Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Čiastočný_rozsudok_5C-38-2018.pdf
PDF · 111.66 KB
No categories available
5C/38/2018
Čiastočný rozsudok
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : E. S., R..Č.. XXXXXX/XXXX, S.. X.XX.XXXX, X. R. XXX/XX, XXX XX C. J., zast. advokátom : JUDr. Dávid Nagy, Kukučinova 8, 940 02 Nové Zámky , proti žalovanému: H. A., V..R..J.., E.Č.: XXXXXXXX, H. XXXX/XX,XXX XX W. X. , zast. advokátom JUDr. Mgr. Petrom Rochovským so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie 23.760,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 11.880,-€ s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 11.880,-€ od 01.09.2015 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného prerušuje až do právoplatného rozhodnutia vo veci žaloby na zaplatenie pohľadávky v tomto konaní.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou dňa 16.07.2018 domáhala v rámci upomínacieho konania vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu pohľadávky 23 760 eura, s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 01.09.2015 až do zaplatenia, odvolávajúc sa na záložnú zmluvu zo dňa 17.12.2014, ktorou sa mal žalovaný zaviazať zaplatiť dohodnuté úroky vo výške 23 760 eura v lehote do 30.08. 2015. V dôsledku včas podaného odporu proti platobnému rozkazu, bolo konanie postúpené tunajšiemu súdu v zmysle § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, aby súd pokračoval na miestne a vecne príslušnom súde, ktorým bol Okresný súd Dunajská Streda, podľa sídla žalovaného .
2. Žalovaný pohľadávku žalobcu poprel, považujúc za absolútne neplatný právny úkonu - záložnú zmluvu uzavretú dňa 17.12.2014, majúc za to že veriteľovi patrili úroky z úveru dojednané v zmluve o pôžičke, uzavretej dňa 22.11.2013 , o poskytnutím pôžičky 66 000 euro s úrokom vo výške 3% mesačne, ktorú pôžičku mal žalovaný vrátiť najneskôr do 31. 7. 2014 , do ktorej doby vznikol nárok veriteľa na zaplatenie dojednaného úroku. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod číslom XOboXXX/XXXX (R. XX/XXXX), podľa ktorého veriteľovi patria dohodnutej zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti úveru, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úrok z omeškania. V tejto súvislosti poukázal aj na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení číslo E. Ú. XXX/XXXX - XX zo dňa 18.09.2012. Súčasne vzniesol námietku premlčania s odkazom na ustanovení § 100 a 101 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 22.11.2013. Túto pôžičku mal žalovaný uhradiť najneskôr do 31.07.2014, keď k zmluve o pôžičke bola pripravená záložná zmluva dňa 17.12.2014, ktorá obsahuje absolútne neplatný právny úkon uznania dlhu úrokov do 31. 12. 2014 vo výške 23.760 eura . Vzájomnú žalobou sa domáhal vyslovenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej dňa 17.12.2014 medzi stranami sporu, ktorou žalobca dal žalovanému do zálohu nehnuteľnosť vedenú na H. Č. XXXX, v katastrálnom území W. X. ,parcela
registra „., Q. Č. XXXX/XX o výmere 325m2 ostatná plocha a parcela, parcelné číslo XXXX/X J. W. XXXXmX C., obe vo výlučnom vlastníctve žalovaného v celosti , majúc za to že dojednania o úroku z pôžičky bolo neplatné a potom záložná zmluva, ktorá je ako celok zmluvou akcesorickou, existuje, kým existuje hlavný záväzok. Záložná zmluva uzavretá medzi stranami sporu obchádza zákon, spočívajúce vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe neodporujú zákonu, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámením sa so zmluvou o pôžičke uzavretej dňa 22.11.2013, záložnou zmluvou uzavretou dňa 17.12.2014, listom vlastníctva číslo XXXX J.kresný úrad odbor katastrálny Dunajská Streda, výpisom z účtov žalovaného Q. M. a.s. z decembra 2014, z výpisu z účtu žalobcu u W. M. a.s. za december 2014, na základe, ktorých dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalobca ako fyzická osoba, nepodnikateľ, uzavrel so žalovaným, ako právnickou osobou, zmluvu o pôžičke dňa 22.11.