Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-8Sa-11-2022.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-8Sa/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobcu: A., B. B. C., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom Havanská 2568/17, 040 13 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 18506-2/2022-BA z 10. mája 2022, t a k t o
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 18506-2/2022-BA z 10. mája 2022 a vec jej vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 200-035353-CA04/2022 zo 14.02.2022 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobcovi podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) od 15.08.2021 zanikol nárok na materské. Následne žalovaná na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 18506-2/2022-BA z 10.05.2022 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že výrok rozhodnutia nahradila nasledovne: „ Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. pánovi B. A. B. C., nar. XX. XXXXX XXXX, Bytom M. R. Štefánika 716/29, 900 46 Most pri Bratislave, od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021 zanikol nárok na materské a opätovne mu nárok na materské vznikol od 1. novembra 2021.“
2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj rozhodnutí orgánov verejnej správy najmä vyplynulo, že žalobca si nárok na materské a jeho výplatu uplatnil žiadosťou č. B1433127 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov od 09.08.2021, z dôvodu starostlivosti o dieťa od tohto dňa.
3. Pri posudzovaní nároku bolo zistené, že žalobca bol súbežne povinne nemocensky poistený
- ako zamestnanec zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov, na základe dohody o vykonaní práce od 15.08.2021 do 31.12.2021;
- ako zamestnanec zamestnávateľa Stredná zdravotnícka škola, Daxnerova 6, Trnava, na základe dohody o vykonaní práce od 01.01.2021 do 31.12.2021;
- ako zamestnanec zamestnávateľa P-MAT, n.o., od 03.08.2020;
- ako zamestnanec zamestnávateľa Evanjelická spojená škola, M.R. Štefánika 19, Martin, od 09.10.2019, pričom od 01.11.2021 do 20.02.2022 bolo poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky;
- ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 01.10.2017, pričom od 01.03.2022 je poistenie prerušené z dôvodu pozastavenia činnosti.
4. V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a zamestnávateľom Jednota slovenských matematikov a fyzikov dňa 10.06.2020 bol dohodnutý dátum nástupu do práce 17.06.2020, druh práce a mzdové podmienky: projektový manažér (11,84 eur/hod.), finančný manažér (10,36 eur/hod.), autor vzdelávacích materiálov (18,5 eur/hod.), expert na vzdelávanie (18,5 eur/hod.), s miestom výkonu práce z domu, pracovný pomer na dobu neurčitú a pracovný čas 8 hodín denne.
5. Ku dňu 09.08.2021 vykonával žalobca zamestnanie u zamestnávateľov
- Stredná zdravotnícka škola na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 31.12.2020, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu v spolupráci s internými zamestnancami školy vypracovať podklady pre verejné obstarávanie, rozsah pracovnej úlohy najviac 350 hodín ročne, pracovná úloha mala byť vykonaná do 31.12.2021, dohodnutá odmena 8,05 eur/hod. Tento zamestnávateľ potvrdil, že žalobca za mesiac august až december 2021 neodpracoval žiadne hodiny na základe dohody o vykonaní práce;
- P-MAT, n.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.07.2020, v ktorej bol dohodnutý dátum nástupu do práce 03.08.2020, druh práce: projektový manažér, miesto výkonu práce z domu, mzdové podmienky: 11,84 eur/hod., pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný čas maximálne 80 hodín mesačne, pričom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov 40 hodín týždenne a celkový odpracovaný čas do 31.12.2022 nesmie presiahnuť 1052 hodín. U tohto zamestnávateľa žalobca odpracoval z domu v období od 9. do 31.08.2021 spolu 28 hodín, v mesiaci september 2021 spolu 19 hodín, v mesiaci október 2021 spolu 20,75 hodín a v mesiaci november 2021 nepracoval;
- Evanjelická spojená škola na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 5 zo dňa 31.03.2021, v ktorej bol dohodnutý výkon práce z domu, pracovný čas 25 hodín mesačne, ktorý si žalobca sám rozvrhuje. V období od 09. do 31.08.2021 žalobca odpracoval z domu pre tohto zamestnávateľa 11,25 hodín, v mesiaci september 2021 spolu 21,55 hodín, v mesiaci október 2021 spolu 25 hodín a v novembri 2021 nepracoval.
