Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Csp-64-2018.pdf
PDF · 171.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/64/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej F. X., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Ľ.. Z. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpenej ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, IČO: 51 255 022, so sídlom Pod Hájom 1367/169-44, 018 41 Dubnica nad Váhom, o zaplatenie sumy 5.700,27 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.646,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.646,19 Eur od 05.01.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 779,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 779,34 Eur od 21.03.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 72 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov VÚB a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou, ktorá bola doručená súdu elektronicky dňa 26.10.2018, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.700,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 05.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné Námestie 12, 060 01 Kežmarok, (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so žalovanou uzatvorili dňa 16.10.2012 Zmluvu o pôžičke č. 8010459 na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej pôžičku v sume 6.500,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 100,81 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 12.097,20 Eur. Do dnešného dňa žalovaná uhradila len sumu 3.445,92 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodný veriteľ v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dňa 28.10.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok pričom ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, pôvodný veriteľ dňa 19.12.2015 úver zosplatnil, o čom žalovaná bola informovaná listom zo dňa 30.12.2015. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 5.700,27 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná mala uhradiť sumu 9.140,91 Eur. Nakoľko uhradila len sumu 3.445,92 Eur, ktorá suma predstavuje riadne splátky poskytnutého finančného plnenia, o zaplatenie zvyšujúcej časti nevráteného finančného plnenia podal pôvodný žalobca žalobu voči žalovanej na súd. Suma 5.700,27 Eur bola vypočítaná takto: 9.140,91 Eur + 5,28 Eur - 3.445,92 Eur = 5.700,27 Eur.
2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn. 14Csp/64/2018-32 zo dňa 29.11.2018, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala včas odpor s vecným odôvodnením. Preto súd uznesením sp.zn. 14Csp/64/2018-55 zo dňa 09.01.2019 tento platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil podľa § 267 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2019.
3. Žalovaná v odpore zo dňa 23.12.2018, ktorý bol doručený súdu dňa 28.12.2018 uviedla, že s právnym predchodcom pôvodného žalobcu, so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., uzatvorila dňa 18.09.2012 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 8010459. Základné podmienky Zmluvy o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zmluva o pôžičke“) boli dohodnuté v čl. VII. Zmluvy - podmienky prefinancovania pôžičky. Pri tomto bode je s hviezdičkou uvedené, že výška RPMN je uvedená v podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Schválená výška pôžičky predstavovala sumu 6.500,- Eur, splátka predstavovala sumu 100,81 Eur, celková suma pôžičky bola 12.097,20 Eur, mesačná výška poistenia nebola dojednaná, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 5.597,20 Eur, počet splátok bol 120, termín konečnej splatnosti v zmluve nie je uvedený, ročná úroková sadzba v zmluve je uvedená 14,90 %, RPMN v zmluve je uvedená „104,90 %“, priemerná hodnota RPMN v zmluve je uvedená 19,08 %. Zmluva bola uzatvorená dňa 18.09.2012 a nie tak ako je uvedené v žalobe, že táto bola uzavretá dňa 16.10.2012. V žalobe je uvedený nesprávny dátum uzatvorenia zmluvy. Je nepochybné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa spravuje Občianskym zákonníkom, tiež Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, naviac má podobu štandardnej formulárovej zmluvy. Zákon č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 definuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. V prípade danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.). Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen „výška, počet a termíny splátok“ nakoľko ale „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára). Teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Pôvodný žalobca a tiež jeho právny predchodca nepreukázal, že by takýto splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy, zmluva na takýto splátkový kalendár neodkazuje. Navyše v konaní nebol predložený. Vzhľadom na absenciu uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.) by mal súd považovať úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z.). Taktiež v danom prípade absentuje podľa § 9 ods. 2 písm. f/ uvedeného zákona doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, kde pri uvedenom texte nie je nič v zmluve napísané, teda ani len uvedenie roku konečnej splatnosti úveru. V danom prípade preto vznikol nárok len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Ani po vydaní rozsudku vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Q. P. C-42/15 zo dňa 09.novembra 2016, ktorý vydal Súdny dvor Európskej únie, nie je možné Smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 priznať ani priamy, ani nepriamy