Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci manželov: R.. W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., K. X, a G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. W., K. XX, o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k deťom: J. E., nar. XX.XX.XXXX a maloletý F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, maloletý zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 86/88, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní manželky (ďalej aj „matky") proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. júla 2018, č. k. 13P/80/2018-34, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o rozvode manželstva p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa výrokov o zverení J. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, o povinnosti otca prispievať na výživu tohto dieťaťa sumou 400 eur mesačne a o úprave styku otca s týmto dieťaťom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

V časti týkajúcej sa výroku o úprave práv pomerov manželov k maloletému F. E., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode a výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 3. júla 2018, č. k. 13P/80/2018-34 rozviedol manželstvo W. E., nar. XX.XX.XXXX a G. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E. W., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XX. 1.2. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti E.: J., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého J. E. sumou 400 eur mesačne a na výživu maloletého F. E. sumou 370 eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. 1.3. Zároveň upravil styk otca s mal. deťmi J. a F. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny týždeň kalendárneho roka od piatka od 18.00 hod. do nedele do 20.00 hod. V čase letných školských prázdnin je otec oprávnený sa s deťmi stretávať každoročne každý tretí a štvrtý plný júlový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 20.00 hod. nepretržite a každý plný druhý a tretí augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 20.00 hod nepretržite. V období od 24.12. do 02.01. nasledujúceho roka je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každoročne od 27.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 10.00 hod., s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska maloletých detí a po ukončení styku maloleté deti na tom istom mieste matke včas odovzdá. 1.4. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať. 1.5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 18, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“ alebo „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP). 3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvoinštančný súd na to, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v E. W.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti J. E., nar. XX.XX.XXXX a F. E., nar. XX.XX.XXXX. Žiadny z rodičov nemá iné vyživovacie povinnosti. Obaja manželia sú štátni občania Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko bolo v E. W., K. XX. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 01/2018, kedy sa manžel definitívne odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manželia spoločne nehospodária od roku 2011 a intímne sa ako partneri nestýkajú od 11/2017. 4. Manželka žije spolu s maloletými deťmi v byte, ktorý majú manželia v podielovom spoluvlastníctve, ide o 2-izbový byt a mesačné výdavky spojené s bývaním sú: 153 eur nájom, 12 eur plyn, 20 eur elektrina, 12 eur internet. Nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Okrem bytu iný majetok nevlastní. Manželka je zamestnaná v spoločnosti G. M. SR, a.s., s priemerným mesačným príjmom 395,01 eura netto (obdobie od 04/2017 do 03/2018), poberá PnD 47,36 eura mesačne, iný príjem nemá. Manžel od roku 2011 prispieva do domácnosti sumou 500 eur mesačne do domácnosti. Maloletý J. navštevuje 2. ročník Obchodnej akadémie v E. W.. Okrem bežných výdavkov a výdavkov spojených so štúdiom na strednej škole má maloletý zvýšené výdavky na športovú činnosť, mesačný poplatok v klube kickboxu a karate je 22 eur, venuje sa posilňovaniu. Maloletý F. navštevuje 6. ročník základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni s mesačným poplatkom cca 25 eur, venuje sa športovej činnosti, hrá pozemný hokej, kde matka klubu mesačne uhrádza 25 eur a navštevuje krúžok karate s poplatkom 8 eur mesačne. Zdravotný stav oboch maloletých detí je dobrý, v tejto súvislosti zvýšené výdavky matka nemá. Obom synom platí poistku 12 eur mesačne. 