Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/41/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: B. H., U.. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, R., zastúpenej: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. januára 2019 č.k. 58Csp 59/2017-140 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) k Zmluve o revolvingom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 24.11.2014, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň, aby uložil zamestnávateľovi žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 4256/8, Bratislava, IČO: 31 749 542, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy (iných príjmov) dlžníka prislúchajúceho k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.11.2014 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňou, že so žalovaným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur. Súčasne so zmluvou bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ako aj iné dojednania, ktoré považovala za rozporné s platnými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Žalobou doručenou súdu dňa 5.4.2017 sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Zamestnávateľovi žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, Bratislava, bola dňa 29.1.2015 doručená žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy v mesačnej výške 81,99 Eur. Zamestnávateľ vykonával zrážky v období decembra 2015 až novembra 2016. Prerušený výkon zrážok bol z dôvodu jej práceneschopnosti v čase od 26.11.2014 do 2.12.2015. Bolo realizovaných 12 splátok vo výške 81,99 Eur, čo zodpovedá výške sumy 983,88 Eur (ku dňu 28.2.2018). Žalobkyňa považovala zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a Dohodu o zrážkach za neplatnú. Žalovaný listom zo dňa 6.11.2018 žiadal zamestnávateľa žalobkyne o opätovné vykonávanie zrážok a opätovným výkonom zrážok jej hrozí nadmerné finančné zaťaženie a dochádza k zmenšeniu majetku v neprístupnej miere. Žalovaný sa dožaduje výkonu zrážok zo mzdy až do výšky 2.090,07 Eur, a to aj napriek tomu, že voči žalovanému bolo vydaných v obdobných konaniach niekoľko neodkladných opatrení, ktoré boli potvrdené aj rozhodovacou praxou Krajského súdu v Bratislave (napr. 7Co/349/2017 zo dňa 13.12.2017, 7Co/66/2017 zo dňa 23.4.2017, 9Co/72/2017 zo dňa 11.4.2017). V zmysle uvedeného vzniká u žalobkyni dôvodná obava, že dôjde k zmenšeniu jej majetku v neprípustnej miere. Vykonávanie zrážok na základe Dohody nepožíva právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyni nie je zrejmé, že čo všetko je zahrnuté v platbách, a nie je zrejmé ani to, aká je celková dĺžka a rozsah vykonávaných zrážok. Žalovanému ako podnikateľskému subjektu, v dôsledku takto nariadeného neodkladného opatrenia nevznikne podľa nej žiadna výrazná ujma, pričom existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy vo forme znižovania jej majetku a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným, bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, čo má za následok zhoršovanie jej životnej úrovne.

3. K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila žalobkyňa listinné dôkazy- Oznámenie veriteľa o chválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX a listinu označenú ako Zrážky zo mzdy.

4. Z Oznámenia veriteľa o chválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni bol zo strany žalovaného ako veriteľa schválený úver vo výške 1.500 Eur so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach, vo výške mesačnej splátky úveru 47,43 Eur (z toho istina 35,71 Eur a úroky 11,72 Eur), so splátkou podľa Dohody o poskytnutí služby (mesačne) 34,56 Eur, a výškou celkovej platby na úhradu vo výške 81,99 Eur, s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 1.1.2015 a poslednej splátky úveru dňa 1.6.2018, s RPMN 25,80%, s priemernou RPMN 36,30 % a s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2.142,06 Eur. Uviedol, že k tomuto zisteniu dospel i v čase vykonania dokazovania vo veci samej, pričom je zrejmé, že uvedená listina je totožná s listinou predloženou v rámci procesného útoku žalobkyne vo veci samej a ktorá už bola podrobená dokazovaniu.

5. Z listiny označenej ako Zrážky zo mzdy zistil, že žalovaný zaslal listom zo dňa 6.11.2018 adresátovi Štátny fond rozvoja bývania, Mzdová učtáreň, Lamačská cesta 8, Bratislava, požiadavku o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu (ako zamestnanca adresáta) v celkovej výške 2 090,07 Eur.

6. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

7. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný.

