Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-33-2018.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D., bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. otec - C. za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava o zvýšenie výživného a o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletú D. zo sumy 150€ mesačne sumou 190€ mesačne, počínajúc dňom 02.04.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného a návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou z a m i e t a.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 25P 269/2008-47 zo dňa 18.05.2009, v časti o výživnom pre maloletú.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 25P 269/2008-47 zo dňa 18.05.2009, právoplatným dňa 09.06.2009, bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloletá D. zverila matke, otec sa zaviazal platiť výživné 150€ mesačne, počínajúc dňom 18.05.2009, právo zastupovať a spravovať majetok maloletej zostalo obidvom rodičom, a zároveň bol upravený kontakt otca s maloletou každú stredu v týždni od 14.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu sobotu v roku od 10.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v roku od 14.00 hod. do 19.00 hod. V tom čase bol otec živnostník s príjmom 830€ mesačne brutto, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému C..Matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala.
2.Návrhom zo dňa 15.02.2018 matka žiada, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú na 300€ mesačne, a zároveň aby zmenil úpravu styku otca s maloletou tak, že by bol oprávnený stretávať sa s maloletou aspoň jeden víkend v mesiaci od 17.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu alebo aspoň každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. V návrhu uviedla, že spolu s maloletou a ďalším maloletým dieťaťom, ktoré má, žijú v rodinnom dome, na ktorý spláca úver. Pokiaľ ide o kontakt otca s maloletou, ona chce, aby s ňou trávil dlhší čas, lebo aj ona by si potrebovala oddýchnuť.
3.Dňa 28.02.2018 do konania vstúpila Okresná prokuratúra Bratislava IV podľa §13 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
4.Uznesením č.k. 13P 33/2018-9 zo dňa 07.03.2018, súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.
5.O návrhu matky súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa so stanoviskom zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so stanoviskom kolízneho opatrovníka, s vyjadrením otca k návrhu matky zo dňa 10.04.2018 v ktorom otec uviedol, že navrhuje návrh matky zamietnuť, nakoľko zarobí 656,46€ netto, na výživu maloletej už 2 roky prispieva sumou 180€ mesačne, okrem toho platí maloletej 20,28€ poistenie a sporenie, pravidelne je s ňou v kontakte a na jej výdavky prispieva aj inak. Kupuje jej pravidelne sezónne oblečenia, obuv, samozrejme darčeky, kúpil jej posteľ, televízor, bicykel. Na výzvu matky prispieva na krúžky, alebo tábory, aj tento rok na výzvu zaplatil 100€ na školu v prírode. Vyživovacej povinnosti sa nevyhýba, práve naopak, túto povinnosť si plní nad stanovené bežné výživné. Zároveň namietal zmenu úpravy styku s maloletou, pretože na to nemá vytvorené vhodné podmienky. S priateľkou býva v 1-izbovom byte, rekonštruujú chalupu, takže počas celých víkendov, nemá riadne možnosti na to, aby maloletá u neho prespávala a aby jej takýmto spôsobom zabezpečil starostlivosť. Raz za čas keď príde a chce u nich spať tak prespí, ale pravidelne sa to realizovať nedá. Zároveň sa súd oboznámil s predchádzajúcim opatrovanským spisom maloletej a so spisom 25P 308/2012 v ktorom konaní bola schválená rodičovská dohoda, týkajúca sa ďalšej vyživovacej povinnosti matky R. ktorý sa zveril matke, ktorá ho zastupuje a spravuje jeho majetok, jeho otec sa zaviazal platiť výživné 200€ mesačne od 01.06.2013, a zároveň sa upravil styk otca s maloletým R. každý týždeň v utorok, vo štvrtok od 08.30 hod. do 16.00 hod. a každý prvý víkend v mesiaci od 09.00 hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že na návrhu trvá, pričom by súhlasila so zvýšením výživného aj na sumu 200€ mesačne, nakoľko výdavky maloletej sa za posledných 9 rokov podstatne zmenili. Pri predchádzajúcom rozhodnutí mala maloletá rok, teraz má 10 rokov. Zároveň uviedla, že by hlavne chcela, aby mal otec prikázaný iný styk s maloletou. S deťmi býva v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve so svojou matkou, ktorá s nimi býva a ktorá je dôchodkyňa a pracuje. maloletá D. navštevuje 5. triedu ZŠ W., maloletý R. navštevuje 1. triedu ZŠ G.. Matka je SZČO, podniká ako fotografka, kde zarobí 300€ mesačne netto, a zároveň pracuje ako upratovačka v MŠ, kde zarobí 417€ mesačne netto. Uviedla, že je to pravda, otec dobrovoľne platí zvýšené výživné 180€ mesačne na maloletú asi posledné 2 roky. Otec uviedol, že na svojom písomnom vyjadrení trvá, navrhol návrh matky zamietnuť. Keď mu matka zavolá, že maloletá niečo potrebuje, je ochotný s ňou komunikovať a maloletej na iné výdavky riadne prispieť. S priateľkou býva v jej v 1-izbovom byte. Otec súdu ešte ozrejmil, že jeho priateľka vlastnila motel na X., kde mala možnosť maloletá s nimi byť aj počas víkendov, ale priateľka motel predala, kúpila na C. chalupu, ktorú teraz rekonštruujú a keď bude zrekonštruovaná, nevidí dôvod na to, aby maloletá nemohla u neho prespať. S maloletou D. má vzájomne dobrý vzťah, stretávajú sa podľa ich vzájomného programu a potreby. Zdrojom príjmu otca je 700€ mesačne netto. K C. otec vyživovaciu povinnosť nemá.
