Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17Csp-15-2019.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/15/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Břeclav, Náměstí T.G.Masaryka 17, IČO: 04355211, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, AK so sídlom Bratislava, Karlova Ves, Majernikova 3479/3A, proti žalovanej: M. Z. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. V., D. bašta XX, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 eur od 3.1.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Súd žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica na Okresný súd Nové Zámky dňa 7.2.2019 uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 100 eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 27.11.2015 k uzatvoreniu zmluvy o zápožičke č. 476186 podľa § 2390 a nasl. z.č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka a zákona č. 145/2010 Sb., a to tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o zápožičke, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 eur a to do 25.12.2015. V zmysle uvedenej zmluvy boli celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jej dlh splatným dňa 26.12.2015. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ bol oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru a to buď emailom alebo sms-správou alebo písomne. Veriteľ bol oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku. Žalobca mal vyzývať žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zaslaných formou sms-správ alebo mailov, na ktoré žalovaná nereagovala, pričom mali byť zaslané 4 upomienky ( zo dňa 28.12.2015, 29.12.2015, 24.3.2016, 30.3.2016) a v súlade s dohodnutými podmienkami VPPÚ vznikla povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi 12 eur za zaslané upomienky. Dňa 20.9.2017 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu, pričom žalovaná žiadnu platbu neuhradila.
2. Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu - a to žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 18.3.2019 ospravedlnil
neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním ako aj s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti a neprítomnosti žalobcu. Zároveň súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňom 14.3.2019, ktorá telefonicky dňa 3.4.2019 o 8.30 hod. pred otvorením pojednávania ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu choroby a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a to výpisom z obchodného registra, Zmluvou o výpožičke, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, dohodou o zrážkach zo mzdy, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, potvrdením o zaslaných upomienkach, platobný rozkaz, výzvou Okresného súdu Banská Bystrica a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Zo zmluvy o zápožičke (zápůjčce) č. XXXXXX z 27.11.2015 vyplýva, že spoločnosť Minihotovost a.s. , IČO: 04355211 ako veriteľ poskytla žalovanej úver vo výške 100 eur s odmenou 28 eur splatný do 25.12.2015. Žalovaná sa zaviazala vrátiť sumu 128 eur. Zmluva má podobu elektronického dokumentu. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Veriteľ sa zaviazal prostriedky poskytnúť do dvoch dní odo dňa uzavretia zmluvy.
5. Žalovaná sa k žalobnému návrhu, ktorý jej bol spolu s prílohami a poučeniami doručený dňa 19.2.2019 (doručenka č.l. 52) nevyjadrila a nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, preto ich súd považoval za nesporné.
6. Z výpisu z Obchodného registra na žalobcu mal súd preukázané, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. IČO: 35852453, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila právnu formu.
7. Z predložených výziev z 28. 12.2015, 29.12.2015, 24.3.2016, 30.3.2016 mal súd preukázané, že žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy elektronickými upomienkami.
8. Podľa čl. 6 odsek 1 písmeno b) NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Podľa § 1 odsek 3 písmeno l) z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 30.09.2015 do 22.12.2015 spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 52 odsek 1 až 4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 01.11.2015 do 22.12.2015 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 odsek 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 odsek 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa §53 odsek 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 odsek 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 232 odsek 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola v prevažnej časti dôvodná. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca tvrdí a žalovaná nepopiera, že dňa 27.11.2015 uzavreli zmluvu podľa § 2390 a nasl. z.č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka a zákona č. 145/2010 Sb., ktorú súd v zmysle čl. 6 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008, keď súd mal preukázané z Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť aj do krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, keď služby poskytuje cez slovenskú webovú stránku www.minipozicka.sk a preto uvedený vzťah podriadil a posudzoval v zmysle § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobcom resp. jeho právnym predchodcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi
- spotrebiteľovi. Výška úveru bola dohodnutá na 100 eur a splatnosť bola dohodnutá na 25.12.2015. Žalovaná prostriedky úveru riadne a včas nevrátila. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie ( cez internet), povinná písomná forma sa teda považuje za zachovanú. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatňuje len zaplatenie istiny bez dohodnutej odplaty vo výške 28 eur, súd platnosť dojednania odplaty za poskytnutý úver neskúmal. Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 100 eur, ktorú sumu žalovaná v dohodnutej dobe riadne nevrátila a v sporovom konaní skutkové tvrdenia žalobcu nerozporovala, súd mu priznal žalovaný nárok vo výške 100 eur.
10. Žalovaná sa so zaplatením peňažného dlhu dostala do omeškania po splatnosti úveru a preto vznikol žalobcovi popri práve na zaplatenie istiny aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaná mala vrátiť dlžnú sumu do 25.12.2015, kedy nastala splatnosť úveru a žalovaná bola nasledujúci deň po splatnosti už preukázateľne v omeškaní a preto ju súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 3.1.2016 tak, ako si ho uplatnil žalobca a to v zmysle § 517 odsek 2 OZ s poukazom na nariadenie vlády č. 87/95 Zb. účinné v čase vzniku omeškania (pri základnej úrokovej sadzbe ECB platnej ku dňu 25.12.2015 vo výške 0,05% k prvému dňu omeškania) a vo zvyšnej časti súd žalobu v časti výšky úroku z omeškania zamietol.
11. Súd zamietol žalobu aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur, keď je názoru, že dojednanie o nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky v čl. IV. predloženej zmluvy je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V ustanovení čl. IV. predloženej zmluvy je dojednanie, že žalobcovi patrí paušálna náhrada nákladov spojená s upomienkou vo výške 3 eur. Takýto spôsob dojednania umožňuje žalobcovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky tým, že žalovanému bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne podstatné náklady) a za každú si môže uplatniť náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 3 eur. Spotrebiteľ si už v čase uzavretia zmluvy musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti. Ak sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky dojednané tak, že ich výška závisí v podstate
výlučne na vôli veriteľa, ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v súlade s § 53 odsek 5 OZ neplatné.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p., pričom súd zisťoval pomer úspechu strán sporu, ktorý určil vo výške 89 % : 11 %, pričom rozdiel pomerných úspechov v prospech žalobcu predstavuje 78 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).