Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpeného: JUDr. Marián Jusko, advokát so sídlom Rači potok 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, Starohájska 3, 917 10 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ- TT-9-003/2017-PK zo dňa 18.12.2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Riaditeľ obvodného oddelenia PZ Trnava, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave Krajského riaditeľstva PZ v Trnave disciplinárnym rozkazom č. 4 zo dňa 09.10.2017 uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil zavineným porušením povinnosti ustanovenej podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. tým, že v rozpore s ustanoveniami: v bode 1/ ako policajt, ktorý podľa čl. 13 nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru vykonával stálu službu a podľa čl. 4 predmetného nariadenia policajt vykonáva stálu službu v služobnej rovnošate pričom je vyzbrojený pištoľou s určeným počtom nábojov, čím podľa výstupu z kontroly konal v rozpore, pretože službu vykonával v čiernom tričku, bez hodnostného označenia a menovky čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 8 písm. c) Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 39/2009 o pravidlách nosenia služobnej rovnošaty Policajného zboru, rovnošaty hudby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a rovnošaty letca v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nariadenie ministra vnútra SR č. 39/2009“), v bode 2/ pri vstupe do miestnosti nepodal nadriadenému hlásenie, čím konal v rozpore s čl. 4 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nariadenie ministra vnútra SR č. 86/1997“).

2. V odôvodnení disciplinárneho rozkazu riaditeľ OO PZ Trnava uviedol, že na podklade zápisu v knihe kontrol zo dňa 19.8.2017 bolo zistené zástupcom riaditeľa OR PZ v Trnave pplk. PhDr. Z. E., že počas kontroly dňa 19.08.2017 v čase o 22,30 hod. nebol ppráp. Z. D. ustrojený, nemal menovku, hodnostné označenie a oblečené mal na sebe čierne tričko, pri vstupe do miestnosti nadriadenému nepodal hlásenie. Na podklade tohto zistenia bol v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňa 06. 09. 2017 ppráp. Z. D. požiadaný o písomné vyjadrenie sa k danej veci. Vyjadrenie bolo potrebné predložiť nadriadenému v lehote do 15.30 hod. dňa 08.09.2017.

3. Ppráp. Z. D. (ďalej „žalobca“) svoje písomné vyjadrenie predložil v určenej lehote, pričom z tohto vyplynuli v podstate tieto podstatné skutočnosti: „Dňa 19.08.2017 v čase od 19,00 hod do 07,00 hod dňa 20.8.2017 vykonával stálu službu na OO PZ Trnava, pričom bol riadne pripravený a ustrojený. Pri preberaní služobných zbraní si nedopatrením ušpinil služobnú polokošeľu zelenej farby, prezliekol sa do čierneho služobného trička pretože ostatné zelené polokošele mal v tom čase doma, pripravené na vyčistenie a nechcel prichádzať do kontaktu s občanmi ušpinený. Po ukončení bezpečnostných opatrení časom o 22,00 hod. po upozornení nadriadeným závadu odstránil, požičaním si zelenej polokošele od kolegu.

Nadriadenému nepodal hlásenie pri vstupe do miestnosti, pretože v priestoroch stálej služby bola vyššia koncentrácia príslušníkov PZ, jeho pozornosť bola upriamená na preberanie služobnej výstroje a výzbroje a administratíva s tým spojená, pričom si nevšimol nadriadeného včas a z toho dôvodu nebolo podané hlásenie.“

4. S poukazom na zistený skutkový stav a na ustanovenia § 47, 48 ods. 3 písm. a), § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol dňa 24.07.2017 preukázateľne oboznámený na porade riaditeľa OO PZ Trnava (evidované v spise pod sp. zn. ORPZ- TT-OPP3-13-007/2017) so všetkými ustanoveniami v súvislosti s porušením pravidiel nosenia služobnej rovnošaty, t. j. N MV č. 39/2009 a vyhlášky č. 151/2009 v znení neskorších predpisov a v súvislosti s porušením pravidiel služobnej zdvorilosti s N MV SR č. 86/1997 v znení neskorších predpisov, nadriadený žalobcu v disciplinárnom rozkaze vyhodnotil, že žalobca dňa 19.08.2017 v čase od 19,00 hod. do 07,00 hod. dňa 20.08.2017 nevykonával službu v zákonných intenciách, hoci s týmito bol preukázateľne riadne oboznámený. Ďalej v disciplinárnom rozkaze uviedol, že o predmetnom skutku majúceho znaky disciplinárneho previnenia sa nadriadený ppráp. Z. D. dozvedel dňa 21.08.2017.

5. Uloženie druhu trestu disciplinárneho opatrenia za predmetné disciplinárne previnenie žalobcu riaditeľ OO PZ Trnava dôvodil prihliadnutím na povahu daného protiprávneho konania policajta. Pri posudzovaní závažnosti konania, ktorým došlo k porušeniu citovaných ustanovení interného predpisu, vzal do úvahy doterajší postoj menovaného policajta k plneniu jeho služobných povinností, ktoré mali najväčší vplyv na výber zvoleného disciplinárneho opatrenia. V tejto súvislosti nadriadený žalobcu uviedol, že ppráp. Z. D. bolo doteraz uložené jedno disciplinárne opatrenie. Pri rozhodovaní o druhu ukladaného disciplinárneho opatrenia sa prihliadalo aj na hodnotenie policajta v rámci hodnotiaceho systému PZ. V rámci tohto bol za rok 2015 hodnotený stupňom „B“. V rámci roku 2016 bol hodnotený stupňom „C“. Posúdením všetkých týchto okolností nadriadený dospel k záveru, že na nápravu menovaného policajta nepostačuje uloženie výčitky podľa § 54 zákona o štátnej službe. Podmienkam ustanoveným v § 56 ods. 2 tohto zákona bude primerane zodpovedať písomné pokarhanie. Závažnejšie, resp. vyššie disciplinárne opatrenie by v tomto prípade bolo podľa rozhodnutia nadriadeného z hľadiska okolností určujúcich druh disciplinárneho opatrenia neprimerané.

6. Na odvolanie žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu č. 4 zo dňa 09.10.2017 žalovaný, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, rozhodnutím č. ORPZ- TT-9-003/2017-PK zo dňa 18.12.2017, podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a stotožniac sa so skutkovými a vecnými závermi správneho orgánu prvej inštancie, predmetný disciplinárny rozkaz potvrdil.

7. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že v zmysle čl. 4 ods. 1 NMV SR č. 39/2009 policajt môže rozhodnúť o zostave služobnej rovnošaty vzhľadom na okolnosti štátnej služby a klimatické podmienky, ak o nej nerozhodol nadriadený, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že žalobca neprihliadol na to, že o zložení rovnošaty musí policajt rozhodnúť v súlade s NMV SR č. 39/2009 a vyhláškou MV SR č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate PZ a jej vyobrazení v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenia čl. 19 od. 8 písm. b) NMV SR č. 39/2009, v zmysle ktorých si policajt vzhľadom na klimatické podmienky môže odložiť : 1. bundu trojštvrťovú vzor 98

2. bundu trojštvrťovú zimnú vzor 98 3. bundu trojštvrťovú s odopínateľnou vložkou 4. bundu trojštvrťovú pre dopravnú políciu 5. blúzu vzor 98 6. blúzu letnú vzor 98 7. bundu krátku vzor 98 8. bundu krátku letnú vzor 98 9. bundu krátku vzor 07 10. pulóver vzor 98 11. termobundu 12. bundu celoročnú 13. bundu celoročnú reflexnú 14.vestu 15. bundu trojštvrťovú zimnú 16. bundu trojštvrťovú zimnú reflexnú, pričom z čl. 19 ods. 8 písm. c) NMV SR č. 39/2009 priamo vyplýva, že namiesto odložených súčastí služobnej rovnošaty uvedených v písm. b) nosí: 1. košeľu s dlhými rukávmi vzor 98 2. košeľu s krátkymi rukávmi vzor 98 3. košeľu bielu s dlhými rukávmi vzor 98 4. košeľu bielu s krátkymi rukávmi vzor 98 5. košeľu rozhalenku vzor 98 6. košeľu rozhalenku bielu vzor 98 7. polokošeľu čiernu s krátkymi rukávmi s nápisom „POLÍCIA“ 8. polokošeľu bielu s krátkymi rukávmi s nápisom „POLÍCIA“ 9. polokošeľu s krátkymi rukávmi zelenú s nápisom „POLÍCIA“.

