Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3Er/109/2010

Uznesenie

Okresný súd Svidník v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 proti povinnému A. I., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX S., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o vymoženie 5 938,79 eura s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, v danom prípade o námietkach povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

Námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .

odôvodnenie:

1.Na základe návrhu oprávneného a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5712 034677 * vydaného Okresným súdom Svidník dňa 26.2.2010, upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Ján Sokol účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením zo dňa 14.5.2010. Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč dňa 21.9.2007, sp.zn. RK-756/07-MK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2007 a vykonateľnosť dňa 16.10.2007. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 7.8.2018.

2.Proti upovedomeniu o začatí exekúcie povinný včas podal námietky, v ktorých uviedol, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak by bola exekúcia nesprávne nariadená na základe titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 27. 01. 2007 sp. zn. 3Cdo/164/1996, Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 23. 11. 2011 č.k. I. ÚS 456/2011-19, ako aj rozhodovacia prax všeobecných súdov (uznesenie KS PO 19.12. 2012 č.k. 10CoE/91/201 - 57, uznesenie KS PO 7.6.2012 č.k. 9CoE/36/2011

- 40, uznesenie KS PO 30.10.2012, sp.zn 6CoE/227/2012) Všeobecný súd je preto v zmysle vyššie uvedeného povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené predpoklady na vedenie takéhoto konania. Tento princíp nie je možné opomenúť ani pri rozhodcovskom rozsudku, tvoriacom exekučný titul. S oprávneným dňa 10.1.2007 uzatvoril štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou tejto zmluvy bola aj rozhodcovská doložka (bod 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere), ktorá mala zakladať právomoc rozhodcu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Úverová zmluva spolu so zmluvnými dojednaniami sú súčasťou exekučného spisu. Povinný namieta platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka je súčasťou množstva úverových podmienok, ktoré ani nie sú podpísané. Ako spotrebiteľ 3Er/109/2010

- 2 -

povinný mohol zmluvu len ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam. Rozhodcovská doložka bola pritom paušálnym spôsobom zakotvená v obrovskom množstve úverových podmienok písaných drobným písmom ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Povinný žiadnym spôsobom nebol o rozhodcovskej doložke poučený a nebol mu ani vysvetlený rozdiel medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcom. Rozhodcovskú doložku ani uzavierať nechcel, keďže nerozumie čo rozhodcovská doložka vlastne znamená. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto skrytá a takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 neplatná. To, že rozhodca ako súkromný arbiter absolútne žiadnym spôsobom neaplikoval normy spotrebiteľského práva a nevykonal kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve svedčí aj fakt, že v rozhodcovskom rozsudku oprávnenému priznal pohľadávku navýšenú o 300 %. Hoci povinnému reálne bolo poskytnutých iba 58 512,00 Sk, pohľadávka priznaná rozhodcovským rozsudkom predstavuje sumu vo výške 178 912,00 Sk. Takýmto spôsobom sa celková výška pohľadávky v exekúcii dopracovala na sumu vo výške 7 839,25 eura. Okrem uvedeného povinný poukazuje aj na skutočnosť, že si nepamätá, aby mu bol rozhodcovský rozsudok č.RK-756/07- MK, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč dňa 21.9.2007 niekedy vlastne doručený. Je preto otázne, či sporný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade s platným právnym poriadkom. Rozhodcovské konanie v spotrebiteľských zmluvách by bolo možné akceptovať v prípade jeho osobitného vyjednania a teda nie nanútením arbitráže neznalému spotrebiteľovi ako netransparentnej pasce. Arbitráž môže fungovať len za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany v prípade, že spotrebiteľ rozumie pravidlám arbitráže. V opačnom prípade ide o nevhodné predkladanie rozhodcovskej doložky ako nekalej obchodnej praktiky zo strany dodávateľa (klamlivej obchodnej praktiky) v zmysle § 8 ods. 4 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Jednotlivé rozhodnutia súdov týkajúce sa právnej problematiky neplatnosti rozhodcovských doložiek vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu (6Cdo 1/2012) a Ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 456/2011) sú zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR:http://www.iustice.gov.sk/ Strankv/Ministerstvo/Komisia-na- posudzovanie-podmienok-v- spotrebitelskvch-zmluvach/ Rozhodnutia -slovenskvch- sudov- vo- veciach- ochrany-spotrebitela.aspx? Tvplc=l. Povinný tvrdí, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej odvodil rozhodca svoju právomoc rozhodnúť, bola uzatvorená neplatne, preto nedostatok právomoci rozhodcu spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky možno nazvať „ničotným aktom" alebo „paaktom". Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, povinný preto navrhuje, aby súd námietkam povinného vyhovel a následne exekúciu zastavil.

