Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: HOLÁSEK & KMEŤO s.r.o., Nivy 1463/7, Šaľa, IČO: 48 109 584, zastúpeného JUDr. Milanom Španírom, nar. 26. 02. 1947, Hlavná 63, Palárikovo, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, o správnej žalobe zo dňa 31. 01. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5379 zo dňa 01. 12. 2020, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. NIP/NIP_PO/ zo dňa 01. 12. 2020 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Nitra (ďalej aj len „správny orgán prvého stupňa“) vykonával v období od 11. 08. 2020 do 17. 09. 2020 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, na kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce boli uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. INA-44-36-2.3/P-A22,A24,A25-20 zo dňa 17. 09. 2020 (ďalej len "Protokol"), ktorý bol v tento deň prerokovaný zo žalobcom. V rámci bodu zistené skutočnosti bolo uvedené, že inšpektor práce pri vypracúvaní protokolu o výsledku inšpekcie práce prihliadal na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným subjektom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Počas výkonu inšpekcie práce dňa 11. 08. 2020 bola vyhotovená fotodokumentácia zisteného stavu (nedostatkov uvedených v bode B, ktorá je súčasťou administratívneho spisu). Okrem toho bolo zistené, že zamestnávateľ v pracovných zmluvách nedohodol podstatné náležitosti, a to stručnú charakteristiku druhu práce, na ktorú sa zamestnanci prijímajú a miesto výkonu práce. V pracovnej zmluve zamestnancov zamestnávateľ neuviedol ďalšiu pracovnú podmienku, a to výplatný termín a ani najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru nevyhotovil zamestnancom písomné oznámenia obsahujúce takúto podmienku. Zamestnanci pri nástupe neboli oboznámení s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. Pri skončení dohody o pracovnej činnosti zamestnávateľ nevydal zamestnancom potvrdenie o tom, či sa z odmeny

zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky vykonávať.

Zistené nedostatky boli rozpracované v bodoch 1 - 7, týkajúce bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovnoprávnych vzťahov, v dôsledku čoho bolo nariadené ich odstránenie.

Záverom bolo uvedené, že k skutočnostiam uvedeným v bodoch tohto protokolu sa konateľ na základe požiadavky, resp. splnomocnený zástupca možnosť vyjadriť v lehote 7 dní od doručenia, resp. prevzatia tohto protokolu. Zároveň je povinný navrhnúť a priložiť na podporu svojich tvrdení a na objasnenie skutkového stavu dôkazy, ktoré sú mu známe. Ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží iné dôkazy, ako boli predložené pri výkone inšpekcie práce, to znamená, že si je vedomý toho, že všetky skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole sú pravdivé a nemá už žiadne iné dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole. Ak nebude inšpektorátu práce v určenej lehote doručené žiadne vyjadrenie, výkon inšpekcie práce sa považuje za ukončený a protokol za uzatvorený dňom uplynutia lehoty určenej na vyjadrenie sa k protokolu. V prípade doručenia vyjadrenia, ktoré svojím obsahom nerozporuje v protokole uvedené skutočnosti a nedostatky, neobsahuje priložené dôkazy rozporujúce zistené nedostatky, alebo nemá voči nim pripomienky, výkon inšpekcie práce sa považuje za ukončený a protokol za uzatvorený dňom doručenia tohto vyjadrenia.

3. Podaním zo dňa 18. 09. 2020 žalobca oznámil prvostupňovému správnemu orgánu odstránenie nedostatkov.

4. Dňa 30. 09. 2020 bol prvostupňovým správnym orgánom vypracovaný dodatok č. 2 k protokolu, z ktorého záveru vyplývalo, že bol prerokovaný so žalobcom, ktorý súhlasil so všetkými zistenými skutočnosťami a nedostatkami uvedenými v prerokovanom dodatku č. 2 k protokolu, obsahu porozumel a nemá k nemu žiadne pripomienky.

5. S ohľadom na závery inšpekcie práce začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 02. 10. 2020 bolo žalobcovi doručené dňa 03. 10. 2020.

6. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.: IPNR/ IPNR_PRODD/ROZ/2020/4402 zo dňa 22. 10. 2020 uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 8.000,- eur za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o inšpekcii práce, pričom sa jednalo o závažné porušenie povinností podľa ust. § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v nezabezpečení ochranného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v nasledovnom zistenom skutkovom stave a porušení predpisu:

- ust. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov v nadväznosti na a bod 1.2. prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ HOLÁSEK & KMEŤO s.r.o. nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže ku dňu 11. 08. 2020 stavenisko „Rekonštrukcia dažďového zvodu a bleskozvodu, P. Pázmaňa 63, 927 01 Šaľa“ v zastavanom území obce nebolo oplotené do výšky najmenej 1,8 m,

- ust. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na a bod 3.1. prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ HOLÁSEK & KMEŤO s.r.o. nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže ku dňu 11. 08. 2020 otvory a jamy nachádzajúce sa na stavenisku „Rekonštrukcia dažďového zvodu a bleskozvodu,

P. Pázmaňa 63, 927 01 Šaľa“, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, neboli zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m

a zároveň za použitia absorpčnej zásady

za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení:

- ust. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na a prílohu č. 1 bod 1.8. vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ HOLÁSEK & KMEŤO s.r.o. nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže ku dňu 11. 08. 2020 vstup na stavenisko „Rekonštrukcia dažďového zvodu a bleskozvodu, P. Pázmaňa 63, 927 01 Šaľa“ nebol označený bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci) so zákazom vstupu na stavenisko osobám, ktoré tam neplnia pracovné úlohy, čo je správnym deliktom podľa ust. o inšpekcii práce.