8. V súvislosti s ustrojením policajta žalovaný ďalej dôvodil znením čl. 19 ods. 9 NMV SR č. 39 /2009, podľa ktorého, ak policajt nosí pod košeľou s dlhými rukávmi vzor 98, alebo pod košeľou s krátkymi rukávmi vzor 98 tielko, tričko čierne s krátkymi rukávmi, tričko čierne s dlhými rukávmi, termotričko čierne alebo termotričko biele nesmie byť viditeľné vo výstrihu košele. Toto tvrdenie korešponduje s ustanoveniami čl. 20 ods. 3 NMV SR č. 39/2009, kde je uvedené, že policajt môže namiesto bundy vzor 07 zelenej nosiť košeľu s krátkymi rukávmi vzor 98, košeľu bielu s krátkymi rukávmi vzor 98, košeľu s dlhými rukávmi vzor 98, košeľu bielu s dlhými rukávmi vzor 98, polokošeľu s krátkymi rukávmi zelenú s nápisom „POLÍCIA“, polokošeľu s krátkymi rukávmi čiernu s nápisom polícia, alebo polokošeľu s krátkymi rukávmi bielu s nápisom polícia, zasunuté do nohavíc vzor 07. Podľa žalovaného z uvedeného jednoznačne vyplýva, ktoré výstrojné súčiastky musí mať policajt ako vrchnú časť oblečenia a ak si ho odloží, akou výstrojnou súčiastkou ju musí nahradiť, pričom špecifikuje dostatočný počet výstrojných súčiastok na to určených.

9. Ohľadom odvolacej námietky žalobcu, že sa pri výkone služby zašpinil, žalovaný v rozhodnutí druhého stupňa dôvodil, že žalobca nikde neuviedol, k akému znečisteniu uniformy prišlo a v akom rozsahu, žalobca taktiež neuviedol, či sa zašpinil mimoriadne alebo k tejto skutočnosti prichádza pravidelne. Na možnosť riešenia uvedených situácií žalovaný poukázal citáciou ustanovenia čl. 16 ods. 1 NMV SR č. 39/2009, podľa ktorého ak pri výkone štátnej služby môže dôjsť k zvýšenému znečisteniu služobnej rovnošaty, môže policajt nosiť : a) služobnú rovnošatu poľnú vzor 85 alebo b) služobnú rovnošatu poľnú vzor 97. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v zmysle usmernenia Prezídia PZ evidovaného pod spisovou značkou PPZ-OPP-625-013/2015 pri vykonávaní administratívnych prác, čo výkon stálej služby na OO PZ prvého typu jednoznačne je, mal mať oblečenú služobnú rovnošatu vzor 98, a nie vzor 07, ktorú mal oblečenú žalobca. V nadväznosti na uvedené žalovaný citoval súčasti, ktoré policajt nosí na služobnej rovnošate podľa čl. 17 ods. 1 NMV SR č. 39/2009 :

a) číslo identifikačné 1. kovové päťmiestne 2. vyšívané šesťmiestne alebo 3. číslo identifikačné na služobnej rovnošate poľnej vzor 85 alebo na služobnej rovnošate poľnej vz. 97 ak zakročuje pod jednotným velením podľa osobitného predpisu

b) znak rukávový vyšívaný so štátnym znakom SR a s nápisom

c) menovku policajta kovovú alebo vyšívanú a

d) označenie hodnostné kovové alebo vyšívané.

10. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, napádajúcou nesprávnu kvalifikáciu konania žalobcu nadriadeným podľa ustanovenia čl. 4 ods. 5 aplikácii NMV SR č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore, ako aj v súvislosti s tvrdením žalobcu, že nadriadený mal viesť disciplinárne konanie voči všetkým policajtom nachádzajúcim sa v miestnosti v čase príchodu nadriadeného, z ktorých jeden z nich mal v zmysle čl. 4 ods. 6 NMV SR č. 86/1997 upozorniť žalobcu predpísaným spôsobom na prítomnosť nadriadeného (keďže podľa žalobcu išlo o zhromaždenie, pretože na jednom mieste bolo prítomných tri a viac policajtov), žalovaný poukázal na novelizované a aktuálne znenie čl. 4 ods. 6 NMV SR č. 86/1997, ktoré upravuje zdvorilostné správanie policajta pri vstupe do miestnosti nadriadeného. Ďalej žalovaný dôvodil, že ustanovenia, na ktoré sa žaloba v odvolaní odvolával, sú v aktuálnom znení citovaného nariadenia MV SR č. 86/1997 uvedené v odseku 7 čl. 4 („Na uvítanie nadriadeného na služobných poradách, zhromaždeniach a aktívoch sa velí so slovami páni dôstojníci alebo páni práporčíci.“). K aplikácii tohto ustanovenia žalovaný v rozhodnutí druhého stupňa dôvodil, že toto sa používa na pracovných poradách, zhromaždeniach a aktívoch, pričom žalobca si mýli pojmy zhromaždenie a verejne.