6. Dňa 09.08.2021 žalobca uzatvoril so zamestnávateľom Jednota slovenských matematikov a fyzikov dohodu o vykonaní práce, v ktorej bola dohodnutá pracovná úloha - natáčanie videa v rámci projektu Zlepšime výsledky žiakov v matematike a fyzike, za odmenu 20 eur/hod., termín vykonania práce od 15.08.2021 do 31.12.2021, predpokladaný rozsah práce 350 hodín, pričom žalobca na základe tejto dohody odpracoval u tohto zamestnávateľa v období od 15. do 31.08.2021 spolu 35 hodín, za mesiac september 2021 spolu 58,5 hodín, za mesiac október 2021, spolu 38 hodín a za mesiac november 2021 spolu 37,5 hodín, pričom prácu vykonával z domu.
7. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že vznikom pracovnoprávneho vzťahu žalobcu so zamestnávateľom Jednota slovenských matematikov a fyzikov na základe dohody o vykonaní práce od 15.08.2021, u ktorého žalobca vykonával prácu vo vyššie uvedenom rozsahu, a to súbežne s výkonom práce u ďalších dvoch zamestnávateľov došlo k zásadnej zmene okolností, za ktorých bol žalobcovi priznaný nárok na materské, čo malo za následok, že od 15.08.2021 nebola splnená podmienka poskytovania starostlivosti dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
8. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zrekapitulovala priebeh a výsledky konania pred prvostupňovým správnym orgánom, pričom zdôraznila že žalobca v období od 15. do 31. augusta 2021 odpracoval u všetkých troch zamestnávateľov spolu 60 hodín (pričom za obdobie od 9. do 31.08.2021 dosiahol vymeriavací základ v úhrne 1265,31 eur). V mesiaci september 2021 odpracoval žalobca spolu 99,05 hodín (dosiahol vymeriavací základ v úhrne 1774,54 eur) a v októbri 2021 odpracoval spolu 83,75 hodín (dosiahol vymeriavací základ v úhrne 1307,23 eur). Vzhľadom na uvedené, ako aj s odkazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaná konštatovala, že žalobca, hoci deklaruje starostlivosť o dieťa v období od 09.08.2021 do 20.02.2022, v skutočnosti túto starostlivosť v rozsahu v akom to vyžaduje zákon na splnenie podmienok nároku na materské, dieťaťu poskytoval len v období od 09.08.2021 do 14.08.2021 a od 01.11.2021 do 20.02.2022. Pracovná zaťaženosť žalobcu
v období od 15.08.2021 do 31.10.2021 objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to vyžaduje zákon.
II.
Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom
9. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), v ktorej navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V správnej žalobe najmä uviedol, že
- z ust. § 49 zákona o sociálnom poistení nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť;
- pojem starostlivosť o dieťa je definovaný v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (ďalej aj „zákon o rodičovskom príspevku“), pričom pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení vykladať v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku;
- o tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011;
- v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám žalovaná rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť, pričom v prípade otcov zotrváva na zanechaní pracovnej činnosti, čo žalobca považuje za diskriminačný postup;
- dochádzky z pracovných pomerov a dohôd žalobcu neprekážajú starostlivosti o dieťa, keďže pracovné činnosti vykonával v čase, kedy si dieťa starostlivosť nevyžadovalo. Celkový rozsah vykonávaných prác počas jedného dňa neprekročil 5 hodín;
- dosahovanie vymeriavacieho základu samo osebe nie je prekážkou poskytovania materského, čo žalovaná uvádza aj sama v dokumente „Otec a materské – Najčastejšie otázky“ na strane 5, otázka a odpoveď č. 7, kde uvádza „Na nárok na materské však nemá vplyv skutočnosť, ak poistenec počas obdobia nároku na materské dosiahne príjem z iného nemocenského poistenia, hoci aj u toho istého zamestnávateľa. Ak teda počas nároku na materské uzatvorí otec so zamestnávateľom napr. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjem z tejto činnosti neovplyvní jeho nárok na materské.“;
- v rámci pracovného pomeru uzavretého s Jednotou slovenských matematikov a fyzikov, z ktorého bolo požiadané o materské, žalobca v sledovanom období nedosiahol žiaden príjem práve vzhľadom na čerpanie rodičovskej dovolenky;
- žalovaná nepreukázala, že by sa žalobca o svoju dcéru nestaral v požadovanom rozsahu;
- ďalej žalobca názorne poukazuje na počet odpracovaných hodín dňa 15.8.2021 - 0,5 hodiny pre zamestnávateľa P-MAT, n. o. a dňa 22.8.2021 neodpracoval ani hodinu, pričom dňa 12.8.2021 [teda v období, počas ktorého žalovaná považovala podmienku starostlivosti o dieťa za splnenú- pozn. súdu] odpracoval 4,5 hodiny, čo žalovaná akceptovala, avšak ani jeden deň do konca augusta 2021 žalobca neodpracoval viac ako 4,5 hodiny, preto nie je možné akceptovať tvrdenie, že nastala "zásadná zmena okolností";