Uvedené bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a) zák. o inšpekcii práce v dňoch 11. 08. 2020, 10. 09. 2020 a 17. 09. 2020 u zamestnávateľa: HOLÁSEK & KMEŤO s.r.o., Nivy 1463/7, 927 05 Šaľa, IČO 48109584.

V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že pri svojom rozhodovaní zhodnotil všetky predložené dokumenty z inšpekcie práce a v rámci objektívneho hodnotenia jednotlivých dôkazov a dôkazov ako celku dospel k rozhodnutiu, ktoré je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Inšpektorát práce Nitra v zmysle Z. z o inšpekcii práce pri ukladaní pokuty za toto porušenie právneho predpisu zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade s ust. zákona o inšpekcii práce na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov - závažnosť je zrejmá, keďže zamestnávateľ - účastník konania musí v prvom rade vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a už vôbec nie k akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov, a to s ohľadom na všetky priame i nepriame súvislosti danej pracovnej aktivity. V tomto prípade účastník konania zanedbal bezpečnostné predpisy a z toho dôvodu boli na pracovisku zamestnanci a tretie osoby vystavené riziku vzniku pracovného úrazu, resp. poškodeniu zdravia, čo bolo posúdené v prospech vyššej pokuty, účastník konania nezabezpečil ochranné zariadenie, pričom ide o závažný nedostatok, čo definuje už samotný o inšpekcii práce ako závažné porušenie právnych predpisov, v tomto prípade zanedbaním povinnosti oplotenia staveniska mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia iných osôb vzhľadom na umiestnenie stavby v zastavanom území, závažnosť zvyšuje skutočnosť, že k porušeniu došlo na frekventovanom mieste s veľkou fluktuáciou a pohybom ľudí, keďže podľa fotodokumentácie sa jedná o stavenisko v obytnej časti - v blízkosti parkoviska a panelákov, a teda riziko poškodenia zdravia iných osôb je znásobené, účastník konania mal klásť väčší dôraz na zachovanie požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože na jeho pracovisku je rizikám spojeným s výkonom pracovnej činnosti vystavených viac osôb - či zamestnancov alebo tretích osôb, ktoré majú právo sa odôvodnene domnievať, že v tomto prípade stavenisko spĺňa všetky podmienky bezpečnosti a nemusia byť obozretní, a taktiež v tomto prípade zanedbaním povinnosti tým, že otvory a jamy na stavenisku, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, neboli zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, čím mohol byť ohrozený život a zdravie zamestnancov prípadným úrazom spôsobeným pádom, zakopnutím, prepadnutním, ako na priťažujúcu okolnosť bolo prihliadnuté aj na porušenie spočívajúce v neoznačení vstupu na stavenisko bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu so zákazom vstupu na stavenisko osobám, ktoré tam neplnia pracovné úlohy, čím ľahko mohlo dôjsť k pracovnému úrazu osôb, ktoré tam neplnili pracovné úlohy, keďže vstup na stavenisko nebol označený a teda diferencovaný od bežného voľne prístupného priestoru,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa - počet zamestnancov je v tomto prípade 7, účastník konania musí prísne dbať na dodržiavanie platných predpisov v oblasti bozp, čo bolo správnym orgánom posúdené v prospech vyššej pokuty, účastník konania rizikové pracovisko neprevádzkuje, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b)

- nelegálne zamestnávanie nebolo zistené a pokuta je ukladaná podľa iného ustanovenia zákona o inšpekcii práce, t. j. v tomto prípade irelevantné, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku - správny orgán zobral do úvahy skutočnosť, že v tomto prípade bolo zistených 7 porušení právnych predpisov, systém riadenia ochrany práce v tomto prípade nie je na požadovanej úrovni, čo správny orgán hodnotí v prospech vyššej pokuty, e) opakované zistenie toho istého nedostatku - v tomto prípade ide o prvé zistenie tohto druhu nedostatku, čo bolo zhodnotené v prospech nižšej pokuty.

