Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-26-2013.pdf
PDF · 106.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobkyne: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zast. spoločnosťou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO 36 866 598, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovanému: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom P. XXX, S., zast. spoločnosťou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie 1 346,80 eura s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 795,80 eura, 17,3%-ných úrokov zo sumy 862,39 eura od 05.09.2012 až do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 753,32 eura od 05.09.2012 až do zaplatenia z a s t a v u j e a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
II. Zmluvná podmienka, uvedená Základných podmienkach čl. I. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.06.2006, podľa ktorej mal žalovaný platiť žalobcovi poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne, je z dôvodu jej neprijateľnosti n e p l a t n á.
III. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 22.10.2012 (došlou súdu dňa 26.10.2012) domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 346,80 eura spolu s 8,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 139,25 eura od 05.09.2012 až do zaplatenia, so 17,3%-ným ročným riadnym úrokom zo sumy 1 026,29 eura od 05.09.2012 až do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Nárok na zaplatenie uplatnenej peňažnej pohľadávky žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 11.01.2006 so žalovaným uzatvorila Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 30 000,- Sk (= 995,82 eura), s dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou 17,3% ročne, s poplatkom za správu úveru vo výške 50,- Sk (= 1,66 eura) mesačne, s dohodnutou mesačnou splátkou úveru vo výške 818,- Sk (= 27,16 eura), splatnou k 20. dňu v mesiaci, s prvou splátkou splatnou dňa 20.02.2006 a s konečnou splátkou úveru dňa 20.12.2010. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný svoj záväzok zo zmluvy nesplnil riadne a včas, evidovala pohľadávku voči žalovanému ku dňu 04.09.2012 vo výške 1 346,80 eura, ktorý záväzok pozostáva z istiny vo výške 1 026,29 eura, z riadnych úrokov vo výške 112,96 eura a z úrokov z omeškania vo výške 207,55 eura. S poukazom na ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (t. j. zákona č. 513/1991 Zb., ďalej aj "OBZ") a bod 7.4.2. veta prvá Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj "VOP") a čl. I. bod 1 Zmluvy si uplatnila nárok na riadne úroky z úveru vo výške 17,3% ročne zo sumy istiny vzniknutej titulom Zmluvy, ktorá ku dňu 04.09.2012 predstavuje sumu 1 026,29 eura, a to od 05.09.2012 až do zaplatenia a s poukazom na ust. § 365 veta prvá OBZ, § 369 ods. 1 OBZ a bod
7.4.4. a 7.4.8. VOP úroky z omeškania vo výške 8,0% ročne zo sumy súčtu istiny a riadnych úrokov vyčíslených ku dňu 04.09.2012, nasledovne: vo výške 8,0% ročne zo sumy 1 139,25 eura (t. j. istina vo výške 1 026,29 eura a riadne úroky vo výške 112,96 eura) od 05.09.2012 až do zaplatenia.
3. Podľa žalobkyne žalovaný počas obdobia od 11.01.2006 do 31.12.2008 v jednotlivých splátkach celkovo uhradil sumu 25 358,- Sk (= 841,73 eura); z tejto sumy započítala podľa článku III. bod 4 Zmluvy na poplatky sumu 3 460,- Sk (= 114,85 eura). Suma úhrady na poplatky bola žalobkyňou ďalej špecifikovaná ako poplatok za správu úveru v sume 50,- Sk (= 1,66 eura) predpísaný od 31.01.2006 do 30.06.2006 (6 x 1,66 eura), poplatok za správu úveru v sume 60,- Sk (= 1,99 eura) od 31.07.2006 do 31.08. 2008 (26 x 1,99 eura). Tiež uviedla, že sumy 1 600,- Sk (= 53,11 eura) predstavujú štyri poplatky za upomienky, po 200,- Sk (= 6,64 eura)/upomienku, v období od 04.08.2006 a 05.10.2006, poplatok za upomienku vo výške 500,- Sk (= 16,60 eura) predpísaný dňa 20.12.2006 a poplatok za upomienku vo výške 700,- Sk (= 23,24 eura) predpísaný dňa 17.01.2007.