účinok, keď aj po vydaní tohto rozsudku je potrebné vyhodnotiť nečlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Ďalej namietala, že v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru, ročná úroková sadzba i RPMN sú v zmluve uvedené v rovnakej výške 14,9 %. Zmluva neobsahuje začiatok splácania t.j. termín prvej splátky a ani termíny ostatných splátok. Súčasťou zmluvy majú byť aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), ktoré sú napísané malým písmom a voľným okom sú plne nečitateľné. Predpokladá, že samotné VOP majú rozsah viacej strán. Je čisto iluzórne, že by si ako spotrebiteľka skutočne mohla tieto podmienky pred podpisom zmluvy celé prečítať, keď len po ich prečítaní by mohla zodpovedne prehlásiť, že ich považuje za dostatočne určité a pre seba zrozumiteľné. V žalobe pôvodný žalobca ako prílohu uvádza aj Zmluvné podmienky, no k žalobe bol priložený len jeden hárok A4 definovaný ako „všeobecné obchodné podmienky“ s platnosťou od 01.10.2010. Predpokladá a tiež z doterajších skúseností má vedomosť, že právny predchodca pôvodného žalobcu menil v priemere jedného kalendárneho roka približne dvakrát tieto obchodné podmienky. Predložené VOP pokladá preto za irelevantné, nakoľko zmluva bola podpísaná dňa 18.09.2012. Súdna prax je už konštantná v tom, že ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Poukázala v tomto na uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011. Ďalej v odpore uviedla, že pôvodný žalobca nepredložil k žalobe doklad o tom, že by pre ňu bol vystavený list s obsahom oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.12.2015. Ak pôvodný žalobca v žalobe poukazuje, že dňa 30.12.2015 bol úver zosplatnený, mal o tejto skutočnosti predložiť dôkaz, t.j. doručenku o prevzatí takejto zásielky ňou. Poprela, že by jej oznámenie o zosplatnení úveru bolo doručené. V takomto prípade má pôvodný veriteľ nárok na istinu úveru, nie však na úrok, ktorý by mu bol patril, ak by nechal pôvodnú splatnosť. Považovala za dôležité poukázať aj na situáciu, ktorá by nastala v prípade priznania úroku z predčasne zosplatneného úveru v prospech veriteľa, kedy by dlžník už nemal právny titul mať peňažné prostriedky a tieto užívať. Zároveň by musel platiť úrok, ktorý však by mal patriť veriteľovi len za stavu oprávneného držania finančných prostriedkov zo strany dlžníka, ktorý by bol vystavený sankciám v súvislosti s vynútením jeho povinnosti vrátiť istinu a zároveň by veriteľ mal právo na inkasovanie úroku. Takýto stav by nepochybne spôsobil dvojnásobné zaťaženie dlžníka, nakoľko v takomto prípade by vznikol veriteľovi taktiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. V danom prípade nie je dôležité, či splatnosť pohľadávky nastala podľa dohody zmluvných strán alebo či veriteľ využil svoje právo a zosplatnil poskytnutý úver pre nesplnenie niektorej z povinností zo strany dlžníka. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015) sa priklonila k právnemu záveru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. Na základe týchto skutočností má za to, že pôvodnému žalobcovi prináleží len úrok z omeškania od doby vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. odo dňa nasledujúcom po oznámení mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebol predložený dôkaz o tvrdenej skutočnosti, teda že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru jej bolo doručené, považuje určenie dátumu vzniku úrokov z omeškania za údaj zavádzajúci. Vzhľadom na „odstúpenie od zmluvy“ právnym predchodcom pôvodného žalobcu však nepovažuje za potrebné zaoberať sa ďalej zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 Občianskeho zákonníka) a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Vo veci ide tak o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže jej bol vyplatený úver vo výške 6.500,- Eur a z predložených dokladov o úhradách vyplýva, že vrátila na úver sumu vo výške 3.445,92 Eur za daného stavu pôvodnému žalobcovi vznikol nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.054,08 Eur. Pôvodný žalobca predložil predžalobnú upomienku zo dňa 28.10.2015 v ktorej je uvedené, že ku dňu 28.10.2015 eviduje k zmluve uzatvorenej dňa „16.10.2012“ nedoplatok na splátkach v celkovej výške 360,48 Eur. Už pri zaslaní predžalobnej upomienky bola tak v omeškaní s 3 splátkami (august 2015, september 2015, október 2015). Pokiaľ v konaní nebude predložený dôkaz o tom, že jej bolo doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru má za to, že uvedený dlh je už premlčaný. Vychádza pritom z predžalobnej upomienky, kde je uvedené, že dlh treba uhradiť bezodkladne na účet. Predmetný dlh na úvere je premlčaný, nakoľko ďalšia neuhradená splátka mala splatnosť dňa 20.11.2015, teda odo dňa 21.11.2015 začala plynúť premlčacia doba. Pokiaľ ide o právny úkon právneho predchodcu pôvodného žalobcu zo dňa 30.12.2015, tento treba posúdiť ako odstúpenie od zmluvy. Preto v danom prípade začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď zmluva odstúpením od zmluvy zanikla s účinkami ex tunc a zmluvné strany si boli povinné vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 457 a § 451 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola na súde podaná dňa 25.10.2018, nárok pôvodného žalobcu je tak premlčaný, keď žiadala aby k premlčaniu súd prihliadol ex offo podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z týchto dôvodov žiadala zrušiť platobný rozkaz a konanie zastaviť z dôvodu premlčania nároku. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.
