v jeho prílohe informácie o tejto transakcii neuviedla a neuviedla ich ani na osobnom stretnutí správcovi. Takéto jej konane bolo spôsobilé poškodiť záujmy veriteľov dlžníčky, a preto aj z toho dôvodu sú splnené podmienky na zrušenie oddlženia dlžníčky pre nepoctivý zámer. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa správca prikláňa k názoru, že dlžnícka nemala pri svojom oddlžení poctivý zámer.

3. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu zo dňa 30.10.2018 (č.l. 28 spisu) uviedla, že tvrdenia žalobcu považuje za nepravdivé ohľadom jej nepoctivého zámeru, pretože je už dlhodobo v zlej finančnej situácii, ktorá jej nastala ma základe dlhov vytvorených zo strany jej bývalého manžela, ktorý utiekol do zahraničia. Jej nebohý otec pred svojou smrťou sa vyjadroval, že byt, ktorý s jej mamou vlastnia chce darovať môjmu invalidnému synovi. Žiaľ nepodarilo sa mu to písomne vykonať. Z tohto dôvodu po jeho smrti sa brat vzdal podielu v prospech matky a ona s matkou po nadobudnutí vlastníckeho práva po smrti otca darovali túto nehnuteľnosť jej invalidnému synovi do jeho. Nemala žiaden úmysel sa zbaviť majetku, ale úmysel splniť poslednú vôľu otca. Rovnako popiera tvrdenia, že som správcovi JUDr. Michaličkovi zatajila informácie ohľadne vykonaného bezplatného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože pri osobnej návšteve jej povedal, že má všetko k dispozícii a na nič sa jej nepýtal. Na samom začiatku komunikovala s Centrom právnej pomoci, kde oznámila, že po otcovi zdedený majetok previedla na invalidného syna, pričom jej povedali, že ich to nezaujíma.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.12.2018 (č.l. 49 spisu) uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení nepopiera skutkový základ uvedený v návrhu na zrušenie oddlženia, tvrdí len, že jej zámer nebol nepoctivý. Žalovaná nepravdivo uvádza, že sa do zlej finančnej situácie dostala na základe dlhov vytvorených jej bývalým manželom, resp. že nemôže syna U. „zaťažiť dlhom, ktorý urobil ich otec ". Žalovaná v podaní uvádza, že vedela o záväzku voči žalobcovi a Štátnemu fondu rozvoja bývania. Dlh voči žalobcovi a Štátnemu fondu rozvoja bývania je dlhom, ktorého vznik rovnakou mierou ako I. spôsobila aj žalovaná, ktorá ako spoludlžníčka popri jej manželovi uzavrela so D.verovú zmluvu. Nemôže sa teda vyhovárať, že ide o dlhy spôsobené jej manželom / bývalým manželom. Žalovaná nepopiera, že spoluvlastnícky podiel k bytu č. XX, ktorý zdedila po otcovi, darovala synovi a tvrdí, že to urobila, aby naplnila údajnú vôľu svojho otca. Ide o účelové obranné tvrdenie nezakladajúce sa na pravde. Sama žalovaná uvádza, že pohnútkami

jej otca a matky k údajnému darovaniu bytu č. XX vnukovi mala byt' skutočnosť, že aj jej brat mal záväzky, kvôli ktorým jej rodičia prišli o iný svoj byt. Je zrejmé, že žalovaná aj jej brat mali záväzky, kvôli ktorým by o vlastníctvo bytu mohli prísť v prípadnom exekučnom konaní, ktorým by sa veritelia domáhali zaplatenia dlhov. Preto je zrejmé, že zámerom prevodu bytu na vnuka bola ochrana tohto majetku pred veriteľmi, aby sa v prípade smrti rodičov, nestal byt č. 42 v rámci dedičstva majetkom zadlženej žalovanej a jej zadlženého brata a nemohol byt' použitý (resp. výťažok z jeho predaja) na splácanie dlhov žalovanej a jej brata. Konanie žalovanej bolo pri darovaní podielu na byte synovi účelové. Účelom bolo zbaviť sa majetku, ktorý by mohol slúžiť na hoci len čiastočné uspokojenie veriteľov. Žalovaná tvrdí, že správcovi informácie nezatajovala, aj toto jej tvrdenie je účelovo nepravdivé. Keď správca o vlastníctve podielu na byte č. XX nevedel, nemohol tvrdiť, že „všetko má". Nemožno uveriť tvrdeniu žalovanej, že správca sa jej nič nepýtal, keď ju správca predvolal na poskytnutie súčinnosti v konaní o jej návrhu, ktorého súčasťou muselo byt' aj zisťovanie jej majetku. Keď žalovaná tvrdí, že v komunikácii s Centrom právnej pomoci údajne uvádzala, že previedla zdedený majetok na syna, treba zdôrazniť, že také údajné tvrdenie v komunikácii s Centrom právnej pomoci je právne bezvýznamné vo vzťahu ku konaniu s povereným správcom v konaní o jej návrhu na oddlženie. Správca v odpovedi súdu zo dňa 19.9.2018 uviedol, že 17.5.2018 sa dostavil V., ... a informoval správcu o tom, že mu je známe že dlžníčka realizovala v minulosti právne úkony, ktoré by mohli byt' odporovateľné v súvislosti s dedením po jej nebohom otcovi. Správcovi z dovtedajšej vlastnej činnosti, predovšetkým z obsahu návrh, jeho príloh a z vyjadrenia dlžníčky neboli také skutočnosti známe. Vyjadrenie správcu je potvrdením nepravdivosti tvrdení žalovanej. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej vznikla tak, že sa za ňu a jej manžela, jeho príbuzných pred 20 rokmi zaručil. Konali nezodpovedne a neseriózne, majetok minuli, jej manžel zmizol niekde v Európe, žalovaná zatajovala časť príjmov, pracovala aj načierno a všetky ich dlhy padajú na žalobcu.

5. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 pojednávanie dňa 3.4.2019 v neprítomnosti žalovanej, keď v zmysle § 116 ods. 3 v spojení s § 111 ods. 3 súd považoval vrátenú nedoručenú poštovú zásielku (písomnosť - predvolanie) za doručenú dňom 28.3.2019, nakoľko na adrese trvalého pobytu žalovanej evidovanú v registri obyvateľov, písomnosť nebolo možné doručiť a v takom prípade sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s pripojeným spisom sp. zn. 25OdK/78/2018, darovacou zmluvou, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

7. Žalobca V. v konaní uviedol, že žiada aby súd zrušil oddlženia JZ.j na ktorú bol vyhlásený konkurz uznesením OS Trnava 25Odk/78/2018-14 a to v zmysle § 166f ZKR. V plnom rozsahu zotrval na obsahu návrhu aj na následnom písomnom vyjadrení a má za to že dostatočne preukázal že dlžníčka nemala poctivý zámer keďže majetok ktorý nadobudla dedením po otcovi, spoluvlastnícky podiel na byte, darom, bezodplatne previedla na svojho syna, pričom v tom čase mala už pohľadávku voči nemu, ktorá vznikla titulom pôžičky. Poukázal na vyjadrenie správcu úpadkyne, ktorý sám potvrdil že žalovaná ho o tomto prevode neinformovala, zamlčala mu túto skutočnosť.

8. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25OdK/78/2018 súd zistil, že tunajší súd uznesením č.k. 25OdK/78/2018 -14 zo dňa 2.5.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: N. a ustanovil správcu JUDr. Miroslava Michaličku. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 88/2018 dňa 9.5.2018, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 10.5.2018.

9. Z darovacej zmluvy zo dňa 6.7.2017 (č.l. 3-7 spisu) súd zistil, že v tento deň uzatvorili darca I. I. písomnú darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena. V preambule zmluvy je uvedené, že dňa 13.6.2017 nadobudlo právoplatnosť Uznesenie č. 110/12/2017. Dnot 4/2017, o prejednaní dedičstva po poručiteľovi S.i zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ulica gen. Goliána XXXX/XX, Trnava, vydané Okresným súdom v Trnave prostredníctvom notára N. dňa 13.6.2017, na základe ktorého sa vlastníkmi prejednávaného spoluvlastníckeho podielu po poručiteľovi S.; vo výške 1/2-vica stala pozostalá manželka I., v podiele 2/3-tiny t.j. v podiele 1/3-tina vzhľadom k celku a dcéra N. v podiele 1/3-tina t.j. v podiele 1/6-tina vzhľadom k celku. Darca v I. rade a darca v II. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúcom sa na X p. bytového domu XX b.j. - K. XX-XX č.s. XXXX, na ulici K. spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach s tým, že darca

II. vlastní spoluvlastnícky podiel 1/6-tina vzhľadom k celku. Predmetný byt s príslušenstvom vo svojich spoluvlastníckych podieloch darcovia spoločne darujú obdarovanému do jeho výlučného vlastníctva.

