Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40P-41-2017.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci navrhovateľky: L.. V. D., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. d. XX, zastúpená Marián Galbavý, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kapitulská 448/6, Trnava, IČO: 51 436 108, proti odporcovi: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad W. č. d. XXX, prechodne H. X/B, H., zastúpený advokátom Mgr. Vladimírom Tomajom, so sídlom Hlavná 22, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: D. D., nar. XX.XX.XXXX a O. D., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, v časti konania o určenie výživného na čas po rozvode manželstva takto
rozhodol:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,-Eur mesačne a na výživu maloletého O. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 140,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
II. Zročné výživné u maloletej D. za obdobie od 20.02.2019 do 30.04.2019 v sume 348,21 Eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,-Eur mesačne popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Zročné výživné u maloletého O. za obdobie od 20.02.2019 do 30.04.2019 v sume 325,-Eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,-Eur mesačne popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 40P/41/2017 - 64 zo dňa 25.05.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/50/2018 - 154 zo dňa 30.01.2019 súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, a v časti úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov určil ako oprávnených a povinných zastupovať maloleté deti a spravovať majetok maloletých detí v bežných veciach. Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi v každom párnom týždni v stredu od 15.00 hod. do štvrtku do 08.00 hod. a v každom nepárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 08.00 hod., pričom miestom preberania a odovzdávania maloletých detí bude školské zariadenie, ktoré deti navštevujú. Odvolací súd na základe odvolania otca zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na čas po rozvode manželstva a v závislom výroku týkajúceho sa trov konania a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom nadriadeného súdu nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie potvrdením o príjme matky, prehľadom príjmov a výdavkov domácnosti matky, prehľadom výdavkov na obe maloleté deti, kópiami dokladov o kúpe tovarov a úhradách za stravu, oblečenie, školské potreby, mimoškolské aktivity, výsledkom elektronickej lustrácie príjmu otca v databáze Sociálnej poisťovne, výsluchom otca, zmluvou o krátkodobom nájme bytu otcom ako nájomcom na H. X/B, H. zo dňa 25.03.2019, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere mRezerva zo dňa 04.02.2019, výpisom z kreditnej platobnej karty od VÚB a. s. za mesiac február a marec 2019, poistkou otca pre prípad smrti, Zmluvami o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX medzi veriteľom Tatra banka, a. s. a dlžníkom otcom, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
3. Otec na pojednávaní vypovedal, že po piatich rokoch sa so zamestnávateľom dohodol na ukončení pracovného pomeru. Po pojednávaní na Krajskom súde v Trnave potreboval 1-2 týždne voľno, zamestnávateľ mu to neumožnil. Do práce sa nedostavil, a preto s ním zamestnávateľ chcel ukončiť pracovný pomer výpoveďou. Nemal na výber, tak to podpísal k 28.02.2019 ako dohodu. Tiež v tom období dala manželka podnet na exekúciu ohľadom výživného. Došiel mu papier od exekútorky, aby zaplatil 2.500 Eur na dlžné výživné. Po ukončení pracovného pomeru očakával, že dostane odstupné, ktoré použije na úhradu výživného. To bol aj dôvod, prečo mal podpísať tú dohodu. Odstupné dostal vo výške 6.000,-Eur v čistom, z tých mu prišlo reálne iba 3.000,-Eur, ktoré použil na splácanie iných záväzkov, a nejakých cca 2.500,-Eur mu zablokoval súdny exekútor. Vyštudoval na Slovenskej technickej univerzite, Materiálno-technologickú fakultu. V Plasticoncept s. r. o. pracoval ako kvalitár, išlo o manažérsku pozíciu, ale neviedol ľudí pod sebou. Prácu si hľadá na profesii ako inžinier kvality v bratislavskom, trnavskom a nitrianskom kraji. Bol už pozvaný na výberové konania, mzdy boli uvádzané vo výške od 1.500,-Eur mesačne. Preferuje pracovné ponuky, kde sú benefity ako stravovanie u zamestnávateľa, chcel by väčšiu firmu s benefitmi ako príspevky na dovolenku a iné vyžitie, a služobný telefón s využitím aj na súkromné účely. Navrhol preto výživné mesačne vo výške 100,-Eur na maloletého O. a 120,-Eur na maloletú D..
