Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41Csp-47-2019.pdf
PDF · 70.37 KB
Case nature
Subarea
41Csp/47/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: O.. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. Č.. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, kancelária: Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, IČO: 47 246 863, proti žalovaným: v rade 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v rade 2/ Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
1. Elektronickým podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 29.03.2019 žalobkyňa žiadala, aby okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv, resp. vykonávania zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v rámci Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, a.s.. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným v rade 1/ zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1.500,- eur. So žalovaným v rade 1/ musela zároveň uzatvoriť aj Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovaným v rade 1/ na príslušnom formulári a túto dohodu nemohla odmietnuť. Poukázala tiež na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX, XXX, XXX, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v rade 1/ doručil jej zamestnávateľovi
- žalovanému v rade 2/ žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12.05.2016. Na základe predmetnej dohody jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaný v rade 1/ sa prostredníctvom tejto dohody môže domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím jej hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Príjem z pracovného pomeru je totiž základným prostriedkom pre uspokojovanie jej základných potrieb. Zrážky z jej mzdy sa vykonávajú na plnenie, na ktoré žalovaný v rade 1/ nemá nárok. Týmto procesom jej vzniká priamo majetková ujma. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
3. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Vo veci sa okresný súd oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 4-5 spisu), Dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 7 spisu), Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 8-9 spisu), Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 10 spisu) a Potvrdením žalovaného v rade 2/ o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 11 spisu).
6. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi okresný súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a prijal záver, že žalobkyňa osvedčila aspoň základné skutočnosti v rovine ich pravdepodobnosti, t.j. okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd nemal pochybnosti o naliehavom právnom záujme žalobkyne, ani o potrebe a naliehavosti neodkladnej úpravy formou neodkladného opatrenia. Súd dodáva, že žalobkyňa osvedčila existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to obavu z bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy, ktorá jej hrozí faktickým konaním žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade 1/ na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX podal zamestnávateľovi žalobkyne/ žalovanému v rade 2/ žiadosť o zrážky zo mzdy, pričom tieto zrážky zo mzdy začal zamestnávateľ žalobkyne/žalovaný v rade 2/ aj vykonávať. Obava, že žalovaný v rade 1/ uskutoční zásah do majetku žalobkyne prostredníctvom dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení predmetnej dohody a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sa tak reálne naplnila. Neodkladné opatrenie je tak výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. Pokiaľ by súd nevyhovel neodkladnej úprave pomerov, o ktorú žalobkyňa žiada, tak jej hrozí nebezpečenstvo majetkovej ujmy. Uzavretá dohoda a zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu poskytuje žalovanému v rade 1/ priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa. Je daná obava, že žalovaný v rade 1/ sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnene domôcť od žalobkyne aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný právny nárok, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobkyni hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Žalobkyňa tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi/žalovanému v rade 2/ zastaviť, a to aj napriek absencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko okresný súd v tomto konaní vyhovel návrhu žalobkyni a nariadil neodkladné opatrenie.