Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-1-2022.pdf
PDF · 81.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: W. I., E.. XX.XX.XXXX, J. I. X. XX, I., zastúpenej: JUDr. Viera Petrášová, advokátka, so sídlom Šancová 33, Bratislava, proti žalovanému: L. I., E.. XX.XX.XXXX, J. I. I. X, I., zastúpenému: JUDr. Agata Džačovská, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 13, Senica, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08. júna 2021, č.k. 60C/37/2020-186, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti závetu poručiteľa Z. I. S. B. XX.XX.XXXX a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právnej stránke vec posúdil podľa §137 písm. d) C.s.p. v spojení s § 194 C.m.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je prípustná. Konštatoval, že právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ale iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Osobitným právnym predpisom v tomto prípade je C.m.p., konkrétne ust. §§ 158 a nasl. upravujúce konanie o dedičstve. Ustanovenie § 194 C.m.p. upravuje postup pre prípad, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností. Vtedy dedičský súd, resp. poverený notár uznesením odkáže toho z dedičov, ktorého dedičstvo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Poukázal na to, že napriek tomu, že žalobkyňa ako dedička namietala neplatnosť závetu v dedičskom konaní s poukazom na znalecký posudok a zdravotný stav poručiteľa v čase spísania závetu, dedičský súd konajúci prostredníctvom povereného notára neodkázal dedičku - žalobkyňu uznesením na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetov spolu s určením lehoty na jej podanie tak, ako to požaduje ust. § 194 ods. 1 C.m.p. V takom prípade nie je potrebné, aby notár rozhodol o prerušení konania, ale aby rozhodol o odkázaní dediča na podanie žaloby a určil lehotu na jej podanie. Dospel preto k záveru, že konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu - závetu nie je prípustné, nakoľko na podanie takejto žaloby nebola žalobkyňa odkázaná. Z toho dôvodu nemohol subsumovať podanú žalobu o určenie neplatnosti závetu pod ust. § 137 písm. d) C.s.p., a preto ju pre procesnú neprípustnosť zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. s ohľadom na zásadu úspechu. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancii na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nezohľadnil uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 18.05.2021 vydaného povereným súdnym komisárom v dedičskej veci po poručiteľovi Z. I. vedenej pod sp.zn.
2D/653/19 - 79 o prerušení dedičského konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 60C/37/2020. Poukázala na to, že poverený notár v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom na to, že už prebieha súdne konanie o určenie neplatnosti závetu, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre dedičské konanie po poručiteľovi, konanie prerušil do právoplatného skončenia konania sp. zn. 60C/37/2020, podľa § 164 C.s.p. Poukázala na znenie takmer 94a vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Nestotožnila sa s názorom súdu, podľa ktorého absencia uznesenia povereného notára, ktorý v zmysle § 194 C.m.p. odkáže dediča na podanie žaloby a určí lehotu na podanie žaloby, predstavuje prekážku pokračovania v konaní, v dôsledku žalobu o určenie neplatnosti závetu pre procesnú prípustnosť zamietol. Zastáva názor, že § 194 C.m.p. predstavuje osobitnú formu rozhodovania súdu, na ktorú sa primerane vzťahuje § 164 C.m.p., a preto podľa jej názoru uznesenie podľa § 194 C.m.p. nie je meritórnym rozhodnutím, ale uznesením, ktorým sa vec postupuje z právomoci notára zákonnému sudcovi. Namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že konanie bolo § 193 a 194 C.m.p. má povahu nesporového konania, v ktorom je súd povinný skúmať materiálnu pravdu aj bez návrhov účastníkov konania, pričom v zmysle uvedeného tak notár ako súdny komisár nemôže urobiť. Uviedla, že nezodpovedá za postup notára a právomoc notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve predstavuje výkon alternatívnej súdnej právomoci iného orgánu ako všeobecného súdu, podľa nej je tvrdenie súdu, že sa zákonného postupu v zmysle § 194 ods. 1 C.m.p. mohla u notára dožadovať, nesprávne, keďže nie je v postavení ukladať pokyny súdnemu notárovi. Táto právna kvalifikácia je v rozpore aj s článkom 6 C.m.p. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení v odvolaní žalobkyne uviedol, že sa nestotožňuje s jej názorom a vyjadrením v odvolaní ani s jej argumentáciou, mal za to, že výklad súdu prvej inštancie je právne správny, vychádza zo správneho právneho posúdenia, neboli splnené podmienky na to, aby mohol konať a z tohto dôvodu bolo správne, keď žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok ako správny potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s,p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci správne súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval procesnú prípustnosť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti závetu. Pretože ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, správne zisťoval, či podanie takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Správne tiež uviedol, že týmto osobitným predpisom je v danom prípade § 194 C.m.p. upravujúci postup notára v dedičskom konaní v prípadoch, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností. V týchto prípadoch notár ako súdny komisár odkáže uznesením toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby podal žalobu na určenie spornej skutočnosti a v uznesení súčasne vymedzí žalobný návrh tak, aby obsahom petitu a tým predmetom budúceho sporu bola otázka skutková, nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci. Právne posúdenie sa má totiž vykonať v mimosporovom konaní o dedičstve. Možno preto dospieť k záveru, že v danom prípade petitom žaloby podľa § 194 C.m.p. nemá byť určenie neplatnosti závetu, pretože žalobou podľa tohto ustanovenia sa má určiť sporná skutočnosť a na základe rozsudku o určení právnej skutočnosti je úlohou dedičského súdu vec právne posúdiť v tom smere, či je závet platný alebo neplatný. Žalobným petitom podľa § 194 C.m.p. sa preto majú vyriešiť sporné skutkové otázky, ktoré majú vplyv na existenciu či platnosť závetu. Z uvedeného vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti závetu nie je žalobou o určení právnej skutočnosti podľa § 194 C.m.p., pretože neobsahuje určenie konkrétnej spornej skutočnosti (skutkovej otázky). Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žaloba o neplatnosť závetu nie je procesne prípustnou, a preto ju je potrebné bez ďalšieho vecného prejednania zamietnuť. 6. Pokiaľ by v danom prípade žaloba znela na určenie sporných skutočností, ktorými sú podľa obsahu žaloby podpísanie závetu poručiteľom a jeho spôsobilosť na právne úkony, tak v takom prípade by bola procesne prípustná, a to aj za stavu, že by na ňu nebola žalobkyňa odkázaná dedičským súdom, pretože by nepochybne išlo o žalobu podľa§ 194 C.m.p. Pokiaľ by takáto žaloba bola podaná bez odkazu na jej podanie uznesením notára v dedičskom konaní, prichádzalo by tak to úvahy jedine prerušenie dedičského konania. V danom prípade však bolo dedičské konanie prerušené pre podanie žaloby, ktorá nezodpovedala § 194 C.m.p.
7. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne vec posúdil po právnej stránke,
žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).