II. Žaloba a jej dôvody

11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. 12. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ako aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave, ďalej, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval a nebral do úvahy jeho argumenty. Žalobca pripustil, že odvolací orgán síce odôvodnil svoje rozhodnutie, avšak nezohľadnil vysvetlenie žalobcu v súvislosti so zašpinením služobného odevu a rovnako nezohľadnil vysvetlenie, že žalobca pri plnení dôležitejších služobných povinností - (manipulácia so zbraňami) nezaregistroval príchod nadriadeného a nikto žalobcu na príchod nadriadeného neupozornil, hoci boli v miestnosti viacerí. Taktiež žiaden z podriadených policajtov nepodal hlásenie. 13. Z uvedených dôvodov žalobca považuje administratívne rozhodnutia oboch stupňov za nepreskúmateľné, zmätočné a šikanózne. 14. Opätovne popísal skutkový dej, že v čase, keď vykonával popísanú činnosť, si zašpinil služobnú polokošeľu, čo bolo spôsobené v dôsledku plnenia pracovných povinností, pretože toto zašpinenie bezprostredne súviselo s asistenciou pri výstroji a výzbroji policajtov. Situáciu žalobca vyriešil tým spôsobom, že sa rozhodol prezliecť z polokošele do krátkej bundy vz. 07, pod ktorú si ako spodnú vrstvu dal čierne tričko bez označenia s nápisom „Polícia“. Identifikačné štítky a hodnostné označenie zo zašpinenej polokošele umiestnil na krátku bundu vz. 07. Po návrate do priestorov stálej služby žalobca zistil, že pracovné činnosti v súvislosti s výstrojou a výzbrojou policajtov a pracovné činnosti spojené s evidenciou uložených zbraní a streliva, ešte nie sú ukončené. Vzhľadom na klimatické podmienky v priestoroch stálej služby OO PZ Trnava, s prihliadnutím na plánovanú činnosť, si žalobca vyzliekol krátku bundu vz. 07, na ktorej boli všetky označenia v zmysle interných právnych predpisov. Týmto úkonom chcel predísť opätovnému znehodnoteniu odevu, napríklad prepotením čierneho trička ako spodnej vrstvy, čo by znamenalo, že by bol do konca služby odkázaný na výkon stálej služby v rozpore s internými právnymi predpismi. V tejto súvislosti žalobca uviedol: „Keďže na čierne tričko s nápisom „Polícia“ nie je možné pripevniť hodnostné označenie a identifikačné štítky, vykonával som pracovné činnosti bez týchto označení, ktoré bolo upevnené na krátku bundu vz. 07. Vzhľadom na okolnosti vzniknutej situácie mám ale za to, že som neporušil N MV SR č. 39/2009. Po ukončení výkonu týchto činností som si opätovne obliekol krátku bundu vz. 07 ako vrchný odev, už aj s hodnostným označením.“ 15. Žalobca mal za to, že konal zodpovedne. V rámci popisu pracovnej činnosti si v danej chvíli riadne plnil všetky pracovné povinnosti, čo v konečnom dôsledku nenamietal ani samotný zástupca riaditeľa OR PZ Trnava. Riaditeľ OO PZ Trnava vo svojom Disciplinárnom rozkaze poukazoval na porušenie ustanovenia čl. 19 ods. 8 písm. c) N MV SR č. 39/2009. Podľa názoru žalobcu nadriadený zámerne opomenul ostatné ustanovenia citovaného článku, v súlade s ktorými žalobca postupoval a konal. Konkrétne žalobca uviedol ustanovenie čl. 19 ods. 8 písm. b) bod 9 N MV SR č. 39/2009 - „Policajt vzhľadom na klimatické podmienky môže si odložiť bundu krátku vzor 07“. V zmysle čl. 4 ods. 1 N MV SR č. 39/2009 „Policajt sa môže v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov a ustanoveniami tohto nariadenia rozhodnúť o zostave služobnej rovnošaty, rovnošaty hudby a rovnošaty letca vzhľadom na okolnosti štátnej služby a klimatické podmienky, ak o nej nerozhodol nadriadený.“ V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že po rozhodnutí nadriadeného o tom, že si má žalobca zaobstarať polokošeľu, na ktorú bude možné upevniť hodnostné označenie a identifikačné štítky, tak žalobca urobil. Preto ani v tomto prípade neporušil interné právne predpisy Policajného zboru. S poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 3 N MV SR č. 39/2009, podľa ktorého „Služobnú rovnošatu, rovnošatu hudby a rovnošatu letca nemožno kombinovať s občianskym odevom a občianskou obuvou, ak ďalej nie je ustanovené inak.“, žalobca uviedol, že pri svojom rozhodovaní a svojej pracovnej činnosti postupoval tak, aby uvedené ustanovenie nariadenia MV SR č. 39/2009 neporušil. Žalobca zároveň vyjadril názor, že neporušil ani ustanovenie čl. 19 ods. 2 písm. c) N MV SR č. 39/2009 „Označenie hodnostné vyšívané sa upevňuje pomocou suchých zipsov na bundu krátku vzor 07.“ a taktiež neporušil ani ustanovenie čl. 20 ods. 1 citovaného nariadenia, podľa ktorého: „Policajt používa služobnú rovnošatu vzor 07 zelenú pri výkone štátnej služby, v čase služobnej pohotovosti na útvare Policajného zboru alebo inom určenom mieste, pri mimoriadnych bezpečnostných akciách, bezpečnostných opatreniach, pri služobnej príprave a pri obdobnej činnosti.“ 16. Vo vzťahu k disciplinárnemu trestu uloženému žalobcovi za údajné porušenie povinnosti podľa čl. 4 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, t. j. za to, že pri vstupe do miestnosti nepodal nadriadenému hlásenie, žalobca v žalobe namietal dôvodmi svojho konania, pričom uviedol: „...zástupcovi riaditeľa OR PZ Trnava som nepodal hlásenie ako stála služba OO PZ Trnava pri výkone služby z dôvodu, že som sa plne sústredil na riadny výkon svojich pracovných povinností, v dôsledku čoho som jeho prítomnosť na stálej službe nezaregistroval.“ V súvislosti s uvedeným konaním žalobca dôvodil popisom náročnosti a zodpovednosti činnosti referenta stálej služby pri výkone pracovných činností s výstrojou a výzbrojou, ktorá si vyžaduje absolútne sústredenie, pričom dal zároveň do pozornosti, že v predmetnej miestnosti sa v čase skutku nachádzal väčší počet policajtov. 17. K právnemu posúdeniu disciplinárnej zodpovednosti žalobcu, tento namietal nesprávnu aplikáciu čl. 4 ods. 5 N MV SR č. 86/1997 nadriadeným, pretože nevychádzal z celého kontextu predmetného nariadenia. Žalobca uviedol, že v dôsledku tejto procesnej chyby nadriadený opäť nesprávne právne kvalifikoval konanie žalobcu, v dôsledku čoho vydaný disciplinárny rozkaz trpí vadou vo výrokovej časti. 18. S poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 6 N MV SR č. 86/1997 žalobca dôvodil, že touto povinnosťou uvítania nadriadeného sú viazaní nielen tí príslušníci Policajného zboru, od ktorých sa to v danom momente očakáva, ale aj ostatní príslušníci Policajného zboru, ktorí sú na mieste prítomní. V nadväznosti na uvedené žalobca vyjadril názor, že hoci vyšší počet policajtov prítomných na stálej službe v danej chvíli nemožno považovať za zhromaždenie v pravom zmysle slova, pretože nariadenie MV SR č. 86/1997 pojem zhromaždenie nijako nešpecifikuje, s použitím analógie interných právnych predpisov a všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky žalobca považoval za zrejmé, že o zhromaždenie pôjde, ak je na jednom mieste prítomných 3 a viac policajtov. Preto mal žalobca za to, že v danom čase je povinný ten policajt, ktorý ako prvý zaregistruje nadriadeného, zvolať „páni práporčíci“, resp. „páni dôstojníci“ tak, ako je to uvedené v čl. 4 ods. 6 N MV SR č. 86/1997, čím upozorní policajta, od ktorého sa očakáva podanie hlásenia na to, že v miestnosti sa nachádza nadriadený. Z uvedeného výkladu citovaného ustanovenia žalobca odvodil, že ak viedol za predmetný incident nadriadený disciplinárne konanie voči žalobcovi, mal viesť toto disciplinárne konanie voči všetkým policajtom, ktorí sa nachádzali v miestnosti, pretože ani jeden z prítomných žalobcu na prítomnosť nadriadeného nijakým spôsobom neupozornil. Žalobca dodal, že v dôsledku vyššie popísaných pracovných činností, ktoré žalobca vykonával, bolo navyše celkom normálne, že prítomnosť nadriadeného nezaregistroval, aby nedošlo ku kardinálnej chybe v dôsledku nesústredenia sa žalobcu na prácu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tvrdenie riaditeľa OO PZ Trnava v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, že hlásenie bolo podané oneskorene (teda bolo vykonané), čo potvrdzuje skutočnosť, že oneskorené podanie hlásenia bolo dôsledkom sústredenia sa žalobcu na výkon jeho pracovných činností a nebol žalobcovi preukázaný úmysel na takéto konanie. Zároveň žalobca vo vzťahu k explicitne vyjadreným povinnostiam policajta zdraviť, poukázal na demonštratívny výpočet druhov činností policajta, kedy táto povinnosť na policajta nie je kladená - „Policajt nezdraví najmä pri...“ , upraveného v čl. 7 N MV SR č. 86/1997 (zrejme mal žalobca na mysli čl. 4 ods. 8 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky v znení jeho dodatkov - poznámka správneho súdu). V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že záujem Policajného zboru (vnútrorezortný záujem) na činnosti referenta stálej služby spojenej s evidenciou a vydávaním zbraní a streliva je jednoznačne mimoriadne vysoký, a preto mal riaditeľ OO PZ Trnava pri vyhodnotení konania žalobcu v danej situácii prihliadnuť aj na znenie čl. 4 ods. 8 N MV SR č. 86/1997. Zároveň žalobca v žalobe vyzval odvolací orgán, aby aj tento zhodnotil, či je vnútrorezortný záujem na včasnom podaní hlásenia nadriadenému vyšší, ako dôsledná evidencia zbraní a streliva.