- žalobca svoju prácu vždy vykonával v čase, kedy jeho dcéra nevyžadovala starostlivosť, teda zvyčajne počas jej spánku;
- ďalej sa žalobca vyjadroval vo vzťahu k predbežnému rozhodnutiu (jeho antidatovaniu, oneskorenému zrušeniu, nedodržaniu zákonných lehôt), vydanému žalovanou, ktoré však nie je predmetom aktuálneho konania pred správnym súdom;
- žalovaná sa na základe uvedených skutočností dopustila aj poškodenia dobrého mena žalobcu tým, že ho bezdôvodne zaradila na zoznam neplatičov Sociálneho poistenia a na základe tejto skutočnosti mu nebol schválený hypotekárny úver v 365 banke, čím žalobcovi vznikla finančná škoda značného rozsahu;
10. Záverom žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi. Zároveň navrhol, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť
žalobcovi materské a súvisiace úroky z omeškania výplaty materského, a súvisiacu stratu vyplývajúcu zo zaradenia žalobcu na zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne a následného neschválenia hypotekárneho úveru, a povinnosť písomne sa ospravedlniť žalobcovi za nesprávny postup pri posudzovaní jeho nároku na materské.
11. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť. Ďalej, okrem rozsiahlej rekapitulácie výsledkov administratívneho konania, najmä uviedla, že:
- na účely posudzovania nároku na nemocenskú dávku materské nemožno vychádzať z definície pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku;
- žalobcova pracovná zaťaženosť v období od 15.08.2021 do 31.10.2021 vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti, v tom čase dvojročnému dieťaťu priamo žalobcom;
- rozhodnutie pobočky o predbežnom opatrení nie je predmetom aktuálneho súdneho prieskumu.
12. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení sa najmä vyjadroval vo vzťahu k predbežnému opatreniu č. 200-224990-CA07/2021, uviedol, že kvôli konaniu orgánov verejnej správy bol určitý čas bez príjmu, a z dôvodu jeho vedenia v zozname dlžníkov mu nebola schválená žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru. Ďalej žalobca uviedol, že v období od 15.08.2021 do 31.10.2021 mu poklesol príjem o 50 % až 70 %. Opätovne uviedol, že pôvodne žalovaná akceptovala výkon práce 4,5 hodiny denne v období do 15.08.2021 a následne uviedla, že žalobcova pracovná zaťaženosť mu neumožňuje starať sa o dieťa, pričom však od 15.08.2021 do 31.08.2021 ani jeden deň neodpracoval viac ako 4,5 hodiny denne. Prácu navyše vykonával v čase, kedy si dieťa nevyžadovalo starostlivosť.
13. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaná nezaujala žiadne stanovisko.
14. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 1. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8Sa/11/2022. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudcovi ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, a je vedená pod sp. zn. KE-8Sa/11/2022.
15. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na deň 27.5.2024. Žalobca na pojednávaní zotrval na všetkých uplatnených návrhoch, pričom v priebehu pojednávania iba zopakoval podstatné body žalobnej argumentácie. Poverená zástupkyňa žalovanej v stručnosti zrekapitulovala argumentáciu napadnutého rozhodnutia a navrhla, aby správny súd správnu žalobu zamietol.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
16. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
17. Podľa § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
18. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského.
19. Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec je otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
20. Podľa § 135 ods. 1 S.s.p., na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
21. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
22. Žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej predovšetkým z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k výkladu aplikovaného pojmu starostlivosť o dieťa, ktorú podľa názoru žalobcu nie je potrebné zo strany otca uchádzajúceho sa o dávku materského poskytovať osobne za súčasného zanechania pracovnej činnosti, ale z dôvodu absencie zákonnej definície uvedeného pojmu v zákone o sociálnom poistení, je pre účely posúdenia splnenia podmienok vzniku predmetného nároku vychádzať z legálnej definície pojmu riadna starostlivosť, upraveného v zákone o rodičovskom príspevku (§ 3 ods. 3 citovaného zákona). Zároveň žalobca namieta nerovnaké zaobchádzanie a diskriminačné rozhodovanie žalovanou o nárokoch na predmetnú dávku nemocenského poistenia v prípade otcov a matiek dieťaťa.
23. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov a administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná zánik nároku na uplatnenú nemocenskú dávku postavila na jedinom podstatnom dôvode, a to na nesplnení podmienky poskytovania starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
24. Pokiaľ ide o povinnosť zanechania pracovnej činnosti iným poistencom, uplatňujúcim si dávku materské, správny súd dodáva, že právna úprava materského nevylučuje poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Primárnou podmienkou jej poskytovania však je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená len jej formálnym deklarovaním, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania starostlivosti o dieťa. Z uvedeného dôvodu je potrebné v každom prípade osobitne posudzovať reálnu možnosť faktického poskytovania starostlivosti otcom dieťaťa. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim so všeobecným účelom nemocenského poistenia (§ 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení).
25. Z obsahu rozhodnutí navyše vôbec nevyplýva, že by takáto požiadavka bola žalobcovi kladená, práve naopak, je nespochybniteľné, že orgány verejnej správy u žalobcu sprvu akceptovali vykonávanie práce žalobcom v určitom – obmedzenom rozsahu, a až začiatok vykonávania pracovnej činnosti pre Jednotu slovenských matematikov a fyzikov považovali v súhrne s výkonom ostatných pracovných činností za skutočnosť, ktorá bráni žalobcovi v starostlivosti o dieťa.
26. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v správnej žalobe, že pojem starostlivosť je potrebné vykladať zhodne s pojmom riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Pojem riadna starostlivosť, zavedený zákonom o rodičovskom príspevku, umožňujúci zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon o sociálnom poistení, používajúci
pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako zákon o rodičovskom príspevku, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho a špeciálneho predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona o rodičovskom príspevku, resp. iného špeciálneho predpisu na materské, ani stotožňovanie obsahu jednotlivých ich pojmov, ako to namieta žalobca. Zatiaľ čo zákon o rodičovskom príspevku používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný spôsob realizácie starostlivosti, ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pracuje s pojmom „ktorý sa stará o dieťa“. Aj vzhľadom na uvedené správny súd zastáva názor, že za daných okolností je pojem starostlivosť potrebné vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky poskytovania osobnej starostlivosti svedčí aj znenie ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.
27. Preto správny súd konštatuje, že materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, upravené v rôznych zákonoch, ktoré nie sú vo vzťahu subsidiarity a sú si navzájom rovnocenné. Absenciu legálnej definície pojmu starostlivosť pre účely zákona o sociálnom poistení nemožno chápať ako medzeru v zákone, odstrániteľnú použitím legálnej definície riadna starostlivosť, upravenej v § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku, keďže zákon o sociálnom poistení na použitie tejto definície pojmu riadna starostlivosť explicitne neodkazuje. Zároveň možno konštatovať, že pojem starostlivosť o dieťa nemožno pre účely posudzovania nároku na materské vykladať formálne v zmysle znenia § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku, pretože zákonom stanovený účel oboch dávok, t. j. materského ako nemocenskej dávky účelovo určenej na kompenzáciu straty príjmu poistenca, spôsobenej reálnym poskytovaním osobnej starostlivosti dieťaťu, ako aj rodičovského príspevku ako štátnej sociálnej dávky určenej na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (ktorá nemusí byť osobná zo strany poberateľa, resp. oprávnenej osoby), determinuje aj rôzne podmienky na ich poskytovanie, jednak poistencom nemocenského poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a jednak oprávneným osobám v zmysle zákona o rodičovskom príspevku.
28. Možno teda vo všeobecnosti zhrnúť, že : materské je nemocenskou dávkou (§ 13 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení), poskytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok, ktoré upravuje výlučne zákon o sociálnom poistení a jeho účelom (v zmysle § 2 písm. a/ citovaného zákona), je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské, v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že sa o dieťa skutočne stará, a rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorej podmienky poskytovania upravuje zákon o rodičovskom príspevku, pričom z ustanovenia § 1 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že štát ňou prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, a na rozdiel od materského, rozhodovanie o rodičovskom príspevku a jeho poskytovanie spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie do kompetencie Sociálnej poisťovne, ktorá nemocenskú dávku materské poskytuje inému poistencovi ako matke dieťaťa (§ 48 zákona o sociálnom poistení) za splnenia podmienok upravených v § 49 zákona o sociálnom poistení, v nadväznosti na aplikáciu princípu zásluhovosti a solidarity, vyjadreného príspevkami poistencov sociálneho, resp. nemocenského poistenia do príslušných fondov sociálneho poistenia (zohľadňujú sa doba povinného nemocenského poistenia a vymeriavací základ).