4. Uznesením sp.zn. 14Csp/64/2018-78 zo dňa 06.03.2019, teda po zrušení platobného rozkazu v dôsledku včasného odporu žalovanej podaného s vecným odôvodnením, súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu z Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 tak, že táto spoločnosť z konania vystúpila a na jej miesto do konania vstúpila ako nový žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, s ktorou súd konal ďalej vo veci ako s novým žalobcom, keďže mal preukázané, že po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na nového žalobcu, preto súd zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1, 2 a 3 CSP s prihliadnutím na § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripustil.
5. Pred otvorením prvého pojednávania žalobca elektronickým podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.03.2019 vzal čiastočne žalobu späť, keď vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.646,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 05.01.2016 do zaplatenia. Trval na žalobe v časti o zaplatenie sumy 3.054,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 05.01.2016 do zaplatenia.
6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Nakoľko žalobca pred otvorením pojednávania vzal žalobu čiastočne späť o sumu 2.646,19 Eur s príslušenstvom, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP, keď súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžadoval, pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením pojednávania.
10. Žalobca ešte pri čiastočnom späťvzatí žaloby uviedol, že doručenkou k oznámeniu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nedisponuje. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanej zaslané formou obyčajnej listovej zásielky. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, je názoru, že nedošlo k premlčaniu jeho nároku. Nárok bol uplatnený na súde v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Mal za to, že úver bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi. Preto nemožno premlčanie počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. Platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku t.j. na prvú nesplatenú splátku. Z príslušných zákonných ustanovení vyplýva, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Mimoriadnu splatnosť dlhu môže vyhlásiť veriteľ pre nesplnenie teda ktorejkoľvek splátky, t.j. tej, ktorú si sám určí. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017. Z tohto uznesenia vyplýva, že ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Žalovaná sa do omeškania dostala prvýkrát so splátkou splatnou dňa 20.08.2015, pričom na porušenie platobnej disciplíny bola predchádzajúcim veriteľom upozornená vo forme predžalobnej upomienky zo dňa 28.10.2015. Následne po nesplnení si platobných povinností právny predchodca zosplatnil dňa 19.12.2015 pohľadávku pričom trojročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 19.12.2018. Nakoľko žaloba bola podaná na súde pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, v ktorom je uvedené, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako 3 splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho názorom, je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke, ktorá sa stala splatnou jednotlivo.
11. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 02.04.2019. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 18.03.2019. Tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.03.2019, keď nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, ako dôvod neúčasti uviedol pracovnú zaneprázdnenosť a nenavyšovanie trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zástupca žalovanej sa tohto pojednávania tiež nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 19.03.2019. Tento žiadosťou zo dňa 01.04.2019, ktorá bola doručená súdu elektronicky dňa 01.04.2019 požiadal o odročenie pojednávania. Ako dôvod žiadosti o odročenie pojednávania uviedol onemocnenie štatutárnej zástupkyne B. T., podpredsedníčky občianskeho združenia, keď k žiadosti bol predložená lekárska správa z interného vyšetrenia menovanej zo dňa 21.03.2019 Inter s.r.o., Štúrova 846/39, 019 01 Ilava vystavená lekárkou MUDr. Hennelovou Bartošovou Máriou. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. V posudzovanom prípade zástupca žalovanej je občianskym združením, ktorého cieľom je ochrana práv občana a finančného spotrebiteľa - klienta poskytovateľov finančných služieb (bánk, nebankových subjektov) poskytovaním právneho poradenstva, individuálnych odborných konzultácii, školení, výchovných a propagačných akcií so zameraním na úžeru ako nežiaduceho spoločenského javu a ochranu proti nej. Cieľom je aj riešenie právnych sporov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi - spisovanie právnych podaní, zastupovanie pred súdom. Uvedené vyplýva z čl. II. bod 1., 2. stanov občianskeho združenia. Predsedom občianskeho združenia je Mgr. Ing. Edit Gostanian, podpredsedníčkou a kontrolórkou združenia je Bc. Terézia Slančíková. Uvedené vyplýva zo zápisnice z ustanovujúcej členskej schôdze občianskeho združenia zo dňa 04.01.2018. V zmysle tejto zápisnice predsedníčka združenia, podpredsedníčka združenia je oprávnená vystupovať a konať v mene občianskeho združenia, každá aj samostatne. Z uvedeného pre súd potom vyplynulo, že ak podpredsedníčka občianskeho združenia sa pre ochorenie nemohla ustanoviť na pojednávanie ako štatutárny zástupca občianskeho združenia, nebol preukázaný žiaden opodstatnený dôvod, pre ktorý nemohla občianske združenie na pojednávaní zastupovať druhá štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia, jeho predsedníčka Mgr. Ing. Edit Gostanian, keďže predseda a podpredseda občianskeho združenia je oprávnený konať v mene združenia aj samostatne. Keďže v konaní pred súdom nebolo preukázané, z akých dôvodov občianske združenie na pojednávaní nemohla zastupovať predsedníčka združenia, súd žiadosti občianskeho združenia, t.j. splneného zástupcu žalovanej o odročenie pojednávania nevyhovel. Nezistil a nemal preukázaný žiaden opodstatnený dôvod na odročenie pojednávania. Nakoľko žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená súdu dňa 01.04.2019 vo večerných hodinách o 20:51 hod., pričom pojednávanie bolo nariadené na deň 02.04.2019, pre krátkosť času pred uskutočnením pojednávania už nebolo možné zachovať procesný postup podľa § 183 ods. 4 CSP s tým, že súd ešte poukazuje i na tú skutočnosť, že pokiaľ zástupcovi žalovanej bolo predvolanie doručené na pojednávanie dňa 19.03.2019, a štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia sa podrobila lekárskemu vyšetreniu dňa 21.03.2019, ako vyplýva z predloženej lekárskej správy, bolo povinnosťou občianskeho združenia bezodkladne, ak mala byť dôvodom o odročenie pojednávania nemoc jednej zo štatutárnych zástupcov občianskeho združenia, túto skutočnosť bezodkladne oznámiť súdu, keď bezokladnosťou nie je deň 01.04.2019 vo večerných hodinách, teda vo večerných hodinách pred dňom uskutočnenia pojednávania, hoci mal dôvod na odročenie pojednávania vzniknúť už dňa 21.03.2019. Neušlo tiež pozornosti súdu, že z predloženej lekárskej správy nevyplýva, či zdravotné ťažkosti štatutárnej zástupkyne občianskeho združenia popísané v tejto lekárskej správe znemožňovali účasť štatutárnej zástupkyne občianskeho združenia na predmetnom pojednávaní. Lekárska správa bola predložená formou interného vyšetrenia, nebola dokladovaná PN, a ani posúdenie zdravotného stavu menovanej z hľadiska možnosti, či nemožnosti zúčastniť sa pojednávania dňa 02.04.2019. Za zistenia a vyhodnotenia týchto podmienok na konanie, potom súd podľa § 180 CSP vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalovanej, keď prihliadol na dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom v konaní, žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy a ani žiadne dôkazy nenavrhla na vykonanie.
12. Na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil v konaní, súd zistil tento skutkový a právny stav:
13. Dňa 18.09.2012 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľom na jednej strane a žalovanou ako dlžníčkou na strane druhej uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 8010459 (ďalej len „zmluva“). Veriteľ uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ, žalovaná uzatvorila túto zmluvu ako spotrebiteľ. Z tejto zmluvy súd ďalej zistil, že veriteľ poskytol žalovanej pôžičku v sume 6.500,- Eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku veriteľovi splácať v mesačných splátkach v sume 100,81 Eur s počtom 120 splátok. Poistenie nebolo dojednané. Strany zmluvy si dojednali za poskytnutie pôžičky úrok vo výške 14,90 % ročne. V zmluve sú uvedené ďalšie náležitosti, ktorými sú RPMN 14,90 %, priemerná hodnota RPMN 19,08 %. Celkové náklady žalovanej ako spotrebiteľky sú vyčíslené na sumu 5.597,20 Eur. Žalovaná sa zaviazala na pôžičku včítane nákladov uhradiť veriteľovi čiastku 12.097,20 Eur. Termín konečnej splatnosti pôžičky v zmluve nie je uvedený. Zmluva predstavuje formulárové tlačivo veriteľa.
