Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/218/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, Senatorska 18, Warszawa 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie pod číslom KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: I. G., U.. XX.XX.XXXX, XXX XX A. XX, o zaplatenie 1 309,45 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie ohľadne nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 309,45 eur za dobu od 24.3.2010 do 31.12.2011 z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 835,76 eur spolu s úrokmi vo výške 25 % ročne za dobu od 24.3.2010 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 16.7.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.3.2013 domáhala na žalovanom zaplatenia 1 309,45 eur spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 25% ročne od 24.3.2010 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 24.3.2010 do zaplatenia, a náhrady trov konania.

2. Zástupca žalobkyne žalobu dôvodil tvrdeniami, že žalobkyňa je pobočkou zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, a ktorá (okrem iného) poskytuje spotrebiteľské a hypotekárne úvery. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. číslo zmluvy 520700-4200906980/8360, na základe ktorej poskytla žalovanému úver úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 25% ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru. K 23.3.2010 bol v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 1 309,45 eur. Žalobkyňa žalovaného viac krát vyzvala na zaplatenie dlhu. Následne z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním úveru od zmluvy podľa bodu 2.3.5. všeobecných obchodných podmienok a § 506 Obchodného zákonníka odstúpila.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi. S poukazom na túto právnu úpravu sa žalobkyňa žalobou domáha vrátenia dlžnej sumy istiny úveru spolu s úrokmi dohodnutými v zmluve vo výške 25% ročne a úrokmi z omeškania v zákonnej výške tak, ako to špecifikovala. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil listiny, ktoré označil ako žiadosť, zmluvu, všeobecné obchodné podmienky, výpis z účtu a odstúpenie od zmluvy .

3. Súd v rámci prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinný do 30.6.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov účinným od 1.7.2016 žalobu spolu s predloženými listinami doručil žalovanému na vyjadrenie v lehote 15 dní. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.

4. V priebehu ďalšieho konania zástupca žalobkyne dňa 5.5.2016 doručil súdu doplňujúce písomné vyjadrenie k žalobe obsahujúce ďalšie skutkové tvrdenia a širokú právnu argumentáciu v spore.

5. V podaní uviedol, že úver „mPôžička“ je svojou povahou kontokorentný úver/úverový rámec, ktorý žalobkyňa poskytuje povoleným prečerpaním finančných prostriedkov na úverom účte. Úrok dlžník platí len z čerpaných prostriedkov. Úrok neplatí z kladného zostatku na účte. Dlžník má právo kladný zostatok na úverovom účte kedykoľvek a opakovane použiť. Opakované čerpanie sa stáva súčasťou istiny pohľadávky. Platobná história na úverovom účte žalovaného vyplýva z predloženého výpisu. Podľa neho žalovaný z úverového účtu vyčerpal dňa 27.10.2008 jednorazovo 1 327,76 eur. Ostatné debetné operácie vo výpise predstavujú najmä úroky z úveru, ktoré sa v súlade so zmluvou pripisovali na ťarchu zostatku úveru. Žalovaný na úverový účet v období od 28.11.2008 do 23.3.2010 poukázal celkom 13 platieb, spolu vo výške 492,40 eur. Na základe uvedeného zostatok úveru predstavuje žalovanú sumu 1 309,45 eur. Keďže od čerpania úveru do dňa vyhotovenia predloženého výpisu z účtu (23.3.2010) zmluvné úroky boli pripisované ako debet priebežne, žalobou si žalobkyňa uplatňuje zmluvné úroky odo dňa nasledujúceho po dni vyhotovenia výpisu.