8. Konštatoval, že neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležité zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

10. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobkyňa neosvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď nepreukázala existenciu žiadnych skutočností, ktoré by nevyhnutnej miere odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jej strane. K rozhodnutiam uvedeným žalobkyňou uviedol, že návrhy na nariadenie neodkladných opatrení boli podané zároveň s podanou žalobou, naproti tomu v tomto konaní bol podaný návrh až po vydaní rozsudku vo veci samej zo dňa 8.3.2018 č.k. 58Csp/59/2017-100, ktorým bola zamietnutá, ktorý rozsudok nie je právoplatný, z dôvodu podaného odvolania. Preto pri rozhodovaní potreboval vziať do úvahy i ďalšie okolnosti, ktoré mohli nastať po vydaní rozsudku, avšak žalobkyňa žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by dostatočne osvedčili dôvodnosť neodkladného opatrenia, neuviedla. V rozhodnutiach uvádzaných žalobkyňou mali súdy prvej inštancie dostatočne osvedčený stav oprávňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko vo veci samej nebolo vykonané dokazovanie. Uviedol, že v tomto konaní nemôže rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia v prospech žalobkyne, keď by nevzal do úvahy vykonané dokazovanie vo veci samej. Z vykonaného dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej mal za zrejmé, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by oprávňovali predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že dohoda by bola neplatná a v neposlednom rade nebol preukázaný ani vznik bezdôvodného obohatenia. Ani sama žalobkyňa v podanej žalobe nepoukazuje na dohodu o zrážkach zo mzdy a ani len neodkazuje na už v období od decembra 2015 do novembra 2016 vykonávanie zrážok zo mzdy, takúto dohodu o zrážkach zo mzdy súdu nepreložila a ani neuviedla iné skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať napríklad záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v nadväznosti na to nariadiť neodkladné opatrenie navrhované.

11. Poukázal tiež na ust. § 551 ods. 1 Obč. zák., ktoré podľa neho nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, musia však byť rešpektované zákonné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany z tohto právneho vzťahu. Táto ochrana sa s účinnosťou od 1.5.2014 (zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená dňa 24.11.2014) premietla aj do ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č..250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedené skutočnosti však žalobkyňa neuviedla a ani nepreukázala, a to konkrétne, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá vo forme osobitnej listiny a či bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, preto v žalobe uvádzané dôvody neplatnosti zmluvy o úvere resp. dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti a iné, aby vyhodnocoval súd prvej inštancie ako otázku predbežnú pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by dostatočne osvedčili úpravu pomerov medzi stranami ani vznik ujmy. Aby takéto dôvody dostatočne osvedčila, musela by poukázať na nové skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozsudku a majú vplyv zmeniť závery vykonaného dokazovania. Vzhľadom na to, že túto skutočnosť sa nepodarilo preukázať, zostal na svojich záveroch, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon a preto aj ďalšie možné dohody akcesorickej povahy mal za platne uzatvorené. Na základe uvedeného má žalovaný právo požadovať plnenie, na ktoré je zmluvne zaviazaná žalobkyňa. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je možné brať ohľad len na práva žalobkyne, hoci je spotrebiteľ, ale treba vziať do úvahy aj práva druhej strany.

12. V súvislosti s osvedčením všetkých podstatných skutkových tvrdení zo strany žalobkyne, ktoré by viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia uviedol, že žalobkyňa tvrdila, že jeho zamestnávateľovi žalovaný doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne (listom zo dňa 6.11.2018), pričom túto skutočnosť osvedčila iba tým, že predložila žiadosť žalovaného adresovanú Štátnemu fondu rozvoja bývania, Mzdová učtáreň, Lamačská cesta 8, Bratislava o vykonanie zrážok zo mzdy, avšak nie je osvedčená skutočnosť, že Štátny fond rozvoja bývania je skutočne zamestnávateľom žalobkyne a rovnako tak nemal za osvedčené, či tomuto bola predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa článku 13.2 Zmluvy o revolvingovom úvere, aby mal tento povinnosť pristúpiť k výkonu zrážok zo mzdy pokiaľ je skutočne zamestnávateľom žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v dôsledku opätovného výkonu zrážok zo mzdy jej hrozí nadmerné finančné zaťaženie a v neposlednom rade výkonom zrážok zo mzdy dochádza k zmenšeniu jej majetku v neprípustnej miere, avšak túto významnú skutočnosť žiadnym spôsobom neosvedčila, napríklad predložením výplatných pások vydaných zamestnávateľom, že skutočne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy. Žalovaný - realizovaním zrážok zo mzdy vykonáva, len svoje práva vyplývajúce zo zmluvy. Žalobkyňa podľa neho neosvedčila dôvodnosť nárokov, nakoľko nepreukázala žiadne ďalšie skutočnosti oproti rozsudku, ktoré by oprávňovali súdu urobiť si záver, že žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na jej úkor z dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach a o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

14. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva zrážok z jej mzdy vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 24.11.2014, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uviedla, že v dôsledku opätovného výkonu zrážok zo mzdy jej hrozí nadmerné finančné zaťaženie a v neposlednom rade týmto výkonom dochádza k zmenšeniu jej majetku v neprípustnej miere. Vykonávanie zrážok zo mzdy nepožíva právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný opätovne požaduje výkon zrážok zo mzdy až do sumy 2090,07 Eur, a to aj napriek skutočnosti, že voči žalovanému bolo v obdobných súdnych konaniach vydaných niekoľko neodkladných opatrení. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel nesprávnym právnym posúdením veci k nesprávnemu záveru, že situácia nie je natoľko závažná, aby si vyžadovala neodkladnú úpravu právnych pomerov. Vytýkala mu, že napriek tomu, že súdu bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý v prílohe obsahoval zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a zrážky zo mzdy - B. H., A..Č.. XXXXXX/XXXX zo dňa 6.11.2018, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už sú subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Hoci boli ňou doložené uvedené dokumenty, súd prvej inštancie uviedol, že neosvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, že nie je osvedčená skutočnosť, že Štátny fond rozvoja bývania je skutočne jej zamestnávateľom a nemal tiež za osvedčené, či tomuto bola predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa čl. 13.2. Zmluvy o revolvingovom úvere, aby mal tento povinnosť pristúpiť k výkonu zrážok zo mzdy, pokiaľ je skutočne jej zamestnávateľom. Vzhľadom na toto konštatovanie súdu prvej inštancie doložila k odvolaniu jej pracovnú zmluvu, ktorá potvrdzuje pracovný pomer uzatvorený so zamestnávateľom Štátny fond rozvoja bývania. Mala za preukázané, že dochádza k úbytku jej majetkových pomerov a dochádza stále k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Poukázala na to, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s jej námietkou, že v Zmluve absentuje správne uvedená hodnota RPMN, pričom pri nesprávnom RPMN v neprospech spotrebiteľa sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Tento sa tiež považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zákona o spotrebiteľských úveroch a ako povinné náležitosti sú podľa § 9 ods. 2 písm. l/ cit zákona aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Konštatovala, že zákonodarca ako právny dôvod naplnenia sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru okrem samotnej absencie úrokovej sadzby v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, uvádza v ust. § 11 ods. 1 písm. d/ nesprávne určenú RPMN v zmluve, pričom súd prvej inštancie pri posudzovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tieto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikoval, ani neodôvodnil prečo, čí podľa nej poručil základný princíp zákonnosti a právnej istoty. Považovala za preukázané, že žalovaný sa prijímaním pravidelného mesačného plnenia obohatil bez právneho dôvodu na úkor jej majetku v celkovej výške 983,88 Eur, čím naplnil základná znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. v napadnutom uznesení došlo podľa žalobkyne k formalistickému výkladu zákona súdom prvej inštancie a jeho rozhodnutie považovala za nesprávne a odporujúce skutkovému stavu veci.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.)

18. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, a podľa písm. d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. vychádza sa z ich vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma aj skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

22. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené.

23. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, súd na návrh môže vydať neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, po začatí konania a lebo aj po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je neodkladná úprava právnych pomerov strán konania a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená.

24. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

27. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby nariadenia neodkladného (predtým predbežného) opatrenia na konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ani o jeden z týchto dôvodov v danom prípade nie je však za danej situácie naplnený.

28. Žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) Zmluve o revolvingom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 24.11.2014, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň, aby uložil zamestnávateľovi žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 4256/8, Bratislava, IČO: 31 749 542, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy (iných príjmov) dlžníka prislúchajúceho k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.11.2014 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

29. Procesný inštitút neodkladného opatrenia tak v danom prípade umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného petitu žalobkyne na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia vyplýva, že sa ním domáhala úpravy pomerov sporových strán do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a jeho charakterom tak mala byť neodkladnosť takéhoto opatrenia. Preto jeho nariadenie je namieste v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Takéto okolnosti sú potom osvedčené do takej miery, ktorá poukazuje na dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila potrebu a neodkladnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Rozhodujúce však v danom prípade bolo, že vo veci samej, v ktorej sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného opatrenia, bola jej žaloba rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2018 č.k. 58Csp 59/2017-100 zamietnutá a tento rozsudok bol aj odvolacím súdom Krajským súdom v Bratislave zo dňa 20. marca 2019 č.k. 4Co 182/2018 potvrdený. Preto neexistujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú nariadenie žalobkyňou navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).