19. Záverom žalobca zhrnul, že si svoje povinnosti plnil v zmysle právnych predpisov, pričom bežne dochádza na oddelení k popísaným alebo podobným situáciám u všetkých policajtov. Považoval za potrebné uviesť, že aj napriek zvýšeným nárokom kladeným na policajta pri výkone jeho povinností, má žalobca za to, že previnenia, ktoré sú mu kladené za vinu, sú vzhľadom na okolnosti vyslovene prehnané a nemajú nič spoločné s dodržiavaním právnych predpisov, sú v rozpore s dosiahnutím ich účelu. Zároveň žalobca vyjadril presvedčenie, že je trestaný len z dôvodu, že jeho nadriadený sa snaží, aby žalobca odišiel z oddelenia. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že nebol jediným policajtom, ktorý bol oblečený v tričku, a taktiež žiaden z prítomných policajtov nepodal nadriadenému hlásenie, avšak potrestaný bol ako jediný žalobca, čo považuje za diskrimináciu zo strany zamestnávateľa.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

20. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Mal za to, že disciplinárne konanie prebehlo v súlade so zákonom, vec bola správne právne posúdená, bol dostatočne zistený skutkový stav veci a preskúmavané rozhodnutia nemajú právne vady odôvodňujúce ich zrušenie.

22. Žalobné dôvody žalovaný označil za právne irelevantné a zopakoval dôvody preskúmavaného rozhodnutia uvedené v jeho odôvodnení.

23. Vo vzťahu k nedostatočnému ustrojeniu žalobcu počas výkonu služby žalovaný zopakoval, že v zmysle usmernenia Prezídia PZ evidovaného pod spisovou značkou PPZ-OPP-625-013/2015 mal mať žalobca pri vykonávaní administratívnych prác v rámci výkonu služby na OO PZ prvého typu oblečenú služobnú rovnošatu vzor 98, a nie vzor 07, pričom v zmysle čl. 16 ods. 1 N MV SR č. 39/2009 v prípade zvýšeného znečistenia služobnej rovnošaty pri výkone štátnej služby môže policajt nosiť služobnú rovnošatu poľnú vzor 85 alebo služobnú rovnošatu poľnú vzor 97. Zároveň žalovaný poukázal na povinné označenie služobnej rovnošaty špecifickými znakmi uvedenými v čl. 17 ods. 1 N MV SR č. 39/2009. K tvrdeniu žalobcu, že neporušil interné predpisy, pretože po zistení nadriadeného, že žalobca je ustrojený v rozpore s interným aktom riadenia, tento si na pokyn nadriadeného zaobstaral polokošeľu, na ktorú bolo možné upevniť hodnostné označenie a identifikačne štítky, žalovaný uviedol, že významovo ide o rovnaké tvrdenie, ako keby páchateľ krádeže uviedol, že ak vráti odcudzené veci, tak nejde o krádež. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že v miestnosti stálej služby sa nachádzalo viacero policajtov oblečených v čiernych tričkách, ktorí ukončili výkon služby v bezpečnostných opatreniach, žalovaný pripustil, že voči týmto policajtom nebola vyvodená zodpovednosť v disciplinárnom konaní, pretože títo policajti boli ustrojení do výkonu bezpečnostných opatrení, kde sa používajú čierne tričká, teda boli ustrojení v súlade so zaužívanou praxou, na rozdiel od žalobcu, ktorý bol ustrojený v rozpore s internými predpismi citovanými v napadnutom rozhodnutí žalovaného.

24. V súvislosti s disciplinárnym previnením spočívajúcim v nepodaní včasného hlásenia nadriadenému žalobcom, žalovaný pripustil, že na prítomnosť nadriadeného mohol žalobcu upozorniť ktorýkoľvek z prítomných policajtov, avšak s poukazom na obsah čl. 4 ods. 5 NMV SR č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení jeho dodatkov uviedol, že samotné hlásenie nemohol podať nikto iný ako žalobca, ktorý vykonával stálu službu („Policajt ktorý vykonáva štátnu službu, sa pri príchode nadriadeného pozdraví, predstaví sa pričom uvedie svoju hodnosť, priezvisko a služobné zaradenie, súčasne podá nadriadenému informáciu o doterajšom priebehu výkonu služby, ak si to povaha služby vyžaduje alebo ak to povaha služby umožňuje“.) Z uvedeného žalovaný vyvodil, že nikto z prítomných policajtov, ktorí končili službu v bezpečnostných opatreniach, nemohol mať informácie o doterajšom priebehu výkonu služby, nakoľko týmito informáciami nedisponovali vzhľadom k svojmu zaradeniu do výkonu služby. Naopak, všetky informácie o výkone služby, teda počet nahlásených udalostí, počet predvedených, prípadne zadržaných osôb, miesto a účel vyslania hliadok atď., sa sústreďujú na stálej službe, nakoľko stála služba vysiela hliadky na jednotlivé preverenia udalostí, zaznamenáva jednotlivé udalosti do protokolu udalostí, teda koordinuje činnosť príslušného obvodného oddelenia PZ. V nadväznosti na zistený skutkový stav žalovaný vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi dôvodil poukazom na skutočnosť, že žalobca po zaregistrovaní prítomnosti nadriadeného nepostupoval v súlade s uvedenými internými predpismi. Podľa žalovaného nešlo teda o diskrimináciu voči žalobcovi, ale o vyvodenie zodpovednosti za jeho konanie. Vo vzťahu k poukazu žalobcu, že v inkriminovanej situácii boli splnené podmienky na aplikáciu fakultatívnej úpravy výnimiek zdravenia nadriadených policajtami pri výkone stálej služby podľa ustanovení čl. 7 nariadenia MV SR č. 86/1997, žalovaný dôvodil zrejmým výkladom uvedeného ustanovenia, v zmysle ktorého ide o činnosti, pri ktorých by mohlo prísť k ohrozeniu života alebo zdravia, mohlo by prísť k nebezpečenstvu omeškania, prípadne by to nebolo vhodné vzhľadom na aktuálnu situáciu. Podľa názoru žalovaného, odoberanie zbraní po ukončení služby nie je takýmto prípadom, ide o internú záležitosť, kde policajt nedochádza do styku s občanom, nehrozí žiadne nebezpečenstvo z omeškania, je teda len na policajtovi vykonávajúcom stálu službu, ako si ju zorganizuje, pričom táto činnosť mohla byť kedykoľvek prerušená a žalobca mohol podať hlásenie. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrval na záveroch preskúmavaného disciplinárneho konania, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu interných predpisov.

