Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49P-42-2019.pdf
PDF · 86.58 KB
Case nature
Subarea
49P/42/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, C., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, C. a otca: S. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, C., zastúpeného advokátkou JUDr. Ingrid Zlochovou, Galvaniho 12, Bratislava, o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je o p r á v n en ý do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/108/2018 stretávať sa s maloletým B. Č., nar. XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Stretnutia sa budú realizovať bez prítomnosti matky.
Otec si v určenom čase maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku je povinný maloleté dieťa riadne odovzdať matke v mieste jej bydliska.
II. V zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenia neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 07.03.2019 domáha aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zveril maloletého B. Č. do osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Stretávanie so synom otec navrhol upraviť tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod., a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v prebiehajúcom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že je v najlepšom záujme maloletého, ktorý bude mať už takmer jeden rok, aby trávil so svojím otcom viac času, a aby mohol tento čas tráviť s ním aj v jeho dome. Styk so synom nepovažuje za dostatočný. V súčasnosti s ním trávi čas len kočíkovaním po vonku alebo návštevou starého otca. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa matka na pojednávaní dňa 15.02.2019 vyjadrila, že nesúhlasí, aby sa jeho styk so synom realizoval 3 hodiny bez jej prítomnosti, zároveň uviedla, že s týmto bude súhlasiť, ale musí sa presvedčiť, či sa dokáže postarať o dieťa. Spoločne absolvovali mediáciu, nepodarilo sa im dohodnúť. Otec uviedol, že pravidelne prosil matku, aby mu umožnila byť so synom cez víkend 3 hodiny a prípadne mu ubrala čas cez týždeň. Od narodenia syna rešpektuje všetko, čo matka požaduje a snaží sa, aby nedochádzalo k výmenám názorov. Matka nemá záujem ustúpiť v žiadnom zo svojich nárokov, vôbec nerešpektuje jeho práva. Napriek odporúčaniu súdu sa snaží krátiť jeho čas so synom a neustále sa domáha toho, aby mohla byť prítomná pri jeho stretnutiach so synom. Sama matka poukazuje na to, ako ju on znervózňuje, že sa hádajú, nevedia spolu komunikovať a preto, chce aby mohol byť so synom sám a nehádali sa pred ním. Má úprimný záujem a robí všetko preto, aby mohol byť so synom čo najviac, jeho lásku a starostlivosť bude dieťa potrebovať čoraz viac. Dieťa bude mať XX.XX.XXXX jeden rok a reálne nemá možnosť s ním byť viac ako dve hodiny, nakoľko matka až do rozhodnutia súdu bude určovať čo a kedy môže robiť. Dňa 24.02.2019 po tom, čo matku o to žiadal celý týždeň, mal syna u seba doma. Matka nemala záujem akceptovať akýkoľvek návrh. Pri preberaní dieťaťa jej oznámil, že si dieťa zoberie k sebe domov a donesie ho po 3 hodinách. Počas tohto času bolo dieťa spokojné, cestu zvládlo dieťa bez problémov. Dieťa nakŕmil, prebalil ho a hral sa s ním. Po dohodnutom čase dieťa riadne odniesol matke, informoval ju čo a kedy dal dieťaťu jesť. Najbližší termín mu už matka nedala s tým, že minútu pred stretnutím mu napísala, že je dieťa choré. Od toho času mu matka dieťa odmieta dať, čas stretnutí obmedzila na dve hodiny a znovu trvá na svojej prítomnosti pri jeho styku s dieťaťom. Konanie matky vníma ako účelové, ktorým sa len snaží aby trávil čas s ňou, čím mu ale neodôvodnene bráni vo výkone jeho rodičovských práv. Z dlhodobého časového rámca môže konanie matky viesť k deformácii jeho vzťahu so synom.
3. Uznesením zo dňa 07.03.2019, č.k. 49P/108/2018-257 súd vylúčil návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 49P/42/2019.