6. Podanie obsahuje právnu argumentáciu, podľa ktorej zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. S poukazom na závery vyslovené súdmi v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2013 sp.zn. 6 MCdo 4/2012 a v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.7.2012 sp.zn. 32 Cdo 3337/2010 zástupca žalobkyne v podaní argumentoval, že všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce z predmetnej zmluvy o úvere sa riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré boli upravené v ust. § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Je to dané tým, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, síce zakladá aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň však nevylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka. Preto s poukazom na § 506 Obchodného zákonníka žalobkyňa má aj po odstúpení od zmluvy o úvere nárok na zaplatenie aj zmluvných úrokov. Ďalej argumentoval, že je si vedomý, že spotrebiteľské zmluvy sa podľa novely Občianskeho zákonníka účinnej od 1.4.2015 vykonanej zákonom č.102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách na diaľku posudzujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj vtedy, ak by sa mali použiť normy obchodného práva. Zmluva o úvere však bola uzavretá dňa 27.10.2008, tzn. za právnej úpravy odlišnej, než platí od 1.4.2015. Právny úkon (odstúpenie od zmluvy) vykonaný v roku 2011 by preto pri rešpektovaní zásady zákazu retroaktivity, ktorá má garantovať princíp právnej istoty, nemal byť posudzovaný podľa aktuálnej právnej úpravy, ale podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Poukázal na absenciu prechodných ustanovení zákona č. 102/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách na diaľku. V tejto súvislosti tiež argumentoval ust. § 13 ods. 3 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý upravuje povinnosť spotrebiteľa, ktorý od spotrebiteľskej zmluvy do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy odstúpi, zaplatiť veriteľovi ako istinu, tak aj úroky z tejto istiny. Právny záver, podľa ktorého by v prípade porušenia zmluvy spotrebiteľom bol právny následok pre spotrebiteľa priaznivejší, než keď neporuší žiadne zmluvné povinnosti a od zmluvy odstúpi, považuje za absurdný. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.11.2014 sp.zn. 14Co 41/2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.9.2015 sp.zn. 11Co 111/2014.

7. Podaním zo dňa 5.5.2016 zástupca žalobkyne súčasne upravil žalobný nárok ohľadne úrokov z omeškania tak, že nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne žalobkyňa požaduje až od 1.1.2012, nie od 24.3.2010, ako je to uvedené v žalobnom petite. Úpravu žaloby v tejto časti odôvodnil tvrdeniami, že nárok na úroky z omeškania si žalobkyňa mohla uplatniť až odo dňa, kedy od zmluvy o úvere odstúpila. Žalobkyňa od zmluvy odstúpila v roku 2011. Písomnosť obsahujúca odstúpenie od zmluvy bola žalovanému doručená dňa 10.10.2011. Žalobkyňa úroky z omeškania požaduje od 1.1.2012.

8. Dňa 16.9.2016 súd vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 4C 218/2013 - 129, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 309,45 eur spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 25% ročne od 24.3.2010 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 1.1.2012 do zaplatenia, a náhradu trov konania. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 23.9.2016. Dňa 3.10.2016 podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor. V jeho odôvodnení navrhol, aby súd žalobkyni priznal nárok na zaplatenie iba sumy 1 309,45 eur bez akýchkoľvek úrokov a trov. Uviedol, že uznáva len sumu 1 309,45 eur, nie úroky. Požiadal o povolenie splátok vo výške po 20 eur mesačne s odôvodnením, že je dôchodcom, jeho jediným príjmom je dôchodok. Je vdovcom, dialyzačným pacientom, a s jeho zdravotným stavom sú spojené značné finančné náklady na lieky.

9. Podľa § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Vychádzajú z citovanej právnej úpravy súd uznesením zo dňa 3.9.2018 č.k. 4C 218/2013 - 141 zrušil platobný rozkaz zo dňa 16.9.2016, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením, v celom rozsahu a nariadil v spore pojednávanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2018.

10. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 8.3.2019 v neprítomnosti oboch sporových strán. Zástupca žalobkyne svoju neprítomnosť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Žalovaný sa aj napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Pojednávanie súd odročil na deň 2.4.2019 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Zástupca žalobkyne zobral žalobu ohľadne úrokov z omeškania sčasti späť pred otvorením prvého pojednávania v spore. Súd preto rešpektoval tento jeho dispozitívny úkon so žalobou a konanie sčasti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil.

13. Žalobe vo zvyšnej časti súd vyhovel čiastočne tak, ako vyplýva z výrokov II. a III. tohto rozsudku. K dôvodom svojho rozhodnutia v tejto časti súd udáva:

14. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, ak by boli v neprospech strany.

15. Žalovaný nepoprel a súd nemal pochybnosti o tvrdení žalobkyne, že dňa 27.10.2008 strany uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému úver. Podľa listiny označenej ako „Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ reg. č. 5207000-4200906980/8360 a „Harmonogram splátok - m Pôžička„ zo dňa 27.10.2008 zmluvou sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému úver jednorazovým prevodom peňažných prostriedkov na jeho účet, a to maximálne vo výške 40 000,-Sk (1 327,76 eur), za pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá v deň uzavretia zmluvy bola 25 % ročne, na dobu 60 mesiacov, ktorá začne plynúť pripísaním peňažných prostriedkov na účet žalovaného. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na „10/2013“. Žalovaný sa v zmluve zaviazal platiť mesačné splátky stanovené v harmonograme splátok vo výške 1 174,50,- Sk (39,97 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 27.11.2008 a poslednej splátky dňa 25.10.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“). Zmluva o úvere obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „ RPMN“) 28,07%, celkových nákladoch úveru 30 551,93 eur (1 014,13 eur), a o priemernej RPMN 61,36 %. Podľa čl. 11. bod 11.4. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú „Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky mBank a Sadzobník“ (ďalej len „ obchodné podmienky„ a „sadzobník“).