14. Žalobca v konaní predložil i Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) platné od 01.10.2010, ktoré tiež predstavujú formulárové tlačivo veriteľa. Tieto nie sú zmluvnými stranami, najmä žalovanou ako spotrebiteľkou podpísané. Mali upravovať ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán. V bode 6.6.1 VOP je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo všeobecných obchodných podmienkach. Z bodu 6.6.2 týchto VOP ďalej vyplýva, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve, a/alebo v podmienkach, a/alebo vo VOP stanovené inak, sú splatné do 20.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok, príslušná časť istiny a poistenie tak, ako to vyplýva z bodu 6.6.3 VOP. Z bodu 6.6.4 VOP vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
15. Do súdneho spisu žalobca predložil i Prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že žalovaná doposiaľ zaplatila na pôžičku čiastku 3.445,92 Eur, prvá mesačná splátka bola splatná dňa 16.10.2012, každá ďalšia mesačná splátka bola splatná vždy k 20.-temu dňu v mesiaci. Ku dňu 19.12.2015 veriteľ vykázal predčasné zosplatnenie celého úveru, ktoré vyčíslil na sumu 5.410,94 Eur.
16. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.10.2015, ktorá bola žalovanej doručená dňa 02.11.2015 veriteľ oznámil žalovanej, že k zmluve č. 8010459 uzatvorenej dňa „16.10.2012“ eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 360,48 Eur, ktorý žiadal bezodkladne uhradiť. Súčasne ju upozornil, že ak do 05.12.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2015, bude oprávnený úver zosplatniť.
17. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.12.2015 veriteľ žalovanej oznámil, že jej dlh z úverovej zmluvy č. 8010459 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Súčasne vyčíslil dlžnú čiastku z úveru vo výške 5.798,71 Eur. Žalovanú súčasne vyzval uhradiť tento dlh. Doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanej žalobca v konaní nedoložil.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.09.2012, nie dňa 16.10.2012, ako to tvrdil žalobca v žalobe. Uzavretie predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo v konaní spochybnené. Žalovaná potvrdila, že dňa 18.09.2012 uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu predmetnú spotrebiteľskú zmluvu. Vo veci súd nemal žiadne pochybnosti, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčenému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie spotrebiteľom. Žalovaná mala v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a veriteľ mal postavenie dodávateľa. Na žalovanú pri uzatvorení daného zmluvného vzťahu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na právneho predchodcu žalobcu je potrebné hľadieť ako na dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Na daný zmluvný právny vzťah je potrebné preto aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru (§ 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o zmluvu, žalovaná má tak s poukazom na § 2 písm. a/ uvedeného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Právny predchodca žalobcu (žalobca) má s poukazom na § 2 písm. b/ uvedeného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Charakter zmluvy ako spotrebiteľskej je daný i § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v zmysle ktorého ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z ods. 3 a ods. 4 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
19. Predmetnú zmluvu súd podrobil súdnej kontrole vzhľadom na obranu žalovanej z hľadiska, či táto spotrebiteľská zmluva spĺňa všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., a ak áno, či tieto boli dojednané v súlade s týmto zákonom, resp. v súlade s Občianskym zákonníkom. Žalovaná v konaní namietala, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z., keď neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z., keď tiež ďalej v nej absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z..
