Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9T/90/2018

Potvrdené rozhodnutím 5To/57/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému V. N., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2.4.2019, č. k. 9T/90/2018-272, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.6.2019 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného V. N., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému V. N., nar.: XX.XX.XXXX v G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.04.2019 v Trnave, takto

rozhodol:

Obžalovaný

V. N. nar. XX.XX.XXXX v G. trvale bytom: G., V. H. XXXX/XX t. č. vo výkone väzby v P. a P. Y.

sa uznáva za vinného, že

dňa 03.08.2018 v čase okolo 18:00 hod. v spoločnom byte v Trnave, na ulici Vladimíra Clementisa 81, najskôr slovne napadol svoju družku E. K., vulgárne jej nadával, pretože na neho podala trestné oznámenie, kričal, že skape, že ju zabije za to trestné oznámenie, čo na neho podala, následne fyzicky napadol svoju družku E. K. takým spôsobom, že ju udrel päsťou do oblasti tváre, pričom po páde na zem ju niekoľkokrát kopol do oblasti hlavy, popri tom na ňu neustále kričal, že ju zabije, že na neho podala trestné oznámenie, čím u poškodenej E. K. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že svoje vyhrážky aj uskutoční, a zároveň poškodenej E. K. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti čela a záhlavia vpravo, s krvným výronom, bez prejavov vegetatívnej symptomatológie a otrasu mozgu, a pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninou kože v oblasti krčnej chrbtice - tŕňového výbežku 7. krčného stavca, s dobou liečenia a s tým súvisiaceho sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 10 dní,

teda

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty.

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 10.12.2018 na Okresnom súde Trnava obžalobu na obvineného V. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -

Obžalovaný V. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 03.08.2018 bol tunajším súdom prepustený zo zadržania, odkiaľ išiel do banky pre výplatu. Tam zistil, že výplatu na účte už nemá a vybrala ju jeho družka - poškodená E. K.. Z banky išiel domov na adresu H. XX v G., kde sa poškodená nezdržovala. Preto požiadal susedku, aby poškodenej zavolala nech príde domov. Keď sa poškodená vrátila, vypýtal si od nej výplatu, avšak ona mu povedala, že má 200 Eur, ktoré sú u jej matky. Išiel si pre peniaze, potom ku kamarátovi O. V., ktorému vrátil dlh 70,- Eur, išli spolu do herne, kde vypil fľašu whisky a dal si 6 tabliet neurolu. Keď sa z herne vrátil domov, začal sa s poškodenou hádať kvôli peniazom a kvôli tomu, že je opitý. Poškodenej dal dve facky, poškodená spadla na zem na zadok a potom z bytu odišiel preč. Celé to trvalo 2-3 minúty. O tom, že by poškodenú udieral päsťami alebo ju kopal nevie, avšak pripustil, že sa jej mohol slovne vyhrážať.

Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná časť výpovede obžalovaného z výsluchu zo dňa 18.12.2018, kde sa priznal k spáchaniu skutku a svoje konanie úprimne oľutoval.

Obžalovaný vzniknutý rozpor vysvetlil tým, že sa priznal k tomu, že niečo urobil, ale nebolo to z pomsty, ako sa to uvádza v obžalobe.

Svedkyňa - poškodená E. K., družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať. Nárok na náhradu škody si neuplatnila.

Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania, v ktorej uviedla, že dňa 03.08.2019 vytiahla výplatu obžalovaného z bankomatu, vybrala zo záložne mobily, ktoré tam obžalovaný založil, a išla k svojej matke. Potom jej volala suseda, ktorá jej oznámila, že obžalovaný je doma, a preto išla domov. Obžalovaný ju čakal pred bytovkou a oslovil ju slovami: „no ty kurva, trestné oznámenie si na mňa dala?“ a išli do vchodu. Po ceste do bytu jej vulgárne nadával, že na neho podala trestné oznámenie. Keď vošli do bytu nadával jej, že kurva špinavá, nech zbalí seba aj malú a nech idú odtiaľ do piče. Povedala mu, že nemá kam ísť, a keď sa mu nepáči, nech odíde on. Potom hádka ustala a hovoril jej ako ju miluje a sľúbil, že už nebude fetovať. Po chvíli jej začal opäť nadávať a pýtať si od nej peniaze. Hovoril, že ich chce vrátiť, tak mu povedala, nech ide k jej mame, ktorej vopred zavolala nech mu dá 200,- Eur a jeho mobilný telefón. Keď sa vrátil s peniazmi bol milý a hovoril, že tie peniaze ide vrátiť. Domov neprišiel asi 2 hodiny, tak mu zatelefonovala. V telefóne jej nadával do kuriev, z čoho usúdila, že je opitý a nafetovaný. Dcéra doma nebola. Keď prišiel okolo 18.00 hod. domov, odomkla mu a išla do spálne, kde sa zamkla. Po niekoľkých minútach počula zvoniť zvonček, tak odomkla dvere na spálni, otvorila ich a vtedy na ku nej obžalovaný skočil. Nadával jej, že je kurva špinavá, že na neho podala trestné oznámenie. Kričal na ňu, že skape, že ju zabije, že na neho podala trestného oznámenie. Ustupovala a obžalovanému hovorila, nech ju nechá tak, nech ju nebije. Vtedy ju obžalovaný udrel päsťou do ľavej časti hlavy, v dôsledku čoho padla na zem. Keď ležala na zemi, kopal ju do hlavy a kričal na ňu, že ju zabije, že na neho podala trestné oznámenie, že musel byť dva dni zavretý. Počas bitky sa snažila chrániť si hlavu rukami. Potom ju chytil a hodil o balkónové dvere, opäť padla na zem a tam ju bil a kopal a kričal, že ju zabije. Z nohavíc jej zobral mobilný telefón a povedal, že nebude volať policajtov. Podarilo sa jej vytrhnúť a utiecť do dcérinej izby, točila sa jej pritom hlava a musela si sadnúť. Obžalovaný ju dobehol a začal ju opäť udierať a vykrikoval na ňu, že ju zabije, že na neho nebude podávať trestné oznámenie. Následne zobral do rúk stolík, ktorý hodil o zem a odišiel z bytu. Vyšla pre bytovku, kde stretal sestru obžalovaného Marcelu V., chcela zavolať políciu, no zistili, že políciu volala suseda. Bola na lekárskom ošetrení, mala pomliaždeniny hlavy a točila sa jej hlava, ktorá ju aj bolela. Bála sa, že ak by bol obžalovaný opäť prepustený, že ju zabije, pretože počas útoku sa správal nepríčetne.

Svedkyňa W. V., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať.

Svedok B. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 03.08.2018 bol doma na adrese O. H. XX, G.. Ako obliekal dcéru, počul buchot. Potom buchot zintenzívnel a bolo počuť aj búchanie dverí. Zistil, že zvuk ide z vrchného bytu, kde býval obžalovaný a poškodená. Počul aj hlasy, ale obsahu ich rozhovoru nerozumel. Po piatich minútach začul ženský hlas, ktorý kričal viackrát o pomoc, a preto zavolal políciu. Vyšiel von z bytu a tam videl poškodenú, ako ide dolu po schodoch. Do telefónu mu policajt povedal, že táto vec sa už rieši, že tam bolo volané. Vyšiel na balkón a poškodená sedela vonku pred vedľajším vchodom bytového domu, kde sa nachádzala aj sestra obžalovaného. Behom piatich minút dorazila polícia, ktorá začala vec riešiť.

Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia W.. W. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená pri incidente dňa 03.08.2018 utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti čela a záhlavia vpravo, s krvným výronom, bez prejavov vegetatívnej symptomatológie a otrasu mozgu a pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninou kože v oblasti krčnej chrbtice- tŕňového výbežku 7. krčného stavca. V mechanizme vzniku zranenia sa mohli uplatniť úder, prípadne i údery vedené napr. rukou útočníka, či už otvorenou dlaňou, ale tiež zovretou v päsť, do oblasti hlavy - čela pričom priamym kontaktom a nárazom ruky na oblasť čela mohlo dôjsť ku vzniku pomliaždenia mäkkých tkanív v danej oblasti. K zraneniu záhlavia a oblasti krčnej chrbtice došlo taktiež priamym kontaktom s tvrdým tupým predmetom. Mohlo sa jednať i o pád a náraz danými oblasťami na zem po údere, úderoch, vedených do oblasti hlavy - čela. Jednoznačne nevylúčil, že nemohlo dôjsť k fyzickému napadnutiu ako ho uviedla poškodená, avšak objektívne známky zranenia popisované v zdravotnej dokumentácii tomu nenasvedčujú. Údery vedené rukou, uvádzané obvineným, skôr zodpovedajú prejavom zranenia, ktoré bolo zaznamenané v zdravotnej dokumentácii poškodenej. V danom prípade trvala liečba cca 10 dní, podobne tak aj doba práceneschopnosti, čo sú v oboch prípadoch doby adekvátne, pohybujúce sa v strede bežne potrebnej doby či už liečenia, alebo trvania práceneschopnosti pri takomto zranení. Poškodená pre zranenie bola obmedzená v bežnom spôsobe života, týkali fyzickej aktivity, manuálnej práce a činnosti, psychickej aktivity. K obmedzeniu v zmysle pohybu a chôdze predmetným zranením nedošlo. Obmedzenie ktoré pre dané zranenie vzniklo trvalo po dobu liečenia cca 10 dní. V lekárskej správe je uvedené, že zranenia poškodenej vznikli dňa 03.08.2018, avšak nie je možné s absolútnou istotou vylúčiť, že mohli vzniknúť aj dňa 01.08.2018. Bolesť zo zranení pretrváva až po dobu liečenia.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria W.. W. B. zo dňa XX.XX.XXXX č. 45/2018, z ktorého vyplýva, že u obžalovaného znalec diagnostikoval poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok, syndróm závislosti. K prejavom závislosti patrí strata kontroly nad užívaním návykovej látky, baženie po užití, uprednostňovanie požívania látky na úkor iných záujmov, somatické a sociálne dôsledky požívania návykovej látky. Menovaný o týchto svojich prejavoch vedel, bol už v minulosti pre syndróm závislosti od návykových látok liečený. Ochranná liečba nie je nutná. Obžalovaný v minulosti absolvoval súdom nariadenú ústavnú aj ambulantnú protitoxikomanickú liečbu. Vie o potrebe abstinencie, teoreticky problematiku závislosti ovláda, kedykoľvek môže dobrovoľne vyhľadať odbornú pomoc.

Z prepisu hovoru zo systému Coord Com zo dňa 03.08.2019 o 18.46:11 hod. vyplýva, že obžalovaný podal telefonicky trestné oznámenie na poškodenú, že nedovolene vybrala jeho kartou peniaze z bankomatu.

Z prepisu hovoru zo systému Coord Com zo dňa 03.08.2019 o 18.49:51 hod. vyplýva, že svedok B. M. polícii oznámil, že počul výkriky ženy o pomoc a buchot na adrese H. XX, G.. Incident sa mal týkať obžalovaného a poškodenej.

Z prepisu hovoru zo systému Coord Com zo dňa 03.08.2019 bez udania času vyplýva, že poškodená chcela telefonicky podať trestné oznámenie na obžalovaného, pretože ju strašne zbil. Prišiel ju zabiť, pretože na neho podala trestné oznámenie. V čase oznámenia stála vonku pred bytovkou so švagrinou.

Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/192/2018 vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 03.08.2018 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktoré sa dopustil dňa 01.08.2018 na poškodenej E. K., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou dobou 36 mesiacov. Z predmetnom spise absentuje akákoľvek lekárska správa o zraneniach poškodenej, pričom z výpovede poškodenej v tomto konaní vyplýva, že obžalovaný ju mal udrieť do oblasti hlavy.

Z hodnotenia obžalovaného z výkonu väzby zo dňa 28.03.2019 vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného možno aktuálne hodnotiť ako stabilizované, na požadovanej úrovni. Počas umiestnenia vo výkone väzby bolo na menovaného jedenkrát spísané oznámenie o disciplinárnom previnení, za porušenie jeho základných povinností, konkrétne plniť pokyny a príkazy príslušníka a zamestnanca zboru. Za uvedené disciplinárne previnenie bolo od uloženia disciplinárneho trestu upustené, nakoľko obvinený sa k disciplinárnemu previneniu priznal a svoje správanie oľutoval.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný prevažne za majetkovú trestnú činnosť.

Z lustrácie v registri priestupkov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nemá evidovaný záznam o priestupku.

- Hodnotenie dôkazov a výrok o vine -

Súd posudzoval všetky vykonané dôkazy z hľadiska ich závažnosti, prípustnosti a vierohodnosti a dospel k nasledovným záverom:

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako prípustné a získané zákonným spôsobom, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamymi účastníkmi skutkového deja boli obžalovaný V. N., ktorý sa na začiatku konania pre súdom priznal k spáchaniu trestných činov a poškodená E. K..

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že dňa 03.08.2018 v čase okolo 18:00 hod. v byte v Trnave, na ulici O. H. XX medzi obžalovaným a poškodenou prišlo k verbálnemu a fyzickému konfliktu, kde agresorom bol práve obžalovaný. Tento záver vyplýva z výpovede obžalovaného, ktorý pripustil, že poškodenej nadával, dal jej dve facky, je možné, že sa jej vyhrážal, pričom údery päsťou a kopy nohou nevylúčil, len uviedol, že si ich nepamätá, pričom v čase incidentu mal byť pod vplyvom alkoholu a tabletiek, svedka B. M., ktorý počul hádku medzi obžalovaným a poškodenou a následné volanie poškodenej o pomoc a poškodenej, ktorá detailne popísala priebeh skutku.

Keďže poškodená uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím a obžalovaný skutkový stav uvedený v obžalobe v tomto smere nepoprel, resp. uviedol, že k vyhrážaniu z jeho strany mohlo prísť, súd dospel k záveru, že poškodenej výpoveď je v tomto smere vierohodná, a preto ustálil, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal zabitím. Súd ďalej skúmal, či vyhrážanie obžalovaného mohlo u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu, čo mal súd preukázané výpoveďou poškodenej, ktorá konanie obžalovaného subjektívne posudzovala tak, že ju chce obžalovaný skutočne zabiť, pričom v tomto kontexte je potrebné zohľadniť, že za obdobný skutok obžalovaného voči poškodenej zo dňa 01.08.2018 bol obžalovaný dňa 03.08.2018 právoplatne odsúdený tunajším súdom. Súd teda ustálil, že spôsob spáchania tohto trestného činu, predchádzajúca skúsenosť poškodenej s obdobným správaním obžalovaného pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, mohli u poškodenej objektívne vzbudiť dôvodnú obavu, že obžalovaný svoje vyhrážky zabitím skutočne uskutoční. Týmto mal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

V rámci hodnotenia kvalifikačných znakov predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že obžalovaný sa tohto trestného činu dopustil na chránenej osobe - blízkej osobe, ktorou je pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 127 ods. 5 Trestného zákona aj družka, pričom tento ich pomer potvrdili aj obžalovaný aj poškodená. Týmto mal súd za preukázané, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Pri skúmaní naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona súd zohľadnil, že prišlo k fyzickému napadnutiu poškodenej obžalovaným, minimálne v rozsahu dvoch faciek. Z popis skutkového deja poškodenou však vyplývajú aj údery päsťou a kopance zo strany obžalovaného. Zo znaleckého posudku znalca W.. W. B. jednoznačne vyplýva, že údery, ktoré obžalovaný viedol na telo poškodenej boli vedené otvorenou dlaňou alebo aj dlaňou zovretou v päsť, čom plne korešponduje s výpoveďou poškodenej. Znalec čiastočne spochybnil, ale nevylúčil, že zo strany obžalovaného boli voči telu poškodenej vedené aj kopance. V tomto kontexte súd musel zohľadniť, že výpoveď poškodenej je v opise skutkového deja vierohodná, pričom je možné bez dôvodných pochybností ustáliť, že vzhľadom na skutočnosť, že poškodená sa po údere obžalovaného ocitla na zemi, tak útok obžalovaného pokračoval aj kopancami, ktorých intenzita nebola vysoká, pričom poškodená si hlavu chránila rukami. Nie je relevantný dôvod, aby si poškodená kopance vymyslela, nakoľko na právnu kvalifikáciu skutku táto skutočnosť nemá žiaden vplyv (rozhodný je následok v podobe ublíženia na zdraví). Znalec jednoznačne identifikoval zranenia poškodenej v dôsledku fyzického útoku obžalovaného na poškodenú (pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti čela a záhlavia vpravo, s krvným výronom, bez prejavov vegetatívnej symptomatológie a otrasu mozgu, a pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninou kože v oblasti krčnej chrbtice - tŕňového výbežku 7. krčného stavca), ktoré si vyžiadali dobu liečenia a s tým súvisiaceho sťaženia obvyklého spôsobu života (točenie a bolesti hlavy) v trvaní 10 dní, čo možno v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona považovať za ublíženie na zdraví. K námietke obžalované o dĺžke sťaženia spôsobu života poškodenej je potrebné uviesť, že znalec pre druh vzniknutých zranení stanovil rozsah liečby a sťaženia obvyklého spôsobu života od 7 do 14 dní, čo je potrebné aj s poukazom na spôsob útoku obžalovaného na poškodenú považovať za ublíženie na zdraví aj pri minimálnej dobe liečenia 7 dní.

Obžalovaný ďalej spochybnil, že k vzniku znalcom popisovaných zranení prišlo dňa 03.08.2018. Vychádzal pritom z lekárskej správy na č. l. 28, kde je prepísaný dátum lekárskeho ošetrenia z 01.08.2018 na 03.08.2018. Znalec a rovnako súd však vychádzali primárne z lekárskej správy zo dňa 03.08.2018 na č. l. 29, z ktorej vyplýva, že poškodená lekárske ošetrenie absolvovala dňa 03.08.2018. Aj keď znalec s úplnou istotou nevylúčil, že k popisovaným zraneniam poškodenej nemohlo prísť dňa 01.08.2018, súd túto skutočnosť vylúčil s poukazom na spisový materiál Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/192/2018, kde absentuje akákoľvek lekárska správa o vyšetrení poškodenej po útoku obžalovaného na jej osobu a s poukazom na výpoveď poškodenej, ktorá uviedla, že z dôvodu fyzických atakov obžalovaného na jej osobu dňa 03.08.2018 sa jej pri úteku do dcérinej izby točila hlava a musela si sadnúť, v dôsledku čoho ju obžalovaný dobehol a pokračoval v atakoch voči nej, čo boli identické symptómy (prejavy), ktoré pociťovala aj počas liečby ako dôsledok fyzického ataku obžalovaného. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že obžalovaný vyššie uvedené zranenia spôsobil poškodenej dňa 03.08.2018, čím svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

V rámci hodnotenia kvalifikačných znakov predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že obžalovaný sa tohto trestného činu nedopustil na chránenej osobe, nakoľko poškodená bola družkou obžalovaného, teda nie blízkou osobou v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona, pričom nemal vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaný a poškodená sú osoby v obdobnom ako rodinnom pomere, ktoré by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona nie je uvedený v § 127 ods. 5 Trestného zákona.

Súd však dospel k záveru, že oba vyššie uvedené trestné činy obžalovaný spáchal z pomsty voči poškodenej za to, že na neho podala trestné oznámenie, pričom za spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania voči poškodenej bol dňa 03.08.2018 právoplatne odsúdený. Súd vychádzal primárne z výpovede poškodenej, ktorej vierohodnosť nebola v konaní spochybnená (využitie práva nevypovedať, alebo ponúknutie záruky pri žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby podpisom na liste, ktorý evidentne napísal sám obžalovaný, neznamenajú nevierohodnosť poškodenej, ktorá svoju výpoveď počas konania nezmenila) aj z časových súvislostí skutku, kedy k spáchaniu trestných činov došlo takmer bezprostredne po prepustení obžalovaného zo zadržania na slobodu. Keďže oba trestné činy majú ako kvalifikačný znak tzv. osobitný motív súd aplikujúc § 38 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, zohľadnil tento kvalifikačný znak len pri trestnom čine ublíženia na zdraví, ktorý má stanovenú prísnejšiu trestnú sadzbu. Týmto mal súd za preukázané, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona.

K použiteľnosti výpovede poškodenej z prípravného konania, ktorú učinila po vznesení obvinenia, a ktorej obsah bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, súd dodáva, že táto výpoveď bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, obžalovaný bol o termíne jej konania upovedomený, čo vyplýva z priloženej doručenky, pričom pochybnosti o manipulácii vyšetrovateľa so spisovým materiálom súdu neboli preukázané. Nerešpektovanie § 134 ods. 4 Trestného poriadku pri výsluchu poškodenej v prípravnom konaní nemožno považovať za pochybenie, ktoré by malo za následok nepoužiteľnosť tohto dôkazu v trestnom konaní. Súd poznamenáva, že § 134 ods. 4 Trestného poriadku sa primárne aplikuje na ochranu poškodeného, aby sa výsluch už nemusel v konaní opakovať, pričom v niektorých prípadoch je zatlačená do úzadia aj zásada kontradiktórnosti. Tým, že obžalovanému bola daná reálna možnosť účasti na výsluchu poškodenej jeho upovedomením počas zadržania, boli plne rešpektované všetky jeho procesné práva, ktoré z vlastnej vôle nevyužil, a preto nemožno akceptovať jeho námietku o nepoužiteľnosti tohto dôkazu.

Úmysel obžalovaného súd vyhodnotil ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel za použitia verbálnych vyhrážok zabitím a následným fyzickým atakom u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zároveň jej ublížiť na zdraví.

Vzhľadom na spôsob spáchania trestných činov, opakované trestnoprávne postihy obžalovaného a následok na osobe poškodenej, nemožno v prípade obžalovaného vyhodnotiť nebezpečnosť spáchaných prečinov ako nepatrnú.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uznal súd obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona.

- Výrok o treste -

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky dvoch trestných činov - prečinov, ktoré boli spáchané v jednočinnom súbehu. Súd teda pri ukladaní úhrnného trestu aplikoval tzv. absorbčnú zásadu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pričom najprísnejšie trestný z nich je prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pri ktorom je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 1 do 3 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, a to z dôvodu, že u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (napr. trestný rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 03.08.2018, sp. zn. 0T/192/2018), priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Súd tak pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 18 mesiacov do 3 rokov. Súd obžalovanému uložil trest pri dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý považuje na naplnenie účelu trestu za primeraný. Súd obžalovanému uložil prísnejší trest, ako v trestnom rozkaze, a to z dôvodu, že v trestnom rozkaze zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť priznanie sa obžalovaného a úprimné oľutovanie spáchania trestných činov, čo na hlavnom pojednávaní absentovalo.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia a výkony trestov za tieto trestné činy nenaplnili svoj účel, a preto je podľa názoru súdu možné dovŕšiť nápravu obžalovaného len najprísnejším trestom, a to trestom spojeným s odňatím slobody. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal tieto trestné činy hneď po jeho právoplatnom odsúdení s podmienečným odkladom, pričom tento druh trestu na neho nemal prevýchovný účinok. S poukazom na uvedené nie je možné, aby účel trestu u obžalovaného dosiahol akýkoľvek alternatívny trest. Keďže obžalovaný bol pred spáchaním tohto skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 14.01.2012, sp. zn. 0T/15/2012) zaradil súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.