Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/87/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému T. L., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom L. C., Q. XXXX, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 03. apríla 2019 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/136/2013 zo dňa 20. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 1T/136/2013 zo dňa 20. apríla 2018 bol obžalovaný T. L. (ďalej len „obžalovaný“) oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. Pv/27/13-17 zo dňa 09.09.2013 podľa § 285 písm. a/ Tr. por. právne kvalifikovaného ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

počas výkonu služby veliteľa hliadky s volacím znakom A.-XXX, Obvodného oddelenia PZ Brezová pod Bradlom, dňa 29.08.2012 v obci B. vykonal cestnú kontrolu vozidla továrenskej zn. VW Y., EČV: P.XXXBB, ktorého vodička V. B. W. prekročila maximálnu povolenú rýchlosť na danom úseku a na uvedenom úseku v rámci obce v čase o 09:47 hod. išla rýchlosťou 71 km/h, za čo jej uložil blokovú pokutu vo výške 80,- Eur, ktorú na mieste zaplatila, avšak ppráp. T. L. administratívne do Hliadkovej knihy, do pokutových blokov časti A série č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, do Záznamu zo služby a do Záznamu o používaní rameru vykázal uloženie pokuty iba vo výške 60,- Eur, pričom V. B. W. odovzdal pokutové bloky časti B série č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a teda sumu vo výške 20,- € si ponechal pre osobnú potrebu a týmto svojim konaním postupoval v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. j), písm. k) zákona o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov ako aj v rozpore so základnými povinnosťami policajta uvedenými v § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov s poukazom na čl. 8 a čl. 10 Nariadenia PPZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o vine v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že oslobodzujúci výrok rozsudku súd odôvodnil v podstate najmä tým, že má byť preukázané, že diely A a B blokov na pokutu 20,-Eur séria B č.XXXXXX-XXXXXX zo dňa 29.08.2012 boli spojené a tvorili jednotný celok a tiež, že pokutový blok č.XXXXXX bol vlastnoručne vypísaný obžalovaným, a teda tvrdenie svedkyne V. B. W., že pokutové bloky neboli vypísané, nemá byť pravdivé. Uvedená skutočnosť mala vyplynúť zo znaleckého posudku znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika L.. U. L., U.. Prokurátor nesúhlasí s vyššie uvedeným tvrdením súdu, pretože podstata protiprávnej činnosti obžalovaného spočíva v tom, že práve v administratívnych pomôckach vykázal všetky skutočnosti tak, že V. B. W. bola uložená pokuta iba vo výške 60,- Eur. Práve z uvedeného dôvodu boli znalcom L.. U. L., PhD. zistené také skutočnosti, ktoré súd nesprávne vyhodnotil na prospech obžalovaného. Prokurátor má za to, že žiadnym spôsobom nebola spochybnená výpoveď svedkyne V. B. W., že pokutové bloky časť A neboli v čase skutku vypísané. Poukázal na to, že je zrejmé, že obžalovaný predložil svedkyni pokutové bloky na podpis a odovzdal jej následne 4 kusy pokutových blokov časti B série číslo XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX. V tejto súvislosti uvádza, že odtrhnutie pokutových blokov časti B vôbec nebráni až následne vyplniť a vypísať pokutové bloky časti A. To je podľa názoru prokurátora podstata stíhaného skutku. Inak neexistuje žiadne iné logické vysvetlenie, prečo by obžalovaný odovzdal svedkyne V. B. W. 4 pokutové bloky časti B zodpovedajúcich prijatiu sumy vo výške 80,-Eur. Obžalovaný evidentne až následne vypísal diely A pokutových blokov. Tieto skutočnosti sú podľa názoru prokurátora preukázané aj tým, že ako je vidno z administratívnych pomôcok, konkrétne zo záznamu o používaní Rameru vo vyšetrovacom spise na čísle listu 96, výška uloženej sankcie u jednotlivých priestupcov bola zo strany obžalovaného opakovane upravovaná a prepisovaná, čo preukazuje to, že nebola vyplňovaná priebežne, ale až po skončení služby. Rovnako tomu bolo aj v prípade pokutových blokov časti A. Prokurátor ďalej uviedol, že znalecký posudok je najmä usvedčujúcim dôkazom, pretože preukazuje, že inkriminovaný pokutový blok v časti B číslo XXXXXX prislúcha ku originálnym pokutovým blokom časti A, a teda niet pochýb o tom, že jedine obžalovaný mohol tento inkriminovaný pokutový blok v časti B číslo XXXXXX vydať svedkyni V. B. W.. Ďalej uviedol, že výpoveď svedka T.. U. W. je nejasná, nemožno na základe tejto výpovede jednoznačne tvrdiť, že prevzal všetky pokutové bloky, pretože ako sám svedok uviedol, tieto nekontroloval, a ani nevie presne, čo s nimi urobil. Navyše uvedený svedok opakovane menil výpovede už v prípravnom konaní, a to najmä ohľadom okolností výšky uloženej pokuty, z čoho sa odvíja aj množstvo prijatých pokutových blokov. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že v predmetnom konaní nebol zistený a vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že svedkyňa V. B. W. skutočne odovzdala obžalovanému T. L. finančné prostriedky z dôvodu uloženej pokuty vo výške 80,-Eur, ale ani dôkaz, že takúto sumu obžalovaný od menovanej svedkyne aj prijal. Prokurátor ani s vyššie uvedeným tvrdením súdu nemôže súhlasiť, pretože je tu výpoveď svedkyne V. B. W., ktorá od samého počiatku a nemenne uvádza, že jednoznačne zaplatila sumu 80,-Eur, a túto odovzdala do rúk obžalovanému, načo jej logicky obžalovaný odovzdal pokutové bloky zodpovedajúce predmetnej sume 80,-Eur. Keby tak totiž obžalovaný neurobil, jeho konanie by bolo nanajvýš podozrivé už na mieste činu. V tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že v evidenčnej karte žiadneho z vodičov, ktorých v inkriminovaný deň obžalovaný kontroloval a ukladal im pokuty za spáchané priestupky, nefiguruje žiadny záznam o uložení pokuty z predmetného dňa 29.08.2012. Obžalovaný tak vedome a úmyselne nevykonal opatrenia smerujúce k vykonaniu zápisov do evidenčnej karty každého vodiča, aby si nemohli priestupcovia preveriť skutočnosti ohľadom výšky uloženej pokuty. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že sa evidujú až vyššie pokuty presahujúce sumu 100,-Eur. Táto skutočnosť bola vyvrátená dôkazom zadováženým v konaní pred súdom, konkrétne správou z Prezídia Policajného zboru o vykonávaní zápisov do evidenčnej karty vodiča. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že výpoveď svedka Y. je v podstate neutrálna. Na tomto mieste prokurátor uvádza, že výpovede tohto svedka boli rozporuplné, avšak pri odstraňovaní rozporov bolo jednoznačne preukázané, že tento svedok presne nevidel, že by svedkyňa V. B. W. z vozidla vystúpila a po niečo sa na zem skláňala. Jeho výpoveď mala preukazovať jednu z verzií obžalovaného, respektíve jeho vysvetlenia akým spôsobom sa mohol dostať inkriminovaný blok časti B číslo XXXXXX do rúk svedkyne V. B. W.. Menovaná podľa ponúknutej verzie obžalovaného mala z vozidla vystúpiť, a keďže predtým došlo ku kontrole svedka T.. U. W., tento podľa verzie obžalovaného pravdepodobne zahodil inkriminovaný pokutový blok, čo sa ukázalo ako nevierohodné a reálne nemožné, a to jednak s poukazom na miesta kde došlo ku kontrolám jednotlivých vodičov (tieto miesta boli podľa vyhotovených nákresov na predmetnom mieste iné), a najmä s poukazom na skutočnosť, že svedkyňa V. B. W. z vozidla vôbec nevystúpila. Obžalovaný teda časť pokutového bloku série B číslo XXXXXX podľa názoru prokurátora neodovzdal U. W., v tom čase nemal ani vypísané časti série A, predložil nevypísanú časť pokutových blokov série A na podpis svedkyni V. B. W. a vydal jej 4 pokutové bloky v časti B série čísla H., 44XXXX, XXXXXX, XXXXXX. Prokurátor na záver uviedol, že obžalovaný nepripustil žiadny omyl vo vydávaní pokutových blokov časti B. Jednoznačne tvrdí, že prijal sumu 60,-Eur a následne svedkyni V. B. W. vydal pokutové bloky v časti B série čísla XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX. Na tomto mieste uvádza, že potom neexistuje žiadne logické vysvetlenie, ako je možné, že svedkyňa V. B. W. disponovala s pokutovým blokom v časti B série číslo XXXXXX. Táto svedkyňa jednoznačne tvrdí, že tento pokutový blok jej vydal obžalovaný, a že mu zaplatila 80,-Eur. V danej veci teda jeden z nich klame a podľa názoru prokurátora, je to obžalovaný a preto ani nejestvujú dve rovnocenné protichodné verzie spáchania skutku, pretože výpoveď obžalovaného je klamlivá, nereálna, učinená v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že dňa 29.08.2012 vykonával dennú službu na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Q. pod Q., kde je do dnešného dňa v služobnom pomere. Počas služby okrem iného vykonával aj dohľad nad dodržiavaním pravidiel cestnej premávky a zabezpečovanie plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. V daný deň spolu s kolegom L.. F. Y. zastavili niekoľko vozidiel, ktorých vodiči nerešpektovali stanovenú rýchlosť v obci. Meranie realizovali v obci B., približne v strede obce, v mieste, kde je dobrá viditeľnosť na pomerne veľkú vzdialenosť (fotodokumentácia je súčasťou spisu). Medzi priestupcami bola aj svedkyňa V. B. W., ktorá prekročila v obci rýchlosť o 21 km/h. Zastavil ju, pričom jej priestupok riešil štandardným postupom. Vodička bola oboznámená o výške pokuty a o možnosti prejednania priestupku - bloková pokuta zaplatená na mieste, bloková pokuta nezaplatená na mieste a predložením správy o výsledku objasňovania priestupku. Vodička si bola vedomá spáchania priestupku, súhlasila s blokovým konaním a mala pri sebe peniaze. Vodičke bola vzhľadom k tomu, že prekročila v obci rýchlosť o 21 km/h udelená pokuta vo výške 60,- Eur. Podľa aktuálneho sadzobníka jej mohol udeliť za prekročenie rýchlosti od 19 km/h do 25 km/ h pokutu vo výške od 60,-Eur do 90,-Eur. Obžalovaný ďalej uviedol, že jej vypísal pokutové bloky podľa predtlače. Na prvej strane - rok, číslo posledného pokutového bloku v tomto prípade tretieho, suma, dátum, podpis príslušníka PZ, na druhej strane - osobné údaje vodiča, miesto a čas spáchania priestupku, uvedenie paragrafu, ktorý porušila, značka, typ vozidla, evidenčné číslo (fotokópia blokov sa nachádza v spise). Takto vypísané bloky- celá knižka blokov bola predložená vodičke, ktorá na mieste, kde sa uvádza, že priestupca súhlasí s blokovým konaním a preberá pokutové bloky, v tomto prípade vo výške 60,-Eur nad kolónkou podpis priestupcu, bola podpísaná. Následne oddelil 3 ks dielov B pokutových blokov každý vo výške 20,-Eur od časti A a tieto jej spolu s dokladmi, ktoré predložila vydal. Zaplatila sumu 60,-Eur. Neskôr sa dozvedel, že daná vodička podala sťažnosť. Meritom jej sťažnosti bolo upozorniť na neoznačenú hliadku. Podanie jej sťažnosti malo byť motivované predchádzajúcou skúsenosťou, kedy fingovaný policajt vystrieľal auto jej kamarátky, v ktorom sa nachádzali jej manžel a syn. Ďalej sa sťažovala na to, že na pokutovom bloku nebola uvedená žiadna suma. Daná sťažnosť sa stala podkladom vyšetrovania a následne podania obžaloby zo strany okresnej prokuratúry. Od danej kontroly uplynulo 6 rokov, počas ktorých je naďalej v služobnom pomere. Ďalej uviedol, že dňa 24.07.2015 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal rozhodnutie o jeho vine, na čo sa odvolal. Vec bola postúpená na Krajský súd v Trenčíne, ktorý zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, nakoľko mal za to, že napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine a treste je chybný pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, tiež preto, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V dôsledku toho boli pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci bolo treba dôkazy opakovať, prípadne vykonať ďalšie dôkazy. Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé z akého dôvodu okresný súd uveril svedkyni V. B. W., ktorá bola v inkriminovanom čase priestupkyňou na úseku cestnej dopravy v obci B., pričom závery okresného súdu považoval odvolací súd za založené na nesprávnom hodnotení dôkazov. Následne okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie a dňa 20.04.2018 vydal oslobodzujúci rozsudok. Urobil tak na základe, toho, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie riešenia skutkového deja, ale súčasne nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, ktorá z dvoch verzií zodpovedá skutočnosti. Súd nemal k dispozícii výpoveď žiadneho ďalšieho očitého nezávislého svedka, prípadne iný objektívny dôkaz o uvedenom skutku, ktoré by mohli nezávisle od zainteresovaných osôb potvrdiť, ako sa vlastne udalosť odohrala. Preto súd dospel k právnemu záveru, že je potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť z dôvodu, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal a spáchal ho obžalovaný. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že má byť preukázané, že diely A a B blokov na pokutu 20,-Eur, séria B č.XXXXXX-XXXXXX zo dňa 29.08.2012 boli spojené a tvorili jednotný celok a tiež, že pokutový blok č.XXXXXX bol vlastnoručne podpísaný obžalovaným, a teda tvrdenie svedkyne V. B. W., že pokutové bloky neboli vypísané, nemá byť pravdivé.