25. V replike na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby žalobca pripustil, že zbrane by mali policajti odovzdávať čisté, ale z času na čas sa stane, že zbraň nie je dobre vyčistená, čo sa stalo práve v inkriminovaný deň. Žalobca zopakoval dôvody, pre ktoré po prezlečení znečistenej polokošele nebol ustrojený v bunde opatrenej hodnostným označením a identifikačnými štítkami, pričom zotrval na tvrdení, že dodržal ustanovenia predpisov v plnej miere. Opakovane dôvodil, že nadriadenému situáciu riadne vysvetlil a upovedomil ho o zašpinení polokošele v značnom rozsahu, ktorú si hneď, ako to bolo možné, zaobstaral. Preto žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom mal v žalobe opísať, v akom rozsahu k zašpineniu došlo. Žalobca uviedol, že z jeho strany nešlo ani len o nedbanlivosť, práve naopak, žalobca sa snažil dodržať všetky predpisy. Pokiaľ žalovaný odkazuje na čl. 16 ods. 1 NMV SR č. 39/2009, tak poukazoval i na tvrdenie žalovaného o čistote zbraní, a teda by pri takejto činnosti nemalo dôjsť k zvýšenému znečisteniu služobnej rovnošaty. Zopakoval, že rovnošatu vzor 07 zelenú je možné používať pri výkone štátnej služby, čo ustanovuje čl. 20 ods. 1 NMV SR č. 39/2009. K vyjadreniu žalovaného žalobca zároveň uviedol, že na OO PZ Trnava zastáva pozíciu referent UOZ (ustrojenie ako UOZ), ktorému vyplýva z náplne práce aj vykonávanie stálej služby, pričom poukázal na skutočnosť, že iných referentov UOZ, ktorí mali oblečené rovnaké výstrojné súčiastky ako žalobca (teda tričko), a to aj mimo bezpečnostných opatrení, nadriadený len upozornil a nepotrestal. Na dôkaz tohto tvrdenia žalobca priložil čestné prehlásenie referenta UOZ Z. B.. V nadväznosti na uvedené žalobca označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že všetci policajti boli ustrojení do výkonu bezpečnostných opatrení. K tvrdeniu žalovaného, že pri odovzdávaní a výdaji zbraní nedochádza k ohrozeniu života a zdravia, žalobca poukázal na skutočnosť, že v ten istý večer (19.08.2017), kedy bol žalobca skontrolovaný nadriadeným, prišlo na stálej službe k náhodnému výstrelu zo strany riaditeľa OO PZ Trnava, pplk. Mgr. Z. K., pričom v miestnosti bolo viacero príslušníkov, ktorí boli týmto konaním ohrození na živote a zdraví. Žalobca zdôraznil, že za uvedené disciplinárne previnenie bola daná riaditeľovi len výčitka. Disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie, zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, zákaz činnosti, prepadnutie veci. V danej súvislosti žalobca dôvodil, že ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. Z uvedeného je pre žalobcu zrejmé, že výčitka nie je disciplinárnym opatrením, ktoré plní úlohu trestu. K obrane žalovaného, že policajt vykonávajúci stálu službu má ako prioritu podávať hlásenie nadriadenému a prerušiť činnosť týkajúcu sa služobných zbraní, žalobca uviedol, že pri manipulácii so služobnými zbraňami je zvýšená miera nebezpečenstva vždy prítomná, pričom zotrval na poukaze demonštratívnych prípadov podľa čl. 7 nariadenia MV SR č. 86/1997, kedy policajt nezdraví nadriadeného, čomu podľa názoru žalobcu zodpovedá na rovnakej úrovni aj manipulácia so zbraňami.

26. V duplike na vyjadrenie žalobcu žalovaný reagoval zotrvaním na právnych názoroch a na vyhodnotení zisteného skutkového stavu, uvedených v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení zaslanom správnemu súdu v tejto veci. Na vyjadrenie žalobcu ohľadom odovzdávania nevyčistených zbraní v inkriminovaný deň, žalovaný za účelom vysvetlenia a pre lepšiu predstavu o priebehu odovzdávania zbraní policajtami po ukončení služby doplnil, že si nevie dostatočne dobre predstaviť, akým spôsobom by musela byť zbraň znečistená, aby sa od nej žalobca zašpinil tak, že sa bolo potrebné prezliecť. Váha služobnej zbrane Glock 17 je bez zásobníka 705 gramov a hmotnosť zbrane v nabitom stave je 915 gramov, takže manipulácia so zbraňou je jednoduchá, rozmery zbrane sú kompaktné, takže zbraň pri manipulácii nevyžaduje opieranie o telo policajta. Ak by aj žalobca zbrane kontroloval, kontrola sa vykonáva tak, že jednou rukou drží zbraň a druhou rukou obtiahne záver a pohľadovo sa zisťuje vybitie zbrane ako i jej čistota. Taktiež žalovaný označil za ťažko pochopiteľné tvrdenie žalobcu, že nemohol prerušiť preberanie zbraní a streliva a podať hlásenie nadriadenému, ktorý vošiel do priestorov stálej služby, avšak prerušiť preberanie zbraní a prezliecť sa do úplne iného zloženia uniformy, ako je predpísané, už problém nebol. Tvrdenie žalobcu, že rovnošatu vzor 07 zelenú je možné používať pri výkone služby podľa čl. 20 ods.1 MNV SR č. 39/2009, žalovaný považuje za neúplné a vytrhnuté z kontextu, nakoľko žalobca vykonával stálu službu, teda administratívne práce a pre tento typ služby je v zmysle usmernenia PPZ predpísaný typ rovnošaty vzor 98, a nie vzor 07 zelená. Z uvedeného teda vyplýva, že ak mal žalobca v čase kontroly oblečenú služobnú rovnošatu vzor 07 a po nástupe do služby bol riadne ustrojený, tak sa po zašpinení uniformy musel kompletne prezliecť, a nie ako to uvádza vo svojom vyjadrení, že si len odložil vrchnú bundu pod ktorou mal čierne tričko. V súvislosti s námietkou žalobcu napádajúcou nepotrestanie ostatných policajtov nachádzajúcich sa v miestnosti v čiernych tričkách aj mimo bezpečnostných opatrení, majúcich rovnaké výstrojné súčiastky ako žalobca, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ani v jednej fáze prebiehajúceho disciplinárneho konania žiadneho policajta nemenoval a vyjadroval sa a stále sa vyjadruje vo všeobecnej rovine. Pre prípad uvedenia konkrétnych mien žalobcom, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť bude prešetrená a v prípade zistenia porušenia interných predpisov bude voči označeným príslušníkom Policajného zboru vyvodená právna zodpovednosť. Ohľadom žalobcom predloženého čestného prehlásenia Z. B. žalovaný s poukazom na plán služby uviedol, že toto je nepoužiteľné, pretože policajt ppráp. Z. B. vykonával dňa 19.08.2017 službu do 22.00 hod., pričom predmetná kontrola nadriadeným bola vykonaná o 22.30 hod., teda menovaný svedok mal už službu podľa priloženého plánu služieb ukončenú. V súvislosti so služobným zaradením policajta ppráp. Z. B. žalovaný uviedol, že je služobne zaradený rovnako ako žalobca vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia PZ Trnava, odboru poriadkovej polície OR PZ Trnava, avšak na rozdiel od žalobcu, ktorý je zaraďovaný do výkonu stálej služby, kde je predpísaný typ služobnej rovnošaty 98 - a kombinácia s čiernym tričkom je neprípustná, ppráp. Z. B. je zaraďovaný do výkonu hliadkovej a obchôdzkovej služby, kde je predpísaný typ služobnej rovnošaty vzor 07 a kombinácia s čiernym tričkom je za určitých okolností povolená. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že ppráp. B. nebol v priebehu roka 2017 ani raz zaradený do výkonu stálej služby, takže nemohlo prísť k spáchaniu rovnakého skutku. S poukazom na charakter výkonu stálej služby na oddelení I. typu (administratívny výkonom služby) v čase spáchania predmetného disciplinárneho previnenia podľa účinného nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013 v znení neskorších predpisov (v súčasnej dobe nariadenie PPZ č. 80/2018, čl. 13 ods. 7, 8), žalovaný dôvodil, že žalobca nemohol byť ani v teoretickej rovine vyslaný do výkonu hliadkovej, prípadne obchôdzkovej služby, nakoľko je zaradený na OO PZ I. typu. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zároveň priložil čestné prehlásenie nstržm. P. O. (v čase spáchania disciplinárneho previnenia S.), ktorá uviedla, že dňa 19.08.2017 bola po bezpečnostných opatreniach odovzdať na stálej službe svoju služobnú zbraň, pričom odovzdávanie prebehlo tak, že ju ppráp. D. poslal, aby si ju uložila do skrine na svoje miesto a takto to robili aj ostatní prítomní policajti. Teda odovzdávanie zbraní vôbec neprebiehalo, tak, že by žalobca zbraň preberal od policajtov, nejakým spôsobom ich kontroloval a pri tom sa mohol zašpiniť. V súvislosti s oboma súdu predloženými čestnými prehláseniami žalovaný navrhol, aby v rámci súdneho prieskumu zákonnosti neboli súdom brané do úvahy, pretože v oboch prípadoch sa jedná o dodatočne uplatnené pripomienky a námietky, ktoré neboli pred vydaním rozhodnutia správnemu orgánu doručené. Podľa názoru žalovaného, žalobca mal všetky informácie už na začiatku konania, mohol ich predložiť správnemu orgánu, čím mohol výraznou mierou ovplyvniť priebeh konania a korigovať správny orgán pri vydávaní rozhodnutia, avšak tieto možnosti nevyužil a podľa názoru žalovaného sa týmto snaží dodatočne ovplyvniť rozhodnutie.