4. Uznesením č. k. 4C/26/2013-246 zo dňa 31.08.2018 súd v dôsledku späťvzatia návrhu žalobkyne na zmenu subjektu na strane žalobkyne konanie o tomto návrhu zastavil.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 15.10.2018 doručenom súdu dňa 16.10. 2018, v ktorom poukázal na (i žalobkyňou zhodne tvrdenú) skutočnosť, že uzavrel s ňou spotrebiteľský úver vo výške 30 000,- Sk (= 995,82 eura). Namietol, že v predmetnej zmluve je hodnota RPMN uvedená nesprávne, pričom tvrdil, že hodnota RPNM podľa predmetnej Zmluvy je 9,98%, pričom správne mala byť výška RPNM na úrovni 18,56% a z tohto dôvodu treba v zmluve uvedený údaj o výške RPNM (9,98%) považovať ako keby tam vôbec nebol. Poukázal na znenie ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZoSÚ"), podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľských úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutia viacerých okresných a krajských súdov Slovenskej republiky, zaoberajúcich sa rozhodovaním o tejto skutočnosti. Napokon žalovaný vyvodil záver, že ak je v zmluve nesprávne uvedený údaj o výške RPNM, má súd posúdiť zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Na podporu svojej argumentácie žalovaný tvrdil, že jeho záver podporuje aj neskoršia právna úprava v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne v ust. § 11 ods. 1, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Napokon uviedol, že na predmetnú zmluvu uhradil za obdobie od poskytnutia úveru do 31.12. 2008 sumu 841,73 eura a za obdobie od 01.01.2009 do 06.08.2011 sumu 298,65 eura, čo spolu predstavuje sumu 1 140,38 eura, a vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru uhradil žalobkyni o 144,56 eura viac ako mal. Taktiež žalovaný vzniesol námietku premlčania na splátky, ktoré presiahli trojročnú premlčaciu dobu ku dňu podania žaloby, preto podľa žalovaného žalobkyňa nemá nárok -na základe námietky premlčania- k dodatočným úhradám splátok, ktorým uplynula trojročná premlčacia doba od ich zročnosti do podania žaloby 22.10.2012, lebo pri dohodnutom plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobkyne zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v podaní zo dňa 15.10.2018 (došlom do elektronickej schránky súdu dňa 08.11.2018). Uviedla, že žalovaný súdu predložil svoje tvrdenie o výpočte RPMN z internetovej kalkulačky, pričom ako hodnotu RPNM uviedol hodnotu 9,98%; v tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že žalovaný ako sumu pôžičky uviedol hodnotu 9 958,81 eura, ako sumu, ktorá bude splatená uviedol hodnotu 1 328,88 eura a ako dobu splácania uviedol 48 mesiacov. Na základe uvedených údajov by potom mala byť ročná úroková miera 8,55% a ročná percentuálna miera nákladov 18,56%, s čím žalobkyňa nesúhlasí, lebo žalovaný do internetovej kalkulačky vložil nesprávne údaje, konkrétne sumu, ktorá bude splatená a dobu splácania. Úverový vzťah bol uzatvorený na dobu 59 mesiacov, teda žalovaný mal vrátiť žalobkyni pri riadnom splácaní sumu 59 x 818,- Sk a 59 x 50,- Sk, teda sumu spolu 51 212,- Sk (= 1 699,93 eura). Žalobkyňa považuje uvedený výpočet za nesprávny aj z dôvodu použitia nesprávneho vzorca pre výpočet RPMN. V tejto súvislosti poukázala na zákonný vzorec výpočtu RPNM, kde ale neuviedla výpočet konkrétnej výške RPNM pre predmetnú Zmluvu. Tiež uviedla, že podľa právnej úpravy ust. § 4 ods. 4 písm. a/ ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, pri nesplnení podmienok
podľa ods. 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal splácať. Zastávala názor, že medzi ňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy, ako aj k čerpaniu plnenia z nej, teda zmluva je v celom rozsahu platná a túto nie je možné vyhodnotiť ako bezúročnú a bez poplatkov.
7. Na vznesenú námietku premlčania zareagovala žalobkyňa v tomto podaní tak, že vyčíslila svoju pohľadávku iba od 20.11.2009 do 04.09.2012, teda iba nepremlčané a nezaplatené splátky, pri zohľadnení trojročnej premlčacej doby, a to do dňa pôvodného vyčíslenia pohľadávky. Pohľadávka žalobkyne potom predstavuje sumu 402,39 eura, ktorá pozostáva z istiny 317,12 eura, z úrokov vo výške 68,81 eura (tieto pozostávajú z nezaplatených anuitných úrokov vo výške 39,74 eur a úrokov vyčíslených z omeškaných splátok istiny za obdobie od 21.10.2009 do 20.12.2012 vo výške 29,07 eura), úrokov z omeškania vo výške 16,46 eura (vyčíslených zo splatnej istiny a splatných úrokov). Od konečnej splatnosti pohľadávky do dňa vyčíslenia pohľadávky, teda od 21.12. 2010 do 04.09.2012 sa pohľadávka žalobkyne ešte navýšila o 17,3%-né ročné úroky z istiny 317,12 teda, o sumu 95,09 eura a o 8,0%- né ročné úroky z omeškania zo sumy 385,93 eura, teda o sumu 53,52 eura. Podľa uvedeného teda je pohľadávka žalobkyne proti žalovanému ku dňu 04.09.2012 (pri zohľadnení trojročnej premlčacej doby) vo výške 551,- eura a pozostáva z istiny 317,12 eura, z úrokov vo výške 163,90 eura a úrokov z omeškania vo výške 69,98 eura, po 04.09.2012 má žalobkyňa ešte nárok na zaplatenie 17,3%-ných ročných úrokov z istiny 317,12 od 05.09. 2012 do zaplatenia a 8,0%-ných ročných úrokov z omeškania zo sumy 385,93 eura. Uviedla tiež, že úhrady, ktoré žalovaný realizoval v dňoch 18.11.2011, 07.12.2011, 06.02.2012, 06.03.2012 a 20.06.2012 (spolu v sume 200,- eur) boli započítané na splatné a nepremlčané splátky do 20.06. 2009.