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 66 000 euro , vyplatené v splátkach po 5000 euro od 22.11.2013 do 11.12.2013, ktorú pôžičku sa zaviazal vrátiť najneskôr do 31.07.2014. Podľa článku rímska II. predmetnej zmluvy sa dohodli na riadnom úroku z pôžičky 3% mesačne z dlžnej sumy, čo predstavovalo 1980 eura, ktorý úrok bol žalovaný povinný uhradiť v hotovosti v trojmesačných intervaloch vždy do 5. dňa nasledujúceho mesiaca po uplynutí troch mesiacov. Na zabezpečenie zaplatenia predmetnej pohľadávky žalovaný ponúkol poskytnúť veriteľovi svoju nehnuteľnosť, ornú pôdu nachádzajúcu sa v katastrálnom území Opatovský Sokolec vedené na H. Č. XXXX Okresného úradu odbor katastrálny Dunajská Streda a to pri prevzatí poslednej 14 splátky pôžičky dňa 11.12.2013 . Následne záložná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá až 17.12.2014, predmetom, ktorej bol záloh nehnuteľnosť v kat.území Veľký Meder, vedený na H. Č.. XXXX, Q. Č.. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 325m2 a parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 1836m2, na zabezpečenie pohľadávky už len čo do príslušenstva, riadneho úroku z pôžičky, kde v článku I. bola konštatovaná dohoda v zmluve o pôžičke, s odkazom na článok II , kde sa zmluvné strany dohodli na úroku 3% zo sumy 66.000 euro mesačne, vyčíslené vo výške 1980 euro, so záväzkom zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 23 760 eura, k 31.12.2014, s lehotou splatnosti do 30. augusta 2015, keď žalovaný mal dlh čo do istiny uhradiť v mesiaci december 2014 v dvoch splátkach, prvá splátka v sume 41.000eura 18.12.2014 a druhá v sume 25.000 eura dňa 23.12.2014 a to s poukázanej hotovosti spoločnosťou S. E.+F. V..R..J.. U. XX.XX.XXXX, ktorej konateľom a jediným spoločníkom bol v rozhodnom čase žalobca.
5. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že so žalovaným mal uzatvorené viaceré zmluvy o pôžičkách , ktoré poskytol tak ako fyzická osoba, ale aj ako právnická osoba podnikajúca pod obchodným menom S. E.+F. V..R..J... Konkrétnu pôžičku zo dňa 22. 11. 2013 poskytol žalovanému ako fyzická osoba, ktorú mal žalovaný vrátiť ako fyzickej osobe na účet, dokladujúc výpisom z účtu, v dvoch splátkach. K obsahu záložnej zmluvy tvrdil, že si v nej dojednali so žalovaným vyplatenie úrokov z úveru do decembra 2014, hoci zmluva o pôžičke nebola doplnená písomným dodatkom o predložení doby plnenia dlhu, ktoré dojednanie bolo medzi nimi len ústne. Potvrdil, že úroky z úveru boli počítané až do 31.12.2014. K realizácii právneho vzťahu uviedol, že reálne pôžička bola ním poskytnutá s finančnej hotovosti poukázanej spoločnosťou S. E.+F. V..R..J.. jemu ako fyzickej osobe v sume 66.000 euro a žalovaný obdržal od neho ako fyzickej osoby pôžičku, ktorú mal fyzickej osobe aj vrátiť. Tvrdil, že účelom záložnej zmluvy bolo zabezpečenia pohľadávky, v prípade nesplnenia dlhu žalovaným.
6. Na vysvetlenie tohto postupu právny zástupca žalobcu poukázal na právnu úpravu, ktorá vylučovala nadobudnutie vlastníctva fyzickou osobou k poľnohospodárskym pozemkom z dôvodu zákonného obmedzenia . Preto vystupoval v tomto smere žalobca, respektíve jeho právnická osoba, ktorá poskytla fyzickej osobe pôžičku, ktorú v prípade, že nebude vrátená, právnická osoba žalobcu mohla požiadať o realizáciu záložného práva a nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.
