Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_12P-67-2019.pdf
PDF · 75.75 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/67/2019
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Š., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - O.. P. Š., narodená XX.XX.XXXX, Q. T. H. XX, R., zastúpená Matejka Friedmannová s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 248 998 a otca - JUDr. R. Š., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XX, R., zastúpený ATRIA LEGAL s.r.o., so sídlom Moyzesova 4/A, Pezinok, IČO: 47 237 228, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 07.03.2019 žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov do rozhodnutia súdu vo veci rozvodu sp. zn. 42P/8/2019. Súd len podotýka, že na tunajšom súde je vedené i konanie pod sp. zn. 12P/72/2019 iniciované matkou, predmetom ktorého je úprava rodičovských práv a povinností do rozvodu, t.j. vo vzťahu k tomuto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia konanie vo veci samej. Vo veci rozvodu je nariadené pojednávanie na deň 8.4.2019, manželia spolu v súčasnosti nežijú, pretože manželka i so synom (v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) opustila spoločnú domácnosť vo R. a žije v byte v T..
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že vzťahy manželov sa po podaní návrhu na rozvod zhoršili, správanie matky je od tejto doby neznesiteľné a neudržateľné, pričom matka vedome a účelovo vyvíja aktivity smerujúce k vzájomnému odpudzovaniu syna s otcom a naopak vlastného emocionálneho pripútavania syna k matke. Matka svojim správaním neustále manipuluje maloletého proti otcovi, provokuje, vyvoláva vymyslené a hysterické scény v snahe vytvoriť dojem vlastnej nevyhnutnosti v starostlivosti o dieťa, k čomu si vytvára aj vhodné prostredie a využíva nepoctivé prostriedky na dosiahnutie svojho cieľa. Na navrhovateľa podala opakované vykonštruované trestné oznámenia. Poukázal na skutočnosť, že matka dňa 27.02.2019 dobrovoľne v prítomnosti kolíznej opatrovníčky súhlasila so vzájomne dohodnutými podmienkami striedavej starostlivosti, napriek uvedenému však dohodu porušuje, maloletý bol dokonca bez jeho vedomia odhlásený zo škôlky (ako otec doplnil v podaní zo dňa 11.3.2019). Navrhovateľ nebol so synom vôbec odo dňa 27.02.2019, kedy sa matka vysťahovala zo spoločnej domácnosti a zobrala aj dieťa. Otec na osvedčenie ním tvrdených skutočností súdu predložil úradné záznamy UPSVaR a mailové/sms komunikácie s matkou.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
6. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je z procesného hľadiska zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Nariadenie tohto procesného inštitútu v konaní starostlivosti o maloletých vo všeobecnosti predpokladá, aby navrhovateľ preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania pri zachovaní prvoradého hľadiska, ktorým je práve záujem dieťaťa. Súd je povinný rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, matka i otec maloletého dieťaťa disponujú rovnocennými rodičovskými právami a nemožno im ich bezdôvodne, resp. na základe ničím nepodložených tvrdení zo strany jedného rodiča upierať.
7. Súd podotýka, že v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov je možné v rodinných veciach nariadiť neodkladné opatrenie výlučne v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pričom v prípade maloletých detí súd najčastejšie pristupuje k nariadeniu neodkladného opatrenia v prípade, ak je ohrozená výživa či výchova maloletého dieťaťa, resp. iné dôležité záujmy. Inštitút neodkladného opatrenia nie je možné zamieňať si s automatickou potrebou predbežnej úpravy rodičovských práv a povinností medzi rodičmi, ktorí spolu nežijú a následkom vyhrotených partnerských konfliktov nedokážu dospieť k dohode ohľadom výkonu svojich rodičovských práv. Súd konštatuje, že návrh otca je zjavne bezdôvodným, keď tento v návrhu nielenže neosvedčil, ale ani len netvrdil skutočnosti, ktorých prípadná existencia by mohla vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Pretože sa v tomto prípade nejedná o návrh vo veci samej (vec sama je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 12P/72/2019), súd ho ani nemal povinnosť vyzývať na odstránenie vád podania (§ 327 CSP).