16. Žalovaný nepoprel a súd nemal pochybnosti ani o tvrdení žalobkyne, že na základe tejto zmluvy o úvere žalobkyňa dňa 27.10.2008 previedla na účet žalovaného zriadený pre účely predmetného úveru peňažné prostriedky vo výške 40 000,-Sk (1 327,76 eur). Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z úverového účtu žalovaného. Podľa platobnej histórie na tomto účte žalovaný celú sumu 1 327,76 eur vyčerpal jednorazovo dňa 27.10.2008. Následne za dobu od 28.11.2008 do 23.3.2010 na úverový účet poukázal v 13 splátkach spolu celkom 492,40 eur.

17. Z listiny označenej ako „Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPOŽIČKA reg. č.5207000-4200906980/8360“ zo dňa 4.10.2011 vyplýva, že obsahom tejto listiny je odstúpenie žalobkyne od zmluvy o úvere z dôvodu omeškania žalovaného so splatením viac ako dvoch splátok úveru, a to s poukazom na § 506 Obchodného zákonníka a bod 2.3.5. obchodných podmienok. Podľa doručenky listina bola žalovanému doručená dňa 10.10.2011.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, tzn. k 27.10.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Medzi stranami nebolo sporným a súd nemal závažnejšie pochybnosti o tom, že zmluva o úvere zo dňa 27.10.2008 má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaný má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Tomuto záveru plne zodpovedá aj rozsiahla právna argumentácia zástupcu žalobkyne v spore. Súd len dodáva, že na tomto závere nič nemení skutočnosť, že zmluvu o úvere ako zmluvný typ upravuje ust. § 497 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z cit. ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ.

20. V nadväznosti na rozsiahlu právnu argumentáciu zástupcu žalobkyne týkajúcu sa aplikácie Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka na právny vzťah založený touto spotrebiteľskou zmluvou súd úvodom uvádza: Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere , tzn. 27.10.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.102/2014 Z.z., tzn. v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Z vyššie uvedenej citácie je zrejmé, že novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo s účinnosťou od 1.4.2015 ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené o tretiu vetu znejúcu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

22. Režim aplikácie Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, do vyššie citovanej zmeny ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č.102/2014 Z.z. účinnej od 1.4.2015 je sprevádzaný výkladovými a aplikačnými problémami, a to predovšetkým vo vzťahu k ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu spravujú všetky v ňom špecifikované zmluvy, vrátane zmluvy o úvere. Ide o tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy, ktorých kvalifikačným kritériom je podstata samého vzťahu bez ohľadu na jeho subjekty (ďalej len „absolútne obchody“).

23. V otázke aplikácie ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v jeho znení pred novelou účinnou od 1.4.2015 sa súd prikláňa k názoru, ktorý rezonuje v odbornej literatúre Patakyová, M a kol. , Komentár,4. vydanie, Bratislava: C.H. Beck, 2013,s.1043, a k záveru prijatému Najvyšším súdom SR v uznesení z 27. marca 2013 sp.zn. 6M Cdo/4/2012, podľa ktorých pri aplikácii Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným zákonníkom, v dôsledku kogentného ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútne obchody) sa práva a povinnosti spravujú Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ide o účasť spotrebiteľov v týchto vzťahoch, napr. o spotrebiteľský úver, bude sa na tento úver aplikovať predovšetkým špeciálny Zákon o spotrebiteľských úveroch, avšak režim Obchodného zákonníka v otázkach, ktoré rieši (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka), bude aplikovaný aj v otázkach spotrebiteľského úveru. Normatívne usporiadanie teda postupuje od Zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis k Obchodnému zákonníku ako lex generalis až po Občiansky zákonník ako základ súkromnoprávnej úpravy v otázkach, ktoré nerieši. Súd sa prikláňa k názoru, že do tohto vzťahu Občianskeho a Obchodného zákonníka podstatným spôsobom zasiahla až novela ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015. Až po tejto novele obchodné záväzkové vzťahy, ktoré do vtedy boli označované ako absolútne obchody, a ktoré sa vždy spravovali Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu ich účastníkov, stratili tento svoj absolútny obchodný charakter. A až v dôsledku tejto novely sa ich režim prednostne riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Právny vzťah v predmetnom spore bol založený spotrebiteľskou zmluvou o úvere zo dňa 27.10.2008, tzn. spotrebiteľskou zmluvou uzavretou pred dňom účinnosti novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto bolo potrebné v spore zaoberať sa časovou pôsobnosťou nového ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Možno súhlasiť s argumentáciou zástupcu žalobkyne, že v zákone č.102/2014 Z.z., ktorou bola novela § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonaná, prechodné ustanovenie o časovej pôsobnosti nového ustanovenia chýba. Samotná absencia prechodného ustanovenia však ešte sama o sebe neznamená, že nová právna úprava je neprípustne retroaktívna. Záleží vždy na jej výklade a aplikácii, ktoré sú (ako ukazuje aj súdna prax) pri tak závažnej zmene právneho režimu medzi dvoma kódexami oveľa zložitejšie ako pri inej zmene. Ak v hmotnoprávnej norme chýba prechodné ustanovenie, je potrebné aplikovať primerane všeobecné prechodné ustanovenie. V danom prípade je to hmotnoprávne ust. § 854 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 860 Občianskeho zákonníka. V kontexte aj s ust. § 879j Občianskeho zákonníka, ktorý zákonodarca prijal ako prechodné ustanovenie k včleneniu § 52 ods. 2 do Občianskeho zákonníka, ktoré je totožné s ust.§ 854 Občianskeho zákonníka, možno dovodiť, že aj pri aplikácii novely ust § 52 ods. 2 platí, že vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.4.2015, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právneho záveru súd v spore normatívne postupoval od Zákona o spotrebiteľských úveroch ako zákona lex specialis pre právne vzťahy založené zmluvou o spotrebiteľskom úvere k Obchodnému zákonníku ako lex generalis, až po Občiansky zákonník ako základ súkromnoprávnej úpravy v otázkach, ktoré nerieši (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na podporu tohto právneho záveru v otázke aplikácie práva na daný spor súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.9.2015 sp.zn. 11Co 111/2014 a uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.11.2014 sp.zn. 14Co 41/2014.

26. Žalovaný neučinil sporným a súd nemal vážnejšie pochybnosti, že žalobkyňa listom zo dňa 4.10.2011, ktorý bol žalovanému doručený dňa 10.10.2011, od zmluvy o úvere z dôvodu omeškania žalovaného so splátkami úveru odstúpila. K právnej účinnosti tohto odstúpenia a jeho právnym účinkom súd vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho záveru v otázke aplikácie práva na daný spor udáva:

27. Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase odstúpenia žalobkyne od zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 351 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorá pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhej strane, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

28. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase odstúpenia žalobkyne od zmluvy o úvere upravoval odstúpenie od zmluvy o úvere iba pre prípady, kedy spotrebiteľský úver bol poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, o ktorý sa v danom spore nejedná. Komplexnú úpravu odstúpenia od zmluvy v tom čase obsahoval , a to v ust. § 344

- § 351. Cit. ust. § 506 Obchodného zákonníka obsahovalo osobitnú právnu úpravu odstúpenia veriteľa v prípade zmluvy o úvere. Podľa cit. § 506 Obchodného zákonníka veriteľ bol oprávnený od zmluvy o úvere odstúpiť, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka teda oprávňovalo veriteľa odstúpiť od zmluvy o úvere z dôvodu uvedeného v tomto ustanovení, a to aj vtedy, ak tento dôvod nebol ako dôvod odstúpenia od zmluvy o úvere medzi stranami dojednaný.

29. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaný posledný krát splátku na úverový účte zaplatil v marci 2010. Preto ak žalobkyňa od zmluvy o úvere odstúpila listom zo dňa 4.10.2011, zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy o úvere uvedený v cit. § 506 Obchodného zákonníka spočívajúci v omeškaní žalovaného s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace bol naplnený a žalobkyňa od zmluvy o úvere odstúpila účinne.

30. Pokiaľ ide o právne účinky, ktoré toto odstúpenie vyvolalo, účinky odstúpenia od zmluvy všeobecne upravoval v § 351. Právna úpravu účinkov odstúpenia od zmluvy o úvere obsiahnutá v § 506 Obchodného zákonníka však predstavovala osobitnú právnu úpravu, odlišnú od tejto všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v § 351 Obchodného zákonníka. Podľa cit. § 506 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy o úvere nezanikajú všetky práva a povinnosti strán z tejto zmluvy. Zanikajú iba tie práva, ktoré mal dlžník podľa zmluvy voči veriteľovi, a im zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Povinnosť dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezanikajú. Odstúpením sa len menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedené povinnosti splniť. Dlžník naďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok stanovených v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu. Tzn., že jediným následkom odstúpenia od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka je tzv. zosplatnenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere.

