Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/33/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. L. XXXX/XX, P., t.č.., o zaplatenie 1.780,55 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.780,55 eura, úrok vo výške 64,15 eura, úrok z omeškania vo výške 0,69 eura a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.844,70 eura od 17.01.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,- eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.02.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.02.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.780,55 eura, spolu s vyčísleným úrokom vo výške 64,15 eura, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 0,69 eura, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.780,55 eura od 17.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 64,15 eura od 17.01.2017 do zaplatenia, ako aj zaplatiť mu náhradu trov konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/33/2017-27 zo dňa 26.07.2018, proti ktorému podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č.k. 11Csp/33/2017-50 zo dňa 16.11.2018 platobný rozkaz zrušil.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur. V zmysle bodu 1.1. zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s., a teda niektoré z náležitostí sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v uvedených obchodných podmienkach. Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zák.č. 129/2010 Z.z. upravuje zmluva v bode 1.2. v spojení s bodom 2.5.3 OP, z ktorých vyplýva tiež anuitné splácanie úveru, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 13.03.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 16.01.2017, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/ Opakovaným upozornením zo dňa 14.11.2016. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 16.01.2017) predstavovala 1.906,85 eura a pozostávala z: istiny poskytnutého úveru vo výške 1.780,55 eura (žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 219,45 eura); úrokov 64,15 eura (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia - úroková sadzba vo výške 11,50% p.a. vyplýva zo zmluvy); úrokov z omeškania 0,69 eura (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% p.a.); poplatkov 60,- eur (za upomienky 15,- eur za každú a výzvu na predčasné splatenie úveru 30,- eur - ktoré si žalobca neuplatňuje); poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 1,46 eura (uvedené poplatky predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru žalovaný zaviazal hradiť mesačne v zmysle bodu 1.2. zmluvy). Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore, že bolo v jeho záujme vyplatiť žalobcovi celú podlžnosť, ale žalovaného odmietli na základe toho, že žalobca podlžnosť postúpil ďalej, bol tam viackrát, ale odmietli od neho prevziať hotovosť. K platobnej neschopnosti prišlo z dôvodu otcovej choroby. Je v jeho záujme vyplatiť dlžnú sumu, ale iba na základe splátkového kalendára. Z jeho strany bola snaha sa s bankou dohodnúť, ale z ich strany nebol záujem.

5. V replike žalobca uviedol, že nie je pravdivé, že odmietol prijať úhradu, ktorú chcel uskutočniť žalovaný. Žalovaný má možnosť uskutočňovať vklady na ktoromkoľvek platobnom mieste žalobcu a tiež žalovaný môže realizovať úhrady i elektronicky prostredníctvom elektronického bankovníctva. Zároveň žalobca uviedol, že by súhlasil so splácaním dlhu zo strany žalovaného v splátkach vo výške 150,- eur mesačne so splatnosťou do 28. dňa v mesiaci.

6. Žalovaný sa k replike nevyjadril.

7. Žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX-Pôžička zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 20.1.2015, Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 15.12.2014, Výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.01.2017, Opakované upozornenie zo dňa 14.11.2016, Sadzobník poplatkov - I. časť účinný od 01.01.2017, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 15.1.2017, Prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia, Stav omeškaných splátok na úvere, Prepočet zmluvných úrokov, Prepočet úrokov z omeškania, fotokópiu doručenky, Komunikáciu k problémovej pohľadávke.

8. Žalovaný žiaden dôkaz nepredložil, ani neoznačil.

9. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj výsledkami lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni (§ 295 , keď na pojednávaní dňa 05.03.2019, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil (na č.l. 66) a v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (za č.l. 62), svoju neprítomnosť včas neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal (uvedené vykonal až oneskorene po pojednávaní podaním zo dňa 11.03.2019 na č.l. 72), pričom zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,5%, RPMN vo výške 13,25% a priemernou RPMN vo výške 16,16%. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 108 mesačných anuitných splátkach vo výške 29,78 eura, splatných k 13. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 13.04.2015 a posledná dňa 13.03.2024. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 60,- eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,73 eura mesačne. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, bola uvedená vo výške 3.276,24 eura. Žalovaný porušil svoju povinnosť podľa zmluvy platiť splátky riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 16.01.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu zaplatil žalobcovi na istinu celkom sumu 219,45 eura.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

20. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je , a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. Žalobca a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluve nechýba žiadna zo zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V konaní žalovaný nepoprel (a preto sa stalo nesporným) skutkové tvrdenie žalobcu, že pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd pritom poukazuje na vyjadrenie žalovaného v odpore, že k platobnej neschopnosti prišlo z dôvodu otcovej choroby, z čoho je zrejmé, že žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy platobne schopný. V prejednávanom prípade tak má žalobca ako veriteľ vzhľadom na vyššie uvedené nárok nielen na istinu, ale aj na úroky a poplatky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keď v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, pričom z dôvodu omeškania so splácaním úveru žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 16.01.2017. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.780,55 eura (istina 2.000,- eur mínus plnenie žalovaného na istinu vo výške 219,45 eura), ako aj úrok vo výške 64,15 eura (neuhradený úrok z úveru vyčíslený do predčasného zosplatnenia dňa 16.01.2017 - v zmysle Prepočtu zmluvných úrokov na č.l. 21, ktorý výpočet žalovaný nespochybnil).

27. Keďže sa žalovaný dostal s platením splátok do omeškania, žalobca má nárok na úrok z omeškania z jednotlivých splátok, pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých dlžných splátok vyčíslený za obdobie od 14.01.2016 do zosplatnenia úveru dňa 16.01.2017 (Prepočet úrokov z omeškania na rube č.l. 21) v celkovej sume 0,69 eura. Súd potom vyčíslený úrok z omeškania v sume 0,69 eura žalobcovi priznal, keď žalovaný omeškanie splátok do zosplatnenia ani sumu vyčísleného úroku z omeškania do predčasného zosplatnenia úveru nespochybnil. Následne došlo k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 16.01.2017, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. S poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy istiny a úroku vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení (17.01.2017) vo výške 5% ročne. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.844,70 eura (istina 1.780,55 eura + úrok 64,15 eura) od 17.01.2017 až do zaplatenia.

28. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca od neho odmietol prijať hotovosť, a teda že veriteľ neprijal riadne ponúknuté plnenie. Žalobca toto skutkové tvrdenie poprel v replike, na čo žalovaný nereagoval a pravdivosť svojho tvrdenia nepreukázal. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca od neho odmietol prijať plnenie dlhu, bolo jeho povinnosťou označiť alebo predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Keďže takéto dôkazy žalovaný súdu nepredložil, ani neoznačil, súd dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena tvrdenia žalovaného. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za v celom rozsahu dôvodnú, preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel.

30. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)

31. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného a žiadosť žalovaného o povolenie splátok, ako aj vzhľadom na jeho sociálnu situáciu vyplývajúcu z výsledku elektronickej lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov SR (vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu narodenému v roku 2018) a v Sociálnej poisťovni (príjem zo zamestnania v priemernej výške 1.337,91 eura mesačne brutto) mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v primeraných splátkach vo výške 150,- eur mesačne so splatnosťou do 28. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného (istina spolu s príslušenstvom) uhradený žalobcovi v primeranom čase, pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky. Súd mal za to, že pri uvedenej výške splátky 150,- eur a výške hrubého príjmu žalovaného priemerne vo výške 1.337,91 eura mesačne zostane žalovanému dostatok finančných prostriedkov na plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, ako aj na uspokojovanie životných potrieb žalovaného. Žalobca s plnením v splátkach vo výške 150,- eur mesačne vyjadril súhlas v replike zo dňa 28.11.2018 (č.l. 52).

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% percent, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).