Po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona o inšpekcii práce je výška pokuty primeraná, pretože plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. V tomto prípade správny orgán dospel k záveru, že pokuta vo výške 8.000,- eur splní svoju preventívnu úlohu, a bude mať silu odradiť účastníka konania od protiprávneho postupu, príp. zanedbania plnenia povinností. Pokutu uloženú v určenej výške považoval správny orgán za dostatočnú a spravodlivú. Správny orgán bol toho názoru, že uložená sankcia bude voči účastníkovi konania dostatočným spôsobom plniť svoj účel.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 30. 10. 2020, ktorým žiadal prehodnotiť výšku pokuty a namietal, že spoločnosť nezaznamenala pracovný úraz, nebola uložená iná pokuta, ide o prvé porušenie. Okrem toho uviedol, že v čase kontroly zamestnanci vykonávali práce vo výkope a uplatňovali bod 3.3 Prílohy č. 1 vyhlášky č. v znení neskorších predpisov. Oplotenie a zabezpečenie výkopu bolo vykonané po vykonaní tohto výkopu. Oplotenie stavby bolo v čase kontroly, z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok menené a zabezpečenie stavby v čase kontroly bolo realizované strážením okolia zamestnancom spoločnosti. Ostatná dokumentácia bola v poriadku. Záverom uviedol, že ak zostane výška pokuty, príde k prepusteniu všetkých zamestnancov a likvidácii spoločnosti.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

8. Rozhodnutím č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5379 zo dňa 01. 12. 2020 (ďalej len "napadnuté rozhodnutie") žalovaný ako odvolací orgán príslušný podľa a ustanovenia o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) postupom podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 839/20/práv., IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4402 zo dňa 22. 10. 2020 potvrdil.

9. V odôvodnení žalovaný uviedol, že po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na popísaný skutkový stav k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. v nadväznosti na a bod 1.2. prílohy č. 1 vyhlášky č. , ust. v nadväznosti na a bod 3.1. prílohy č. 1 vyhlášky č. , ust. v nadväznosti na a prílohu č. 1 bod 1.8. vyhlášky č.

10. Žalovaný s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav mal za to, že porušenie povinností uvedených v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. K argumentácii žalobcu uvedenej v odvolaní zo dňa 30. 10. 2020, že nedostatky uvedené v

protokole boli v stanovenej lehote odstránené a z toho dôvodu požiadal o prehodnotenie uloženia pokuty, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že účastník konania odstránil zistené nedostatky, ho nezbavujú zodpovednosti za zistené porušenie právnych predpisov, naopak neodstránenie zistených nedostatkov by znamenalo ďalšie porušenie právnych predpisov zo strany účastníka konania. V tejto súvislosti správny orgán poukázal aj na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal a ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchané správne delikty žalobcom ako účastníkom konania.

11. Vo veci výšky uloženého sankčného postihu, voči ktorej sa žalobca odvolal, žalovaný zastal názor, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia bod. 1 a . Inšpektorát práce svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil.

12. Vzhľadom na to, že žalobca sa dopustil viacerých správnych deliktov, ktoré je správny orgán povinný, resp. oprávnený sankcionovať pokutou v zmysle , správny orgán musí uplatniť na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu a uložiť pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, pričom spáchanie viacerých správnych deliktov je považované za priťažujúcu okolnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 8 000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ Žalovaný konštatoval, že sankcia vo výške 8 000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Žalovaný súčasne poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby pridržiavajúc sa správneho poriadku. Taktiež žalovaný správny orgán mal za to, že žalobca neuvádza skutočnosti, ani nepredkladá také dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili zistený správny delikt. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa preto v napadnutom rozhodnutí stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Vzhľadom na zistené skutočnosti žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

13. Žalobca sa žalobou zo dňa 31. 01. 2021, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 02. 2021, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: NIP/ NIP_PO/BEZ/2020/5379 zo dňa 01. 12. 2020, ako aj preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4402 zo dňa 22. 10. 2020, majúc pritom za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup žalovaného je nezákonný, dôvodiac , , , .

14. Mal za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v predmetnom konaní vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Každé rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej či právnickej osoby musí byť spravodlivé

a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vecí. Pri odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný konkretizovať dôkazné prostriedky, ktoré ho viedli k výroku rozhodnutia a tiež je povinný uviesť postup pri aplikácií tzv. správnej úvahy pri použití právnych predpisov. pripúšťa určitú voľnosť pre správny orgán tým, že neustanovuje striktný postup pri stanovení a výpočte uloženej pokuty za správny delikt. Správny orgán má tak v zmysle uvedeného určitú voľnosť, no môže sa ľahko stať, že dôjde k vybočeniu zo základných hraníc, ktoré boli v právnej norme správnou úvahou sledované, preto je pri aplikácií takýchto právnych noriem potrebné uviesť dôvody, z ktorých správny orgán vychádzal, a to v odôvodnení výroku rozhodnutia. Preto mal za to, že v rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu absentuje hodnoverné a dostatočne odôvodnené rozhodnutie o samotnej výške uloženej pokuty, ktorú považoval vzhľadom na údajné porušenia za neadekvátnu, v istom zmysle až za likvidačnú a nespravodlivú. Bolo nesporné, že dôkazné bremeno musí v procesných postupoch, v ktorých sa vyvodzuje administratívnoprávna zodpovednosť zaťažovať správny orgán, ktorý má povinnosť riadne a v súlade so zákonom objasniť skutkový stav vecí, Aj napriek tomu, že účastník konania, žalobca, u ktorého sa predmetná inšpekčná kontrola realizovala nevyužil dostatočným spôsobom svoje právo argumentačne vyvrátiť podozrenia ustálené v rámci inšpekcie práce, keďže sa nevyjadril k začatiu správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 02. 10. 2020, nemožno z toho bez ďalšieho dokazovania vyvodiť záver, že sa by sa stotožňoval s postupom správnych orgánov. Obsah protokolu bol osobne prerokovaný dňa 17. 09. 2020 s E. P., konateľom žalobcu. K zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole doručil dňa 22. 09. 2020 účastník konania vyjadrenie, v ktorom oznámil, že nedostatky boli v stanovenom termíne a v plnom rozsahu odstránené, na základe čoho bol vyhotovený dodatok č. 1 k protokolu. Dňa 30. 09. 2020 bol vyhotovený dodatok č. 2 k protokolu, ktorým boli opravené zrejmé chyby v písaní v bode B3 predmetného protokolu. Obsah dodatku č. 2 k protokolu bol prerokovaný dňa 30. 09. 2020 so štatutárnym zástupcom spoločnosti E. P.. V tejto súvislosti poznamenal, že vzhľadom na v tom čase platné opatrenia vlády SR, Úradu verejného zdravotníctva SR nebolo dostatočne možné využiť právo na právnu pomoc a preto sa zástupca žalobcu v prvom rade snažil v dobrej viere napraviť v stanovenej lehote vytýkané nedostatky, avšak nemal možnosť zamerať sa na dostatočné právne zdôvodnenie alebo argumentáciu voči postupu správnych orgánov, nakoľko zástupcovia žalobcu nemajú právne vzdelanie a právne služby poskytované advokátmi boli v predmetnom období výrazne nedostupnejšie ako v štandardnom režime bez vyhláseného núdzového stavu.