4. Z lustrácie príjmu otca v Sociálnej poisťovni mal súd preukázaný hrubý príjem otca zo vzťahu zamestnanca v Plasticoncept s. r. o. s priemerným vymeriavacím základom od januára 2018 do januára 2019 v sume 1.556,85 Eur mesačne, v čistom cca 1.195,-Eur mesačne.
5. Z otcom preukázaných výdavkov vyplýva, že dňa 25.03.2019 uzavrel zmluvu o nájme bytu na dobu určitú do 31.01.2020 v sume 450,-Eur mesačne. Ďalšie výdavky otca sú pravidelné mesačné splátky spotrebiteľského úveru v Tatra banka, a. s. vo výške 39,30 Eur zo zmluvy zo dňa 25.06.2018 a vo výške 113,13 Eur zo zmluvy zo dňa 26.04.2018, životná poistka uzavretá dňa 24.08.2018 v Kooperativa poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group vo výške 46,03 Eur mesačne, úver na kreditnej karte vo VÚB, a. s. vo výške 80,-Eur a úver na debetnej karte vo VÚB, a. s. vo výške 30,-Eur mesačne. Otec preukázal zmluvné dojednanie povoleného prečerpania ako bezúčelového spotrebiteľského úveru v mBank zmluvou zo dňa 04.02.2019 v celkovej výške 3.000,-Eur na dobu 12tich mesiacov s dojednanou celkovou čiastkou na splatenie vo výške 3.080,-Eur za predpokladu riadneho a včasného plnenia záväzku. Okrem toho otec tvrdil ďalšie mesačne výdavky - oblečenie 40,-Eur, strava 150,-Eur, domáce potreby 50,-Eur, benzín 100,-Eur, telefón a internet 30,-Eur.
6. Z lustrácie príjmu matky v Sociálnej poisťovni a z potvrdenia o príjme matky mal súd preukázaný hrubý príjem matky zo vzťahu zamestnanca v CCS Akatech Kabel GmbH, organizačná zložka s priemerným vymeriavacím základom od januára 2018 do januára 2019 v sume 1.301,40 Eur mesačne, v čistom cca 986,90 Eur mesačne. Z potvrdenia o príjme matky za mesiac 02/2019 vyplýva čistý príjem matky 907,49 Eur.
7. Z matkou tvrdených a preukazovaných výdavkov vyplýva, že matka vynakladá výdavky týkajúce sa domácnosti v sume 773,-Eur mesačne a tiež 16,25 Eur ako pomernú časť pravidelných ročných výdavkov (diaľničná známka, STK + EK, PZP, uskladnenie pupočníkovej krvi). Výdavky na maloletú D. ustálila matka v sume 233,-Eur mesačne a na maloletého O. v sume 221,Eur mesačne.
8. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďaej len „zákon o rodine“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
17. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú pohľadávku, ktorú si rodičia musia splniť skôr, než si budú plniť svoje ďalšie záväzky. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.
18. Súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či otec ako povinná osoba neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech. Tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
19. Súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a došiel k záveru, že schopnostiam, možnostiam otca a odôvodneným potrebám zodpovedá určenie výživného u maloletej D. v sume 150,-Eur mesačne a u maloletého O. v sume 140,-Eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného, ktorým sa otec po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva odo dňa 20.02.2019 bude podieľať na výžive jeho detí, vychádzal z preukázaného príjmu matky, z potenciálneho príjmu otca a z odôvodnených potrieb maloletých detí.