5. Manžel žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou v služobnom byte a jeho zamestnávateľ uhrádza, resp. strháva z príjmu manžela sumu cca 200 eur mesačne na bývanie. Priateľka je zamestnaná s príjmom 800 eur mesačne brutto, je bez vyživovacej povinnosti. Manžel nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Okrem bytu, v ktorom žije manželka s maloletými deťmi vlastní osobné motorové vozidlo a má úspory vo výške cca 10.000 eur. Synom platí poistku formou sporenia v sume cca 32 eur mesačne, obom založil účet v bankovej inštitúcii s vkladom 500 eur pre každé maloleté dieťa. Je zamestnaný v spoločnosti G. Y. K. a.s. s priemerným mesačným príjmom 3.190,54 eura netto (obdobie od 06/2017 do 05/2018). Od 01/2018 došlo k zníženiu príjmu otca na cca 2.800 eur mesačne netto na základe rozhodnutia zamestnávateľa. Iný príjem ako príjem zo závislej činnosti otec v súčasnosti nemá. 6. Manželia absolvovali psychologickú konzultáciu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nitra, ktorá bola zameraná sanáciou partnerského spolužitia a poradenstva ohľadne vzťahových väzieb a výchovného pôsobenia. V rámci konzultácie boli vypočuté psychológom aj obe maloleté deti. Obe maloleté deti sa vyjadrili, že nie je možné, aby súd ponechal úpravu ich práv a povinností na dohode rodičov, pretože rodičia sa nerozprávajú a ak sa rozprávajú, tak sa hádajú. Obaja chlapci sa chcú s otcom stretávať viac ako doteraz a najviac sa stotožnili s alternatívou víkendov každý druhý týždeň. Otec býval často služobne vzdialený, ani počas spolužitia s ich matkou si ho veľmi neužili, teraz po jeho odchode sú ich kontakty sporadické a nestačia im, nenapĺňajú ich potreby. Vyjadrili túžbu tráviť čas iba v prítomnosti otca, bez jeho priateľky. Obaja chlapci súhlasne vyjadrili názor, že chcú zostať v starostlivosti matky a stretávania s otcom by chceli mať pravidelné, každý druhý víkend. Prázdniny by uvítali tiež v striedaní týždňov alebo aj dvoch v každom mesiaci. Konzultácia s manželmi bola zameraná na ich manželské spolužitie, ani po konzultácii manželia svoj postoj k rozvodu manželstva nezmenili, podnet v spolupráci pri sanácii manželstva manžel neprijal, na rozvode trval. Manžel uviedol, že manželstvo sa počas jeho trvania viackrát ocitlo v krízovom režime. Manželka s rozvodom nesúhlasí, manžela ľúbi, uviedla, že manžel pri problémoch utekal, nedodržal dohody, vytesňoval sa z výchovy detí, ktorá bola vo veľkej miere na nej, mali málo spoločných aktivít. Nespokojnosť z nedotiahnutého riešenia bola príčinou ich hádok. Absentovalo integrujúce riešenie, kompromis, či iná stratégia uzatvorenia konfliktu. Manželka navrhla, aby žili s manželom odlúčene, navštevovali psychologickú poradňu, pretože neverí, že súčasný vzťah s mladou partnerkou má perspektívu. Manžel napriek možnosti realizácie psychologických konzultácií na RPPS ponuku neprijal, na rozvode trval, nakoľko neverí, že by si k manželke ešte vybudoval takú dôveru, ktorá by bola zárukou stability.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľa

- manžela na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, lebo vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a ako manželia sa intímne nestýkajú, naposledy v 11/2017. Podľa názoru súdu spolužitie účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine - manželia E. nežijú spolu, nie sú si verní (manžel), nepomáhajú si, nestarajú sa spoločne o deti a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie pre ich maloleté deti. 8. Z výpovedí manželov ustálil príčiny rozpadu manželstva ako rozdielnosť pováh manželov, nejednotné názory na výchovu maloletých detí ako aj nejednotnosť v otázkach spoločných financií a finančného zabezpečovania rodiny (manžel od r. 2011 prispieva sumou 500 eur do domácnosti aj na deti, manželka v dôsledku nízkej finančnej zaangažovanosti manžela prestala na určité obdobie manželovi variť, prať, žehliť). Tieto skutočnosti nepriaznivo vplývajú na spolužitie manželov a boli príčinami ich hádok. K rozpadu manželstva prispelo aj pracovné vyťaženie