Skutočnosť, že sa účastník konania k začatiu správneho konania nevyjadril, neuplatnil konkrétne návrhy, aj napriek tomu, že uviedol, že odstránil konkrétne nedostatky, súdna prax nepokladá za konkludentné vyjadrenie priznania, resp. súhlasu s daným postupom či vylúčením možností opravných prostriedkov.

Správny orgán na základe svojpomocne zadovážených dôkazov v protokole bez ďalšieho konštatoval spáchanie správneho deliktu a uloženie pokuty. Správny orgán pritom nezisťoval ďalšie skutkové okolnosti, na ktoré následne aj poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, pričom mal za to, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom dostatočne a hodnoverným spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu.

15. V ďalšej časti žaloby namietal, že uložená pokuta vychádza z nesprávneho posúdenia údajných porušení, nedošlo k zohľadneniu konkrétnych podmienok výkonu práce žalobcu v rámci stavby „Rekonštrukcia dažďového zvodu a bleskozvodu, P. Pázmaňa 63, 927 01 Šaľa", avšak za žiadnych okolností nie je možné považovať výšku uloženej pokuty za primeranú. Bol presvedčený, že jej výška je neodôvodnená a čiastočne vychádza zo svojvoľného uvažovania správnych orgánov, majúc pritom za to, že tieto sa nevysporiadali s tým, že žalobca si vždy v minulosti vzorne plnil všetky povinnosti vyplývajúce z predpisov BOZP alebo pracovnoprávnych predpisov, najmä . Neskúmali a nezohľadnili skutočnosť, že žalobca je de facto malá stavebná spoločnosť s niekoľkými zamestnancami, ktorej priemerná hodnota účtovného zisku v období rokov 2015 - 2019 je vo výške iba 2.424,- eur a že takto neprimerane vysoko uložená pokuta má dôvodný potenciál likvidácie spoločnosti, kedy žalobca nebude môcť splácať svoje záväzky voči dodávateľom a predovšetkým aj voči zamestnancom. Správny orgán v rozhodnutí uviedol, že má za to, že ukladaný postih v uvedenej výške bude motivovať postihovaného k vyššej opatrnosti a pozornosti nakoľko bude citeľná v jeho majetkovej sfére. Lenže žalovaný si neuvedomil, že takto drakonicky stanovená výška pokuty bude predovšetkým citeľná vo sfére eventuálneho ohrozenia vyplatenia služieb dodávateľom, vyplatenia miezd resp. ďalšieho zamestnávania svojich zamestnancov a sekundárne aj vo sfére štátneho rozpočtu ako prijímateľa

príslušných daní a odvodov, nakoľko žalobca na základe takto nespravodlivej výšky pokuty oprávnene stratí nielen značný finančný kapitál, ale aj akúkoľvek chuť a motiváciu v ďalšom podnikaní.