31. Tu súd vzhľadom na príbuznosť právnych poriadkov SR a ČR, použijúc zásadu komparatívneho výkladu, poukazuje na širokú judikatúru Najvyššieho súdu ČR v tomto smere, a to napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 31 Cdo 2851/99 zo dňa 15.3.2000, rozsudok NS ČR sp.zn. 32 Cdo 2782/99 zo dňa 20.6.2000, rozsudok NS ČR sp.zn.33 Cdo 113/2008 zo dňa 9.2.2010, a ďalšie). Podľa záverov vyslovených Najvyšším súdom ČR v týchto rozhodnutiach zmyslom ust. § 506 Obchodného zákonníka je poskytnúť veriteľovi právny prostriedok ochrany proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Vzhľadom k tomu, že za tejto situácie je dôvodné predpokladať, že ani v budúcnosti si dlžník nebude riadne svoj záväzok plniť, môže veriteľ od zmluvy o úvere odstúpiť a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy voči dlžníkovi (napr. povinnosti podľa § 501 a pod). Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu veriteľa. Jeho využitím sa preto veriteľ nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy.

32. Uvedený právny záver v otázke právnych účinkov odstúpenia od zmluvy o úvere je možné podporiť aj historickým výkladom s poukazom na ust. § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ak spotrebiteľ uplatní právo podľa ods. 1 (od zmluvy odstúpi bez udania dôvodu do 14 dní od uzavretia zmluvy), je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, veriteľ nemá nárok na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom. Tu sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že dôsledky odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nemôžu líšiť podľa toho, či k odstúpeniu od zmluvy dôjde zo strany dodávateľa alebo zo strany spotrebiteľa. Dôsledky musia byť vždy rovnaké, keďže ide o rovnaký právny inštitút - odstúpenie od zmluvy.

33. Vo vzťahu k úprave spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka súd len dodáva, že ust. § 54 ods. 8 (neskôr ods. 9) upravujúce podmienky tzv. zosplatnenia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené až s účinnosťou od 1.11.2008.

34. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa na základe zmluvy o úvere poukázala na úverový účet žalovaného peňažné prostriedky vo výške 1 327,76 eur, a že žalovaný na tento úverový účet zaplatil 492,40 eur. Preto pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáha vrátenia nevrátenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 835,36 eur (1 327,26 eur - 492,40 eur), súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené právne závery považoval v tejto časti žalovanej istiny za dôvodnú. V prevyšujúcej časti žalovanej istiny súd žalobu zamietol.

35. Vychádzajúc z cit. § 506 Obchodného zákonníka a uvedených právnych záverov súd mal za to, že žalobkyňa má nárok nielen na vrátenie časti plnenia, ktorú žalovaný nevrátil, ale aj na zaplatenie zmluvných úrokov. Preto súd priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov v požadovanej výške 25 % ročne od doby, odkedy úroky žalobkyňa žalobou požadovala, tzn. od 24.3.2010, do zaplatenia, a to zo sumy, ktorú žalovaný žalobkyni od nevrátil. Pokiaľ ide o výšku týchto zmluvných úrokov, súd vychádzal z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch zverejnených stránke www.finance. gov.sk priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch (odplata) so zmluvnou splatnosťou do 5 rokov poskytnutých do výšky 50 tisíc Sk bola v 34,92%.

36. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania s vrátením nevrátenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 835,76 eur, a to od doby, kedy žalobkyňa žalovaného o zaplatenie tejto celej istiny úveru po jej zosplatnení v súvislosti s odstúpením od zmluvy žalovaného požiadala. Keďže žalobkyňa netvrdila a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobkyňa žalovaného o jej zaplatenie požiadala pred podaním žaloby (z listu obsahujúceho odstúpenie od zmluvy takého požiadanie nevyplýva), súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške požadovanej žalobkyňou odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, tzn. od 16.7.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

38. Súd povinnosť zaplatiť žalobkyni priznané peňažné plnenie žalovanému uložil v súlade s § 232 Civilného sporového poriadku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadosti žalovaného o povolenie plnenia v splátkach súd nemohol vyhovieť, nakoľko žalovaný si v tomto smere nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a na tvrdenia o svojich celkových pomerov, ktorými žiadosť v odpore proti platobnému rozkazu odôvodnil, nepredložil žiadne dôkazy.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán v spore súd v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti výrokom I. - IV. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.