manžela, ktorý veľkú časť svojho pracovného života trávil mimo spoločného bydliska. Manžel mal počas manželstva aj mimomanželské vzťahy. V dôsledku týchto skutočností manžel nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Manželka s rozvodom nesúhlasila, chcela zachovať manželstvo, chcela absolvovať psychologickú konzultáciu. S príčinami rozvodu manželstva ako ich popísal manžel sa stotožnila, manžela však ľúbi, verí, že mimomanželský vzťah v budúcnosti ukončí a vráti sa k rodine. Manželstvo sa aj v minulosti viackrát ocitlo v kríze, myslí si, že manželská poradňa im pomôže túto krízu prekonať. Manžel však jednoznačne počas celého konania prezentoval svoj postoj smerujúci k rozvodu manželstva. Manželia absolvovali psychologickú konzultáciu na RPPS UPSVaR Nitra, ktorá bola neúspešná, k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo a manžel aj po konzultácii trval na tom, že v manželstve žiť nechce, separované žitie umocnilo odcudzenie a nedošlo k obnoveniu citových väzieb k manželke. 9. Súd prvej inštancie uviedol, že dobrovoľnosť v manželstve by mala byť zachovaná počas celého jeho trvania a nielen pri jeho uzavretí, a pokiaľ jeden z manželov zo závažných dôvodov nechce v takomto zväzku zotrvať, nie je možné si spolužitie vynútiť. Pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva, nie je dôvod takéto manželstvo zachovať. Konštatoval, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva, manželstvo nie je riadne fungujúce, manželia sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti, nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté deti už dlhšie obdobie. U navrhovateľa nezistil perspektívu obnovenia citových väzieb aj napriek absolvovanému psychologickému poradenstvu, ani perspektívu obnovenia manželského spolužitia napriek snahe manželky udržať manželstvo. Manžel už v súčasnosti žije v novom vzťahu v spoločnej domácnosti s priateľkou. Jeho rozhodnutie týkajúce sa rozvodu manželstva je nemenné, podanie návrhu na rozvod manželstva nie je z jeho strany neuváženým krokom a je výsledkom dlhoročným manželských a partnerských problémov. 10.1. Rozvod v tomto prípade nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, aj keď úplná rodina je priorita a základ pre riadny zdravý fyzický a duševný vývin maloletých detí. Zdôraznil, že záujem maloletých detí je prvoradé hľadisko, na ktoré súd prihliada. Maloleté deti majú právo na zabezpečenie zdravého rodinného a výchovného prostredia, kde rodičia dokážu jednotne zabezpečiť výchovu svojich detí a vytvoriť im podmienky, aby mohli vyrastať v prostrední harmónie, lásky a úcty. Obdobie pred rozchodom manželov E. bolo sprevádzané častými hádkami, prítomných ktorých boli aj obe maloleté deti manželov. Obe maloleté deti pri pohovore uviedli, že rodičia nedokážu komunikovať bez toho, aby sa nepohádali. Situácia v rodine spôsobila problémy u staršieho syna J., ktorá je v starostlivosti pedopsychológa. Takéto rodinné prostredie nie je vhodným z hľadiska zabezpečovania starostlivosti a výchovy maloletých detí a rodičia nedokázali eliminovať svoje problémy, aby negatívne nezasiahli do života ich detí, svojim správaním nedokázali udržať zdravé výchovné prostredie pre svoje maloleté deti. 10.2. Tvrdenie manželky, že súd nezohľadňuje záujem maloletých detí, pretože nevypočul staršieho syna k otázkam manželského spolužitia, nakoľko syn si želá zachovanie manželstva, označil súd za zavádzajúce. Obe maloleté deti boli vypočuté prostredníctvom kolízneho opatrovníka k otázkam týkajúcich sa ich vzťahu k obom rodičom a ohľadom ich predstáv v prípade ukončenia manželstva ich rodičov rozvodom. Vyjadrenie maloletých detí k otázkam manželského, partnerského spolužitia ich rodičov súd nepovažoval za potrebné a ani za vhodné. 11.1. Súd na základe uvedených skutočností v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol. 11.2. Súčasne realizoval aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z manželstva. Manželia sa pre prípad rozvodu manželstva dohodli na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Starostlivosť o maloleté deti od rozchodu manželov riadne zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky, preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Maloleté deti sa budú stretávať s otcom každý párny týždeň kalendárneho roka od piatka od 18.00 hod. do nedele do 20.00 hod. a zároveň súd upravil kontakty otca s maloletými aj počas letných a zimných školských prázdnin. Pri rozhodovaní prihliadol aj na názor oboch maloletých detí. 12.1. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. E. sumou 400 eur mesačne a na výživu maloletého F. E. sumou 370 eur. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí a určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie základných životných potrieb maloletých detí a tiež aj ich ostatných potrieb, ktoré slúžia k ich celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju a sú primerané k ich veku. Konštatoval, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a pri skúmaní majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nie je potrebné vynaložiť. Súdom stanovené výživné môže otec uhrádzať bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň pri zohľadnení jeho odôvodnených mesačných nákladov a výdavkov, jeho majetkových pomerov ako aj skutočnosti, že ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. 12.2. Sumu 500 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo, ktorú požadovala matka, súd nepovažoval za primeranú aj vzhľadom na preukázané potreby maloletých detí. Poukázal a to, že matka nemá žiadne zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletých detí, obaja chlapci majú platené športové aktivity, ktoré však budú plne pokryté zo sumy výživného, ktorú určil súd. Aj matka má finančnú vyživovaciu povinnosť, vzhľadom k výške jej príjmu a jej majetkovým pomerom však môže prispievať nižším výživným ako otec dieťaťa a jej vyživovacia povinnosť je sčasti kompenzovaná osobnou starostlivosťou o dieťa (§ 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine). Spolu s určeným výživným od otca a výživným zo strany matky, prídavkami na maloleté deti, ktoré poberá matka, budú potreby maloletých detí zabezpečené. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 14.1. Proti tomuto rozsudku podala manželka (matka) v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dokazovanie výsluchom účastníkov konania považuje za nedostačujúce a uviedla, že na začiatku druhého pojednávania žiadala priestor na vyjadrenie a objasnenie niektorých faktov, ale pani sudkyňa jej povedala, že priestor dostane neskôr. Aj ho dostala, ale na úplnom konci pojednávania, po ukončení dokazovania výsluchom a v tom čase už bola nervózna aj pani sudkyňa, keďže mala pojednávanie, ktoré malo začať už 45 min. pred tým, ale meškalo kvôli pojednávaniu, ktoré sa predĺžilo. 14.2. Odvolateľka poznamenala, že neboli splnené podmienky na rozvod manželstva a je možné očakávať, že by ako manželia svoje spolužitie obnovili, keďže majú spoločné deti, ktoré si prajú, aby sa rodina zachovala, majú stále spoločný účet, čiže manželstvo spĺňa ekonomickú funkciu. Asi pred 6-imi rokmi začala reagovať podráždene, avšak nie ohľadom výchovy detí, v ktorej sa manžel nikdy neangažoval, ale kvôli starostlivosti o domácnosť, ktoré vznikli tým, že manžel zobral zo spoločného účtu všetky peniaze a začal posielať 500 eur na deti aj na domácnosť. Nebola v tom čase zamestnaná, čiže bez akéhokoľvek príjmu bola odkázaná na manžela, ktorý mal vyživovaciu povinnosť aj voči nej. 14.3. Konštatovala, že manžel osobne na rozvode manželstva netrvá a k žiadosti o rozvod bol dotlačený svojou o 14 rokov mladšou priateľkou, ktorú si chce momentálne za každú cenu udržať ako každý muž zažívajúci krízu stredného veku, ktorou manžel prechádza, a preto má zahmlený úsudok. Už samotná žiadosť o rozvod totiž nemá dobrý vplyv na vývin a budúcnosť detí. Manžel uviedol, že maloletý J. kvôli problémom v manželstve bol nútený vyhľadať odbornú psychologickú pomoc, ale toto tvrdenie tiež nie je pravdivé. Maloletý J. mal svoje vlastné problémy, kvôli ktorým túto pomoc potreboval. Súd nevzal dostatočne do úvahy názor oboch maloletých na rozvod ich rodičov, hoci obaja maloletí sú vzhľadom na svoj vek schopní sa adekvátne vyjadriť a prezentovať svoj názor, pričom na vlastnú žiadosť maloletého J. žiadala jeho vypočutie ako svedka, keďže sám cítil silnú potrebu vyjadriť sa k danému návrhu na rozvod. Súd nevzal dostatočne do úvahy vývinové potreby maloletých, nevzal do úvahy ani stabilitu budúceho výchovného prostredia, keďže obaja maloletí sa odmietajú na základe udalostí z posledného mesiaca s otcom stretávať. 