7. Žalovaný považoval záložnú zmluvu uzavretú v tiesni, keď ako podnikateľ v rozhodnom čase súrne potrebovala finančné prostriedky na preklenutie zlej finančnej situácie na začiatku sezóny, ktoré finančné prostriedky, podľa výpisu z účtu v skutočnosti mu mali byť poskytnuté podnikateľom S. E. + F. V..R..J.. v sume 66.000 euro, ktoré dokladoval výpisom z účtu z 18.12.2013 a potom následne z tejto sumy ktorú dostal poukázala fyzickej osobe žalobcovi v dvoch splátkach dňa 19.12.2014 v sume 41.000 euro a dňa 23.12.2014 v sume 25.000 euro. Inak tvrdil, že pôžičku mu žalobca vyplatil tak ako tvrdil v splátkach o čom boli vyhotovený pokladničné doklady v každom jednom prípade. Na úhradu dlhu bol vyzvaný
žalobcom ústne, pričom do splatnosti dlhu nezaplatil žiadnu splátku, v dôsledku zlej finančnej situácie. Tvrdil, že uzavretie záložnej zmluvu inicioval žalobca. Nakoniec tvrdil, že dlh žalobcovi ako právnickej osobe vrátil, ostal dlžníkom právnickej osobe Németh I+J s.r.o.
8. Podľa § 657 Obč.zákona, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; to všetko v doterajšom konaní žalobcom preukázané bolo. Zmluva o pôžičke je odplatná len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky. Pokiaľ by bola dohodnutá úroková sadzba neprimerane vysoká, takže by sa priečila dobrým mravom, bolo by právo veriteľa na úroky nevykonateľné v rozsahu prekračujúcom sadzbu primeranú. Tú určí v prípade sporu súd s prihliadnutím na výšku úrokov platených peňažnými ústavmi.
10. Na základe vykonaného dokazovania, súhlasnou výpoveďou strán sporu, ako aj Zmluvou o pôžičke uzavretej dňa 22.11.2013 mal súd nesporne preukázané, že žalobca ako fyzická osoba poskytla žalovanému, ako právnickej osobe, pôžičku vo výške 66.000 euro vyplatená v splátka v počte 14 po 5000 euro, posledná splátka 1000 eurom za obdobie od 22.11.2013 do 11.12.2013 , o vyplatení ktorých splátok boli vydané pokladničné doklady, ktorú skutočnosť žalovaný vo svojej výpovedi tvrdila a žalobca nepoprel. Žalovaný nevrátil dlh do doby splatnosti do 31.07.2014, keď mal byť ústne vyzvaný žalobcom na vrátenie dlhu veriteľom. Túto skutočnosť žalobca nepoprel. Tvrdenie žalovaného o poskytnutí finančných prostriedkov právnickou osobou S.X. E. + F. V..R..J.. v sume 66.000 euro dňa 18.12.2014 bolo zdokladované z výpisov účtov žalovaného za december 2014, keď následne žalovaný to istého dňa poukázala na účet žalobcu, ako fyzickej osoby sumu 41.000 euro a dňa 23.12.2014 25.000 euro opäť na účet žalobcu, ako fyzickej osoby. Toto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, keď potvrdil okolnosť uzavretia záložnej zmluvy, ktorou sa mala zabezpečiť pohľadávka žalobcu, už len čo do úroku z poskytnutého úveru 23.760 euro, podpísaná stranami sporu 17. decembra 2014, kedy dlh žalovaný ešte neuhradil, čo potvrdzuje výpoveď žalovaného i vyššie uvedené doklady. Je zrejmé, že bolo úmyslom žalobcu zabezpečiť si pohľadávku formou, ktorú sám žalobca potvrdil, že ako fyzická osoba by nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, k poľnohospodárskemu pozemku na základe záložnej zmluvy, túto možnosť mal len ako právnická osoba a preto bola poukázaná suma 66.000 euro právnickou osobou, ktorého konateľom a spoločníkom bol žalobca, ktorú sumu obdržal žalovaný na svoj účet a po uzavretí záložnej zmluvy z 17.12.2014, a dňom nasledujúcim vrátená suma titulom úhrady časti pôžičky splátkou vo výške 41.000 euro, nie však na účet právnickej osoby, ale na účet žalobcu ako fyzickej osoby, rovnako tak konal dňa 23.12.2014 keď poukázala zvyšok 25.000 euro, opäť fyzickej osobe žalobcu. Predmetom sporu ostala pohľadávka len čo do úroku, preto súd v ďalšom sa nezaoberal samotnou istinou úveru. Súd považoval zmluvu o pôžičke za platne uzavretú, z ktorej vyplývali práva pre žalobcu požadovať vrátenie dlhu žalovaným a povinnosť žalovaného poskytnutú pôžičku vrátiť v dojednanej výške, s dohodnutými úrokmi do 31.07.2014. Do uvedeného dátumu pôžička vrátená nebola. Nedošlo v tomto smere ani k zmene zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán vo forme písomného dodatku, ako to vyplýva z článku III ods. 2 zmluvy o pôžičke. Takto ostala naďalej v platnosti zmluva o pôžičke s termínom konečnej splatnosti 31.07.2013.
11. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
12. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom.
13. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/79/2005 /
14. Podľa § 34 Obč.zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
15. Podľa § 35 ods.1 a 2 Obč.zák., prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
16. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
17. Písomným vyhlásením, ktorým dlžník uznáva voči veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh čo do dôvodu a výšky, zakladá dlžník vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu k okamihu tohto uznania. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve je najskôr vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho treba obsah právneho úkonu posúdiť podľa vôle strán v čase uzavierania zmluvy, ale za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo XX/XXXX).
18. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) je k jeho platnosti treba písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výška. Nestačí, aby dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, resp. veriteľovi, ktorému bol tento úkon adresovaný, bol jasný tak dôvod uznania dlhu, ako aj jeho výška, pokiaľ to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a tento prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Jazykové vyjadrenie právneho a interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ však nemôže nahrádzať alebo meniť vôľu prejavenú. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, keď bol úkon urobený.
19.Vychádzajúc zo Zmluvy o pôžičke v článok II ods. 2 si dojednali do budúcna strany sporu zabezpečenie zaplatenia predmetnej pohľadávky poskytnutím zálohu nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, ktorým boli poľnohospodárske pozemky. Záložná zmluva mala byť uzavretá pri prevzatí poslednej štrnástej splátky dňa 11.12.2013. K uzavretiu záložnej zmluvy došlo až dňa 17.12.2014, po uplynutí splatnosti celého dlhu, ktorým bolo 31.07.2014. V článku I. Záložnej zmluvy bol odkaz na dojednanie v Zmluve o pôžičke, s poukazom na čl. II. zmluvy, dojednané úroky 3 % mesačne z požičanej sumy 66.000 euro, čo predstavovalo 1980 euro mesačne. Ďalej bolo konštatované, že vzhľadom k tomu, že záložca-dlžník, tieto úroky, ktoré k 31.12.2014 predstavujú celkom sumu 23.760 euro veriteľovi k dnešnému dňu nezaplatil a zaväzuje sa zaplatiť do 30.08.2015. V danom prípade však úmysel účastníkov smeroval k uzavretiu dohody o úroku z úveru, ktorý mal byť v sume 23.760,-€ k dátumu 31.12.2014, ktorý dátum ešte ani neuplynul ku dňu uzavretia zmluvy, teda minimálne jeden mesiac úroku z úveru by nebol splatný. Plnenie zo Zmluvy o pôžičke bolo splatné do 31.07.2014, tento dátum zmluvnými stranami do uzavretia Záložnej zmluvy zmenený nikdy nebol. Podľa názoru súdu žalobcovi však takýto úrok po zospaltnení dlhu po 31.07.2014 nepatrí. Tento záver vyplýva predovšetkým z ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajúc zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere, za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania
popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do konečnej splatnosti 31.07.2014. Dojednanie v čl. I.1 bolo tým v časti výšky pohľadávky čo do riadneho úroku dojednané v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho v tejto časti je zmluva čiastočne neplatná, ak žiadal zaplatenie úrokov aj po zosplatnení dlhu až do 31.12.2014. Z hľadiska gramatického výkladu dojednania v čl. I. Záložnej zmluvy, nie je uvedený žiadny uznávací prejav žalovaného, chýbajú slová dlh uznávam. Z logického výkladu, je mať pochybnosť, lebo sa odkazuje na čl. II. Zmluvy o pôžičke o dojednanom úroku z pôžičky vo výške 3% zo sumy 66 000euro s dátumom splatnosti 31.07.2014 a nie 31.12.2014. Zo Záložnej zmluvy však jednoznačne vyplýva, že si strany sporu dojednali zaplatenie úrokov z pôžičky najneskôr do 30.08.2015. Súd priznal žalobcovi riadny úrok do zospaltnenia pôžičky 31.7.2014 od uzavretia zmluvy. Pôžička bola poskytnutá na osem mesiacov od 23.11.2013 do 31.7.2014, 3% mesačne zo sumy 66.000,-€, ktorý dlh do uvedeného dátumu zaplatený nebol. 3% zo sumy 66.000 euro činí 1980 euro, celkom 11880,-€ v ktorej časti bol nárok žalobcu dôvodný, keď žalobcom uplatnený nárok na riadny úrok sa týkal obdobia do 31.12.2014 v sume 23.760 euro, po vydelení sumou 1980euro, pripadajúca na jeden mesiac , je úrok z pôžičky uplatnený za 12 mesiacov, teda len za rok 2014.
