Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-756-2014.pdf
PDF · 73.45 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7Er/756/2014
Uznesenie
V exekučnej veci oprávneného: Obec Slovenská Ves, so sídlom Slovenská Ves 50, 059 02 Slovenská Ves, IČO: 00 326 500 proti povinným: 1./ X.. F. Q., P.., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/XX, XXX XX D. - C., 2./ X.. I. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. C. XXX/XX, XXX XX D. - R. K., 3./ N. I. I. C., I. I. I. C. XX, XXX XX I. C., X.: XX XXX XXX, pre vymoženie sumy 3.304,57 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom, so sídlom Exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, pod spisovou značkou EX 119/14,
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom pod sp. zn. EX 119/14 sa z a s t a v u j e.
I. Súdnemu exekútori sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 08.12.2014 na Exekútorskom úrade JUDr. Dušana Sopka vo Svite, Okružná 17, návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.304.57 eur priznanej právoplatným a vykonateľným uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 2Co/229/2013 zo dňa 28.08.2014.
2. Dňa 10.12.2014 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Dňa 28.11.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného v 1./ rade na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučným titul - uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 2Co/229/2013 zo dňa 28.08.2014 - bolo po začatí exekúcie zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018 zo dňa 24.10.2018.
4. Súd po preskúmaní uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018 zo dňa 24.10.2018 zistil, že uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Co/229/2013 zo dňa 28.08.2014 v časti, v ktorej sa zmenilo uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k.: 10C/193/2004-506 tak, že žalovaným v 1./, 2./ a 3./ rade bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v 1./ rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 3.304.57 eur na účet právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade S.. A. K., O. C. N. v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, Najvyšší súd SR zrušil. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018 zo dňa 24.10.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2019. Po preskúmaní exekučného spisu súd dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, bolo po začatí exekúcie zrušené.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Po začatí exekúcie môže byť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom zrušené v dôsledku aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov. Zrušené rozhodnutie prestáva normatívne existovať, hoci nemožno poprieť, že kauzálne jestvuje naďalej. K zrušeniu exekučného titulu v každom prípade musí dôjsť po vydaní exekučného príkazu.
10. Keďže v tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že v priebehu konania došlo k zrušeniu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, zrušené rozhodnutie prestáva normatívne existovať a nemôže byť podkladom pre exekúciu.
11. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
13. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba tri výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie). Druhou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného. Treťou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
16. Súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Súd má zato, že povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie nebolo možné uložiť povinným v 1./ až 3./ rade, pretože boli v konaní úspešní, keďže exekučný titul na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva bol zrušený práve v dôsledku dovolania podaného povinnými. Náhradu trov exekúcie nebolo možné uložiť ani oprávnenému, pretože v danom prípade neexistuje procesná zodpovednosť oprávneného na zastavení exekúcie v zmysle § 203 Exekučného poriadku a neexistuje ustanovenie zákona, na základe ktorého by súd k úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného, keďže dôvodom zastavenia exekúcie nie je ani nemajetnosť povinného, ani vyhlásenie konkurzu na majetok povinného.
17. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku zrušenia exekučného titulu na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018 zo dňa 24.10.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2019. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 2Co/229/2013 zo dňa 28.08.2014, právoplatný a vykonateľný, čiže išlo o spôsobilý exekučný titul, z čoho možno usúdiť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Oprávnený v čase podania návrhu nemohol mať vedomosť o tom, že povinní podajú voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 2Co/229/2013 zo dňa 28.08.2014 (exekučný titul) dovolanie, a dovolací súd exekučný titul zruší. Vzhľadom na uvedené nie je možné zavinenie na zastavení exekúcie pričítať oprávnenému. Zavinenie na zastavení exekúcie však nemožno pričítať ani povinným v 1./ až 3./ rade, pretože boli v konaní úspešní, keďže exekučný titul na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva bol zrušený práve v dôsledku nimi podaného dovolania.
20. Vzhľadom na uvedené súd prijal záver, že ani jeden z účastníkov konania nezavinil zastavenie konania, a preto rozhodol tak, že náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.