15.1. Matka sa preto odvoláva aj proti tomu, ako bol upravený styk otca s maloletými a žiada jeho zmenu, keďže jej manžel, otec spoločných detí, ich ohrozuje na zdraví aj na živote. Nie je normálne, aby si na celé prázdniny pozval k sebe dieťa, aby uňho bývalo a keď sa naňho nahnevá, tak ho vyhodí na ulicu, ako to urobil maloletému J., ktorý si musel hľadať náhradné ubytovanie. Ten je už aspoň dostatočne veľký, čochvíľa bude mať 18, už sa dokáže o seba relatívne postarať aj sám a vybaviť si veci. Ale čo by sa stalo, keby takto vyhodil maloletého F., keď ho náhodou nahnevá. K tomu ani poriadne neprispieva na ich výchovu a poslal tento mesiac len 100 eur, čo ich dostáva do ohrozujúcej situácie, lebo to nie je dostatočné na pokrytie výdavkov. Otec je nepredvídateľný, je to agresor a násilník, čo osobne nie raz predviedol, párkrát dokonca aj pred zrakmi detí. Možno aj preto cítil maloletý J. takú silnú túžbu sa vyjadriť a ostal nevypočutý. 15.2. Každý rodič má práva ale aj povinnosti podieľať sa na výchove dieťaťa. V prípade, že by odvolací súd potvrdil rozhodnutie o rozvode, nebude otcovi brániť vidieť svoje deti, aj keď oni si to neprajú. Je to predsa len ich otec. V tom prípade ale žiadala, aby sa upravil ich styk stretávania sa s otcom na jedenkrát mesačne na 4 hodiny, a aj to len v prítomnosti matky, alebo nejakej inej nezávislej osoby, ktorá na maloleté deti dohliadne. 16. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že trvá na vyjadrení na súdnom pojednávaní zo dňa 3.7.2018, aby súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné na J. v sume 400 eur mesačne a na F. v sume 370 eur mesačne a súhlasí s úpravou styku tak, ako sa rodičia mal. detí dohodli, preto navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 17. K odvolaniu manželky (matky) sa vyjadril navrhovateľ (manžel, otec) poukázaním na to, že ich manželstvo si už niekoľko rokov neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií a nie je v záujme detí ani spoločnosti takýto zväzok naďalej udržovať. Celé pojednávanie sa nieslo v duchu požiadaviek a návrhov manželky. Skutočnosť, že niektoré z jej návrhov súd neakceptoval, napríklad výsluch mal. J., je plne v kompetencii súdu a tým pádom tento fakt ani nebude komentovať. Zavádzajúce sú taktiež tvrdenia manželky o spoločnom účte, ktorý síce majú, ale od roku 2012 ním disponuje výlučne iba manželka, on doň po celý čas iba vkladal peniaze. Odvolaním vyjadrená viera manželky o obnovení spolužitia opierajúca sa o fakt, že si nevzal z bytu osobné veci preto, aby sa mal kam vrátiť je úplne nereálna. Veci si z bytu nevzal preto, lebo mu to nebolo umožnené. Navyše, dňa 29.12.2017 s plným vedomím a úmyslom opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa. Má priateľku, s ktorou momentálne žije v spoločnej domácnosti a nemieni na tom nič meniť. 18.1. Výčitka manželky o zasielaní 500 eur na účet, či jeho neangažovanosť vo výchove detí sa taktiež nezakladá na pravde. Nakoľko bol dlhé roky jediným živiteľom rodiny, pretože manželka bola dlhodobo dobrovoľne nezamestnaná (pracuje posledné tri roky), týmto krokom ju chcel donútiť zamestnať sa nielen kvôli tomu, aby aj ona primerane finančne prispievala na chod domácnosti a potreby detí, ale aj kvôli skutočnosti, aby sa pracovne, spoločensky a ľudsky socializovala, lebo bola vzdialená od reality a žila vo svojom vlastnom svete. O deti sa podľa svojich možností staral, osobne ich nosil na krúžky, tréningy. 18.2. Tvrdenie matky o ohrozovaní detí na zdraví, či dokonca na živote je asi tak absurdné a choré, ako idealizovaná a utopická predstava matky udržať manželstvo. 19. Maloletý J. býval u neho celé letné prázdniny v prenajatom služobnom byte v Y. K., a keďže musel na týždeň pracovne odcestovať, povolil mu v ňom zotrvať, ale pod podmienkou, že si do danej nehnuteľnosti nikoho neprivedie, keďže byt je vo vlastníctve zamestnávateľa, teda nie je jeho. Manželka v čase jeho neprítomnosti za asistencie malol. J. (mal kľúče) do bytu neoprávnene vnikla, vzala z neho nielen spoločné, ale aj jeho veci, a dokonca aj cudzie. Z tohto dôvodu bezodkladne o danej skutočnosti upovedomil políciu a toho času už Okresný úrad v Y. odbor všeobecnej vnútornej správy vedie konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči manželke za neoprávnene vniknutie do nehnuteľného majetku obchodnej spoločnosti. Týmto vysvetlením jednoznačne vyvracia tvrdenie manželky, že maloletého J. vyhodil, keďže v čase incidentu ani nebol prítomný a následne po svojom návrate syna iba telefonicky informoval, že jeho ďalší prístup do bytu je vzhľadom k popísaným udalostiam nemožný. 