20. Vzhľadom na obranu žalovanej súd v konaní zisťoval, či predmetná spotrebiteľská zmluva tieto náležitosti obsahuje.
21. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a/ druh spotrebiteľského úveru, b/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta, právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d/ meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e/ identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo tovaru alebo služby neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov na celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l/ právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m/ súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n/ prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o/ úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p/ upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q/ veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r/ výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s/ informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t/ právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w/ právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
23. Z obsahu spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že predmetná zmluva skutočne neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., keď tento údaj, táto obsahová náležitosť spotrebiteľskej zmluvy vyžadovaná zákonom v zmluve chýba, nie je uvedená. Pokiaľ ide o náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., keď žalovaná namietala, že v zmluve absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ohľadne tejto náležitosti súd dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška, ktorá je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. V súvislosti s touto argumentáciou súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č.k. C-42/15 (Home Credit, a.s. c/a Klára Bíróová) a konštatuje, že v danom prípade sú splnené podmienky na uplatnenie nepriamych účinkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, pričom je tak prípustné vnútroštátnu právnu normu vykladať už len vo svetle Smernice 2008/48/ES tak, že nestanovuje požiadavku uvádzať v zmluve o úvere rozpis každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a iné poplatky. V tomto závere okresného súdu je súdna prax už jednotná, súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, v ktorom tento konštatoval, že: „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v danom prípade je nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby“. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovanej ohľadne absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nie je dôvodná. V tomto smere súd poukazuje i na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, konkrétne uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018. Pokiaľ ide o námietku, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje termíny splátok úveru, čo je tiež náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., súd konštatuje, že ani táto námietka nie je dôvodná. Žalovaná v spotrebiteľskej zmluve vyhlásila v čl. X bod 2., že pred podpisom zmluvy sa oboznámila s „Podmienkami“ a s „Všeobecnými obchodnými podmienkami“ (ďalej ako „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, tiež že ich prevzala a nemá k nim žiadne výhrady. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli podmienky splácania úveru dojednané vo VOP, ktoré boli platné u veriteľa od 01.10.2010, a ktoré v konaní žalobca predložil. Z týchto VOP vyplýva (bod 6.6.3), že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve stanovené inak, splátky sú splatné do 20.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a z bodu 6.6.3 VOP vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. I keď tieto VOP nie sú žalovanou ako spotrebiteľkou podpísané, táto v zmluve prehlásila, že bola s nimi oboznámená a že ich prevzala. Žalovaná v konaní žiadnym dôkazom nevyvrátila tvrdenie žalobcu, že tieto VOP boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nie je možné súdom vychádzať len z tvrdených predpokladov žalovanej o iných VOP. Navyše na tvrdenie o tomto predpoklade žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Súd tak nemal žiadne pochybnosti, že práve tieto VOP, ktoré žalobca pripojil k žalobe tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
24. Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru, dojednanie o ročnej úrokovej sadzbe, v zmluve je uvedená RPMN, ako i priemerná RPMN. Zmluva tiež obsahuje vyčíslené celkové náklady spotrebiteľa, keď však ako súd už konštatuje, neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe takejto zmluvy treba považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
25. Žalovaná podľa spotrebiteľskej zmluvy prijala úver v čiastke 6.500,- Eur, doposiaľ na úver zaplatila sumu 3.445,92 Eur, keď jej tak vznikol nedoplatok na úvere, ktorý je bezúročný a bez poplatkov v sume 3.054,08 Eur. Súd sa stotožňuje s obranou žalovanej, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda, že veriteľ má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia.
26. Žalovaná v rámci obrany ďalej namietala, že nárok žalobcu je premlčaný, keď žiadala pri posúdení tohto premlčania vychádzať z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď právny úkon veriteľa zo dňa 30.12.2015 treba posúdiť ako odstúpenie od zmluvy, ktoré zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože odstúpením od zmluvy zanikla zmluva s účinkami ex tunc, pričom zmluvné strany sú si povinné vydať bezdôvodné obohatenie.
Nárok žalobcu je tak premlčaný v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula márne dňa 06.01.2018, keďže žaloba žalobcu bola podaná na súde dňa 25.10.2018.
27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
30. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
31. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
32. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
33. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
34. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
35. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
36. Žalovaná v konaní tvrdila, že list veriteľa zo dňa 30.12.2015 označený ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru treba pokladať za odstúpenie od zmluvy. Tým sa podľa nej zmluva zrušila, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je premlčaný v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe.