IV. Relevantná právna úprava

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,

29. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

30. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

31. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

32. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

33. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

34. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

35. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

36. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

37. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

38. Podľa § 48 ods. 3 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom.

39. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

40. Podľa § 48 ods. 3 písm. l) zákona č. 73/1998 Z. z. byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku.

41. Podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov.

42. Podľa § 49 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený je povinný oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.

43. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

44. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

45. Podľa čl. 13 ods. 4 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších dodatkov, policajt vykonáva stálu službu v služobnej rovnošate (ďalej len „rovnošata“), pričom je vyzbrojený pištoľou s určeným počtom nábojov. Ak to bezpečnostná situácia vyžaduje, môže riaditeľ rozhodnúť o ďalšej výzbroji alebo výstroji.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

46. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, pričom za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

47. Z obsahu administratívneho spisu a podaní adresovaných správnemu súdu v predmetnej veci vyplýva, že medzi účastníkmi nie sú sporné skutkové zistenia ohľadom konania žalobcu kvalifikovaného ako porušenie služobnej disciplíny policajtov, t. j., že žalobca v čase výkonu stálej služby počas kontroly dňa 19.08.2017 v čase o 22,30 hod. nebol ustrojený, nemal menovku, hodnostné označenie, oblečené mal na sebe čierne tričko a pri vstupe do miestnosti nadriadenému nepodal hlásenie.

48. Následné vyvodenie dôsledkov nadriadeným žalobcu za zistené porušenie služobnej disciplíny počas výkonu stálej služby na obvodnom oddelení PZ žalobca považuje za nezákonné, pričom ťažisko žalobnej argumentácie tvoria nasledovné námietky žalobcu:

· nadriadený žalobcu a správny orgán vyššieho stupňa pri ukladaní disciplinárneho opatrenia neprihliadali na vysvetlenia žalobcu k dôvodom, pre ktoré nebol riadne ustrojený a pre ktoré z dôvodu zaneprázdnenosti pracovnými povinnosťami nepodal hlásenie nadriadenému,

· správne orgány oboch stupňov nesprávne aplikovali na danú situáciu interné riadiace správne akty upravujúce pravidlá nosenia služobnej rovnošaty Policajného zboru a upravujúce pravidlá služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore,

· nadriadený žalobcu nevyvodil disciplinárnu zodpovednosť voči ostatným policajtom, ktorí v inkriminovanom čase mali na sebe, tak ako žalobca, oblečené čierne tričko, a rovnako nadriadený nevyvodil disciplinárnu zodpovednosť ani voči policajtom, ktorí v čase príchodu nadriadeného do služobnej miestnosti nepodali hlásenie, prípadne žalobcu na príchod nadriadeného v zmysle čl. 4 ods. 7 Nariadenia ministra vnútra č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov neupozornili.

49. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých administratívnych rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu správny súd konštatuje, že podstatným námietkam žalobcu nemožno prisvedčiť.

50. Vzhľadom na účel sledovaný plnením úloh Policajného zboru podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, na výkon štátnej služby policajtov ako príslušníkov ozbrojeného zboru je kladený dôraz na dodržiavanie služobnej disciplíny, ktoré spočíva v dôslednom plnení povinností policajtami, ktoré stanovuje , ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, služobná prísaha, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.).

51. Medzi základné povinnosti policajta okrem iných patrí svedomité plnenie úloh daných mu ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, dodržiavať služobnú disciplínu, ako aj povinnosť pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku (§ 48 ods. 3 písm. a/,e/ h/, l/ zákona č. 73/1998 Z. z.).

52. Na zabezpečenie jednotného postupu pri plnení úloh a povinností príslušníkmi Policajného zboru a na zvýšenie morálneho stavu a služobnej disciplíny vydávajú príslušné štátne orgány - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, prezident Policajné zboru a Prezídium policajného zboru vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy a interné nariadenia, ktoré majú prispieť k dôslednému plneniu úloh policajtov.

53. Povinnosť policajta v služobnej rovnošate preukazovať pri výkone služobnej činnosti príslušnosť k Policajnému zboru vyplýva z ustanovenia § 13, § 14 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“), z ktorej výnimky upravujú ustanovenia odsekov 2 až 4 paragrafu 14 citovaného zákona. Podrobnosti o nosení identifikačného čísla, znakov vyšívaných rukávových so štátnym znakom Slovenskej republiky a s nápisom, podrobnosti o nosení menovky policajta a jeho hodnostných označení na služobnej rovnošate upravujú ustanovenia čl. 17 Nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 v znení neskorších predpisov. Rovnako Nariadenie ministra vnútra SR č. 39/2009 v čl. 19 podrobne upravuje pravidlá nosenia služobnej rovnošaty vzor 98, a to popisom povolených kombinácií jednotlivých súčastí služobnej rovnošaty, vrátane povolených kombinácií vrchných súčastí služobnej rovnošaty (čl. 19 ods. 8 písm. c/ citovaného nariadenia) v prípade citovaným nariadením povoleného odloženia vrchných súčastí služobnej rovnošaty uvedených v čl. 19 ods. 8 písm. b/ citovaného nariadenia (napr. policajt vzhľadom na klimatické podmienky si môže odložiť bundu trojštvrťovú vzor 98, bundu trojštvrťovú zimnú vzor 98 atď.), pričom namiesto odložených súčastí služobnej rovnošaty uvedených v písmene b) citovaného ustanovenia môže nosiť košele a polokošele príslušných vzorov a s príslušným označením taxatívne uvádzaných v písmene c) citovaného ustanovenia. Zároveň nariadenie ministra vnútra SR č. 39/2009 v čl. 15 veľmi podrobne taxatívnym spôsobom upravuje situácie, za ktorých si policajt môže odložiť explicitne uvedené súčasti služobnej rovnošaty pri cestovaní policajta hromadnými dopravnými prostriedkami.

