Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Co-201-2018.pdf
PDF · 84.36 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/201/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, H., proti žalovanému: Z. U., bytom E. XX, H., zastúpený JUDr. Petrom Havlíkom, advokátom, so sídlom Damborského 13, Nitra, o zaplatenie sumy 2 000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 12. júla 2018 č.k. 25C/54/2018-13 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie"), takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2 000 eur z titulu náhrady škody. Žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca bol majiteľom osobného motorového vozidla Ford Mondeo combi, evidenčné číslo vozidla: H., ktoré dal ho do autoservisu, ktorého majiteľom bol žalovaný. Živnosť má žalovaný pozastavenú. V čase od mesiaca október 2013 až do 19. 12. 2013 neznámy páchateľ odcudzil vozidlo žalobcu. Z. F. a Z. K. predmetné vozidlo ponúkol neznámy človek na odpredaj. Žalobca podával dňa 19. 12. 2013 trestné oznámenie, ktoré polícia zastavila uznesením zo dňa 22. 05. 2014. Proti uzneseniu nebola podaná sťažnosť. Uvedené osoby vozidlo odtiahli zo servisu žalovaného a rozobrali ho. Žalobcovi boli vrátené niektoré diely vozidla. Žalobca uvádzal, že mu vznikla škoda 2 000 eur, ktorú si uplatnil žalobou zo dňa 09. 05. 2018 voči žalovanému, ktorému vozidlo zveril. Žalovaný nepopieral zverenie vozidla, namietal nepreukázanie výšky škody, tiež skutočnosť, že žalobcovi sú známe konkrétne osoby, ktoré vozidlo odcudzili. Žalobca nepreukázal náležitosti náhrady škody, a to vznik škody, porušenie povinnosti žalovaného a vzájomnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti žalovaného. 1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 106 ods. 1, os. 2, § 415, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 421 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.3. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol dôvodiac premlčaním nároku žalobcu. Žalobca sa oprávnene domáhal od žalovaného náhrady škody za zverenú vec. Otázna bola spoluzodpovednosť ďalších osôb. Trestne stíhaná nebola žiadna osoba. Výšku škody žalobca nepreukázal. Žaloba bola podaná dňa 09. 05. 2018. Žalobca vedel, komu vozidlo zveril a uplatňoval si škodu 2 000 eur. Trestné oznámenie podal 19. 12. 2013. V máji 2014 bolo trestné konanie zastavené. Do podania žaloby dňa 09. 05. 2018 uplynuli od trestného oznámenia resp. zastavenia trestného konania asi štyri roky. Subjektívna dvojročná lehota na uplatnenie nároku tak uplynula pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie nepovažoval za hospodárne, vzhľadom na výrazne dlhšiu dobu, od kedy žalobca vedel o
tom, kto mu škodu spôsobil a v akej výške, presné dátumy v roku 2014, zisťovať. Zbytočne by to navyšovalo trovy konania. Ubehla aj trojročná objektívna lehota a nebolo preukázané, že by ohľadne žalovaného mala bežať desaťročná objektívna lehota. Úmysel žalovaného spôsobiť škodu žalobcovi nebol preukázaný. 1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi vzhľadom na úspech vo veci samej. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, ktorý v podanom odvolaní iba uviedol, že okresný súd rozhodol v jeho neprospech, čím sa cíti poškodený a tým by chcel ďalšie posúdenie. 3.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a opodstatnené, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5.1.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. X. súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 6. S. konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 2 000 eur z titulu náhrady škody, a to za údajné odcudzenie auta inými dvomi osobami, ktoré zveril žalovanému. 6.1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol dôvodiac premlčaním nároku žalobcu. 6.2. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, napadol ho odvolaním dôvodiac, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, čím sa cíti byť poškodený a preto žiada ďalšie posúdenie. 7. X. súd v prejednávanej veci podrobil prieskumnej činnosti tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie pred súdom prvej inštancie, odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné. 7.1. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre rozhodnutie v danej veci. X. súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutiam môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. X. súd sa s dôvodmi, uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie podľa § ustanovenia § 220 CSP, uviedol všetky podstatné skutočnosti a úvahy, ktoré ho viedli k danému rozhodnutiu. X. súd, stotožniac sa s týmito dôvodmi, podľa § 387 ods. 2 CSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.
9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd iba dodáva, že povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom záväzkového právneho vzťahu, v tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému
(škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom pre úspešné uplatnenie náhrady škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, preukázanie vzniku škody, výšky škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a následkom, škodou. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez akýchkoľvek pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu musí byť nielen tvrdená, ale aj jednoznačne a bezpečne preukázaná. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na preukázaní tak protiprávneho konania škodcu, existencie škody, jej výšky, ako aj príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody, je na poškodenom. 9.1. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka a nasl.. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia, dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán. Právo mohlo byť vykonané po prvýkrát vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania, teda kedy je poškodenému známa skutočnosť, že mu vznikla škoda, kto túto škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Pri práve na náhradu škody je v ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka upravená tzv. subjektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri práve na náhradu škody je teda stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený odlišne. Objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna potom odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do plynutia, jeho začiatku a ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba však nemôže začať skôr, než objektívna premlčacia doba. 9.2. Z obsahu spisu vyplýva, že poškodený, žalobca, podal dňa 19. 12. 2013 trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Nitra vo veci podozrenia krádeže motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už dňa 19. 12. 2013 disponoval informáciou, že mu bola spôsobená škoda v podobe krádeže jeho motorového vozidla. Najneskôr od tohto dátumu teda začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá uplynula dňa 19. 12. 2015, objektívna premlčacia doba (trojročná podľa § 106 ods. 3 Občianskeho zákonníka) začala plynúť od apríla 2013, keď motorové vozidlo odviezol do servisu žalovaného a uplynula v apríli 2015. Prvýkrát si žalobca mohol svoje právo na náhradu škody uplatniť najskôr dňa 19. 12. 2013. Za situácie, že žalobca podal žalobu až dňa 09. 05.2018, podal ju po uplynutí tak subjektívnej (dvojročnej) ako aj objektívnej (trojročnej) premlčacej lehote. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného, nebolo možné právo žalobcovi priznať. X. súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. 10. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a pre absenciu dôvodov aj ako účelové. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).