Uvedená skutočnosť mala vyplynúť zo znaleckého posudku znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika. Prokurátor nesúhlasil s vyššie uvedeným tvrdením súdu, pretože podľa jeho názoru, podstata protiprávnej činnosti obžalovaného spočívala v tom, že práve v administratívnych pomôckach vykázal všetky skutočnosti tak, že V. B. W. bola uložená poriadková pokuta iba vo výške 60,- Eur. Práve z uvedeného dôvodu boli znalcom zistené také skutočnosti, ktoré súd nesprávne vyhodnotil v prospech žalovaného. Podľa prokurátora žiadnym spôsobom nebola spochybnená výpoveď svedkyne W., že pokutové bloky časť A neboli v čase skutku vypísané. Prokurátor považuje za zrejmé, že obžalovaný predložil svedkyni bloky na podpis a odovzdal jej následne 4-kusy pokutových blokov, časti B série číslo XXXXXX-XXXXXX. V tejto súvislosti uvádza, že odtrhnutie pokutových blokov časti B vôbec nebráni až následne vyplniť a vypísať pokutové časti bloku A. Podľa neho je evidentné, že obžalovaný až následne vypísal diely A pokutových blokov. Tieto skutočnosti majú byť preukázané aj zo záznamu o používaní Rameru vo vyšetrovacom spise (založené na č.l.96), podľa ktorého sú výšky sankcií opakovane upravované a prepisované. Obžalovaný ďalej chce uviesť, že svedkyni boli uložené pokutové bloky č.XXXXXX-XXXXXX spoločne vo výške 60,-Eur, čo podpísala a súhlasila s pokutou. Blok č.XXXXXX vo výške 20,-Eur patril predchádzajúcemu priestupcovi T.. U. W., ktorý tiež podpísal a súhlasil s pokutou. Uvedený blok si T.. W. neodložil. Toto svedok potvrdil aj na hlavnom pojednávaní potom, čo bola vec odvolacím súdom zrušená a vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Taktiež znalecký posudok potvrdil, že výpoveď obžalovaného ohľadom toho, aké náležitosti sú rukou vypísané na bloku je pravdivá. V súvislosti s vyjadrením okresnej prokuratúry ohľadom zápisu do evidenčnej karty vodiča by chcel uviesť, že nepochybil, nebol disciplinárne potrestaný a ani jeho nadriadený neurobil žiadne opatrenie, ktoré by naznačovalo, že by v práci pochybil. Riadil sa interným pravidlom, kedy pokuty uložené do výšky 60,-Eur nebolo potrebné zapisovať do evidenčnej karty vodiča. Blokové konanie a taktiež výška pokuty sú zaznamenávané počas služby niekoľkokrát- samotné pokutové bloky, hliadková knižka, záznamy o používaní ramera a dané záznamy sú archivované niekoľko rokov, preto nie je problém výšku pokuty preveriť. Ďalej poukázal na to, že svedok L.. Y. jednoznačne tvrdí, že priestupkyni bola udelená pokuta vo výške 60,-Eur. Čo sa týka svedka JUDr. W., jeho svedecké výpovede sú od zaslania doplnenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby, totožné. Výpovede svedkyne V. B. W. sú rozporuplné a tieto rozpory sa nepodarilo odstrániť ani počas hlavného pojednávania ani pri opakovanom hlavnom pojednávaní, potom ako bola vec vrátená odvolacím súdom na okresný súd ako súd prvého stupňa. V sťažnosti uvádza, že policajti neboli riadne ustrojení, neskôr vo výpovedi uvádza, že policajti mali oblečené uniformy. Najskôr tvrdí, že policajti neboli ustrojení adekvátne, že policajné auto bolo schované, neskôr pripúšťa, že nemala pochyby, že sa jedná o policajnú hliadku. Čo sa týka výpovedí ohľadom vypisovania blokov, najskôr svedkyňa popisuje dopodrobna všetky náležitosti, ktoré sú predtlačené na bloku, neskôr však tvrdí, že v rýchlosti a v strese si to nemohla všimnúť. Tvrdí, že videla vypísanie svojich osobných údajov, ktoré reálne vidieť bez toho, aby listovala v pokutových blokoch nemohla. Ak by videla svoje osobné údaje, musela by listovať v celom zväzku a nemohla by ako tvrdila podpisovať len jeden ústrižok. Najskôr tvrdí, že podpísala blok jedenkrát, neskôr tvrdí, že urobila štyri podpisy. Jediné v čom sú jej svedectvá