4. Medzi rodičmi maloletého dieťaťa toho času prebieha na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 49P/108/2018 na základe návrhu matky konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B.. Matka v rámci pojednávaniu v tomto konaní uviedla, že sa im na mediácii nepodarilo dohodnúť. Súhlasila by s tým, aby sa otec stretával so synom v utorok a štvrtok max. na 2 hodiny od 15.00 hod. do 17.00 hod. a v párnu nedeľu od 09.00 hod. do 11.00 hod. Hoci otec navrhuje upraviť styk až na 3 hodiny, s týmto nesúhlasí, nakoľko sa chce presvedčiť o tom, ako otec zvládne starostlivosť o syna. Chcela by byť prítomná na tomto stretnutí, no otec s tým nesúhlasil. Ak by sa presvedčila, že otec zvláda starostlivosť o dieťa, nemá problém, aby bol syn s ním dlhšie. Otec ani raz nepreukázal, že si vie prichystať stravu pre dieťa. Syn má intoleranciu laktózy a hoci otca informuje o zdravotnom stave dieťaťa, on si neustále overuje informácie u pediatričky dieťaťa. Príde jej to ako by jej neveril. Po vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol, aby si rodičia postupne vyskúšali stretávanie sa otca so synom počas 3 hodín, matka súhlasila s rozšírením styku otca so synom na 3 hodiny v utorok a štvrtok. Nesúhlasila s rozšírením styku otca so synom aj cez víkend. Otec v rámci uvedeného pojednávania uviedol, že to ako sa stretáva so synom mu neumožňuje budovať si s ním vzťah. Matka mu umožní byť s dieťaťom max. 1,5 hodinu. Za tento čas dieťa iba spí, reálne s ním teda strávi 20-30 minút. Nemá možnosť si ho zobrať ani do svojej domácnosti, nakoľko cesta od matky k nemu trvá cca. 30 minút. Hoci mu matka navrhla tráviť čas s dieťaťom v detskom kútiku, nechce ho tam brávať, keďže dieťa nemá dostatočne vytvorenú imunitu, matka ho doposiaľ odmietla dať zaočkovať. S dieťaťom 2x strávil čas u svojho otca, ktorý býva asi 400 m od matky. So synom sa spolu hrali, syn mu dokonca povedal prvé slovo. O dieťa sa vie postarať, veď aj doposiaľ mu matka zabalila len prevarenú vodu a mlieko mu dala do vedľajšej nádoby. Mlieko synovi pripravil a dal mu ho vypiť. Vo svojej domácnosti má vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa, čo konštatoval aj kolízny opatrovník. Má nakúpené všetky veci, synovi kúpil aj mlieko. Je pravda, že sa na syna informuje u detskej lekárky, je to však z dôvodu, že matka mu poskytuje neúplné informácie. O dieťa sa chce riadne starať, dokonca nemá problém ísť na 6 mesiacov so synom aj na materskú a v práci mu to aj umožnia.
5. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako "CMP"), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú vo veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejme, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostaným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že za daných okolností je návrh otca v časti o zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a určenie jeho povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne nedôvodný, nakoľko otec v tejto časti neosvedčil neodkladnú potrebu zásahu súdu. V súčasnosti osobnú starostlivosť o maloleté dieťa fakticky vykonáva matka, v konaní vo veci samej otec súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, medzi rodičmi teda otázka zverenia nie je sporná. Za uvedených okolností nie je opodstatnené formou neodkladného opatrenia upravovať zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča, v tomto prípade matky, nakoľko zo spisového materiálu jasne vyplýva, že maloleté dieťa sa toho času v osobnej starostlivosti matky nachádza a zo strany druhého rodiča tomu nie je nijak bránené. V tomto smere nie je nutné duplikovať už existujúci stav nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré neslúži na takéto účely. Rovnako nie je potrebné na základe návrhu otca nariadiť neodkladné opatrenie v časti o určenie povinnosti platenia výživného. Javí sa ako nelogické, keď povinný rodič, v tomto prípade otec sa domáha, aby mu súd nariadil neodkladným opatrením povinnosť platiť výživné na mal. B. vo výške 150,- eur. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CSP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. V tomto prípade, keď otec navrhuje uvedené výživné, súhlasí s ním a podľa doposiaľ vykonaného dokazovania vo veci samej aj reálne takéto výživné plní, je zrejmé že výživa maloletého dieťaťa nie je nijakým spôsobom ohrozená, teda nie je daný ani dôvod na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, o to viac keď sa uvedenej skutočnosti matka ani nedomáha.
16. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, v tejto časti bol súd toho názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú ani v spoločnej domácnosti. Pre dieťa je veľmi dôležité, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa má právo na kontakt s rodičom, rovnako ako má právo rodič v tomto prípade otec na kontakt s dieťaťom. Z vykonaného dokazovania vo veci samej je súdu zrejmé, že k rozvoju stretávania sa otca s maloletým synom doposiaľ neprispela ani mediácia, usmernenie zo strany kolízneho opatrovníka ani výzvy matke zo strany súdu. Medzi rodičmi prevládajú negatívne emócie a stretávanie sa otca s dieťaťom za prítomnosti matky nie je vhodné. Matke bola po poslednom pojednávaní tak zo strany súdu ako aj kolízneho opatrovníka adresovaná výzva na umožnenie kontaktu otca s maloletým dieťaťom v rozsahu troch hodín bez jej prítomnosti. Z návrhu otca je zrejmé, že bez autoritatívneho zásahu zo strany súdu k rozvoju stretávania sa otca so synom nedôjde a kontakt zostane naďalej pod výlučným diktátom zo strany matky. Šetrením zo strany kolízneho opatrovníka, neboli zistené žiadne nedostatky, v mieste bydliska otca má maloleté dieťa vytvorené vhodné podmienky. Maloleté dieťa už nie je výživou výlučne odkázané na matku, stravovanie maloletého dieťaťa otec vedel zabezpečiť aj pri doterajších stretnutiach za prítomnosti matky. V otázkach starostlivosti o dieťa, otec aktívne spolupracuje aj s detskou lekárkou maloletého dieťaťa a doposiaľ prijímal usmernenia aj od matky. Konanie matky, keď na jednej strane deklaruje, že súhlasí so stretávaním sa otca s dieťaťom, ale potrebuje sa presvedčiť ako to otec zvládne, sa javí byť účelové. Medzi rozsahom stretávania sa, ktorý je dlhodobo praktikovaný doposiaľ (cca. 2 hodiny v prítomnosti matky) a medzi tým čoho sa domáha otec ( 3hodiny bez prítomnosti matky) nie je až taký veľký rozdiel, aby otec nevedel zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Medzi pojednávaniami v konaní vo veci samej ubehol dostatočne dlhý čas, kedy otec pri stretávaní sa s dieťaťom v prítomnosti matky mohol získať praktické usmernenia ohľadom režimu dieťaťa a stretávanie sa mohlo realizovať aj bez prítomnosti matky. Čo sa týka rozsahu stretávania súd mal za to, že úprava styku, ktorú požadoval otec presahuje rámec neodkladného opatrenia. S ohľadom na vek maloletého dieťaťa cca. 1 rok, za situácie kedy otec doposiaľ nezabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa samostatne, súd upravil stretávanie sa otca s maloletým B. na každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Počas takto nastaveného styku, bude dostatočne zabezpečené zachovanie kontaktu otca so synom, dôjde k jeho postupnému rozvíjaniu a najoptimálnejší rozsah styku vhodný pre maloleté dieťa tak bude určený až po dokazovaní vo veci samej. Súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením rieši len dočasnú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, v konaní vo veci samej bude dôsledne skúmať rodinné, výchovné a bytové podmienky, kedy po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých skutočností, bude možné rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.