29. Zároveň z vyššie uvedených dôvodov, z ktorých okrem iného vyplýva rozdielna právna úprava materskej a rodičovského príspevku a najmä rozdielny účel tej ktorej dávky, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku diskriminácie. Z vyššie prezentovaných dôvodov nemožno porovnávať prípady rozhodovania o nároku na materské a o nároku na rodičovský príspevok.
30. Správny súd sa však stotožnil so žalobcom, pokiaľ tento namietal iba formálne vyhodnotenie skutočnej starostlivosti o mal. dieťa, pričom tvrdil, že dochádzky z pracovných pomerov a dohôd žalobcu neprekážajú starostlivosti o dieťa, keďže pracovné činnosti vykonával v čase, kedy si dieťa starostlivosť nevyžadovalo.
31. Z rozhodnutí týkajúcich sa problematiky materského otcov správny súd poukazuje napríklad na rozhodnutie vydané ešte na správnom kolégiu najvyššieho súdu dňa 26.05.2021 pod sp. zn. 9Sžsk/42/2020, kde kasačný súd vyslovil názor, že „je potrebné v každom konkrétnom prípade
rozhodovania o materskom, ktoré si uplatňuje iný poistenec, posudzovať jednak, či iný poistenec skutočne poskytuje malol. dieťaťu starostlivosť v požadovanom rozsahu s tým, že nie je možné, aby sa o dieťa starala iná fyzická či právnická osoba, a ďalej je potrebné skúmať, či v dôsledku tejto osobnej starostlivosti o dieťa vznikla poistencovi strata alebo zníženie jeho príjmu oproti stavu pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné dokazovanie zamerať na zistenie zmeny statusu tohto poistenca pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a potom po prevzatí, a to jednak z pohľadu, či po prevzatí dieťaťa skutočne dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť on sám, čoho ukazovateľom je, či došlo k zmene jeho pracovnej činnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, a tiež sa zamerať na zistenie, či došlo v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou k strate alebo zníženiu jeho príjmu, teda či došlo k zmene jeho príjmu v porovnaní s príjmom dosahovaným v predchádzajúcom zamestnaní.“
32. V aktuálne súdenej veci orgány verejnej správy síce poukázali na vymeriavacie základy, ktoré žalobca dosiahol od 09.08.2021. Z uvedeného však ďalej nevyvodili žiadne ďalšie závery, ale zamerali sa jedine na počet odpracovaných hodín žalobcom v mesiacoch august až november 2021, pričom na základe výsledných údajov vyslovili záver o neposkytovaní osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu žalobcom.
33. Z obsahu rozhodnutí pritom vyplýva, že
- v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a zamestnávateľom Jednota slovenských matematikov a fyzikov dňa 10.06.2020 bol dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú a pracovný čas 8 hodín denne – z tohto poistného vzťahu žalobca uplatnil svoj nárok na materské
- následne dňa 09.08.2021 žalobca uzatvoril so zamestnávateľom Jednota slovenských matematikov a fyzikov dohodu o vykonaní práce v rozsahu 350 hodín od 15.08.2021 do 31.12.2021;
- v dohode o vykonaní práce zo dňa 31.12.2020 medzi žalobcom a Strednou zdravotníckou školou bol dojednaný rozsah pracovnej úlohy najviac 350 hodín do 31.12.2021;
- v pracovnej zmluve zo dňa 10.07.2020 medzi žalobcom a P-MAT, n.o. bol dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný čas maximálne 80 hodín mesačne, pričom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov 40 hodín týždenne a celkový odpracovaný čas do 31.12.2022 nesmie presiahnuť 1052 hodín;
- v Dohode o zmene pracovnej zmluvy č. 5 zo dňa 31.03.2021 medzi žalobcom a Evanjelickou spojenou školou bol dohodnutý pracovný čas 25 hodín mesačne.
34. Zároveň vyplynulo, že žalobca v mesiacoch august – december pre zamestnávateľa Stredná zdravotnícka škola nepracoval a v období od 15. do 31. augusta 2021 odpracoval u zvyšných troch zamestnávateľov spolu 60 hodín, v mesiaci september 2021 spolu 99,05 hodín, a v októbri 2021 odpracoval spolu 83,75 hodín. Nebolo spochybnené, že túto pracovnú činnosť vykonal žalobca z domu (čo potvrdili jednotliví zamestnávatelia ako aj samotný žalobca).
