Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30C-478-2014.pdf
PDF · 102.4 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/478/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobkyne: Y. F., W. T.. I. XXXX/XX, X., zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. O., W. O. XXX, 2/ N. O., W. Q. XXX, obaja zast. advokátkou: JUDr. Jana Dráčová, so sídlom Čajakova 7, Bratislava, o určenie, že vec patrí do BSM, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec O., okres O., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX Katastrálneho odboru Okresného úradu Galanta ako stavba súp. č. X - altánok, postavený na parcele č. CKN XXX/X, stavba súp. č. X - sklad náradia, postavený na parcele č. CKN XXX/X stavba súp. č. X - garáž, postavená na parc. č. CKN XXX/X, stavba súp. č. X - sklad náradia, postavená na parcele č. CKN XXX/X. II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 8.11.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon označený ako kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe, je neplatný a že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto v žalobe špecifikovaných nehnuteľností. Zároveň sa domáhala i náhrady trov konania.
2. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovaných v 1. a 2. rade, výsluchom žalobkyne a žalovaného v 1. rade, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobkyňa uviedla, že sa žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25C/36/2012 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/386/2010-51 zo dňa 16.6.2011, ppl. dňa 19.7.2011, pričom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov špecifikovala nehnuteľnosti patriace do vyporiadavaného BSM, keď v priebehu konania došlo k rozčleneniu parc. č. XXX/X o výmere 494 m2, a to geometrickým plánom č. X-X/XXXX č. z. XXX/XXXX, na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2, na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2 a na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2. Žalovaný v 1. rade v priebehu konania o vyporiadanie BSM stavby postavené za trvania manželstva na tejto následne rozčlenenej parcele nechal zapísať do katastra nehnuteľností.
Následne predmetné nehnuteľnosti previedol na svoju dcéru, žalovanú v 2. rade, o ktorom prevode žalobkyňa nemala vedomosť a nedala naň súhlas.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení uviedli, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade za trvania manželstva kúpou nadobudli pozemky a rodinný dom špecifikované v žalobe s tým, že v čase nadobudnutia boli na pozemku staré drobné stavby, ktoré boli počas trvania manželstva odstránené a na ich mieste boli žalovaným v 1. rade postavené nové objekty, a to garáž, altánok a dva sklady náradia. Žalovaný v 1. rade ich postavil skoro výlučne sám s minimálnou pomocou tretích osôb, nakoľko išlo o jeho hobby. Aj keď uvedené objekty začal stavať už za trvania manželstva, práve preto že išlo o jeho hobby, boli dokončené až niekoľko rokov po zániku BSM a k úplnému dokončeniu došlo až v roku 2013, kedy dal žalovaný v 1. rade vyhotoviť v žalobe spomínaný geometrický plán a stavby dal zapísať. Keďže ich postavil sám, bez akejkoľvek osobnej alebo finančnej pomoci žalobkyne a dokončil ich po rozvode manželstva, mal za to, že sú jeho výlučným vlastníctvom, teda na prevod nepotreboval súhlas žalobkyne. Preto aj nakladanie so zapísaným vlastníctvom považoval za oprávnené a zmluvu, ktorú uzavrel so žalovanou v 2. rade považuje za platnú.
6. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade, ktorou prišlo k prevodu nehnuteľností v kat. úz. O. zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX a zároveň určenia, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Dôvodil, že predmetné nehnuteľnosti boli ako trvalé stavby postavené žalobkyňou a žalovaným v 1. rade za trvania ich manželstva, a preto patria do BSM, o ktorého vyporiadanie sa vedie súdne konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 25C/36/2012. V priebehu konania (o vyporiadanie BSM) prišlo k zápisu už postavených stavieb na LV a následne k ich prevodu z odporcu v 1. rade na odporkyňu v 2. rade. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že prípadným rozhodnutím súdu bude priamo dotknuté právo žalobkyne, nakoľko bez tohto rozhodnutia nie je možné vykonať vyporiadanie BSM v konaní sp. zn. 25C/36/2012. Toto konanie má zákonom stanovený okruh účastníkov konania, ktorým ale nie je žalovaná v 2. rade, pričom prípadným rozhodnutím súdu a záverom o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do vyporiadania BSM by bolo priamo dotknuté jej vlastnícke právo podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa musí domáhať jednak určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ako aj toho, že je so žalovaným v 1. rade bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností samostatným návrhom voči žalovanému v 1. rade ako aj žalovanej v 2. rade, ktorá nie je stranou sporu v konaní o vyporiadanie BSM. Mal za to, že samotný výrok o tom, že nehnuteľnosti patria do BSM nevylučuje aj výrok o tom, že predmetný právny úkon uzatvorený medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade je neplatný. Uviedol, že žalobkyňa stavby, vo vzťahu ku ktorým sa domáha určenia, že patria do jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným v 1. rade, nepoňala do návrhu na vyporiadanie BSM z dôvodu, že v čase podania návrhu tieto stavby neboli zapísané na liste vlastníctva a až v priebehu konania o vyporiadanie BSM sa o týchto stavbách dozvedela a zistila, že sú zapísané v prospech žalovanej v 2. rade. V dôsledku zmien - vytvoreniu nových parciel v zmysle geometrického plánu došlo potom v priebehu konania o vyporiadanie BSM aj k úprave návrhu. Poukazoval, že žalobkyňa bola v konaní o vyporiadanie BSM súdom odkázaná na podanie novej žaloby, pretože súd v rozhodnutí o vyporiadanie BSM musí rozhodnúť o tom, ktorému z manželov prisúdi tú ktorú vec patriacu do BSM a zároveň musí rozhodnúť aj o náhrade za vyrovnaní podiel.
7. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade v konaní uviedla, že pri kúpe domu existovala pri dome drobná nehnuteľnosť, ktorá však nezostala v pôvodnej výstavbe a počas manželstva došlo ku zmene jej stavebnotechnického charakteru, bola zbúraná jej časť a na mieste zbúranej časti postavený následne altánok. Potvrdila, že všetky drobné stavby boli stavané už v čase manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, avšak k ich úplnému dokončeniu došlo až po rozvode manželstva. Žalovaný v 1. rade mal za to, že ide o jeho výlučné vlastníctvo. Žalovaná v 2. rade mala a má za to, že tieto drobné stavby nadobudla od vlastníka, a nevidí dôvod prečo by nemala byť ich vlastníčkou aj naďalej. Pokiaľ ide o vyporiadanie BSM poukazovala, že žalobkyňa doposiaľ nežiadala, aby dom, drobné stavby a pozemky boli prikázané do jej výlučného vlastníctva. Vzhľadom na vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade mala za to, že žalobkyňa de facto nemá záujem o vlastnenie domu a drobných stavieb, ale má záujem len o finančné vyrovnanie, a preto nie je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení. Žalovaný v 1. rade bol v právnom omyle v tom, že považoval vec za vzniknutú až po jej úplnom dokončení a zápisom do katastra nehnuteľností. Tento právny omyl vyplynul z toho, že náš právny poriadok v žiadnom ustanovení nehovorí o tom, kedy vec vznikla, pričom ide o omyl ospravedlniteľný u človeka,
ktorý nemá právnické vzdelanie. Žalobu žiadala zamietnuť dôvodiac nedostatkom naliehavého právneho záujmu a poukázala, že už v konaní o vyporiadanie BSM dal žalovaný vyhotoviť odborné stanovisko, v ktorom bola určená hodnota týchto vecí v roku 2014 a súhlasil s tým, aby sa hodnota započítala pri vyporiadaní BSM. Ďalej poukázala na právnu vetu z rozhodnutia H. XX/XXXX, že kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu, dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti.
8. K argumentácii právnej zástupkyne žalovaných, že žalobkyňa má záujem len na finančnom vyrovnaní, právny zástupca žalobkyne uviedol, že to, či má záujem o drobné stavby a nehnuteľnosti bude predmetom vyporiadania BSM, avšak v záujme žalobkyne je, aby tieto nehnuteľnosti boli zahrnuté do masy BSM, a aby bolo rozhodnuté, že sú predmetom vyporiadania BSM. V prípade, ak bude žalobkyni vyplácaný vyrovnávací podiel, aby bola doňho zahrnutá hodnota týchto nehnuteľností.
9. Z výpovede svedka Q. C., zaťa žalobkyne a žalovaného 1/, vyplynulo, že sa podieľal na stavbe pivnice v roku 2001 alebo 2002, a to na jej dokončení, v tom čase bola dokončená aj garáž.
10. Z výpovede svedka F. S., syna žalobkyne, vyplynulo, že žil so stranami sporu v jednej domácnosti, pričom spoločne so žalovaným 1/ a tretími osobami pristavili garáž a pivnicu, asi v roku 2002 podieľal sa aj na dokončovacích prácach na garáži, upravoval terén, kopal pivnicu, všetko v roku 2002.
11. Súd vo veci rozhodol rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 30C/478/2014-93 zo dňa 28.06.2016 tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej miere.
12. Odvolací súd o odvolaní žalobkyne rozhodol rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/116/2017-133 zo dňa 28.03.2018 tak, že prvostupňový rozsudok v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ potvrdil (v ktorej časti je predmetné konanie t.č. právoplatne skončené) a vo zvyšnej zamietajúcej časti o určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, vrátane výroku o náhrade trov konania, prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
13. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
14. Podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
15. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
16. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
17. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
18. Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
19. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
20. Predmetom konania je určovacia žaloba.
21. Z Listu vlastníctva č. XXX (dátum vyhotovenia XX.X.XXXX) pre kat. úz. Galanta, Okres Galanta, Obec O., vyplýva, že navrhovateľka a odporca v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 216 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 127 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 2289 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X, v podiele 1/1.
22. Z Listu vlastníctva č. XXX (dátum vyhotovenia 10.12.2014) pre kat. úz. Galanta, Okres Galanta, Obec O., vyplýva, že navrhovateľka a odporca v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 216 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 127 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 385 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 1904 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X, v podiele 1/1.
23. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. L., Okres Galanta, Obec O., vyplýva, že odporkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou stavieb so súp. č. X postavených na parc. č. XXX/X - altánok, na parc. č. XXX/ X - sklad náradia, na parc. č. XXX/X - garáž, na parc. č. XXX/X - sklad náradia, v podiele 1/1.
24. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že stavba - altánok a stavba - sklad náradia, postavený na parcele č. XXX/X, boli dokončené za trvania manželstva strán sporu a uvedené stavby patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
25. Vo vzťahu k ďalším dvom stavbám - garáž a sklad náradia postavené na parcele č. XXX/X konsenzus medzi stranami nebol, avšak z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí svedkov, mal súd za preukázané, že podstatná časť stavieb bola vyhotovená počas trvania manželstva strán sporu, po rozvode manželstva teda boli vykonané už len pre vznik veci daného charakteru nepodstatné dokončovacie práce, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/, ktorá uviedla, že žalovaný v 1. rade bol v právnom omyle v tom, že považoval vec za vzniknutú až po jej úplnom dokončení a zápisom do katastra nehnuteľností. Tento právny omyl vyplynul z toho, že náš právny poriadok v žiadnom ustanovení nehovorí o tom, kedy vec vznikla, pričom ide o omyl ospravedlniteľný u človeka, ktorý nemá právnické vzdelanie. Súd v súlade s právnym názorom žalobkyne a v súlade s ustálenou judikatúrou mal za to, že v konaní bolo preukázané, že vodorovné, zvislé a nosné konštrukčné prvky pevne spojené so zemou, ako aj charakteristické a určujúce prvky jednotlivých stavieb počas manželstva existovali, na základe čoho ich možno považovať ako veci nadobudnuté počas trvania manželstva a teda patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ust. § 143 OZ.
26. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný 1/ ako predávajúci v čase po rozvode manželstva strán sporu uzatvoril so žalovanou 2/ ako kupujúcou kúpnu zmluvu, na základe ktorej prišlo k prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, a to bez súhlasu žalobkyne. Vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol povolený pod Q. XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.
27. Žalobkyňa uvedenú zmluvu považuje za neplatnú podľa ust. § 40a OZ.
28. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Z osôb dotknutých relatívne neplatným právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto ju sám spôsobil. Ide aj o manžela, ktorý konal bez súhlasu druhého manžela v nie bežných veciach. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. To znamená, že napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný. Ak účastník alebo účastníci neuznávajú opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti, nezostáva im nič iné, než požiadať o ochranu súd. Dovolávať sa neplatnosti voči účastníkom právneho úkonu možno buď bezprostredne oznámením, alebo námietkou v civilnom sporovom konaní, alebo žalobou (vzájomnou žalobou) na začatie civilného sporového konania.
29. Žalobkyňa v danom prípade zvolila formu dovolania sa relatívnej neplatnosti žalobou iniciujúcou civilné sporové konanie podanou súdu pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, a to dňa 11.12.2014. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že rozhodnutím súdu bude priamo dotknuté právo žalobkyne, nakoľko bez tohto rozhodnutia nie je možné vykonať vyporiadanie BSM v konaní sp. zn. 25C/36/2012. Toto konanie má zákonom stanovený okruh strán sporu, ktorým ale nie je žalovaná v 2. rade, pričom prípadným rozhodnutím súdu a záverom o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do vyporiadania BSM by bolo priamo dotknuté jej vlastnícke právo podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie opísané konštatovanie súdu, a síce, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Galanta, Okres Galanta, Obec O., so súp. č. X postavených na parc. č. XXX/X - altánok, na parc. č. XXX/X - sklad náradia, na parc. č. XXX/X - garáž, na parc. č. XXX/X - sklad náradia, ktoré sú t.č. zapísané na žalovanú 2/ ako výlučnú vlastníčku, patria podľa ust. § 143 OZ, postupujúc podľa ust. § 145 ods. 1 druhej vety OZ, na platný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol potrebný súhlas žalobkyne ako bezpodielovej spoluvlastníčky. Za bežné možno považovať totiž len také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Súdna prax za bežnú vec nepovažuje právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí.
30. Na margo procesnej obrany žalovaných prezentovanej ich právnou zástupkyňou, a to odvolanie sa na právnu vetu rozhodnutia H. XX/XXXX, že „ kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu, dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti“, súd udáva do pozornosti, že táto právna veta nie je aplikovateľná na predmetný spor, nakoľko ide o skutkovo odlišnú situáciu, o riešenie vlastníckeho práva potenciálneho následného nadobúdateľa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t.j. situáciu, kedy by žalovaná 2/ ako nadobúdateľka vlastníckeho práva na základe právneho úkonu napadnutého podľa ust. § 40a OZ previedla vlastnícke právo na ďalší subjekt.
31. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe vo zvyšnej časti vyhovel ako dôvodnej.
32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, pomer úspechu obidvoch strán je vzhľadom na znenie žalobného petitu zhruba rovnaký, súd teda rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.