54. Okrem vyššie uvádzaných povinností policajta, spojených s výkonom stálej služby a s nosením služobnej rovnošaty, ako aj spojených s povinnosťou preukazovania jeho príslušnosti k Policajnému zboru, povinnosť žalobcu vykonávať stálu službu v služobnej rovnošate vyplývala aj z čl. 13 ods. 4 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru, pričom povinnosť nosenia služobnej rovnošaty žalobcu pri výkone stálej služby mu vyplývala aj z bodu 2 písm. b) usmernenia prezidenta Policajného zboru č. PPZ- OPP1-625-013/2015 zo dňa 01.07.2015, podľa ktorého služba poriadkovej polície policajného zboru pri vykonávaní administratívnej činnosti je stanovená kombinácia nosenia služobnej rovnošaty nasledovne: nohavice vzor 98/ sukňa vzor 98 + košeľa zelená s dlhými / krátkymi rukávmi vzor 98, nohavice vzor 98/ sukňa vzor 98 + polokošeľa s krátkymi rukávmi zelená s nápisom „POLÍCIA“.

55. Podstatnou skutočnosťou svedčiacou o porušení služobnej disciplíny žalobcom je, že stálu službu vykonával v čiernom tričku bez hodnostného označenia a menovky. Týmto ustrojením porušil zákonné a podzákonné interné ustanovenia upravujúce povinnosť policajta preukazovať pri výkone služobnej činnosti príslušnosť k Policajnému zboru, ako aj povinnosť mať na sebe oblečenú pri výkone administratívnych prác v rámci výkonu stálej služby na OO PZ prvého typu služobnú rovnošatu vzor 98, ktorej nosenie s použitím kombinácií jednotlivých súčastí služobnej rovnošaty podrobne upravuje čl. 19 Nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 a usmernenie prezidenta Policajného zboru č. PPZ- OPP1-625-013/2015 zo dňa 01.07.2015. Z kontextu podrobnej úpravy nosenia služobnej rovnošaty opatrenej identifikačnými znakmi jednoznačne vyplýva, že policajt pri výkone stálej služby podľa čl. 13 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru za žiadnych okolností nesmie nosiť len čierne tričko bez hodnostného označenia a menovky. Policajta k tomu neoprávňuje ani ustanovenie čl. 4 ods. 1 Nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009, pretože rozhodnúť sa o zostave služobnej rovnošaty môže policajt len v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov a s ustanoveniami citovaného nariadenia, ktoré nosenie čierneho trička bez hodnostného označenia a menovky neumožňujú. V danom prípade taktiež nebolo možné, aby žalobca pri výkone stálej služby kombinoval súčasti služobnej rovnošaty vzor 07, ktorej nosenie mu pre tento typ výkonu stálej služby nepredpisovalo usmernenie prezidenta Policajného zboru č. PPZ-

OPP1-625-013/2015 zo dňa 01.07.2015. Navyše, ak by aj chcel byť žalobca ustrojený v služobnej rovnošate vzor 07 zelenej, ktorej súčasťou je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení v znení neskorších predpisov aj tričko čierne s krátkymi rukávmi, nemohol by v stálej službe nosiť ako služobnú rovnošatu len čierne tričko bez označenia a bez špecifických znakov alebo s nápisom „POLÍCIA“, pretože v zmysle čl. 20 ods. 2 Nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009, upravujúceho pravidlá nosenia služobnej rovnošaty vzor 07 zelenej, policajt môže k nohaviciam vzor 07 zeleným nosiť čierne tričko s krátkymi rukávmi len pri služobnej príprave, avšak nie pri výkone služby pod jednotným velením, a už vôbec nie pri výkone stálej služby podľa čl. 13 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru.

56. Rovnako nebola namieste v danej situácii pri výkone stálej služby žalobcom poukazovaná aplikácia ustanovenia čl. 16 písm. a), b) Nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009, pretože uvedené ustanovenie vo všeobecnosti umožňuje policajtovi nosiť služobnú rovnošatu poľnú vzor 85 alebo služobnú rovnošatu poľnú vzor 97 len v prípade, ak je pred nástupom na výkon štátnej služby predpoklad, že môže dôjsť k zvýšenému znečisteniu služobnej rovnošaty vzor 98. Z obsahu náplne služobnej činnosti policajta podľa čl. 13 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru, t. j. pred nástupom na výkon stálej služby administratívneho charakteru na obvodnom oddelení PZ I. typu, nevyplýva predpoklad zvýšeného znečistenia predpísanej služobnej rovnošaty službukonajúceho policajta, a preto pred nástupom do tohto typu stálej služby policajt nie je oprávnený obliecť sa do služobnej rovnošaty poľnej vzor 85 alebo vzor 97 a ani mu takéto oprávnenie nevyplýva z osobitného interného riadiaceho aktu - usmernenia prezidenta Policajného zboru č. PPZ-OPP1-625-013/2015 zo dňa 01.07.2015.

57. Žalobcom uvádzané dôvody a vysvetlenia, pre ktoré v inkriminovanom čase nebol riadne ustrojený v predpísanej služobnej uniforme vzor 98 zelená, nemajú vo vzťahu k jeho deliktuálnej zodpovednosti právnu relevanciu. Nadriadený žalobcu bol v zmysle ustanovenia § 49 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. povinný vyvodiť voči žalobcovi dôsledky z porušenia služobnej disciplíny žalobcom. Taktiež nemožno vyhodnotiť ako zákonný liberačný dôvod skutočnosť, že sa žalobca na pokyn nadriadeného prezliekol do predpísanej služobnej uniformy, zapožičanej od kolegu. S prihliadnutím na povinnosti vyplývajúce žalobcovi zo služobnej disciplíny, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť si do výkonu stálej služby pre prípad potreby rezervnú internými predpismi stanovenú súčasť služobnej rovnošaty.

58. V súvislosti s disciplinárnym previnením žalobcu proti pravidlám služobnej zdvorilosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 48 ods. 3 písm. e) zákona 73/1998 Z. z. dodržiavanie pravidiel služobnej zdvorilosti patrí medzi základné povinnosti policajta pri výkone štátnej služby. S prihliadnutím na zodpovednosť a zákonné povinnosti služobne nadriadených policajtov (§ 49 zákona č. 73/1998 Z. z., čl. 25 až čl. 27a Nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013 v znení jeho dodatkov), podrobná úprava povinnosti policajta vykonávajúceho štátnu službu pozdraviť a podať hlásenie nadriadenému pri jeho príchode do miestnosti (podľa čl. 4 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997 v znení jeho dodatkov), má svoje opodstatnenie. Povaha výkonu stálej služby na OO PZ I. typu si vyžaduje, aby službukonajúci policajt pri vstupe nadriadeného do miestnosti podal nadriadenému hlásenie o doterajšom priebehu výkonu služby, a samozrejme, aby tomu predchádzal postup podľa čl. 4 ods. 5 citovaného nariadenia, t. j. aby policajt v stálej službe nadriadeného pri vstupe do miestnosti najprv pozdravil, predstavil sa s uvedením svojej hodnosti, priezviska a jeho služobného zaradenia.