konzistentné je to, že tvrdí, že dostala pokutu vo výške 80,-Eur. Dosiahnuť vyššiu hodnovernosť sa snaží aj tým, že tvrdí, že v obci A. zastavila pri hliadke, kde sa informovala o tom, ako má byť ustrojená hliadka. Z daného dôvodu boli vypočutí svedkovia, policajti v tom čase vykonávajúci dohľad nad cestnou premávkou v danom úseku. Obe tieto hliadky vypovedali a pripustili, že si danú svedkyňu nepamätajú, ale pripúšťajú, že správanie, kedy by sa sám vodič zastavil pri hliadke a dopytoval sa na to ako má byť hliadka ustrojená je neštandardné, a preto je možné, že by si takúto skutočnosť pamätali. Taktiež o hodnovernosti svedkyne nevypovedá ani fakt, že síce tvrdí, že pokuty nedostáva a že od konkrétnej pokuty to je od roku 2012 už ďalšiu pokutu nedostala, pravdou je, že dostala minimálne ďalšie dve pokuty, a to v roku 2013 a 2014. O tom, že výpovede svedkyne sú účelové a nepravdivé vypovedajú jednotlivé výroky jej svedectiev, znalecký posudok, fotodokumentácia z miesta, stanovisko zaslané Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne, uverejnený príspevok na sociálnej sieti a výpoveďou svedka T.. W.. Obžalovaný ďalej uvádza, že v policajnom zbore pracuje 15 rokov, poctivo si plní profesijné povinnosti, tiež jeho nadriadený na hlavnom pojednávaní uviedol, že patrí medzi najlepších policajtov na oddelení. Riadne sa stará o rodinu. Obžalovaný taktiež uviedol, že zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por., podľa ktorej každý, proti komu sa vedie stíhanie sa považuje za nevinného, dokiaľ vina nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“, ale aj to, že obžalovaným musí byť vina preukázaná. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú základné pravidlá, ktoré súd musí v plnom rozsahu rešpektovať. Obžalovanému musí byť vina preukázaná. Nie je teda úlohou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, je len jeho právo predkladať a navrhovať dôkazy o svojej nevine. Ak existujú pochybnosti o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Nedokázaná vina má teda rovnaký význam ako dokázaná nevina. V neposlednom rade zachovávajúc základnú zásadu trestného konania vyjadrenú v § 2 ods. 14 Tr. por., podľa ktorej strany sú si v konaní pred súdom rovné, rešpektujúc ústavné právo obvineného na nestranný súd, nie je možné, aby súd jednostranne prihliadol na niektorý zo získaných dôkazov, v tomto prípade na výpoveď svedkyne W., pričom by neprihliadal alebo ignoroval ostatné získané dôkazy. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol a potvrdil rozsudok okresného súdu, nakoľko má za to, že návrh prokurátora, aby bola vec vrátená okresnému súdu je neopodstatnená, vzhľadom k tomu, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.04.2016 bola vec vrátená súdu okresnému súdu, na základe čoho boli vykonané opakované výsluchy svedkov a rozšírené o vypočutie ďalších štyroch svedkov a o listinné dôkazy týkajúce sa povesti a hodnovernosti svedkov. Vykonané opakované hlavné pojednávanie neprinieslo do procesu nové svetlo, ktoré by poukazovalo na to, že skutok, ktorý mu prokuratúra dáva za vinu, sa stal.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný i prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Ďalej uviedol, že počas hlavného pojednávania bola preukázaná nevina obžalovaného - výpoveďou obžalovaného v prípravnom konaní, ako aj pred súdom, ktorú potvrdil svedok L.. F. Y., ktorý s ním vykonával službu a spolu vykonávali cestnú kontrolu a merali rýchlosť. P. L.. F. Y. potvrdil, že počul ako obžalovaný T. L. hovoril svedkyni V. B. W., že jej ukladá blokovú pokutu vo výške 60,-Eur. Ďalej svedok W. uviedol vo svojej výpovedi ako prebiehala kontrola a riešenie jeho priestupku. Uviedol, že obžalovaný mu udelil blokovú