Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-1180-2012.pdf
PDF · 74.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/1180/2012
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30807484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, proti povinnému: JA + VI s.r.o., IČO: 31604935, so sídlom Teplárenská 2, 971 01 Prievidza, pre vymoženie istiny vo výške 397,46 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi ml., Exekútorský úrad so sídlom Mierové námestie č. 1, 911 01 Trenčín, trovy exekúcie vo výške 49,33 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02.04.2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 397,46 EUR s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.k. 700-1010087012-GC04/12 zo dňa 07.02.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi ml. udelené dňa 20.04.2012.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 26.11.2018 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. K tomuto podnetu sa oprávnený vyjadril podaním z 13.12.2018 v ktorom nespochybnil nemajetnosť povinného, namietol však že povinný môže nadobudnúť majetok v budúcnosti a že prípadným zastavením exekúcie by sa zhoršilo jeho postavenie, nakoľko by začala plynúť premlčacia lehota.
3. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len „Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uvádza, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá vedený účet v žiadnej banke, nemá pohľadávky voči tretím osobám, z ktorých by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť.
7. Súdny exekútor vedie proti povinnému celkom 13 exekúcií, počas trvania ktorých opakovane uskutočňoval zisťovanie majetkových pomerov povinného. Podľa predloženého exekučného spisu súdny exekútor posledné preverenie majetkovej situácie povinného vykonal v priebehu októbra 2018, čo súd považuje za dostatočne aktuálne údaje. Z vykonaných lustrácií vyplýva, že povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, má jediný účet v banke so zostatkom 7,00 EUR a blokáciami vo výške 18 406,22 EUR. Povinný nikoho nezamestnáva od roku 2013. Lustráciou v registri tunajšieho súdu má súd preukázané, že na tunajšom súde je na povinného vedených viac ako 20 exekučných konaní. Podľa obchodného registra povinný účtovnú závierku uložil do zbierky listín naposledy v roku 2014. Súd má preto za preukázané, že povinný je nemajetný a bez príjmu.
8. Neobstojí námietka oprávneného, že povinný môže majetok či príjem nadobudnúť v budúcnosti. Pre takýto prípad totiž zastavenie exekúcie nebráni tomu, aby oprávnený podal nový návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie príslušnej pohľadávky voči povinnému hneď ako sa tento stane bonitným. Pre aplikáciu § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je však podstatný len aktuálny stav. Je totiž neúčelné a nehospodárne, aby sa proti nemajetnej osobe po celé roky viedla exekúcia bez reálnej šance na úspešné vymoženie pohľadávky a dlh sa zvyšoval o trovy spojené s takouto neúčelnou exekúciou, čo zákonodarca reflektoval práve v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd názoru, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15. Podľa § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V zmysle § 31 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. sa zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 405/2006 Z. z., vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 569/2008 Z. z.
16. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
17. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.03.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 50,63 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR, náhrad poštovného a výdavkov za elektronické lustrácie 9,00 EUR, to všetko zvýšené o 20% DPH.
20. Ako vyplýva z predloženého exekučného spisu, povinný po začatí exekúcie, dňa 03.02.2014 uhradil priamo oprávnenému sumu 107,97 EUR na úhradu v konaní vymáhanej pohľadávky. Túto skutočnosť oznámil oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 24.02.2014. Nakoľko k úhrade došlo po začatí exekúcie, považuje sa pohľadávka v príslušnom rozsahu za vymoženú, súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky a nie podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ako vyúčtoval súdny exekútor, avšak v rovnakej sume 33,19 EUR, ako si súdny exekútor vyúčtoval.
21. Odmena v uplatnenej výške preto súdnemu exekútorovi patrí. Z uplatnených náhrad má súd za to, že súdnemu exekútorovi patria uplatnené náhrady čiastočne, a to v rozsahu náhrad z exekučného spisu preukázateľne vynaložených výdavkov 7,92 EUR za poštovné a elektronické lustrácie. Nakoľko je súdny exekútor platcom DPH, patrí mu aj zvýšenie trov exekúcie o 20% DPH. Spolu sa teda jedná o trovy exekúcie v celkovej výške 49,33 EUR.
22. Súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať zvyšnú časť uplatnených náhrad, nakoľko vznik príslušných výdavkov súdny exekútor nepreukázal a nevyplýva ani z ním predloženého exekučného spisu. Súdny exekútor síce predložil doručenky, či ich kópie, z ktorých je zrejmé, že nimi boli spoločne doručované písomnosti vždy vo viacerých konaniach. V takom prípade môže súdny exekútor uplatniť v každom konaní vždy len pomernú časť poštovného. Javí sa, že tak vo vyúčtovaní neurobil, čím bol spôsobený rozdiel medzi účtovanou a priznanou náhradou poštovného.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných, oprávnených a preukázaných trov exekúcie zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Ak povinnosť podľa II. výroku tohto rozhodnutia nebude dobrovoľne splnená, môže byť exekučne vymáhaná.