20. Súd mal riadne preukázaný príjem matky vo výške 986,90 Eur v čistom (odsek 7 odôvodnenia rozsudku). Matka výdavky s maloletými deťmi riadne špecifikovala u maloletej D. v sume 233,-Eur a u maloletého O. v sume 221,-Eur. Výdavky týkajúce sa maloletých detí otec nespochybnil a súd ich považoval za primerané veku detí a ich záľubám, a potrebám maloletých detí.
21. Súd mal za to, že do skončenia pracovného pomeru otca dňa 28.02.2019 to bol otec, ktorý mal vyššiu životnú úroveň, keď dosahoval príjem o cca 20% vyšší ako matka ( príjem otca cca 1.195,-Eur k príjmu matku cca 986,90 Eur). Obaja rodičia dokladovali svoje aktuálne výdavky s chodom svojich oddelených domácností tak, že tieto presahovali nimi dosahované príjmy.
22. Z matkou tvrdených výdavkov mal súd za to, že dôvodnými sú výdavky vo výške 739,25 Eur mesačne s chodom domácnosti, keď súd zohľadnil matkou tvrdený náklad na bývanie v sume 250,-Eur mesačne ako nájom u rodičov a súčasne ponížil matkou tvrdený výdavok týkajúci sa pohonných hmôt zo sumy 120,-Eur na sumu 70,-Eur mesačne, keď mal súd za to, že matka dochádza do zamestnania z Trnavy do Hlohovca, čomu zodpovedá menší objem pohonných látok a tým aj výdavok na ich zakúpenie. Otec tieto dva výdavky matky spochybnil, keď ohľadne nájomného mal za to, že výdavok s nájmom u rodičov matky síce reálne vzniká, ale nie je matkou hradený. Súd mal za nepochybné, že s bývaním matky a dvoch maloletých detí vznikajú výdavky týkajúce sa najmä služieb spojených s užívaním bytu t. j. energií; možno súhlasiť s otcom, že matka úhradu tohto výdavku nepreukázala, rovnako však otec nepreukázal úhradu ním tvrdeného výdavku týkajúce sa nájomného zo zmluvy o nájme bytu v sume 450,-Eur mesačne a to za jeho osobu. Súd však mal za nepochybné, že ak otec vynakladá 450,-Eur mesačne na nájom za seba ako jednu osobu, potom výdavok tvrdený matkou v sume 250,-Eur za tri osoby je niekoľkonásobne nižší ako trhová cena nájmu pri zabezpečení bývania matky a dvoch maloletých detí. Otec taktiež napadol dôvodnosť výdavku matky označeného ako pôžička na auto v sume 150,-Eur mesačne, keď nesúhlasil s tým, aby si matka brala pôžičku na nákup motorového vozidla, pretože majú v nevysporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve dve motorové vozidlá. Matka v rámci procesnej obrany uviedla konfliktné zdieľanie ich ešte spoločného a nevyporiadaného majetku, konkr. vykonané dva odťahy motorového vozidla na žiadosť a náklady otca a tým dôvod jej zadĺženia sa kúpou vlastného motorového vozidla. Predmetné skutočnosti však súd nepovažoval za primárne pre správne určenie výživného maloletých detí, keď tieto majú relevanciu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a len sekundárny dopad pri posudzovaní schopností a možností oboch rodičov na plnenie si vyživovacej povinnosti.
23. Z otcom tvrdených a preukazovaných výdavkov spočívajúcich v jeho úverovom zaťažení sa za obdobie roka 2018 a 2019, kedy už neviedol spoločnú domácnosť s matkou, mal súd za to, že otec preukázal neprimerané výdavky so splácaním úverov v celkovej sume 262,43 Eur mesačne, ktoré predstavujú neprimerané majetkové riziko, na ktoré súd prihliadol tak, že ho pri určovaní výživného nezohľadnil. Taktiež súd nezohľadnil otcom dokazované zmluvné dojednanie povoleného prečerpania zo dňa 04.02.2019, po vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 30.01.2019, keď otec uzavrel ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere v mBank s povoleným prečerpaním do 3.000,-Eur bez zdôvodnenia nutnosti tohto jeho zadlžovania sa v čase, kedy prijal odstupné. Tieto konania otca súd považoval za účelové v snahe dosiahnuť čo najnižšie určenie výživného súdnym rozhodnutím, ktoré nie sú v záujme maloletých detí.