pokutu 20,-Eur, pričom svedok W. prehováral policajta, či by sa to nedalo vyriešiť pohovorom. Keď obžalovaný s tým nesúhlasil, svedok išiel do svojho motorového vozidla po peňaženku a potom išiel naspäť k policajnému autu, kde obžalovanému hovoril, že je právnik a že mal dvoch zaťov policajtov, ktorí sú v súčasnej dobe vo výsluhovom dôchodku. Následne podpísal časť pokutového bloku, ktorá ostala u policajta a druhú časť bloku XXXXXX diel B si prevzal. Je málo pravdepodobné, aby obžalovaný po dlhšom rozhovore so svedkom W. a potom, ako sa obžalovaný dozvedel, že svedok je právnik a mal dvoch zaťov policajtov, by mu nedal pokutový blok v hodnote 20,-Eur. Svedok W. uvedený blok č.XXXXXX diel B nenašiel a ani si nespomína, kde ho dal. Svedkyňa B. zaslala e-mailom sťažnosť na obžalovaného až dňa 04.09.2012 a v písomnej podobe ju zaslala na oddelenie kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne dňa 11.09.2012. Vo svojej sťažnosti sa predovšetkým sťažuje na neoznačenie hliadky, zlé ustrojenie a okrem iného uvádza aj to, že obžalovaný jej dal podpísať blokovú pokutu a na bloku nebola žiadna suma. Vo svojej sťažnosti neuvádza v akej výške dostala pokutu a koľko jej bolo odovzdaných blokov. K tomu by chcel uviesť, že na pokutových blokoch je veľkým písmom napísané „blok na pokutu 20,-Eur, pričom svedkyňa vlastnoručne podpísala diel A bloku č. XXXXXX, pod ktorým bolo napísané perom obžalovaným XXXXXX, t.j. že svojim podpisom potvrdzuje prevzatie troch častí diel B. Tvrdenia prokurátora, že výpoveď obžalovaného je klamlivá, nereálna, učinená v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok nie je na mieste. Konanie na okresnom súde prebieha už od roku 2013 a prokuratúra mala dostatok času a priestoru na to, aby preukázala vinu obžalovaného, tak ako uviedla v obžalobe. Obžalovaný počas služobného pomeru bol 21-krát disciplinárne odmenený a ani raz nebol disciplinárne potrestaný. O jeho práci vypovedal priamo pred súdom ako svedok aj jeho nadriadený svedok L.. U. P., ktorý je zástupcom riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Q. pod Q., kde obžalovaný v súčasnej dobe pracuje. Obhajca obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

K vyjadreniu obžalovaného sa následne prokurátor do konania verejného zasadnutia krajského súdu bližšie písomne nevyjadril.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s písomným návrhom petitu odvolania prokurátora okresnej prokuratúry, teda, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a vec vrátil okresnému súdu podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 03. októbra 2018, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 03. apríla 2019. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd doplnil dokazovanie v úplnom súlade s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.04.2016, sp.zn. 3To/6/2016, vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpoveď obžalovaného, o výpovede svedkov V. B. W., T.. U. W., F. Y., L.. F. B., R. P., L. D., D. P., ako aj oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedených v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č.Pv/27/13-17 zo dňa 09.09.2013. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd správne dospel k záveru, že sa nepodarilo dokázať, že predmetný skutok sa stal, a teda jednoznačne a bez relevantných pochybností preukázať, že obžalovaný ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, tak toto v svojej podstate smeruje do iného hodnotenia dôkazov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o oslobodení obžalovaného spod obžaloby dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu v celom rozsahu stotožnil, okresný súd správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.

Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní preukázané, že predmetný skutok spáchal obžalovaný. Po vykonanom rozsiahlom dokazovaní je potrebné konštatovať, že jediným priamym dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaného je výpoveď svedkyne V. B. W.. Okresný súd správne konštatoval, že v danej veci neexistuje iný priamy svedok, ktorý by potvrdzoval jej výpoveď, neexistujú ani ďalšie podporné zákonné dôkazy. Okresný súd správne zhodnotil, že v predmetnej trestnej veci nebol zistený a vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že svedkyňa V. B. W. skutočne odovzdala obžalovanému finančné prostriedky z dôvodu uloženej pokuty vo výške 80,-Eur, ale ani dôkaz, že takúto sumu obžalovaný od nej aj prijal. Okresný súd rovnako správne poukázal na to, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie skutkového deja, no nepostačujú spoľahlivo na to, aby bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, ktorá z dvoch verzií zodpovedá skutočnosti.

Odvolací súd považuje za potrebné taktiež poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny).

Okresný súd správne poukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že počas výkonu služby veliteľa hliadky s volacím znakom A.-XXX, Obvodného oddelenia PZ Q. pod Q., dňa 29.08.2012 v obci B. vykonal obžalovaný cestnú kontrolu vozidla továrenskej zn. VW Golf, EČV:P.-XXXBB, ktorého vodička prekročila maximálnu povolenú rýchlosť na danom úseku a na uvedenom úseku v rámci obce v čase o 09.47 hod. išla rýchlosťou 71 km/hod., za čo jej bola uložená bloková pokuta.

Obžalovaný spáchanie stíhaného skutku v celom rozsahu poprel. Správne okresný súd konštatoval, že v predmetnej trestnej veci zostala spornou skutočnosť, či obžalovaný uložil svedkyni V. B. W. blokovú pokutu vo výške 60,-Eur ako tvrdí obžalovaný, v ktorého prospech svedčia administratívne záznamy, a to Hliadková kniha, pokutové bloky časti A série č.XXXXXX,XXXXXX, XXXXXX, Záznam zo služby a Záznam o požití rameru, pričom pokutový blok č. XXXXXX bol vypísaný práve obžalovaným alebo či bola uložená pokuta vo výške 80,-Eur ako tvrdí svedkyňa V. B. W., v ktorej prospech svedčí, že polícii odovzdala štyri originály pokutových blokov každý po 20,-Eur časti B série č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že po preskúmaní originálov blokov na pokutu série B nachádzajúcich sa v prílohovej obálke (na č.l.193 spisu), ktoré okresnému súdu predložilo dňa 11.04.2014 Obvodné oddelenie Policajného Zboru v Q. pod Q. (ďalej len „OO PZ Q. pod Q.“) bolo zistené, že z pokutového bloku dielu A série B č.XXXXXX vyplýva, že dňa 29.08.2012 bol vydaný OO PZ Q. pod Q. prostredníctvom obžalovaného (jeho vlastnoručný podpis sa nachádza v pravom dolnom rohu prednej strany pokutového bloku) blok na pokutu vo výške 20,-Eur, pričom na zadnej strane uvedeného bloku na pokutu je uvedené, že U. W., rodné číslo XXXXXX/XXX, trvale bytom W. XXX, dôchodca sa dopustil dňa 29.08.2012 v B. priestupku podľa § 16 ods. 4 zákona č.8/2009. Z pokutového bloku dielu A série B č.XXXXXX vyplýva, že pod č.XXXXXX je dopísané číslo XXXXXX, ďalej je uvedené, že priestupca súhlasí s blokovým konaním a preberá pokutový blok (pokutové bloky vo výške 60,-Eur), nachádza sa tam vlastnoručný podpis priestupcu, v kolónke dátum a podpis policajta je perom vypísaný dátum 29.08.2012 a vlastnoručný podpis obžalovaného. Na zadnej strane uvedeného bloku na pokutu sú vlastnoručne vypísané údaje V. B. W., rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom W., J.J.Q. XXXX/X. V kolónke dátum, čas, miesto a druh priestupku je vlastnoručne perom napísané: 29.08.2012 o 9.47h, Košariská, § 16/4 zák.8/09, v ľavom dolnom rohu je uvedené VW Golf, pod tým P a v pravom dolnom rohu je vlastnoručne perom vpísané: „71“. Ďalej odvolací súd s pokutových blokov dielu A série B č.XXXXXX a č.XXXXXX zistil, že tieto nie sú vôbec vypísané perom s tým, že na ich prednej strane sa nachádza odtlačok pečiatky OO PZ Q. pod Q..