35. Tiež bez významu nie je ani skutočnosť, že matka dieťaťa B. D. C., ukončila u svojho zamestnávateľa čerpanie rodičovskej dovolenky dňom 31.07.2021 a od 01.08.2021 sa vrátila do pracovného procesu a žalobca ani žalovaná nikdy netvrdili, že by v čase vykonávania pracovnej činnosti žalobcom mala byť poskytovaná starostlivosť o mal. dieťa prostredníctvom inej osoby.
36. Z obsahu administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán získal od vyššie uvedených zamestnávateľov žalobcu rozpisy žalobcom odpracovaných hodín v období od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021, ktoré okrem žalobcovho výkonu práce z domu potvrdzujú tvrdenie o vykonávaní pracovných úloh primárne v čase okolo trinástej až štrnástej hodiny (zvyčajne v trvaní dvoch hodín) poobede a následne po ôsmej hodine večer (zvyčajne v obdobnom rozsahu ako v poobedňajšom čase), čo skutočne zodpovedá tvrdeniu žalobcu o plnení pracovných úloh v čase, kedy maloleté dieťa spí.
37. Žalovaná sa s vyššie uvedenými podkladmi vôbec nezaoberala, pričom opomenula bližšie uviesť, prečo výkon ďalšej práce z domu považovala za zásadnú zmenu okolností na strane žalobcu, keď vykonávanie práce z domu v určitom rozsahu u žalobcu pôvodne akceptovala. Ako už bolo vyššie vyčíslené, žalobca v dotknutom období vykonával všetky pracovné úlohy výlučne z domu, s vysokou pravdepodobnosťou najmä v čase poobedného/nočného spánku maloletého dieťaťa a celkovo v rozsahu približujúcom sa práci na polovičný úväzok. Navyše, žalobca pred nástupom na
rodičovskú dovolenku vykonával zamestnanie s ustanoveným týždenným pracovným časom 40 hod. a tiež ďalšiu pracovnú činnosť v menšom rozsahu na základe dohôd o vykonaní práce, resp. na základe pracovnej zmluvy na čiastočný úväzok. Je pritom zjavné, že po nástupe na rodičovskú dovolenku podstatným spôsobom obmedzil výkon práce.
38. Uvedená úprava pracovného času žalobcu v porovnaní s pracovnými podmienkami pred nástupom na rodičovskú dovolenku v súvislosti s ostatnými podkladmi aktuálne podľa správneho súdu nepodporujú strohý záver žalovanej o tom, že pracovné zaťaženie žalobcu mu neumožňuje poskytovať mal. dieťaťu adekvátnu osobnú starostlivosť. V prospech skutočného poskytovania starostlivosti mal. dieťaťu zo strany žalobcu svedčí práve miesto výkonu práce a jeho upravený rozsah a rozvrhnutie.
39. Záverom správny súd opätovne zdôrazňuje, že z obsahu rozhodnutí nevyplýva, že by orgány verejnej správy považovali dosahovanie príjmu, resp. absenciu kompenzačného účelu materskej za dôvod, na ktorom by boli ich rozhodnutia založené. Preto považoval za nedôvodnú ďalšiu námietku žalobcu, týkajúcu sa nedosahovania príjmov z pracovného pomeru, v rámci ktorého čerpá rodičovskú dovolenku.
40. Správny súd sa nezaoberal námietkami vytýkajúcimi procesné pochybenia v súvislosti s rozhodnutím o predbežnom opatrení č. 200-224990-CA07/2021 zo dňa 26.10.2021, keďže toto s ohľadom na ust. § 200 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dňom 17.05.2022 stratilo účinnosť a súčasne prvostupňovým rozhodnutím ako aj rozhodnutím žalovaného došlo k faktickej konzumpcii účinkov rozhodnutia o predbežnom opatrení.
41. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi materské a súvisiace úroky z omeškania výplaty materského, správny súd o tejto časti nerozhodoval na základe aplikácie postupu podľa § 202 ods. 2 S.s.p., teda posúdiac predloženú žalobu fyzickej osoby neformálne (s výnimkou časti, v ktorej sa domáha zjavne domáha náhrady škody) ako žalobu podľa § 199 a nasl. S.s.p.
V.
Záver
42. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., nakoľko žalovaná nesprávne vyhodnotila otázku poskytovania osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu žalobcom.
43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že celkom úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania správny súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.