8. Napokon žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na nové vyčíslenie pohľadávky berie späť svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 795,80 eura (= 1346,80 eura - 551,- eur), 17,3%-ných ročných úrokov zo sumy 862,39 eura (= 1 026,29 eura - 163,90 eura) od 05.09. 2012 až do zaplatenia a 8,0%-ných ročných úrokov z omeškania zo sumy 753,32 eura (= 1 139,25 -385,93 eura) od 05.09.2012 do zaplatenia.
9. Žalobkyňa upravila záverečnú formuláciu žalobného petitu po čiastočnom späťvzatí žaloby tak, že žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 551,- eur, 17,3%-né ročné úroky zo sumy 317,12 eura od 05.09.2012 až do zaplatenia a 8,0%-né ročné úroky z omeškania zo sumy 385,93 eura od 05.09.2012 do zaplatenia.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisu, prednesom právneho zástupcu žalobkyne z pojednávania a zistil tento skutkový stav:
11. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (mini úver do 10 dní) uzatvorili žalobkyňa a žalovaný dňa 11.01.2006; na tomto právnom základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 30 000,- Sk (= 995,82 eura), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 818,- Sk (= 27,15 eura) mesačne, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.02.2006 a posledná splátka bola splatná dňa 20.12.2010, s mesačným poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 50,- Sk (= 1,66 eura), pri RPMN vo výške 9,98% (článok IV. ods. 2 zmluvy).
12. Z písomného vyjadrenia žalovaného súd zistil, že predmetnú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov, lebo žalobkyňou určená hodnota RPMN (9,98%) je nesprávna a tento údaj preto spôsobuje následok, že táto časť zmluvy nie je uvedená vôbec, respektíve pre príjmateľa tejto informácie zo zmluvy (žalovaného) je potrebné na ňu hľadieť, ako keby vôbec nebola uvedená. Podľa žalovaného pri danom skutkovom stave predmetnej Zmluvy je výška RPMN vo výške 18,56%. Žalovaný tvrdil, že na predmetný úverový vzťah zo zmluvy uhradil žalobkyni celkovo sumu 1 140,38 eura. Taktiež súd zistil, že žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňou súhlasil.
13. Z vyjadrenia žalobkyne a prednesov jej právneho zástupcu súd zistil, že s tvrdením žalovaného o nesprávnom určení výšky RPMN v zmluve nesúhlasila a považovala ho za správne určený, pričom žalobkyňa argumentovala spôsobom (vzorcom podľa platnej právnej úpravy) výpočtu RPMN pre daný zmluvný vzťah, ale konkrétnu výšku RPMN (z ňou tvrdeného výpočtu pre daný zmluvný vzťah, od ktorého odvodzovala svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy) vôbec neuviedla. Žalobkyňa považovala zmluvný vzťah na základe Zmluvy za platný a tvrdila, že na úverový vzťah nemožno preto hľadieť ako
na bezúročný a bez poplatkov. Rovnako súd zistil, že žalobkyňa prijala od žalovaného 200,- eur (viď zhora). Tvrdenie žalovaného o celkovej úhrade sumy 1 140,38 eura žalobkyňa výslovne nepoprela.
14. Žalobkyňa v podaní zo dňa 06.11.2018 vzala svoju žalobu čiastočne späť.
15. Podľa ust. § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07. 2016, ďalej len "CSP"), zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zákonov.
16. Žalobca môže vziať žalobu späť. [§ 144 CSP] 17. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. [§ 145 ods. 2 CSP]
18. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesú-hlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. [§ 146 ods. 1 CSP]
19. Pretože žaloba bola vzatá sčasti späť po prvom pojednávaní, súd skúmal stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby s poukazom na § 146 ods. 1 CSP, pričom z podania zo dňa 11.02.2019 zistil, že žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav súd preto konanie v navrhnutej časti zastavil (výrok I. tohto rozsudku).
20. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 30.06.2006, ďalej len "ZoSÚ"), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. [§ 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ]
22. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom do 30.06.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f/ meno a adresu spotrebiteľa, g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
23. Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy príkladmo (arg. "najmä") uvádzalo, ktoré podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považovali za neprijateľné; z uvedeného vyplýva, že toto ustanovenie neobsahovalo všetky neprijateľné zmluvné podmienky. Ako je už ustálené (a ako to výslovne vyplýva z aktuálneho znenia cit zákonného ustanovenia - ods. 4 písm. t/), za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú aj tie podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa (a ktoré neboli individuálne dojednané v zmysle ods. 2 cit. zákonného ustanovenia). 24. Zo Zmluvy súd zistil, že žalovaný ako spotrebiteľ mal žalobkyni ako dodávateľovi okrem splátok úveru a úrokov platiť mesačný poplatok za správu úveru. Tento poplatok však nesleduje záujem spotrebiteľa, dodávateľ (žalobkyňa) mu za takýto poplatok neposkytuje žiadne plnenie. Správa úveru je primárne záujmom dodávateľa (banky) a patrí medzi jeho administratívne činnosti, spojené s poskytovaním úverov. Cenou za poskytnutý úver sú dlžníkom platené úroky a niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by mal dlžník znášať ďalšie náklady z úverového vzťahu medzi ním a bankou. Zmluvná podmienka, podľa ktorej
mal žalobca platiť žalobcovi za správu úveru, je z dôvodu jej neprijateľnosti neplatná (výrok II. tohto rozsudku).
25. Žalobkyňa vo vyjadrení došlom súdu dňa 08.11.2018 v časti, venujúcej sa výpočtu RPMN jasne uviedla, že do výpočtu RPMN zahrnula aj poplatok za správu úveru, ktorý však započítať nesmela. V dôsledku uvedeného potom výpočet RPMN nemohol byť správny.
26. Pokiaľ ust. § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ medzi náležitosti zmluvy zaraďuje aj údaj o výške RPMN, má samozrejme na mysli uvedenie správnej výšky RPMN (v opačnom prípade by na naplnenie litery zákona postačovalo uvedenie akejkoľvek, teda aj nesprávnej výšky RPMN), čo by ale určite nebolo v súlade s účelom tohto zákonného ustanovenia.
27. Vzhľadom na zhora uvedené je potom namieste záver, že v Zmluve absentuje údaj o (správnej výške) RPMN, a tak je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ.
28. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. [§ 151 ods. 1 CSP]
29. V predmetnom spore je nepochybné, že žalobkyňa ako dodávateľa a žalovaný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 11.01.2006 spotrebiteľskú zmluvu, na podklade ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver. Na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu je potrebné aplikovať ust. § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, keďže v predmetnej zmluve je síce uvedená hodnota RPMN, ktorej správnosť ale bola medzi stranami sporu sporná (a ako vyplýva zo zhora uvedeného, RPMN v Zmluve nebola uvedená správne). Tu súd len pripomína, že ani žalobkyňa ani žalovaný nepredložili súdu správny výpočet RPMN.
30. Nesprávne uvedená RPMN odporuje zákonu, čo vyvoláva následok, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ). Súd vychádzal pri posúdení peňažného nároku žalobkyne zo skutkového tvrdenia strán, ktorý nebol ani jednou sporovou stranou výslovne popretý a vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému bol žalobkyňou poskytnutý úver vo výške 995,82 eura (čo nebolo medzi stranami sporu sporné) a žalovaný uhradil žalovanej sumu 1 140,38 eura (čo žalobkyňa nepoprela), tak nárok žalobkyne na požadované peňažné plnenie aj po čiastočnom späťvzatí žaloby je v celom rozsahu nedôvodný, preto súd žalobu vo zvyšnej časti (vo vzťahu k nároku po čiastočnom späťvzatí žaloby) zamietol, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
31. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. [§ 262 ods. 1 CSP] 33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP podľa výsledku tohto sporu ako celku tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému v rozsahu 100% proti procesne neúspešnej žalobkyni, lebo žaloba bola proti žalovanému vo zvyšnej časti zamietnutá a taktiež v späťvzatej časti žaloby bol procesný úspech žalovaného v dôsledku ním dôvodne vznesenej námietky premlčania (výrok III. tohto rozsudku).
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 355 ods. 1 CSP, § 356 CSP a contrario, § 357 ods. 1 písm. m/ CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP] (tu: Krajský súd v Trnave)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP] Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. [§ 149 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]