3.Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 7.9.2018 poukázal v prvom rade na skutočnosť, že námietky voči exekúcii boli podané po uplynutí 14-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu, aby námietky povinného ako oneskorene podané odmietol. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3. 2017 „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po 3Er/109/2010

- 3 -

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.“ Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v námietkach je potrebné na prvom mieste podotknúť, že obsahom podaných námietok podľa ust. § 50 Exekučného poriadku môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Účelom konania o námietkach nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. To vyplýva aj z dôsledkov resp. účelu spomenutého ust. § 50 Exekučného poriadku. Oprávnený poukazuje na to, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, rozhodcovskej doložky a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (podanie žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil a exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Podanie námietok v exekučnom konaní nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Ako správne uviedol Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. 16Er/5381/2014 - 56 zo dňa 01.12. 2015 „v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu.“ II. Povinný tvrdí, že „Namietam platnosť rozhodcovskej doložky, keďže nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka je súčasťou množstva úverových podmienok, ktoré ani nie sú podpísané. Rozhodcovská doložka bola pritom paušálnym spôsobom zakotvená v obrovskom množstve úverových podmienok písaných drobným písmom ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy.“ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy: „Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.“ Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v účinnom znení: „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.“ V prípade rozhodcovskej doložky v zmluve o revolvingovom úvere ide teda o rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 uvedeného zákona). Povinný tvrdí, že „Rozhodcovská doložka bola pritom paušálnym spôsobom zakotvená v obrovskom množstve úverových podmienok písaných drobným písmom ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy.“ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy: „Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.“ Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v účinnom znení: „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými 3Er/109/2010

- 4 -

stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.“ V prípade rozhodcovskej doložky v zmluve o revolvingovom úvere ide teda o rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 uvedeného zákona). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (§ 4 ods. 2 druhá veta uvedeného zákona). Zmluva jednoznačne spĺňa požiadavku na dokument podpísaný zmluvnými stranami, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku. Zmluva obsahuje na dvoch neoddeliteľných stranách (Zmluva a zmluvné dojednania sú na jednom liste papiera, t.j. Zmluva samotná je na lícnej strane a zmluvné dojednania na rubovej strane) zmluvné ustanovenia, pojednávajúce o obsahových náležitostiach rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v článku 18 zmluvných ustanovení, dokument s rozhodcovskou doložkou je teda v zmysle zákonnej úpravy podpísaný. Z dôvodu právnej opatrnosti poukazujeme na to, že žiadny zákon nevyžaduje osobitné podpisovanie každej zmluvnej strany. Zákon o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy nevyžaduje osobitné podpísanie rozhodcovskej doložky v už podpísanom dokumente, uvedený zákon však vyžaduje podpísaný dokument s rozhodcovskou doložkou, čo bolo zo strany žalovaného splnené. Je jasné, zrozumiteľné a všeobecne akceptované, že podpísanie dokumentu tvoreného viacerými stranami je písomný súhlas a prejav vôle byť viazaný celým obsahom dokumentu. Pojem „listina“ je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované, pričom tieto koncepcie sa ustálili aj v súdnej praxi (napr. stanovisko NS SR, sp. zn. Cpj. 33/01). V tomto prípade je nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto dojednania sa nachádzajú na tej istej listine ako zmluva samotná, a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní (rovnako ako ostatného obsahu umiestneného na jednotlivých listoch (stranách). Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne určuje že: „Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.“ V odseku 2 sa navyše dopĺňa, že: „Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“ Žalovaný poukazuje za účelom podpory svojich tvrdení napríklad na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 21CoE/24/2012, zo dňa 15.05.2012, ktorý posudzoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená so spotrebiteľom. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že „Z uvedeného ustanovenia zmluvy je zrejmé, že sporovým stranám bolo dané na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného súdu. Z uvedeného dôvodu preto nemožno vyvodiť záver, že dojednanie obsahujúce a že podľa § 39 je dojednanie rozhodcovskej doložky neplatným právnym úkonom, keďže dojednaním rozhodcovskej doložky nedošlo k oslabeniu práva spotrebiteľa a rozhodcovská doložka nespôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľmi v neprospech spotrebiteľov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinnými stanovená výlučne bez možnosti voľby. Z uvedených dôvodov nemožno takto dojednanú rozhodcovskú doložku považovať za dojednanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.“ Žalovaný poukazuje tiež na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 18CoE/6/2015, zo dňa 18.03.2014, ktorý rovnako posudzoval obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je doložka, ktorá je predmetom tohto konania, pričom k podpisu zmluvného dokumentu uviedol nasledovné: „Mimo 3Er/109/2010