Odôvodnenie žalovaného najmä v časti o výške pokuty považoval za nejasné, nedostatočné a zmätočné. Správny orgán totiž len vo všeobecnej rovine konštatoval, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade s funkciou represívneho vplyvu na žalobcu a preventívneho pôsobenia na iné povinné subjekty. Neuviedol dostatočne a zrozumiteľne ako dospel k práve uloženej sume pokuty. Snahu o predloženie judikatúry Najvyššieho súdu SR považoval za nedostatočnú a nesúvisiacu s predmetnou vecou v súvislosti s ktorou došlo k uloženiu sankcie. V odôvodnení sa nedostatočne vysporiadal s kritériami, ktoré mal v zmysle zohľadniť pri rozhodovaní o výške pokuty. Pri ustálení výšky pokuty nebol zohľadnený akýkoľvek ekonomicko-účtovný parameter obchodnej spoločnosti žalobcu, napr. počet zamestnancov, tržby, zisk a ďalšie. Výšku žalovaný odôvodnil hlavne ako cieľ preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov. Žalovaný, resp. predtým prvostupňový správny orgán uložil pokutu v takej výške, ktorá je pre účastníka konania likvidačná. V žiadnom prípade nesplní účel prevencie, ale len represie a to zjavne neprimeranej, pretože vzhľadom na ekonomické výsledky účastník konania nebude môcť ďalej vykonávať svoju činnosti a teda ani poskytovať zamestnanie. Žalovaný mal podľa nášho názoru žalobcu posudzovať závažnosť konania, jeho následky a tým zabezpečiť spravodlivé rozhodnutie, ktoré bude spĺňať preventívny účel, čo však dostatočne a spravodlivo nespravil.

16. Okrem toho žalobca zdôraznil, že vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2015 v rámci stavebnej činnosti, od počiatku v súlade so zákonom striktne dodržuje všeobecne záväzné predpisy a platné právne normy v žiadnom prípade neobchádza. Okrem toho sa snaží vytvoriť pre svojich zamestnancov čo najlepšie pracovné podmienky a najmä zamestnávať občanov, s ktorými je spolupráca občas problematická, no napriek tomu sa ich snaží začleniť do spoločnosti, dať im priestor pracovať. Vzhľadom na výsledky kontroly bol toho názoru, že žalobcovi nemožno uprieť snahu o riadny a zákonný výkon jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je zároveň jediným zdrojov príjmov pre oboch štatutárnych zástupcov žalobcu. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že konanie správnych orgánov trpí hmotnoprávnymi vadami, pokuta je nezákonná, neopodstatnená, neprimeraná a neodôvodnená.

17. Zároveň vyjadril domnienku, že spoľahlivé zistenie skutkového stavu je podmienkou, ktorá má byť splnená na strane správneho orgánu za predpokladu jeho úmyslu vyvodiť administratívnoprávnu zodpovednosť voči kontrolovanému subjektu. Správny orgán tak prostredníctvom dokazovania ako súboru procesných úkonov má zistiť skutkový stav tak, aby o jeho pravdivosti a úplnom zistení stavu veci neboli dôvodné pochybnosti. Ako už žalobca, resp. účastník konania uviedol vo svojom odvolaní, povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu obvinenému za správny delikt sa odvodzuje z vyhľadávacej zásady, uplatňujúcej sa v správnom konaní začatom z podnetu správneho orgánu. Táto zásada vyjadruje zodpovednosť správneho orgánu za zhromaždenie podkladov pre rozhodnutie tak, aby skutkový stav bol náležite zistený. V tomto prípade hodnotil procesný postup správnych orgánov v súvislosti so zabezpečením dôkazov za nedostatočný a neobjektívny. Mal za to, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne, keďže v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak mal žalovaný jasne uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, resp. jasne a konkrétne označiť dôkazy, na základe hodnotenia ktorých dospel k správnej úvahe, nie uviesť len odkaz na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. V prípade označenia takéhoto odôvodnenia za správne a postačujúce potom možno každý právny záver podporiť odkazom na obsah spisu.

Na základe uvedených skutočnosti mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom zistenia žalovaného, uvedené v napadnutom rozhodnuté tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vecí, napadnuté rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mat' za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaným, a čo je v konečnom dôsledku dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia v zmysle , , , a .

Následne v žalobe poukázal na právne predpisy a tiež rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe (č.k. -23), majúc pritom za to, že žalovaný nedostatočne odôvodnil stotožnenie sa s výškou pokuty uloženej rozhodnutím správnym orgánom, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa plne stotožňuje s výškou sankcie tak, ako bola uložená zo strany inšpektorátu práce, pričom nezohľadnil napr. skutočnosti, že nikdy v minulosti sa obdobného údajného porušenia žalobca nedopustil a teda, že by malo ísť len o prvé porušenie právnych predpisov.