10. Podľa § 169f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

11. Podľa § 169f ods. 2 cit. zákona právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

12.Podľa § 169f ods. 4 cit. zákona zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

13. Podľa § 169g ods. 1 cit. zákona dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

14. Podľa § 169g ods. 2 cit. zákona dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

15. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

17. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že tunajší súd uznesením č.k. 25OdK/78/2018 -14 zo dňa 2.5.2018 vyhlásil konkurz na majetok žalovanej a ustanovil správcu JUDr. Miroslava Michaličku. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 88/2018 dňa 9.5.2018, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 10.5.2018. Z darovacej zmluvy zo dňa 6.7.2017 mal súd preukázané, že žalovaná ako darca v II. rade spolu so svojou matkou ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúcom sa na X p. bytového domu XX b.j. - K.. spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach darovali svoje spoluvlastnícke podiely obdarovanému I. do jeho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa darovala spoluvlastnícky podiel 1/6- tina vzhľadom k celku. Z vyjadrenia správcu mal súd preukázané, že správca absolvoval stretnutie so žalovanou dlžníčkou, u ktorej sa informoval na majetok, resp. majetok ktorý vlastnila v posledných piatich rokoch ako aj na odporovateľné právne úkony, pričom dlžníčka mu uviedla, že žiadne majetok nevlastní a nevlastnila a nerealizovala v minulosti ani žiadne odporovateľné práve úkony. Na podnet žalobcu správca požiadal Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor a tunajší súd o súčinnosť. Následne boli správcovi predložené katastrálnym úradom kopia darovacej zmluvy a rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva V 4816/2017, z ktorých je zrejmé, že dlžníčka darovala dňa 6.7.2017 spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti darcovi I., ktorý nadobudla v dedičskej veci po nebohom otcovi S.i. Správca tak šetrením zistil, že žalovaná dlžníčka realizovala právny úkon, ktorý sa javí byť odporovateľný. Na základe tohto vyjadrenia správcu mal súd preukázané, že žalovaná správcovi neposkytla pravdivé informácie o majetku, ktorý vlastnila pre začatí konkurzného oddlžovacieho konania, pretože v návrhu, v prílohe návrhu ani pri osobnom stretnutí so správcom takúto informáciu neuviedla, pričom o nej musela vedieť. Správca a potom aj súd v danom konaní teda zistil, že žalovaná tým, že mala snahu poškodiť svojich veriteľov a zároveň znevýhodniť ich v zmysle § 166g ods. 2 písm. c), d) a h) tým, že pred podaním návrhu na oddlženie uskutočnila bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, vlastníčkou ktorého bola v čase pred podaním návrhu, a to napriek tomu, že mohla mať vedomosť o tom, že takýmto konaním môže dôjsť k poškodeniu záujmov jej veriteľov, pričom následne v návrhu na oddlženie súdu a v jeho prílohe informácie o tejto transakcii neuviedla a neuviedla ich ani na osobnom stretnutí správcovi. Takéto jej konane bolo spôsobilé poškodiť záujmy veriteľov, a preto aj z toho dôvodu sú splnené podmienky na zrušenie oddlženia dlžníčky pre nepoctivý zámer. V konaní bolo dostatočne hodnoverne preukázané, že žalobkyňa v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedla nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu (realizovanie bezodplatného prevodu podielu na nehnuteľnosti), ďalej žalobkyňa bez vážneho dôvodu neposkytla správcovi potrebnú súčinnosť (tým, že mu nepredložila v súvislosti s prevodom potrebné podklady, napr. dedičskú dohodu, darovaciu zmluvu atď.), ktorú bolo možné od nej spravodlivo vyžadovať, zo správania sa žalobkyne pred podaním návrhu je možné usudzovať, že sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh a mala snahu poškodiť svojho veriteľa (žalobcu) alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Vzhľadom k vyššie uvedenému dospel súd k záveru, že žalovaná ako dlžníčka nemala pri svojom oddlžení poctivý zámer.

21. K procesnej obrane žalovanej je nutné ešte dodať, že v prípadoch uvedených v § 166g ods. 2 sa uvádzajú situácie, kedy sa nepoctivý zámer prezumuje, preto bolo na žalovanej, aby súdu hodnoverne preukázala, že pri naplnení vyššie špecifikovaných situácii nekonala s nepoctivým zámerom. Súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní uvedené nepreukázala, a tvrdenia žalobcu, dostatočne hodnoverne preukázané a podložené listinnými dôkazmi nevyvrátila. Skutočnosť dlhodobej nepriaznivej finančnej situácie žalovanej nepravdivosť tvrdení žalobcu o nepoctivom zámere pri bezodplatnom prevode podielu na nehnuteľnosti nevyvracia ale skôr podporuje. Rovnako je v danom prípade irelevantné tvrdenie o „poslednej vôli“ poručiteľa a žalovaná mala skôr myslieť na záväzky voči veriteľom. Rovnako tvrdenia žalovanej, že správcovi JUDr. Michaličkovi nezatajila žiadne informácie ohľadne vykonaného bezplatného prevodu vyznievajú nedôveryhodne (vzhľadom na jej záujem v konaní), keď správca (o ktorého objektívnosti nie je dôvod pochybovať) vo svojom písomnom vyjadrení jednoznačne uviedol, že žalovaná mu informáciu o prevode zatajila hoci sa jej výslovne dopytoval na vlastníctvo majetku a realizovanie odporovateľných právnych úkonov v minulosti.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok), uložil žalovanej povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie (§ 366 .

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“