20. Podľa § 100 ods.1 Obč.zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 101 Obč,zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Pohľadávka žalovaným mala byť uhradená najneskôr do 31.07.2014. V záložnej zmluve bolo dojednané plnenie úrokov do 30.05.2015, ktoré dojednanie nebolo spochybnené stranami. Žaloba bola podaná dňa 16. 07. 2018. Trojročná premlčacia doba uplynula ku dňu 30.08.3018, ku ktorému dňu žaloba bola podaná žalobcom. Nárok žalobcu v rozhodnom čase, čo do riadneho úroku nebol premlčaný.
23. Podľa § 658 ods.1 Obč.zák., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
24. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V tejto súvislosti možno súhlasiť aj s názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 49/96 (Zo súdnej praxe č. 38/1997), že ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
27. Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. Q.. Ú. XX/XX (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§
658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
28. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov (na historickom národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp, neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej "úžery". Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo XX/XXXX /.
29. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. Takto dojednané úroky je potrebné považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi. S prihliadnutím na skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá fyzickou osobou, pre právnickú osobu, bez uvedenia konkrétneho účelu, požičané na dobu 7 mesiacov, pričom táto suma bola vyplatená v hotovosti žalobcom postupne behom jedného mesiaca., čo je 36% úrok ročne, je len trojnásobok obvyklej úrokovej miery, keď v rozhodnom čase výška úrokovej sadzby stanovená bankami pri hotovostných úveroch do jedného roka predstavovalo v mesiaci november 2013 v prípade spotrebiteľských úverov v rozpätí od 8,52% do 10% ročne, čo predstavovalo len troj až štvornásobok toho, čo boli bankové úroky. Takto dojednané úroky nebolo možné považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi, nebolo možné o nich konštatovať, že sú úžernícke. Súd preto nepovažoval námietku žalovaného za dôvodnú a nárok na zaplatenie riadneho úroku priznal.
30. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona, žalovaný sa dostal do omeškania z nezaplatením dlhu 01.08.2014, po uplynutí lehoty stanovenej v Záložnej zmluve , zaplatenia úrokov do 30.08.2015, následne sa omeškal od 01.09.2015 od ktorého dátumu žiadal žalobca zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5% ročne z dlžnej sumy. S účinnosťou od 1.2.2013 platila novela nariadenia vlády SR č.20/2013Z.z. so zníženou percentuálnou sadzbou namiesto 8 percentuálnych bodov na 5 percentuálnych bodov. Výška úroku Európskou centrálnou bankou v čase omeškania sa žalovaného činila 0,0 + 5% = 5,0%.
31. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Súd priznal žalobcovi vzhľadom na pomer jeho úspechu náhradu trov vo výške 100%.
33. Podľa § 162 ods.1 písm. a/ a ods.2 Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
34. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
35. Súd v rozsudku, ktorým rozhodol o nároku žalobcu, súčasne rozhodol o prerušení konania v časti vzájomného návrhu žalovaným, ktorým sa domáhal vyslovenia neplatnosti záložnej zmluvy, ktorá otázka je predmetom aj v spore vedenom na tunajšom súdu o určenie vlastníckeho práva pod sp.zn. XXC/XX/ XXXX, kde bude táto otázka riešená ako prejudiciálna.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)