S poukazom na ust. Správneho poriadku mal tiež za to, že správny orgán nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, keď svoje stotožnenie sa so správnosťou jej vyčíslenia prvostupňovým správnym orgánom odôvodnil len strohým opisom ustanovenia resp. doplnil nesúvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu SR tak. V záujme riadneho odôvodnenia, ako neoddeliteľnej súčasti obsahových náležitostí zákonného rozhodnutia, ktoré má vzbudiť presvedčivosť v jeho výrok mal za to, že nepostačuje, keď správny orgán jednak o nej rozhodujúci v prvom stupni, ako aj orgán odvolací, ktorý má záujem argumentovať správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, uvedie, že pri vyčíslení pokuty prihliadol na uvedené v . Správny orgán má v záujme zdôvodnenia spravodlivosti výšky uloženej pokuty jednotlivé body uvedeného ustanovenia analyzovať vzhľadom na zistený skutkový základ, a túto analýzu, resp. vysvetlenie jednotlivých bodov tohto ustanovenia obsiahnuť do odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ uvedené opomenie, nemožno konštatovať, či skutočne na jednotlivé body uvedeného zákonného ustanovenia prihliadal, a teda nemožno ani mat dôveru v správnosť jeho postupu v správnom konaní. Domnieval sa naviac, že pri tak markantnom rozdiely medzi najnižšou a najvyššou sumou pokuty, ktorú môže správny orgán uložiť, je v rámci rozhodnutia povinný odôvodniť jej výšku, teda uviesť a vysvetliť všetky okolnosti, na ktoré sa pri jej vyčíslení v tak širokých zákonných medziach prihliadal, a to najmä v záujme poskytnutia presvedčivosti v spravodlivosť uloženej pokuty. Vytýkal, že žalovaný nezisťoval finančné pomery žalobcu, nevyžiadal si daňové priznanie resp. iné dôkazy, na základe ktorých by tieto skutočnosti posúdil a uložil pokutu v takej výške, aby nemala pre žalobcu likvidačný charakter. Zároveň poukázal aj na ďalšie rozhodnutia a to Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2008 sp. zn. , rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. júla 2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2008 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011 sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2003, . Na základe uvedeného majúc za to, že napadnuté rozhodnutia vo vzťahu k výške uloženej pokuty sú nezákonné a nespravodlivé a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo bolo v zmysle a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

18. S poukazom na princíp právnej istoty mal tiež za to, že napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní, preto navrhol, aby správny súd vyniesol rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5379 zo dňa 01. 12. 2020 zruší podľa , , , a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 26. 08. 2021, v rámci ktorého uviedol, že v správnom konaní boli predmetné porušenia zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán poskytol žalobcovi zákonnú možnosť a poskytol mu priestor na využitie jeho práva navrhovať dôkazy a ich doplnenie v súlade s ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, kedy mal žalobca právo vyjadriť

sa k zistenému porušeniu právnych predpisov, ktoré sú predmetom uloženia pokuty, oboznámiť sa so spisom nahliadnutím, vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť ďalšie listinné dôkazy alebo podať iný návrh na doplnenie dokazovania. Žalobcovi teda nebolo týmto odopreté žiadne jeho právo a správny orgán dodržal svoje zákonné povinnosti, pričom nie je povinný automaticky bez žiadosti zasielať účastníkovi podklady rozhodnutia, ktoré sú jednoznačne označené v oznámení o začatí správneho konania.

Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril, preto správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z obsahu administratívneho spisu, zhodnotil všetky predložené dokumenty obstarané inšpekciou práce a v rámci objektívneho hodnotenia dôkazov jednotlivo a dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k rozhodnutiu. Poukázal tiež na to, že v odôvodnení rozhodnutí (prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného) je vystihnutá podstata veci a že odôvodnenia nie sú zaťažované údajmi a úvahami, ktoré nie sú významné pre rozhodnutie, čo by bolo na úkor zrozumiteľnosti a taktiež netrpia nedostatkom dôvodov. V odôvodneniach rozhodnutí prvostupňový správny orgán aj žalovaný uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami boli pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov vedení. Odôvodnenia rozhodnutí poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutí. Pri ukladaní pokuty boli zohľadnené priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti danej veci, zásady správneho trestania aj požiadavky súdnej praxe. Pri ukladaní výšky pokuty správny orgán vychádzal zo svojho kompetenčného zákona ako aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v oblasti ukladania sankcií. Správny orgán po zvážení všetkých okolností určil konkrétnu výšku pokuty na výšku 8 000 eur tak, aby pokuta plnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu. Represívna funkcia uloženej pokuty - výška pokuty 8 000 eur je citeľná v majetkovej sfére žalobcu, takže sa dá predpokladať, že splní svoj účel a žalovaný mal za to, že nemá likvidačný charakter. Preventívna funkcia uloženej pokuty - uložená sankcia má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov. Uloženie pokuty v stanovenej výške je nevyhnutné jednak z dôvodu postihu takéhoto konania zamestnávateľa, ale zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na zamestnávateľov. Ukladaný postih bude motivovať žalobcu k vyššej opatrnosti a pozornosti i k väčšej zodpovednosti. Výchovná funkcia uloženej pokuty - správny orgán uložením pokuty vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia sledoval jej výchovný význam, ktorý musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby a subjekty, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Výchovná úloha pokuty má spočívať vo zvýšení záujmu žalobcu na systematickom pôsobení v oblasti dodržiavania BOZP s cieľom predchádzať porušovaniu predpisov. Výška sankcie musí odzrkadliť záujem spoločnosti na tom, aby zákonom uložené povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli bezpodmienečne dodržiavané. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán vychádzal zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v danom prípade nie je pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Výška uloženej pokuty neprekročila výšku obvykle ukladaných pokút v obdobnom prípade, ani hornú hranicu zákonného rozmedzia. Správny orgán všetky okolnosti porušenia zákona posúdil ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie. Žalovaný upriamil pozornosť na to, že v danom prípade bol chránený záujem život a zdravie zamestnancov, príp. iných osôb, ktorým sa má poskytnúť najvyššia možná miera ochrany.

Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 31. 01. 2019, majúc pritom za to, že uložená sankcia je dostatočne adekvátna, odzrkadľujúca charakter protiprávneho konania žalobcu, spôsob jeho spáchania a povahu porušených bezpečnostných právnych predpisov, ktorých zanedbanie častokrát vedie k pracovným úrazom s nepriaznivými a neblahými následkami na zdravie a život zamestnancov (či k úrazom iných osôb). Žalovaný bol toho názoru, že ani s cieľom dosiahnuť zníženie uloženej pokuty, by žalobca nemal zľahčovať zistené nedostatky a ich vplyv na BOZP na svojich pracoviskách. Zároveň upriamil pozornosť na to, že sankcia bola uložená podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v v treťom bode , pričom sa jednalo o závažné porušenie povinnosti podľa ust. . Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie pokiaľ ide o výšku sankcie náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritériá stanovené v , pričom zhodnotil dopad každého jedného kritéria a jeho úlohu pri

určení výšky sankcie a odôvodnenie sa neprieči ani obsahu spisu, a ani zásadám logického myslenia. Poukázal na skutočnosť, že podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Správny orgán nenesie zodpovednosť za hospodárske výsledky podnikateľského subjektu (žalobcu), naopak v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov pri určovaní výšky pokuty správny orgán dostatočne prihliadal na práva samotného žalobcu, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb - zamestnancov.

V závere žalovaný dodal, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa so všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobcu v celom rozsahu zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

20. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. 12. 2020, a to bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. až e/ v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. 12. 2020 podľa ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 15. 02. 2022 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

21. Podľa bodu 3. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri ) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,

Podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) vyššie citovaného zákona, národný inšpektorát práce a) riadi a kontroluje inšpektoráty práce a zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inšpektorov práce, b) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce,

Podľa § 7 ods. 3 písm. a), i) vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce a) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, i) rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu,17a)

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za 1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur, 2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

Podľa § 19 ods. 3 písm. d) vyššie citovaného zákona, závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je d) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia,

Podľa § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

22. Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

23. Podľa vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov, podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku sú uvedené v prílohe č. 1.

Bod 1.2 prílohy č. 1, stavenisko v zastavanom území obce musí byť oplotené do výšky najmenej 1,8 m. Líniová stavba alebo stavenisko, na ktorom sa vykonávajú krátkodobé práce, v zastavanom území obce sa ohradia dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m alebo sa zabezpečia iným vhodným bezpečnostným opatrením.

Bod 1.8 prílohy č. 1, všetky vstupy na stavenisko sa musia označiť bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu11) so zákazom vstupu na stavenisko osobám, ktoré tam neplnia pracovné úlohy. Oplotenie staveniska musí mať uzamykateľné vstupy a výstupy alebo vstupy a výstupy oplotenia staveniska musia byť zabezpečené strážením alebo iným spôsobom.

Bod 3.1 prílohy č. 1, otvory a jamy na stavenisku alebo komunikácii, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, musia byť vždy zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m.

Bod 3.2 prílohy č. 1, zakrytie otvoru a jamy súvislým poklopom sa musí vykonať tak, aby ho nebolo možné pri prevádzke odstrániť alebo poškodiť. Únosnosť súvislého poklopu musí zodpovedať predpokladanej prevádzke.

Bod 3.3. prílohy č. 1, otvory a jamy, v ktorých sa bezprostredne vykonávajú práce, sa nezakrývajú. Ak sa v blízkosti týchto otvorov a jám zdržujú ďalšie osoby vykonávajúce práce, musia byť otvory a jamy ohradené alebo strážené počas trvania ohrozenia.

24. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (účinnom v čase rozhodovania žalovaného), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

25. Podľa a (ďalej aj ""), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , , veta prvá , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

Podľa a , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

26. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

27. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

28. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

29. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a následne i žalovaného, ktoré konštatovali u žalobcu porušenie troch povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v v treťom bode , pričom v dvoch prípadoch sa jednalo o závažné porušenie povinností podľa , ktoré spočívalo v nezabezpečení ochranného zariadenia na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z administratívneho spisu pritom vyplývalo, že proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom žiadal prehodnotiť výšku pokuty a namietal, že spoločnosť nezaznamenala pracovný úraz, nebola uložená iná pokuta, ide o prvé porušenie. Okrem toho uviedol, že v čase kontroly zamestnanci vykonávali práce vo výkope a uplatňovali bod 3.3 Prílohy č. 1 vyhlášky č. v znení neskorších predpisov. Oplotenie a zabezpečenie výkopu bolo vykonané po vykonaní tohto výkopu. Oplotenie stavby bolo v čase kontroly, z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok menené a zabezpečenie stavby v čase kontroly bolo realizované strážením okolia zamestnancom spoločnosti. Ostatná dokumentácia bola v poriadku. Záverom uviedol, že ak zostane výška pokuty, príde k prepusteniu všetkých zamestnancov a likvidácii spoločnosti. Žalovaný vo svojom odôvodnení k žalobcom uvedeným odvolacím dôvodom uviedol, že skutočnosť, že účastník konania odstránil zistené nedostatky, ho nezbavujú zodpovednosti za zistené porušenie