20. Je pravdou, že posledné dva mesiace deti komunikujú, len keď potrebujú peniaze, ale vzhľadom k tomu, že zažívajú rozpad rodiny a sú pod silným vplyvom matky, toto chovanie akceptuje a toleruje, pretože si uvedomuje, že táto životná situácia nie je ľahká ani pre ne. Požiadavka matky na úpravu styku s deťmi, ktoré sú vo veku 13 a takmer 18 rokov v rozsahu jedenkrát mesačne na 4 hodiny, aj to len v prítomnosti matky, alebo nejakej inej nezávislej osoby, ktorá na maloleté deti dohliadne je tak naivná a nezrelá, že neznesie ani komentár. 21. V priebehu odvolacieho konania matka návrhom zo dňa 5.10.2018 navrhla nariadiť neodkladné opatrenie , ktorým by súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na obe maloleté deti od vynesenia rozsudku o rozvode manželstva. O tomto jej návrhu rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 9. novembra 2018, č. k. 5CoPno/1/2018-66, ktorým návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 22. Dňa 25.10.2018 nadobudol (pôvodne maloletý) J. E. plnoletosť. 23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 preskúmal rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 a rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o rozvode manželstva a výroku o úprave práv a povinností manželov k maloletému F. na čas po rozvode a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods.1 ako vecne správy potvrdil; v časti týkajúcej sa výrokov o zverení J. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, o povinnosti otca prispievať na výživu tohto dieťaťa sumou 400 eur mesačne a o úprave styku otca s týmto dieťaťom napadnutý rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 161 ods. 2 CSP. 24. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľ ako manžel G. E. a otec mal. detí dňa 19.03.2018 doručil na súd prvej inštancie návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. 25.1. Podľa § 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZR“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 25.2. Podľa § Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 25.3. Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26.1. Odvolací súd sa v prvom rade zameral na rozhodnutie o rozvode manželstva, pretože ak je odvolaním napadnutý výrok o rozvode manželstva, nenadobúda v dôsledku toho právoplatnosť žiadny z výrokov rozhodnutia a odvolací súd musí preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj výrok rozhodnutia o výchove, o styku a o výžive maloletých detí. 26.2. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva, pričom zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek stupňom narušenia a rozvratom vzťahov, ale musí ísť o určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, je dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu. 27.1. Odvolací súd konštatuje správnosť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, pretože z vykonaného dokazovania na prvoinštančnom súde a z obsahu spisu nemôže byť pochybnosť o trvalom rozvrate manželstva, ktoré bolo potvrdené aj vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní, nasvedčujúcimi skôr tomu, že narušené vzťahy medzi manželmi sa ešte viac prehĺbili, manžel má novú priateľku a na tomto stave nechce nič meniť, preto nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia už viacej spolu nehospodária a nebývajú spolu. Manželka síce proklamovala záujem zotrvať v manželstve, ale obsah jej vyjadrenia v závere odvolania svedčí skôr o latentnej nevraživosti k manželovi (v dôsledku jeho vôle sa rozviesť), čo predpokladu harmonického spolužitiu účastníkov nenasvedčuje. V závere odvolania odvolateľka pripustila, že ak aj súd zistí dôvody pre rozvod manželstva, otcovi nebude brániť v styku s deťmi. 27.2. Vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu a rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmom maloletého F., ktorý žije s matkou a so svojím už plnoletým bratom J.. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd konajúci podľa v procese navrhovania dôkazných prostriedkov účastníkmi konania (a aj sám) vyhodnocuje relevantnosť dôkazných prostriedkov pre vec a rozhodnutie potrebných. Na jednej strane, aj keď je možno konštatovať, že rozpad rodiny nemôže byť pre maloleté deti (resp. deti) príjemné a v zásade vhodné, je treba vyhodnocovať, či nesúhlas a vplyv rozvodu na dieťa môže napraviť trvalý rozvrat manželstva. Aj keď v popredí stojí záujem maloletých detí, je treba klásť zvýšenú požiadavku na ich záujem, práve až pri úprave pomerov rozvedených manželov k deťom. Inými slovami ani odvolaciemu súdu sa nejavil návrh matky na vypočutie dieťaťa (detí) za potrebné v situácii rozvratu manželstva účastníkov. Navyše obe deti boli vypočuté kolíznym opatrovníkom, preto k ich úplnému „obídeniu“ v konaní neprišlo. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd nepovažoval odvolanie manželky proti napadnutému rozsudku vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva za dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva ako vecne správny potvrdil. 28.1. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

28.2. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 28.3. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 28.4. Podľa § 217 ods.1 prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 29.5. Podľa § 378 ods.1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. V rozvodovom konaní je treba rozhodnúť o úprave práv a povinností manželov (rodičov) na čas po rozvode ku všetkým maloletým deťom narodeným z ich manželstva, avšak nemožno realizovať úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu, ktoré v priebehu konania nadobudlo plnoletosť, a to aj napriek tomu, že podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 31. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 254/2013 zo dňa 25.4.2013 možno pre tento prípad uviesť, že „...ustanovenie § 113 ods. 1 (pozn. odvolacieho súdu - teraz § 100 upravuje obligatórne spojenie konania o rozvod manželstva s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa (voči ktorému smeruje vyživovacia povinnosť v takomto konaní) nadobúda toto dieťa v zmysle § 20 OSP procesnú spôsobilosť (pozn. odvolacieho súdu - teraz § 67 , teda spôsobilosť ako účastník konania pred súdom samostatne konať, a tiež právo disponovať predmetom konania. Všeobecný súd v takejto situácii v rámci konania o rozvode a úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu nemôže upravovať výkon rodičovských práv a povinností k tomuto (plnoletému) dieťaťu, ale plnoleté dieťa má samo možnosť podať návrh na výživné voči rodičovi. Nároky sťažovateľky na výživné počas obdobia maloletosti a po dosiahnutí plnoletosti vychádzajú síce z toho istého právneho základu (povinnosť plnenia výživného voči dieťaťu), avšak týkajú sa rôznych časových období, a preto v danom prípade (konanie o výživnom po nadobudnutí plnoletosti) predstavuje odlišný predmet konania.“. 32.1. Odvolací súd v dôsledku toho, že dňa 25.10.2018 nadobudol plnoletosť syn účastníkov J. E., o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v rámci úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode , keďže v čase vynesenia napadnutého rozsudku bol ešte maloletý, musel v čase svojho rozhodovania o podanom odvolaní prihliadnuť na to, či sú vo vzťahu k tomuto dieťaťu splnené podmienky konania na to, aby mohol rozhodovať o úprave práv a povinností k tomuto dieťaťu na čas po rozvode manželstva, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky konania, pretože J. E. je už plnoletý, a preto vo vzťahu k nemu výrok o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky, o povinnosti otca prispievať na výživu tohto dieťaťa sumou 400 eur mesačne a o úprave styku otca s týmto dieťaťom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie v tejto časti zastavil, keďže úprava pomerov manželov k pôvodne maloletému dieťaťu nadobudnutím jeho plnoletosti prestala byť obligatórnym predmetom tohto konania o rozvod manželstva. 32.2. Ak totiž v priebehu konania o rozvod manželstva niektoré dieťa dosiahlo plnoletosť, súd už v tomto konaní nemôže upravovať vzťahy (pomery) rodičov k tomuto dieťaťu na čas po rozvode. Plnoleté dieťa však má možnosť podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči rodičovi, resp. obom rodičom. 33. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní sa viac nekonalo o úprave pomerov k J. E., ďalšie odôvodnenie sa týka podpory správnosti rozhodnutia ohľadne maloletého F. E.. 34.1. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 34.2. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 34. Odvolací súd poznamenáva, že mimosporové konania sú ovládané princípom oficiality, teda v zásade ich možno začať bez návrhu. Z princípu oficiality tiež vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, ako aj zásada neviazanosti odvoliaceho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci. 35. Odvolací súd poukazujúc na § 65 a § 66 preskúmal rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa výrokov o zverení maloletého F. do osobnej starostlivosti matky, o určení výživného otcovi na toto dieťa a o úprave styku otca s maloletým a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zverení mal. detí do starostlivosti matky na čas po rozvode, zastupovania, výživného a úprave styku otca s maloletým ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a odkazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 . 36.1. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 36.2. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 36.3. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 36.4. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 36.5. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 36.6. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, samozrejme, pokiaľ tieto rodičovské práva a povinnosti neboli rozhodnutím súdu obmedzené alebo pokiaľ súd rodičov týchto práv a povinností nepozbavil alebo ich výkon nepozastavil. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24 a rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. XX. Odvolací súd ďalej nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletého F. do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil aj otec maloletého a kolízny opatrovník tohto dieťaťa a aj určenie výživného na maloletého F. v sume 370 eur mesačne bolo určené v súlade so zákonnými kritériami v ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine. Uvedená výška výživného bola správne zasadená do rámca diferenciácie výživného (pôvodne) určeného aj k J. vo výške 400 eur, pričom uvedené súviselo aj s vekom a potrebami detí a možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky. Pokiaľ ide o výživné, s týmto v zásade súhlasila aj matka (aj keď pôvodne navrhovala sumu 500 eur na každé dieťa), a uvedené ani nenapádala v rámci odvolania. Odvolací súd však aj v procese odvolacieho prieskumu zistil správnosť uvedenej úpravy výživného 38. Odvolací súd poznamenáva, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15). 39. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie o zverení mal. F. do osobnej starostlivosti matky bolo teda potrebné upraviť aj styk otca, ktorý súd prvej inštancie upravil v dostatočnom rozsahu na to, aby boli zachované rodičovské práva a povinnosti otca k mal. dieťaťu, ako aj právo tohto dieťaťa na starostlivosť zo strany otca, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd aj v tejto časti ako vecne správne potvrdil. Je pravdou, že matka v odvolaní navrhovala upraviť styk (s pôvodne oboma maloletými) na 4 hodiny mesačne a za jej prítomnosti matky, avšak uvedený návrh odvolací súd považuje za nereálny, neadekvátny až trucovitý, pretože je v záujme mal. F. (nar. XXXX), aby bol (zvlášť aj ako chlapec) v styku so svojím otcom a tak prirodzene bol v kontakte s mužským vzorom. Vhodným (aj už vo vzťahu k plnoletému J.) riešením sú súrodenecké návštevy oboch bratov u otca. 40. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov o rozvode, o zverení mal. dieťaťa (F.) na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, o práve oboch rodičov zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok, o určení výživného, o úprave styku otca s maloletým otcovi na mal. dieťa a o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 41.1. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 41.2. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení § 396 ods.1 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože išlo o mimosporové konanie. 43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .