Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-101-2018.pdf
PDF · 104.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Csp/101/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom XXX XXX XXX, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1. H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, H. X. W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXX, H., o zaplatenie 2 565,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 13,09 % ročne zo sumy 2 451,80 eur od 04.11.2015 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 292,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 04.11.2015 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 52 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a splatnosti celého plnenia, v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2018, sa žalobca domáhal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2 565,67 eur s 13,09 % ročným úrokom zo sumy 2 451,80 eur od 04.11.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 625,77 eur od 04.11.2015 do 22.02.2016 a zo sumy 2 565,67 eur od 23.02.2016 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.
1.1. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi jeho právnym predchodcom (CETELEM SLOVENSKO, a.s.) ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi, bola dňa 01.04.2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 4 000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v 48. mesačných splátkach po 112,85 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.05.2013. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili, a napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru, uhradili do začatia súdneho konania iba sumu 2 707,05 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných,
vyhlásil veriteľ dňa 03.11.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatným v celom rozsahu. Žalobou uplatnená suma 2 565,67 eur pozostáva z dlžnej istiny 2 451,80 eur a úrokov z úveru v sume 113,87 eur.
2. Nakoľko po podpise predmetnej úverovej zmluvy, došlo (ešte pred začatím tohto konania) k cezhraničnému zlúčeniu pôvodného žalobcu (spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s.) so súčasným žalobcom a výmazu pôvodného žalobcu z Obchodného registra SR (č.l. XX), stal sa veriteľom uvedenej pohľadávky voči žalovaným, žalobca.
3. Žalovaná 2. v písomnom vyjadrení zo dňa 04.12.2018 (č.l. XX) k podanej žalobe uviedla, že časť dlhu považuje za premlčanú v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, nakoľko žaloba bola doručená súdu dňa 15.10.2018, a preto splátky splatné pred 15.10.2015 považuje za premlčané, čo predstavuje 6 splátok po 112,85 eur, t. j. spolu sumu vo výške 677,10 eur. Žalovaná zároveň nesúhlasila ani s časťou žaloby, v ktorej sa žalobca domáha zaplatenia úrokov z úveru aj po dátume vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nakoľko podľa žalovanej po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru už žalobca toto právo nemá. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v rámci uplatnenej pohľadávky je zahrnutá aj položka titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 47,61 eur, pričom nie je zrejmé, z čoho by táto suma mala pozostávať. Žalovaná zároveň uviedla, že že v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie platobných kariet žalobcu, resp. v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nachádza výpočet RPMN vo výške 13,91 % a priemerná RPMN vo výške 19,53 %, pričom jej nie je zrejmé, ktorá z uvedených RPMN sa vzťahuje na predmetný spotrebiteľský úver, v akom rozsahu a prečo a v čase podpisovania zmluvy bola oboznámená len so štandardnou ročnou úrokovou sadzbou, ako to vyplýva aj z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Podľa žalovanej 2. tak v zmluve absentuje stanovenie RPMN na daný spotrebiteľský vzťah takým spôsobom, aby bola táto jednoznačne zrejmá v rozsahu a podaná spôsobom pochopiteľnom pre spotrebiteľa. Podľa žalovanej 2. je RPMN v zmluve uvádzaná zmätočne, nebola s ňou ako spotrebiteľ vôbec oboznámená a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pre nedodržanie náležitostí v úverovej zmluve, ktoré vyžadoval vtedy platný zákon o spotrebiteľských úveroch zák. č. 258/2001 Z. z. Z uvedených dôvodov žiadala žalovaná 2. podanú žalobu zamietnuť.
4. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 22.02.2019 (č.l. XX) pred začatím prvého pojednávania vo veci, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie úrokov 13,09 % ročne zo sumy 2 451,80 eur od 04.11.2015 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
5. S poukazom na uvedený dispozičný úkon žalobcu, súd konanie v späťvzatej časti zastavil v I. výroku tohto rozsudku v zmysle § 145 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
6. Riadne a včas predvolaný právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných ako aj oboznámením sa s listinným dôkazmi, tvoriacimi obsah súdneho spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:
7.1. Právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO, a.s.) ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci, uzavreli 01.04.2013 vyššie špecifikovanú úverovú zmluvu (č.l. X), predmetom ktorej, podľa časti 1. bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 4 000 eur, ktorý bol úročený fixnou úrokovou sadzbou 13,09 % ročne. Poskytnutý úver mali žalovaní v zmysle zmluvy splácať v 48. mesačných splátkach po 112,85 eur, vždy v 15. deň v mesiaci, s tým, že prvá splátka bola splatná 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, a dátum poslednej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru.
7.2. Nakoľko žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas podľa zmluvy, veriteľ písomným podaním zo dňa 06.11.2015 (č.l. XX rub) oznámil žalovaným, že ku dňu 03.11.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných, aby dlžnú sumu, ktorá bola v uvedenom vyhlásení vyčíslená na 2 665,57 eur zaplatili do 14 dní od doručenia uvedeného oznámenia.
7.3. Z potvrdenia o odfinancovaní úveru (č.l. XXrub) vyplýva, že žalovaným bola poskytnutá suma 4 000 eur.
7.4. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.11.2018 (č.l. XX) ako aj z amortizačnej tabuľky a prehľadu uhradených platieb (č.l. XXrub -XX) vyplýva, že žalovaní za obdobie od 16.05.2013 do 22.02.2016 splatili na predmetný úver celkovo sumu 2 707,05 eur.
7.5. V písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2018 (č.l. XX) žalobca poukázal na predloženú amortizačnú tabuľku, z ktorej sú zrejmé dátumy splatnosti jednotlivých splátok, t.j. 48 mesačných splátok splatných k 15. dňu v mesiaci od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý až do zaplatenia t.j. od 15.05.2013 do 15.04.2017. Z uvedenej tabuľky je zároveň zrejmé, aká časť mesačnej splátky bola použitá na istinu, aká časť na úroky a aká časť na poplatok za poistenie, s tým, že podľa bodu 2.1. časti 3. Úverovej zmluvy, sa žalovaní zaviazali riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, s tým, že veriteľ splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Žalobca zároveň uviedol, že v súlade s uvedeným zmluvným ustanovením boli platby žalovaných započítavané na úhradu dlžných úrokov, poplatkov, dlžného poistného a napokon na úhradu príslušnej časti úverovej istiny.
7.6. Nakoľko žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas dohodnutými splátkami podľa zmluvy, žalobca v zmysle bodu 4.1. časť 3. úverovej zmluvy, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.11.2015, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Žalobu uplatnená dlžná suma 2 565,67 eur pozostáva z dlžnej istiny 2 451,80 eur, dlžných úrokov z úveru vo výške 113,87 eur. Žalobca tak eviduje dohodnuté mesačné splátky splatné k 15.05.2013 až k 15.04.2015 ako uhradené v celej výške. Z následných splatných mesačných splátok žalobca považuje za splatenú len časť dlžných úrokov vo výške 20,23 eur zo splátky splatnej k 15.05.2015. Ďalšie splátky žalobca považuje za neuhradené.
7.7. Žalovaní v priebehu konania požiadali o povolenie splátok na zaplatenie dlžnej sumy, s odvodnením že ich sociálne a príjmové možnosti im neumožňujú splatiť dlh naraz.
7.8. Z predložených listín vyplýva, že žalovaní sú bývalí manželia, majú dve maloleté deti, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti žalovanej 2. a žalovaný 1. má súdom určenú povinnosť platiť výživné vo výške 200 eur mesačne spolu na obe deti.
7.9. Podľa predložených listín žalovaný 1. bol do 31.12.2019 zamestnaný u zamestnávateľa dojednanou mzdou 950 eur mesačne; pracovný pomer skončil uplynutím doby na ktorú bol uzavretý, následne do 31.03.2019 pracoval u nového zamestnávateľa kde pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe, jeho zárobok za 01/2019 bol 559,94 eur. Od 01.04.2019 nastúpil do nového zamestnania, v ktorom je podľa pracovnej zmluvy dojednaná hrubá mzda 5,50/1 hod. Podľa predložených dokladov žalovaný 1. za elektrinu platí sumu 54,60 eur mesačne, za vodu 50,56 eur polročne, za plyn, rozhlas a TV sumu 36,31 eur mesačne, stočné v sume 27,60 eur štvrťročne. Spláca hypotéku po 215 eur.