8. Súd taktiež podotýka, že dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu a z listinných dôkazov k nemu pripojených. Otec v návrhu netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by čo i len naznačovali akékoľvek ohrozenie dieťaťa, či už vo vzťahu k osobnej starostlivosti či výžive -samotný návrh je síce obšírny, neobsahuje však (a zo strany otca ani nie sú označené) žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť nariadené neodkladné opatrenie, otec de facto návrh žiadnym spôsobom neodôvodnil, v návrhu uviedol len skutočnosti, ktoré sú relevantné vo vzťahu ku konaniu vo veci samej. Skutočnosť, že sa matka odsťahovala so synom zo spoločnej domácnosti takýmto dôvodom nie je. Pokiaľ sa jedná o zamedzenie styku dieťaťa s otcom - v prípade že by matka zamedzovala styku otca s dieťaťom uvedené je porušením rodičovských práv otca, bez ďalšieho však nezakladá dôvodnosť neodkladného zásahu súdu. Otázku zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov je nutné posudzovať v intenciách riadne vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej.
9. Z návrhu vyplýva, že aktuálna rodinná situácia je len výsledkom vážneho partnerského konfliktu a zlyhávania konštruktívnej diskusie medzi manželmi, nebolo možné z neho vyvodiť žiadne ohrozenie dieťaťa. Súd sa s poukazom na obsah návrhu nedokáže vysporiadať ani s jednotlivými tvrdeniami otca, pretože ich nemožno žiadnym spôsobom subsumovať pod § 325 CSP. Citové ochladenie a s tým súvisiace okolnosti sú žiaľ častým sprievodným javom konaní o rozvode, nemožno však nimi odôvodňovať nutnosť a bezodkladnosť zásahu súdu. Súd taktiež považuje za potrebné podotknúť, že zavedenie inštitútu striedavej starostlivosti je potrebné i s poukazom na vek dieťaťa riadne zvážiť v konaní vo veci samej, nemožno ho nariaďovať neodkladným opatrením. V zásade však platí, že u dieťaťa mladšieho ako 6-7 rokov je striedavá starostlivosť, ak nie je výsledkom absolútneho konsenzu medzi oboma rodičmi, nevhodná. Súd nespochybňuje rovnocennosť rodičovských práv matky a otca, záujem dieťaťa je však nevyhnutné uprednostniť a je otázne, akým spôsobom bude dvojročné dieťa vnímať striedanie starostlivosti, keď je ešte vo veku osvojovania si základných návykov.
10. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. V predmetnej veci mal súd za preukázané, že v súčasnosti neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov a z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Taktiež súd podotýka, že už dňa 8.4.2019 sa bude konať pojednávanie vo veci rozvodu.
11. Pretože zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, súd považoval návrh otca za nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
13. Súd na záver považuje za potrebné konštatovať, že ak matka vykonáva rodičovské práva tým spôsobom, že zamedzuje právo styku otca a taktiež bez súhlasu otca odhlásila dieťa zo škôlky, vážne tak porušuje zákon o rodine. Takéto správanie matky, ak sa tvrdenia otca zakladajú na pravde, je totiž neakceptovateľné a v prípade, že súd po bezodkladnom šetrení zistí že zneužívanie rodičovských práv matkou je vysokej intenzity, tento okamžite vykoná potrebné opatrenia, t.j. minimálne aplikuje § 37 a nasl. zákona o rodine (výchovné opatrenia) a v prípade preukázania ohrozenia maloletého môže neodkladným opatrením tohto i odobrať zo starostlivosti matky. Je taktiež nutné si uvedomiť, že akýkoľvek hnev matky na manžela nemôže spôsobovať takéto správanie, pretože takéto konanie, keď dieťaťu je odopieraný styk s otcom je v zjavnom rozpore so záujmami maloletého. Matka nemá žiadne právo svojvoľne určovať, kedy a za akých okolností bude dieťa s otcom, takýto výkon rodičovských práv je v extrémnom rozpore so zákonom. Súd na záver uvádza, že obaja rodičia by si mali uvedomiť, že ak neuprednostnia záujmy maloletého Kristiána pred svojimi vlastnými (i keď tieto nepochybne vychádzajú z bezhraničnej lásky k dieťaťu a zo snahy mať ho pri sebe), vážne tak svojmu dieťaťu ublížia a toto bude v konaní vo veci samej poškodeným. Je nutné si uvedomiť, že rozvod vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností nikdy neprináša ideálne riešenia, ale len kompromisy vo vzťahu ku vlastným rodičovským právam v záujme dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.