- 5 -

odvolania treba uviesť, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je formálnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy majúcou za následok pri jeho absencii neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Touto formálnou náležitosťou platnosti rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma, ktorú zákon formuluje benevolentne (... je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb/nie ich podpis/, ktoré ju dohodli), ktorej nedostatok môže byť následne konvalidovaný (§ 4 ods. 3 ZoRK)“. Ochrana spotrebiteľa pri určení subjektu, ktorému sa ochrana poskytuje, vychádza z pojmu „priemerný spotrebiteľ.“ Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Zmysel ochranného systému vytvorený smernicou 93/13 je síce založený na domnienke, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, pokiaľ ide o jeho postavenie pri vyjednávaní a o jeho informovanosť, čo má za následok, že spravidla bude súhlasiť s vopred naformulovanými podmienkami predajcu alebo dodávateľa bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Avšak na druhej strane spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie (porov. návrh generálnej advokátky vo veci C - 453/10, Pereničová a Perenič, bod 62 a nasl.) Priemerný spotrebiteľ je preto definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Takéto chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach, prípadne aj únijné právo na úrovni sekundárnych aktov (napríklad definícia v bode 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29). Súdny dvor EÚ vychádza z toho, že spotrebiteľovi prináleží ochrana za takých podmienok, kedy spotrebiteľ bude konať s prihliadnutím na primeraný rozsah rozhľadenosti, dostupných informácií a obozretnosti. Teda nie je možné spotrebiteľa postaviť do úlohy absolútne nezodpovedného za vlastné rozhodovanie. Napokon, práve vo veci C-453/10, Pereničová a Perenič aj samotná generálna advokátka v bode 64 svojho návrhu zdôrazňuje, že Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Podľa tvrdenia povinného moment neprijateľnosti nenastáva okamžite (vznikom zmluvnej podmienky, ale až podaním žaloby teda väčšej „bdelosti“). Ak však neprijateľnosť podmienky predstavuje podľa zákona jej absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 , potom nie je po právnej stránke možné, aby neprijateľnosť nastávala dodatočne, v závislosti od toho či je dlžník „bdelý“ alebo nie. Absolútna neplatnosť je daná ex tunc, čiže aj neprijateľnosť môže nastať len s uvedeným okamihom a preto podanie žaloby a vyššia bdelosť spotrebiteľa nemôže mať vplyv na prijateľnosť alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Argumentácia súdu o subjektívnej nearbitrabilite spotrebiteľskej veci takisto nie je právne odôvodnená nejakým zákonným ustanovením, a povinný ho ani neuvádza. Nakoľko takéto zákonné ustanovenie nie je, ide o tvrdenie bez zákonnej opory. Prípustnosť prejednania a rozhodnutia veci zo spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní možno vyvodiť tak z komunitárneho práva (smernica č. 93/13/EHS, príloha č. 1 písmeno q/) ako aj z neskôr zavedenej vnútroštátnej úpravy (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka). Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka takéto ustanovenie neobsahuje. Uvedené potvrdzuje aj prijatie zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2015. Predmetom konania bolo zaplatenie peňažnej sumy a teda jednalo sa o majetkový spor v zmysle § 1 ods. 1 písmeno a) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a preto tvrdenie o nearbitrabilite spotrebiteľských vzťahov nemá oporu v žiadnom zákone. Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako 3Er/109/2010