37. Vychádzajúc z obsahu právneho úkonu pôvodného veriteľa zo dňa 30.12.2015 označeného ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru súd nedospel k záveru, že týmto právnym úkonom veriteľ odstúpil od spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu tohto právneho úkonu jednoznačne vyplýva, že pôvodný veriteľ týmto právnym úkonom mienil okamžite zosplatniť úver vyplývajúci z úverovej zmluvy, ktorá je predmetom skutkového a právneho posúdenia súdom. V tomto liste je uvedené, že veriteľ v predžalobnej upomienke vyzval žalovanú na doplatenie splatných splátok a zároveň v zákonnej lehote ju upozornil na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok. Nakoľko žalovaná dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, veriteľ žalovanej jednoznačne oznámil, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz, keď i súčasne vyčíslil tento dlh na čiastku 5.798,71 Eur. Súčasne ju vyzval na úhradu tohto dlhu. Oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru predchádzala výzva označená ako predžalobná upomienka zo dňa 28.10.2015, ktorou pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že zo zmluvy má nedoplatok na splátkach v celkovej výške 360,48 Eur, keď ju súčasne vyzval, že ak nedôjde k úhrade dlžnej čiastky 360,48 Eur do 05.12.2015, teda splátky splatnej 08/2015, resp. jej oznámil, že je oprávnený úver zosplatniť. Táto výzva bola žalovanej riadne doručená dňa 02.11.2015, o čom svedčí doručenka. Z obsahu týchto jednostranných právnych úkonov zo strany pôvodného veriteľa podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva postup veriteľa podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa ktorých, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej splátky pre nesplnenie niektorej splátky, len ako to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že úkonom veriteľa zo dňa 30.12.2015 malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy. Preto nárok žalobcu nebolo dôvodné posúdiť podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd posúdil tento nárok ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a to na zaplatenie spotrebiteľského úveru, ktorý súd vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov.
38. Podľa prejavu v odpore proti platobnému rozkazu súd vyhodnotil, že žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. Nakoľko plnenie bolo dojednané v splátkach, premlčacia doba začala plynúť u jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, a to v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Žalovaná vzniesla námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď bolo potom dôvodné súdom vyhodnotiť, či túto námietku premlčania vzniesla dôvodne. Aplikácia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., neprichádza v úvahu, a to jednak preto, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a jednak preto, že dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR zo 07.02.2018 sp.zn. PL ÚS 11/2016 (č. 271/2018 Z.z.), a to v Zbierke zákonov SR, stratilo ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinnosť, pretože Ústavný súd SR konštatoval, že toto zákonné ustanovenie nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
39. V konaní tak bolo dôvodné vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanej posúdiť, či nárok žalobcu je premlčaný alebo nie je premlčaný, a v akom rozsahu.
40. Žalovaná v konaní namietala, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.12.2015 jej veriteľom nebolo doručené. Súd v konaní vyzval žalobcu na preukázanie doručenia tohto oznámenia žalovanej, žalobca dôkaz nepredložil s tým, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo doručované formou obyčajnej poštovej zásielky. Nakoľko v konaní žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanej, a nakoľko žalovaná poprela doručenie tohto listu, v súlade s právnym názorom žalobcu súd dospel k záveru, že až v dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Možno sa stotožniť i s tým, že splatnosť celej pohľadávky nenastáva totiž priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, a či ho uplatní riadnym spôsobom. Vzhľadom na absenciu preukázania riadneho doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru do sféry žalovanej súd má za to, že žalobca v konaní pred súdom kvalifikovaným spôsobom nepreukázal, že predčasne okamžite zosplatnil úver zo spotrebiteľskej zmluvy k tvrdenému dátumu 19.12.2015. Preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej bolo treba vyhodnotiť vzhľadom na splatnosť každej jednotlivej splátky spotrebiteľského úveru.
