Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4Pc-2-2019.pdf
PDF · 71.95 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pc/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci manželky (ktorá podala návrh na rozvod manželstva) H. Š., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom v X. XXX, proti manželovi (ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal) H. Š., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom v X.E. XXX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava manželstvo manželov Renáty Špirkovej rod. Gažíkovej II. nar. XX.XX. XXXX a H. Š. nar. XX.XX. XXXX, uzavreté dňa 19.11. 1994, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Slavošovce, vo zväzku 5, ročník 1994, na strane 94, pod poradovým číslom 9 r o z v á d z a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania nárok.
odôvodnenie:
1. Manželka podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva, návrh ktorý dôvodila nezhodami v manželstve, manželovou veľkou žiarlivosťou, ktorá je dôvodom ich častých hádok, pričom už niekoľko rokov nežijú usporiadaným manželským životom. Toto manželstvo uzavrela dňa XX. XX. XXXX Q. X., ide o jej prvé manželstvo, z ktorého sa narodilo 6 detí: dcéra O., nar. XX. XX. XXXX, dcéra P., nar. XX. XX. XXXX, dcéra Q., nar. XX. XX. XXXX, dcéra X., nar. XX. XX. XXXX, syn H., nar. XX. XX. XXXX, dcéra A., nar. XX. XX. XXXX.
2. Manžel (ktorý návrh na rozvod nepodal) v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18. 02. 2019 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, s manželkou majú dlhodobo nezhody a nerozumejú si.
3. Manželka (ktorá podala návrh na rozvod manželstva) na pojednávaní konanom dňa 02. 04. 2019 na návrhu na rozvod manželstva z dôvodov uvedených v tomto návrhu trvala, pretože s manželom dobre nežijú, neustále sa hádajú kvôli jeho žiarlivosti, na ktorú však nemá dôvod. Každý hospodári sám, deti Simona, Rudolf, a Nikola žijú s nimi. Ona chce odísť z domu. Nezhody v manželstve trvajú už asi rok, ona žije v jednej izbe, on v druhej, nespávajú spolu už rok. Ich spolužitie sa už nezlepší, pretože sa nevedia o ničom porozprávať. Deti sú už dospelé, tie, čo s nimi žijú, vedia, aké to medzi nimi je. Manželstvo uzavreli v roku 1994, ich spolužitie bolo niekedy lepšie, niekedy horšie, vtedy mala ešte maloleté deti, no nemala s nimi kam, ísť, keďže rodičov nemá. Deti sú už teraz dospelé a takto naďalej žiť nechce.
4. Manžel sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania je vykázané dňom 01. 03. 2019, pričom manželka uviedla, že je chorý, má chrípku, avšak s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.
5. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (v texte ďalej len ako „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
6. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (ust. § 23 ods. 1 zákona o rodine)
7. Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
8. V zmysle ust. § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.
9. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
10. S poukazom na vyššie citované ustanovenia, vychádzajúc zároveň jednak z písomných vyjadrení účastníkov konania ako aj prednesu manželky, ktorá podala návrh na rozvod manželstva na pojednávaní, považoval súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú narušené, manželstvo už nemôže plniť svoj účel a obnovenie spolužitia medzi manželmi neprichádza do úvahy, z týchto dôvodov súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
11. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (v texte ďalej len „C. s. p.“). Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.