- 6 -

limitovaní pri podaní žaloby. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ani nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (resp. rozhodcovskej doložky) ako takej. Zmyslom § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Rozhodcovská doložka a všetky podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach, tak, aby boli zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa. Spotrebiteľ preto mal ešte pred uzavretím zmluvy všetky informácie čo rozhodcovské konanie znamená a aký bude jeho prípadný priebeh. Okrem toho zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej doložky poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Povinný nad rámec zákona požaduje od oprávneného splnenie povinnosti, ktorú mu žiadny právny predpis neukladal a uvedené považuje za dôvod na posúdenie rozhodcovskej doložky ako neplatného právneho úkonu resp. ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka veľkosti písma zmluvných podmienok v tejto súvislosti je rozhodujúce, že predmetná zmluva o úvere ako aj rozhodcovská doložka je objektívne čitateľná, zrozumiteľná a určitá. Je rozdelená na oddelené názvom označené články a tieto na jednotlivé číselne označené odseky. Veľkosť písma, ktorá je dostatočná, farba, font alebo iné grafické úpravy nemôžu mať vplyv na informačnú schopnosť textu, nakoľko rozhodujúci je obsah zmluvy a jeho objektívna zistiteľnosť, zrozumiteľnosť a určitosť. Predmetom exekučného konania je vymoženie zmenkovej sumy vo výške 5.938,79 eur a príslušenstva spočívajúce v 6 % ročnom úroku, ostatné nároky vyplývajú z predpisov upravujúcich vymáhanie pohľadávky a preto nemôžu byť neprimerané a to aj z toho dôvodu, že povinný zaplatil oprávnenému iba jednu splátku v sume 110,67 eur. Suma 7.839,25 eur je tvorená aj príslušenstvom tejto pohľadávky. Povinnému bol poskytnutý úver vo výške 3.984,07 eur, pričom povinný zaplatil iba jednu splátku vo výške 110,67 eur, čiže úver je viac ako 11 rokov nesplácaný a preto došlo aj k navýšeniu výšky vymáhanej sumy, ktorá však aj vzhľadom na dĺžku nesplácania úveru nie je v žiadnom prípade neprimeraná.

4.Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 5.Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie /§ 46/, o námietkach netreba rozhodnúť.

6. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, dokladov založených v spise, no najmä obsahom rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč dňa 21.9.2007, sp.zn. RK-756/07-MK a obsahom úverovej zmluvy č. 8000080306 zo dňa 10.1.2007 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzatvorená vyššie uvedená úverová zmluva, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. 3Er/109/2010

- 7 -

7.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

8.Podľa § 45 ods. 1, písm. a, b, c, zákona číslo 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo b), c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

9.Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

10. V intenciách uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 9.12.2010, sp. zn. II ÚS 545/2010 - 15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

11.Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

12.Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

13.Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

14.Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky zmluvy o úvere a splýva s ostatnými dojednaniami. V zmysle čl. 18.2 všeobecných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere budú riešené a s konečnou 3Er/109/2010

- 8 -

platnosťou rozhodnuté pred jedným z nasledujúcich rozhodcov : O.

15.V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred rozhodcami. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, podľa názoru súdu nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Súd svoj názor opiera aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v exekučnej veci č.k. 12CoE/11/2011-28 zo dňa 10.5.2011 v zmysle odôvodnenia ktorého tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne, nie je podpísaná účastníkmi a nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán ktorý nebol právomocný vo veci konať a z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.

16. Na základe uvedeného súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. V prípade, že predmetné rozhodnutie, ktorým sa námietkam povinného vyhovelo, nadobudne právoplatnosť, súd exekúciu zastaví v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku a rozhodne aj o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že námietky povinného proti trovám exekúcie sú spomenuté iba v označení písomného podania zo dňa 16.8.2018 ( Námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie ), bez toho, aby ich povinný v texte predmetného podania bližšie odôvodnil, súd sa nimi nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 50 ods. 4 Exekučného poriadku ).

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

3Er/109/2010

- 9 -

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.