právnych predpisov, avšak neodstránenie zistených nedostatkov by znamenalo ďalšie porušenie právnych predpisov zo strany účastníka konania. V tejto súvislosti správny orgán poukázal aj na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Okrem toho dodal, že popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní odvolací správny orgán, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal a ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchané správne delikty účastníkom konania. Vo veci výšky uloženého sankčného postihu, žalovaný zastal názor, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z ustanovenia a . Následne žalovaný sa snažil výšku sankcie odôvodniť tým, že účastník konania sa dopustil viacerých sankčných deliktov a tiež poukázal na skutočnosť, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 8.000,- eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, majúc pritom za to, že táto sankcia je primeraná, plniaca funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Uvedené zdôvodnenie, a k nemu aj súvisiace skutkové zistenia, však podľa názoru správneho súdu v žiadnom prípade neobstoja tak, aby bola preukázaná nielen objektívna zodpovednosť žalobcu za správne delikty, ako ani primeranosť sankcie a jej výchovné, či preventívne pôsobenie tak, aby nebolo likvidačné. V tomto ohľade sa preto nemožno stotožniť s odôvodnením žalovaného, ktorý vôbec nereagoval na odvolacie námietky žalobcu, ale vybral si len niektoré a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Uvedené však podľa správneho súdu nespĺňa podmienku zrozumiteľnosti správneho rozhodnutia, pretože účastník konania má právo dostať odpoveď na všetky relevantné odvolacie dôvody. Jedným z nich bola aj skutočnosť, že v čase kontroly zamestnanci vykonávali práce vo výkope a uplatňovali bod 3.3 Prílohy č. 1 vyhlášky č. v znení neskorších predpisov. Oplotenie a zabezpečenie výkopu bolo vykonané po vykonaní tohto výkopu, s čím sa žalovaný vo svojom odôvodnení vôbec nevysporiadal. Rovnako tak nie je zrejmé, v akom rozsahu bolo prihliadnuté na skutočnosť, že ide o malú spoločnosť so siedmymi zamestnancami a prvé porušenie, pričom sankcia bola uložená za tri porušenia, teda na ostatné v protokole uvedené porušenia správne orgány nemohli prihliadať.

30. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedeným v odvolaní, v dôsledku čoho svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Uvedené správny súd vzhliadol v tom, že žalovaný nekonal v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážil dostatok skutočností relevantných pre vydanie rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, vo veci nezistil náležite skutočný stav, ktorý následne aj nedostatočne zdôvodnil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci správnej úvahy. Správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určuje konkrétnu výšku pokuty. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade s logickým uvažovaním a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Ak zákon umožňuje uložiť sankciu v určitom rozpätí, správny orgán je povinný zdôvodniť výšku pokuty. To je síce vecou voľného uváženia správneho orgánu, pokuta však nemôže byť uložená v ľubovoľnej výške. Správne orgány by mali okrem iných kritérií pre uloženie sankcie, zohľadňovať aj majetkové pomery účastníka konania tak, aby výška sankcie nemala likvidačný charakter, čo nie je účelom sankcie. Rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva pre účely rozhodnutia o existencii “trestného obvinenia” uvádzajú, že podľa Dohovoru súd prihliada k trom kritériám: k právnej kvalifikácii opatrenia vo vnútroštátnom práve, k povahe tohto opatrenia samotného, ako aj k povahe a stupňu “prísnosti sankcie”. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, správny súd dospel k záveru, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal námietkami žalobcu, tieto nedostatočne zdôvodnil a nebral pritom ohľad na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu (napr. fotodokumentáciu a skutočnosť, že na nej sa nachádzali osoby v pracovnej činnosti), ako aj námietku uloženia likvidačnej sankcie. Samotné zdôvodnenie, že správny orgán nie je zodpovedný za podnikateľskú činnosť subjektu, je v tomto ohľade nepostačujúce.

31. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. 12. 2020 podľa ust. (nakoľko bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov) a v zmysle ust. mu vrátil vec na ďalšie konanie.

32. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. ), doplniť dokazovanie ohľadom preverenia odvolacích námietok žalobcu, ako aj riadne sa vysporiadať zo skutočnosťou, či vzhľadom na malú spoločnosť, vytýkané dve

pochybenia, predchádzajúcu beztrestnosť, majetkové pomery spoločnosti, je dôvodné a účelné uloženie sankcie až vo výške 8.000,- eur.

33. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že je právnou povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čím sa napĺňa účel, aby rozhodnutia správnych orgánov neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Preto aj rozhodnutie o uložení pokuty musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, keďže svojím rozhodnutím zasiahol do majetkového práva žalobcu. Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody uloženia sankcie v konkrétnej výške a nie len vágne poukázať na primeranosť a plnenie represívnej funkcie, o to viac, nakoľko ide o úvahu správneho orgánu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Práve splnenie uvedených zákonných predpokladov však absentuje v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorý odkázal na prvostupňové rozhodnutie, majúc pritom za to, že pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby, čo pri rozpätí od 1.000 eur do 200.000 eur, je veľmi nepresné konštatovanie. V priebehu ďalšieho konania bude teda povinnosťou žalovaného pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

34. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

35. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.