6.Kolízny opatrovník maloletej prešetril pomery, pohovorom s maloletou, ktorá uviedla, že s obidvomi rodičmi má dobrý vzťah, pričom doterajšia úprava kontaktu s otcom jej vyhovuje. Ak by to bolo stanovené súdom inak, uprednostnila by stretávanie sa s otcom každý druhý víkend, ale po ich vzájomnej dohode chce, aby sa ich vzájomný kontakt realizoval aj naďalej tak, ako doteraz. Od otca dostáva vreckové, niekedy idú spolu aj nakupovať. Chodia spolu aj na výlety, často a pravidelne chodievajú na chatu na C.. Maloletá uviedla, že má dobrý vzťah aj s priateľkou otca, v ich byte sa jej páči a rada sa s nimi stretáva, občas u nich spí, tak že spí s otcom na posteli a jeho priateľka na gauči. Kolízny opatrovník maloletej po vykonanom dokazovaní a po oboznámení sa so zmeneným stanoviskom otca k návrhu, ktorý dňa 02.04.2019 uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného na 190€ mesačne a s tým, aby zostala pôvodná úprava jeho kontaktu s maloletou, s týmto riešením súhlasil. K tomuto stanovisku a riešeniu sa pripojil aj zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Matka sa na pojednávanie dňa 02.04.2019 nedostavila, z tohto sa neospravedlnila, a preto súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.
7.Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16.Po vykonanom dokazovaní súd o návrhu matky rozhodol tak, že výživné zo strany otca zvýšil na sumu 190€ mesačne od 02.04.2019, pričom v tomto rozhodnutí prihliadol na skutočnosť, že otec posledné 2 roky dobrovoľne prispieva zvýšeným výživným na maloletú po 180€ mesačne, a zároveň maloletej hradí výdavky aj inak. Zo zárobkových možností a schopností obidvoch rodičov mal súd za preukázané, že je v ich možnostiach prispievať na výdavky maloletej po 190€ mesačne, pričom spolu s rodinnými prídavkami, bude mať maloletá potrebnú sumu na pokrytie odôvodnených, štandardných mesačných výdavkov. Výživné je prednostná pohľadávka, ale na druhej strane výdavky maloletých detí musia korešpondovať so zárobkovými schopnosťami a možnosťami rodičov. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, keď mal za preukázané, že od 15.02.2018 nie je v možnostiach otca hradiť zvýšené výživné v sume 300€ mesačne ani v sume 200€ mesačne. S prihliadnutím na skutočnosť, že okrem bežného výživného, otec hradí výdavky maloletej aj inak. Pokiaľ ide o navrhovanú zmenu úpravy styku otca s maloletou, súd aj v tejto časti návrh matky zamietol, keď mal za preukázané, že doterajšia úprava styku otca s maloletou aj v súčasnosti dieťaťu vyhovuje a s takouto úpravou je dieťa stotožnené. Na strane otca neboli zistené také podmienky, aby sa s maloletou stretával inak a ani tak, ako to matka navrhuje. Je ale samozrejme v možnostiach rodičov, aby o kontakte otca s maloletou komunikovali a v prípade záujmu maloletej, aby sa o kontakte otca s maloletou dohodli mimo súdne aj inak. Obidvaja rodičia sú zodpovední za zdravý vývoj dieťaťa, na toto by nemali zabúdať a podľa toho, by si mali plniť svoje práva a povinnosti voči dieťaťu tak, aby sa dieťa u každého z nich cítilo istotne a v bezpečí. Pokiaľ si chce matka od maloletej oddýchnuť, má možnosť v tomto smere osloviť otca, či by jej pomohol a požiadať ho aby maloletej aj v širšom čase pripravil zaujímavý program taký, aby bol v prospech dieťaťa. Maloletá sama prejavila záujem ponechať doterajšiu úpravu styku s otcom, pričom ale sama uviedla, že sa nebráni ani tomu, ak by bola o tomto medzi nimi navzájom iná dohoda. Rodičia by názor dieťaťa v budúcnosti mali rešpektovať a pokiaľ je to v ich možnostiach aj akceptovať.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie trojmo v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.