24. Z dôvodu krátkodobej zmeny zárobkových pomerov na strane otca, súd pri určení výživného maloletých detí vychádzal z potencionality príjmu otca, keď mal za to, že otec je schopný dosahovať mesačne mzdu vo výške 1.500,-Eur v hrubom, v čistom cca 1.195,-Eur. Otec síce ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie tvrdil svoje aktuálne zárobkové pomery s tým, že od 01.03.2019 je nezamestnaný, keď ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou so zamestnávateľom z dôvodov na jeho strane pre neospravedlnenú absenciu v zamestnaní, avšak do 28.02.2019 dosahoval príjem cca 1.195,-Eur v čistom a ku dňu skončenia pracovného pomeru mu vznikol nárok na odstupné vo výške 6.000,-Eur v čistom, z ktorého jednu polovicu použil na úhradu iných svojich záväzkov a cca 2.500,-Eur mu nebolo poukázaných z dôvodu súdnej exekúcie iniciovanej matkou na podklade predbežne vykonateľného rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.05.2018. Otec zároveň uviedol, že ako inžinier kvality je toho času aktívny na trhu práce, a zúčastňuje sa výberových konaní na pracovné pozície s nástupným základným platom od 1.500,-Eur v hrubom, pričom má určité preferencie pri výbere zamestnania vzhľadom na ním očakávané benefity v zamestnaní. Z uvedeného mal súd za nepochybné, že otec nie je vo finančnom stave závislom na prvej možnej pracovnej ponuke zo strany zamestnávateľa, nie je toho času odkázaný na dosahovanie mesačného príjmu z výkonu práce na uspokojovanie svojich životných potrieb, a preto stav jeho nezamestnanosti nie je ním samým vnímaný ako stav neželaný a jeho ohrozujúci, ale ide o stav dobrovoľný, možno až vítaný, na usporiadanie si preferencií do ďalšej etapy nielen pracovného života. Preto mal súd za to, že rozhodujúcim činiteľom pri určení výživného je to, aký príjem je otec schopný dosahovať a nie aký príjem otec dosahuje v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce v bratislavskom, trnavskom a nitrianskom kraji so silným zastúpením automobilového priemyslu, je dostatok pracovných ponúk na trhu práce pre inžiniera kvality s nástupným platom od 1.500,-Eur v hrubom. Preto mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive jeho maloletých detí v sume 150,-Eur u maloletej D. a v sume 140,-Eur u maloletého O.. Úhrn výživného nepresahuje tak 30 % z potenciálne dosahovaného čistého príjmu otca, ktorý bol reálne dosahovaným do 28.02.2019. Z uvedeného vyplýva, že matka popri osobnej starostlivosti o deti a popri zabezpečovaní vecných plnení je povinná si plniť aj vyživovaciu povinnosť k obom deťom v rozdiele mesačných výdavkov maloletých detí a súm určených otcovi na platenie výživného.
25. Nakoľko otec od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, v dôsledku čoho mu vznikol nedoplatok na výživnom od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške výživného, súd výrokom druhým a tretím po vykonanom prepočte (9 dní v mesiaci február 2019, marec a apríl 2019) určil výšku zročného výživného u maloletej D. v sume 348,21 Eur a u maloletého O. v sume 325,-Eur, ktoré zročné výživné otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach popri bežnom výživnom pod hrozbou straty tejto výhody v prípade nezaplatenia aj len jednej splátky.
26. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď účastníci o náhradu trov ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.