Taktiež z vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci (z listinných dôkazov a zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika L.. U. L., PhD.) vyplynulo, že predmetné listinné dôkazy korešpondujú so skutočnosťami, ktoré tvrdí obžalovaný od samého počiatku predmetného trestného konania. Dokladujú skutočnosť, že pred uložením pokuty svedkyni V. B. W., bola za priestupok v cestnej premávke uložená pokuta vo výške 20,-Eur svedkovi T.. U. W. za prekročenie rýchlosti v obci B.. Túto skutočnosť preukazuje blok na pokutu č.XXXXXX. Následne tak ako uvádza vo svojich konzistentných výpovediach obžalovaný, dňa 29.08.2012 o 9.47 hod. sa dopustila svedkyňa V. B. W. priestupku v cestnej doprave prekročením povolenej rýchlosti v obci B. (bola jej nameraná rýchlosť 71 km/hod) a obžalovaný ako službukonajúci príslušník polície OO PZ Q. pod Q. jej mal udeliť za priestupok pokutu vo výške 60,-Eur. Rovnako je preukázané tvrdenie obžalovaného, že na pokutovom bloku č.XXXXXX dopísal i číslo XXXXXX, čo malo dokladovať (ako tvrdí obžalovaný), že svedkyňa V. B. W. obdrží tri bloky na pokutu po 20,-Eur (pokutové bloky č.XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX), čo predstavuje celkovo pokutu vo výške 60,-Eur. Takýto postup obžalovaného považuje krajský súd za celkom logický i vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nemal k dispozícii pokutové bloky s inou nominálnou hodnotou. Za nemenej dôležitú skutočnosť považuje krajský súd i to, že zadná strana pokutového bloku č.XXXXXX je vlastnoručne vypísaná, pričom sú vypísané aj údaje svedkyne V. B. W. ako rodné číslo, jej trvalé bydlisko. Je preto rovnako logické, že takéto údaje obžalovaný musel vypisovať len v čase keď bola svedkyňa V. B. W. na mieste priestupku (ktoré odpísal z predloženého dokladu totožnosti alebo mu ich nadiktovala a on ich následne z jej dokladu totožnosti overil). Nemožno preto považovať za pravdivé tvrdenie svedkyne V. B. W., že uvedený blok na pokutu č.XXXXXX nebol obžalovaným vypísaný. Táto skutočnosť je rovnako preukázaná i závermi znaleckého posudku znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika L.. U. L., PhD., ktorý konštatoval, že údaje vypísané rukou na bloku série B č.XXXXXX diel A sú pretlačené na bloku série B č.XXXXXX diel A a na bloku série B č.XXXXXX diel A (suma 60,-Eur, podpis V. B. W., dátum 29.8.2012 a podpis policajta).

Odvolací súd ešte dodáva, že svedok L.. F. Y. (vykonával v tom čase s obžalovaným službu) vo svojej výpovedi (po zrušení rozsudku okresného súdu krajským súdom) potvrdil, že počul ako obžalovaný hovoril svedkyni V. B. W., že jej ukladá blokovú pokutu vo výške 60,-Eur. Svedok T.. U. W. uviedol vo svojej výpovedi ako prebiehala kontrola a riešenie jeho priestupku. Uviedol, že obžalovaný mu udelil blokovú pokutu 20,-Eur, pričom svedok W. prehováral policajta, či by sa to nedalo vyriešiť pohovorom. Keď obžalovaný s tým nesúhlasil, svedok išiel do svojho motorového vozidla po peňaženku a potom išiel naspäť k policajnému autu, kde obžalovanému hovoril, že je právnik a že mal dvoch zaťov policajtov, ktorí sú v súčasnej dobe vo výsluhovom dôchodku. Následne podpísal časť pokutového bloku, ktorá ostala u policajta a druhú časť bloku XXXXXX diel B si prevzal.

Odvolací súd po preskúmaní veci z vyššie uvedených dôvodov dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú opakovaním námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a o treste odňatia slobody v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietky, ktoré uvádza prokurátor vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.