59. Uvedený postup uplatnenia pravidla služobnej zdvorilosti službukonajúcim policajtom v stálej službe voči nadriadenému sa bez výnimky aplikuje aj pri výkone činností stálej služby podľa čl. 13 ods. 5 písm. h) Nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013 v znení neskorších predpisov, v rámci ktorých policajt zabezpečuje riadne vedenie evidencie vydania, prevzatia a vrátenia spoločne uložených zbraní a technických prostriedkov určených pre výkon služby. Výkon tejto činnosti v služobnej miestnosti stálej služby nemožno podradiť pod demonštratívny výpočet činností v zmysle čl. 4 ods. 8 Nariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v platnom znení, počas ktorých policajt nie je povinný zdraviť. Je na službukonajúcom policajtovi, aby v služobnej miestnosti stálej služby reguloval počet policajtov odovzdávajúcich zbraň po ukončení výkonu služby v bezpečnostných opatreniach, ako aj organizoval postup pri odovzdávaní zbraní tak, aby mal pri výkone činnosti spojenej s preberaním zbraní prehľad o dianí v služobnej miestnosti a mohol tak predpísaným spôsobom reagovať na príchod nadriadeného do miestnosti. Preto neobstoja tvrdenia žalobcu, že pre náročnosť a zvýšenú zodpovednosť referenta stálej služby pri výkone pracovných činností s výstrojou a výzbrojou, vyžadujúcou si absolútne sústredenie, ako aj pre väčší počet policajtov nachádzajúcich sa v miestnosti, nemohol žalobca včas zaregistrovať prítomnosť nadriadeného. Tieto žalobcom uvádzané okolnosti skôr nasvedčujú tomu, že si žalobca riadne neplnil povinnosti pri výkone predmetnej činnosti v rámci stálej služby, pretože práve pre nedostatočné zorganizovanie priebehu odovzdávania zbraní nemal prehľad o dianí v služobnej miestnosti, čo je vzhľadom na službu, do ktorej bol velený a ktorou bol poverený, neprípustné. 60. Taktiež z povahy účelu, náplne a výkonu stálej služby podľa čl. 13 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že v prípade realizácie povinností službukonajúceho policajta podľa čl. 13 ods. 5 písm. h) citovaného nariadenia za prítomnosti viacerých, po ukončení služby zbrane odovzdávajúcich policajtov, nejde o služobnú poradu, zhromaždenie alebo aktív, pri realizácii ktorých sa uplatňuje pre zdravenie a podanie hlásenia nadriadenému postup podľa čl. 4 ods. 7 Nariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Žalobca sa mýli, pokiaľ v predmetnej disciplinárne riešenej situácii aplikáciu ustanovenia čl. 4 ods. 7 citovaného nariadenia s použitím analógie odvodzuje len od počtu policajtov prítomných v služobnej miestnosti. Počet osôb prítomných na jednom mieste môže byť definičným znakom napr. pojmu „skupina osôb“ pre účely osobitných zákonov (napríklad definícia pojmu „skupina osôb“ pre účely Trestného zákona podľa § 129 ods. 1 Trestného zákona), avšak nie je jediným určujúcim kritériom pre posúdenie, či ide o zhromaždenie policajtov vo význame tohto slovného spojenia pre účely úpravy postupu uvítania nadriadeného velením podľa čl. 4 ods. 7 Nariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Prítomnosť troch a viac policajtov v služobnej miestnosti stálej služby nezbavuje službukonajúceho policajta povinnosti pozdraviť a podať hlásenie nadriadenému pri vstupe do miestnosti postupom podľa čl. 4 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Preto taktiež nemožno prisvedčiť obrane žalobcu, že v miestnosti prítomní policajti boli povinní upozorniť žalobcu na príchod nadriadeného, prípadne, že boli povinní podať nadriadenému hlásenie. Vzhľadom na vyššie uvádzanú úpravu pravidiel služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore, bolo predovšetkým povinnosťou žalobcu plniť riadne povinnosti vyplývajúce z obsahu stálej služby tak, aby zabezpečil nie len riadny výkon stálej služby, ale aj dodržiavanie pravidiel zdvorilosti a plnenia povinnosti podať hlásenie o priebehu výkonu služby nadriadenému pri vstupe do miestnosti stálej služby. Pokiaľ žalobca nepostupoval predpísaným spôsobom, bolo povinnosťou nadriadeného v rámci výkonu kontroly podriadených policajtov a vedenia ich k dodržiavaniu služobnej disciplíny, za zistené porušenie služobných povinností žalobcom vyvodiť voči nemu disciplinárnu zodpovednosť (§ 49 zákona č. 73/1998 Z. z.). 61. K poukazu žalobcu na porušenie služobnej disciplíny ostatnými policajtami prítomnými v miestnosti stálej služby, ktorí boli rovnako ako žaloba ustrojení v čiernom tričku a taktiež nepodali hlásenie nadriadenému, ani žalobcu na príchod nadriadeného neupozornili, správny súd uvádza, že konanie iných policajtov, prípadne postup nadriadeného pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti voči iným policajtom, nie je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného v tejto veci. 62. Vzhľadom k tomu, že zistenie skutkového stavu v tejto veci nebolo medzi stranami sporné a správny súd v tejto veci neuplatňuje sankčnú moderáciu (§ 198 SSP), pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného v predmetnom disciplinárnom konaní, v ktorom je pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za porušenie služobných povinností podstatné konanie žalobcu, ktorého sa dopustil pri plnení povinností v rámci výkonu stálej služby v čase výkonu kontroly plnenia povinností nadriadeným, t. j, v čase porušenia služobných povinností žalobcom. Konanie ostatných žalobcom neurčito označených policajtov nie je v tomto ohľade relevantné, pričom ani žalobcom predložené čestné prehlásenie policajta ppráp. Z. B. nemá vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti preskúmavaného administratívneho konania a správnosti vyvodenia dôsledkov disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za predmetné porušenia služobnej disciplíny. 63. Pokiaľ žalobca v súvislosti s výkonom jeho štátnej služby v Policajnom zbore namieta šikanózne zaobchádzanie s jeho osobou zo strany nadriadeného, prípadne sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže využiť v zmysle ustanovenia § 2a zákona č. 73/1998 Z. z. zákonom stanovené inštitúty právnej ochrany. Rovnako nie je predmetom prejednávanej veci žalobcom tvrdené zanedbanie povinností nadriadených vyplývajúcich im z ustanovenia § 49 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. tým, že voči iným policajtom nevyvodili dôsledky z porušovania služobných povinností, za ktoré inak bolo udelené disciplinárne opatrenie žalobcovi. Na zisťovanie, objasňovanie a odstraňovanie žalobcom naznačených nežiadúcich javov pri plnení povinností nadriadenými slúžia inštitúty vnútornej kontroly v rámci Policajného zboru, prípadne kontroly zo strany nadriadených inštitúcií. 64. Jedným z účelov ukladania disciplinárnych opatrení je zabezpečiť naplnenie generálnej a individuálnej prevencie policajtov, aby dôsledne, riadne a svedomito dodržiavali služobnú disciplínu a plnili si služobné povinnosti, pričom nadriadeným zo zákona vyplýva povinnosť riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností (§ 49 zákona č. 73/1998 Z. z.). 65. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú a podzákonnú úpravu práv a povinností policajtov, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, správny súd preskúmaním obsahu administratívneho spisu a žalobou napadnutých správnych rozhodnutí oboch stupňov, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, konštatuje, že správne orgány pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi za zistené porušenie povinností policajta dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý bez pochybností preukazoval, že žalobca v rozhodnutí špecifikovanom čase pri výkone stálej služby na obvodnom oddelení PZ podľa čl. 13 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 v znení neskorších predpisov svojím konaním porušil povinnosti vyplývajúce mu z čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 8 písm. c) Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 39/2009 o pravidlách nosenia služobnej rovnošaty Policajného zboru, rovnošaty hudby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a rovnošaty letca v znení neskorších predpisov, ako aj konal v rozpore s čl. 4 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, za čo mu bolo s prihliadnutím na jeho predchádzajúce služobné hodnotenia uložené primerané disciplinárne opatrenie, ktoré do budúcnosti môže prispieť k náprave žalobcu pri plnení jeho služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny. Zároveň správny súd konštatuje, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia nadriadený viedol konanie v súlade s ustanoveniami § 55 až § 60 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom dbal na zachovanie procesných práv žalobcu. Preskúmavané rozhodnutia oboch stupňov sú riadne odôvodnené a rozhodnutie druhého stupňa obsahuje odpovede na všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, pričom žalovaný náležite vysvetlil výklad a aplikáciu žalobcom namietaných ustanovení Nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 a Nariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997 na zistený skutkový stav. 66. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správny súd nezistil také žalobcom namietané nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 67. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží. 68. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).