41. Vzhľadom na zmluvné dojednania, keďže zmluva bola uzatvorená dňa 18.09.2012 prvá splátka bola splatná dňa 18.10.2012, druhá splátka bola splatná dňa 20.11.2012 a každá nasledujúca bola splatná vždy k 20.-temu dňu príslušného mesiaca. Žalovaná sa zaviazala úver zaplatiť v mesačných splátkach s počtom 120, teda posledná splátka mala byť splatná dňa 20.09.2022. Žalobca podal na súde žalobu dňa 26.10.2018. Ku dňu rozhodovania súdu vo veci bolo splatných 78 splátok. Žalovaná uhradila doposiaľ čiastku 3.445,92 Eur, keďže spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 6.500,- Eur mala by doplatiť žalobcovi čiastku 3.054,08 Eur. Výška mesačnej splátky, nakoľko spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov je 54,17 Eur, pri 78 mesačných splátkach splatných do dňa rozhodovania súdu o žalobe, t.j. do 31.03.2019 žalovaná tak bola povinná uhradiť žalobcovi čiastku 4.225,26 Eur, nakoľko uhradila čiastku 3.445,92 Eur, rozdiel predstavuje sumu 779,34 Eur, ktorú sumu súd uložil povinnosť žalovanej žalobcovi zaplatiť. Nárok žalobcu čo do priznania nároku nie je premlčaný, pretože splatnosť týchto splátok nastala v lehote 3 rokov do dňa 26.10.2018 spätne. Námietka žalovanej ohľadne premlčania tak nie je dôvodná. V zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol, zamietol žalobu v časti o zaplatenie 2.274,74 Eur, avšak nie pre premlčanie nároku, ale z dôvodu, že ku dňu rozhodnutia súdu nenastala splatnosť týchto mesačných splátok, keďže súd dospel k záveru, že nedošlo k účinnému predčasnému okamžitému zosplatneniu úveru. Súd ďalej dáva do pozornosti, že k okamžitému zosplatneniu úveru nemohlo dôjsť i z toho dôvodu, že z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Zo zmluvy, ani zo žiadneho ustanovenia predložených VOP nevyplýva, že by veriteľ bol oprávnený pri omeškaní dlžníka, teda žalovanej predčasne zosplatniť úver. Ani z tohto dôvodu teda na okamžité predčasné zosplatnenie úveru súd neprihliadol ako na právny úkon vykonaný v súlade so zákonom, konkrétne s § 565 Občianskeho zákonníka, a preto na takýto právny úkon urobený v rozpore so zákonom nebolo možné prihliadnuť, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď na túto absolútnu neplatnosť súd bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, že žalovaná ako spotrebiteľka túto neplatnosť nenamietala.
42. Pokiaľ žalovaná ďalej namietala rozsiahlo v odpore proti platobnému rozkazu neopodstatnenie nároku na úrok, súd k tejto námietke uvádza, že úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy súd posúdil ako bezúročný a bez poplatkov.
43. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z neprisúdenej sumy istiny súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 05.01.2016 do zaplatenia, keďže nepriznal nárok na istine. Z neprisúdenej sumy 2.274,74 Eur nepriznal súd teda ani nárok na úroky z omeškania.
45. Z prisúdenej sumy 779,34 Eur súd prisúdil žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania avšak len vo výške 8 % ročne od 21.03.2019 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaná so zaplatením tejto čiastky preukázateľne nebola v omeškaní od 05.01.2016. Splatnosť u prisúdených splátok nastala v roku 2018 a v roku 2019. Žalobca v konaní neuplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok. Na to by mal nárok. Keďže súd prisúdil nárok na zaplatenie splátok splatných do konca marca 2019, poslednej splatnej dňa 20.03.2019, odo dňa nasledujúceho, teda odo dňa 21.03.2019 priznal žalobcovi nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy, a to až do zaplatenia. Zmluva bola uzatvorená do 31.01.2013, preto pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania táto sa spravuje § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení do 31.01.2013. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 21.03.2019 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 8,00 % ročne, žalobca má nárok voči žalovanej na úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne. V zvyšujúcej časti potom súd žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy zamietol, keď zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 779,34 Eur vo výške 8,05 % od 05.01.2016 do 20.03.2019 a vo výške 0,05 % ročne z tejto sumy od 21.03.2019 do zaplatenia.
46. Aktívna legitimácia žalobcu po pripustení zmeny subjektu konania na strane žalobcu bola preukázaná oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2019, ktoré žalovaná nenamietala. V konaní žalovanou nebolo rozporované, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, tiež podľa § 526 Občianskeho zákonníka z pôvodného veriteľa na súčasného žalobcu.
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana sporu úspech len čiastočný vo veci, súd pomerne náhradu trov konania rozdelí. Žalovaná mala v konaní väčší úspech než žalobca, preto jej vznikol nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, avšak nie v plnom rozsahu, ale len v pomernej časti, konkrétne v rozsahu 72 % (779,34 ÷ 5.700,27 = 0,14 t.j. 14 %, 2.274,74 + 2.646,19 ÷ 5.700,27 = 0,86 t.j. 86 %, 86 % - 14 % = 72 %). K neúspechu žalobcu súd pripočítal i čiastku 2.646,19 Eur, v ktorej časti vzal žalobu žalobca späť, a tu procesne zavinil zastavenie konania, preto podľa § 256 ods. 1 CSP je povinný v tejto časti znášať nárok žalovanej na trovy konania.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).