7.10. Žalovaná 2., je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Topoľčany, na základe dohody vykonáva VPP v obci, aby jej mohli byť vyplácané dávky v hmotnej núdzi a brigádne si privyrába v pizzerii. Poberá prídavky na dve deti v sume 47,36 eur mesačne, dávku v hmotnej núdzi v sume 34,40 eur mesačne. Jej mesačný príjem vrátane výživného na deti je tak okolo 300 eur. Za internet a TV platí 37,45 eur mesačne, za elektrinu, plyn a nájom 150 eur mesačne.
8. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.1. Podľa § 53 ods. 1 - 3 občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
8.2. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
8.3. Podľa § 54 ods. 1- 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
8.4. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8.5. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
8.6. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
8.7. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g) , j) zák. č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, (j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 8.8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
8.9. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
9. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv a zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka a je formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
10.V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzavretí predmetnej úverovej zmluvy konal v rámci výkonu svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti a žalovaní zmluvu uzatvárali ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou upravenou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade predmetného úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
11. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola dňa 01.04.2013 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ, poskytol žalovaným ako dlžníkom, spotrebiteľský úver vo výške 4 000 eur. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i zmluvné podmienky mal veriteľ vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaných a výšky úveru, pričom žalovaní obsah zmluvy i zmluvných podmienok nemohli reálne ovplyvniť ani neovplyvnili (čo vyplýva už z ich formy).
12. Z dokazovania vyplýva, že na základe uzavretej zmluvy veriteľ poskytol žalovaným reálne spotrebiteľský úver vo výške 4 000 eur. Žalovaní mali úver splatiť v 48. mesačných splátkach po 112,85 eur. V zmluve bola uvedená výška RPMN 13,91% a suma celkovej čiastky, ktorú mali žalovaní splatiť bola v zmluve uvedená na 5 159,52 eur. Pokiaľ však vynásobíme počet splátok 48 sumou mesačnej splátky t.j. 112,85 eur, predstavuje celková suma ktorú boli povinní žalovaní splatiť 5 416,80 eur. V zmluve uvedený údaj o celkovej sume, ktorú budú povinní dlžníci splatiť, tak nie je správny. Obdobne pokiaľ ide o výšku PRMN uvedenú v zmluve t.j. 13,961 %, táto je rovnako uvedená nesprávne resp., v nižšej sume, a teda v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v skutočnosti RPMN predmetného úveru predstavovala 16,94 %. V zmluve ďalej absentuje termín konečnej splatnosti úveru, nakoľko je v nej uvedené, že termín splatnosti poslednej splátky dodatočne oznámi veriteľ dlžníkovi až po poskytnutí úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch však túto náležitosť vyžaduje obligatórne uviesť v zmluve samotnej. Všetky tieto nedostatky tak v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. spôsobujú, že uvedený úver je potrebné pokladať za bezúročný a bez poplatkov. Nad rámec uvedeného je súd aj toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca pri poskytovaní uvedeného úveru žalovaným postupoval s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k posúdeniu schopnosti žalovaných predmetný úver splácať, keďže ani v samotnej zmluve sa neuvádzajú, a ani k jej neboli pripojené, žiadne doklady, na základe ktorých by veriteľ túto schopnosť žalovaných posudzoval. Uvedená skutočnosť je tak ďalším dôvodom, pre ktorý aj v zmysel § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov.
13. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver 4 000 eur, z ktorého doposiaľ celkovo splatili sumu 2 707,05 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver je v zmysle vyššie
uvedeného odôvodnenia, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bolo možné podanej žalobe vyhovieť iba v časti rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru (4 000 eur) a doposiaľ žalovanými celkovo splatenou sumou (2 707,05 eur), ktorý rozdiel tak predstavuje sumu 1 292,95 eur. Súd zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom aj úrok z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva t. j. 5,05 % ročne a to od 04.11.2018 (odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti). Výšku úroku z omeškania súd určil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. S poukazom na žiadosť žalovaných a ich preukázané majetkové a zárobkové možnosti a schopnosti im súd povili dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 52 eur, pod následkom straty výhody splátok, v prípade ich riadneho neplatenia.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko každá zo strán mala v spore čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.