Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/167/2012

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobcu: JUDr. H. F., LL.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: K. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom: Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221 proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX- XXX vydané súdnym úradníkom dňa 29. januára 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12. februára 2018

rozhodol:

Súd sťažnosť žalobcu zo dňa 01.02.2018 proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX- XXX zo dňa 29. januára 2018 zamieta.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX vydaným súdnym úradníkom dňa 29. januára 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12. februára 2018 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 41,75 eura predstavujúcu cestovné výdavky vynaložené v súvislosti s cestou na pojednávania konané na tunajšom súde dňa 17.12.2014 a 27.03.2017. Výšku náhrady trov konania žalovanej právne zdôvodnil § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. (ďalej len „opatrenie“). Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 30.01.2018.

2. Písomným podaním zo dňa 01.02.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2018, žalobca podal sťažnosť proti uzneseniu o výške náhrady trov konania žalovanej. Sťažnosť odôvodnil tým, že žalovanú nezastupoval žiadny advokát. Zastáva názor, že žalovanej neprináleží žiadna náhrada.

3. Po rekodifikácii občianskeho procesného práva s účinnosťou od 1. júla 2016 sa o trovách konania rozhoduje dvojfázovo a to podľa ustanovenia § 262 Civilného sporového poriadku. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd (sudca) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací súd. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením súdny úradník. Proti uzneseniu o výške náhrady trov konania je v zmysle § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje súd prvej inštancie (§ 248 Civilného sporového poriadku). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a podáva sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 4. Podľa § 243 C. s. p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

5. Podľa § 244 C. s. p. rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovať rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

6. Podľa § 246 C. s. p. ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

7. Podľa § 247 C. s. p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.

8. Podľa § 249 C. s. p. súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

9. Súd prvej inštancie ako funkčne príslušný súd na konanie o sťažnosti sa opätovne oboznámil s obsahom súdneho spisu, prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o výške náhrady trov konania žalovanej nie je dôvodná.

10. Žalobca v podanej sťažnosti namietol, že žalovanú nezastupoval žiadny advokát a žalovanej neprináleží žiadna náhrada. K uvedeným námietkami žalobcu možno pristupovať dvomi rozličnými náhľadmi. Prvým náhľadom je, že žalovanej neprináleží žiadna náhrada trov konania z toho dôvodu, že ju v konaní nezastupoval žiadny advokát. Druhým náhľadom je, že žalovanej nepatrí žiadna náhrada trov konania odhliadnuc od skutočnosti, že v konaní nebola zastúpená advokátom. Súd pri posudzovaní sťažnosti žalobcu prihliadol na oba uvedené náhľady.

11. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozsudkom č. k. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.03.2017 súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal od žalovanej náhrady škody vo výške 100.909,51 eura spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 15.05.2017 a žalobca v zákonnej 15-dňovej lehote voči nemu odvolanie nepodal a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2017. Súdny úradník pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania vychádzal z právoplatne priznaného nároku žalobcu na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie má za to, že sťažnosťou možno napadnúť len výšku náhrady trov konania z dôvodu chyby pri výpočte alebo pri priznaní náhrady trov konania, ktorú neúspešná strana sporu považuje za nehospodárne, neúčelné alebo nepreukázané.

12. Odôvodnenie uznesenia o výške náhrady trov konania žalovanej obsahuje detailný výpočet cestovných výdavkov žalovanej v súvislosti s účasťou na pojednávaniach konaných na tunajšom súde dňa 17.12.2014 a 27.03.2017. Tento výpočet zodpovedá vyúčtovaniu sumy 16,564 eura Sekciou hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovanej dňa 18.12.2014 Odboru právnych služieb žalovanej a sumy 25,207 eura dňa 28.03.2017 (16,564 eura + 25,207 eura = 41,771 eura). Čo však odôvodneniu predmetného uznesenia možno vytknúť je nesprávna aplikácia § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, keď súdny úradník uviedol, že okrem základnej náhrady za každý 1 km jazdy patrí advokátovi aj náhrada za spotrebované pohonné látky a to podľa cien pohonných látok v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla, pričom žalovanú v priebehu konania žiaden advokát nezastupoval. Nie je vylúčené, že práve na túto zjavnú nesprávnosť žalobca poukazuje v podanej sťažnosti. Napriek tejto nesprávnosti je však z odôvodnenia uznesenia nepochybne zrejmé, že náhrada trov konania vo výške 41,75 eura bola priznaná žalovanej z titulu cestovných výdavkov vynaložených dňa 17.12.2014 a 27.03.2017.

13. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. mája 2017 (ďalej len „zákon o štátnej službe“) služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby až do skončenia tejto cesty.

14. V zmysle § 45 ods. 6 veta prvá zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrada súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu.

15. Týmto osobitným predpisom je zákon o cestovných náhradách.

16. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestovných náhradách).

17. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 vety prvej zákona o cestovných náhradách sumu základnej náhrady za jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorového vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

18. Paragraf 1 písm. a) opatrenia stanovuje, že suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

19. Podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“).

20. Podľa § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad o kúpe“). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).

21. Vyúčtovania Sekcie hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovanej zo dňa 18.12.2014 a 28.03.2017 obsahujú počet najazdených kilometrov, priemernú spotrebu osobného motorového vozidla a cenu za jeden liter pohonnej hmoty.

22. Po vylúčení akýchkoľvek pochybností, že priznaná náhrada trov konania žalovanej sa týka cestovných výdavkov vzniknutých priamo žalovanej, sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či strane sporu možno priznať náhradu cestovných výdavkov.

23. Civilný sporový poriadok v § 251 trovy konania definuje ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Oproti predchádzajúcej právnej úprave (§ 137 Občianskeho súdneho poriadku) neobsahuje ani len demonštratívny výpočet jednotlivých druhov výdavkov, ktoré spadajú do množiny trov konania. Právna úprava účinná do 30. júna 2016 rozpoznávala ako druhy trov konania súdny poplatok, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmenu notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky (táto od 1. júla 2016 spadá pod úpravu Civilného mimosporového poriadku), náhradu výdavkov právnickej osoby, odmenu správcu dedičstva a jeho hotové výdavky (§ 186 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku), tlmočné a odmenu za zastupovanie, ak zástupcom nebol advokát.

24. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška“) v § 72 až § 75 upravuje náhradu nevyhnutných výdavkov osobám zúčastneným na konaní. Nakoľko Civilný sporový poriadok v zmysle § 1 upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len „strana“) a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že ustanovenia vyhlášky upravujúce náhradu nevyhnutných výdavkov osobám zúčastneným na konaní nemožno aplikovať pri priznávaní náhrady trov konania stranám sporu, ktorými sú v súlade s § 60 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný.

25. Pokiaľ žalovaná vyslala poverenú zamestnankyňu na pojednávanie a na prepravu jej poskytla služobné osobné motorové vozidlo, vynaložené cestovné výdavky predstavujú trovy konania žalovanej. Súd prvej inštancie považoval cestovné výdavky žalovanej za dostatočne preukázané predloženými vyúčtovaniami Sekcie hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovanej, odôvodnené a účelne vynaložené pri jej obrane voči nároku na náhradu škody uplatnenému žalobcom.

26. Žalobca v podanej sťažnosti nenamietal výšku priznanej náhrady trov konania žalovanej ako takej, preto súdu prvej inštancie nevznikla povinnosť podrobiť samotný výpočet cestovných výdavkov žalovanej súdnym úradníkom kontrole. Námietkou žalobcu v podanej sťažnosti bola skutočnosť, že

žalovaná nebola v konaní zastúpená advokátom, čo sa aj preukázalo, avšak táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na legitímnosť priznania náhrady cestovných výdavkov žalovanej. Žalobca taktiež uviedol, že žalovanej neprináleží žiadna náhrada. Súd prvej inštancie má za to, že sa aj s touto sťažnostnou námietkou žalobcu relevantne vysporiadal, keď ustálil, že cestovné výdavky patria medzi trovy konania strany sporu aj keď ich súčasná právna úprava neuvádza ani len demonštratívne. Je to dôsledkom rekodifikácie občianskeho civilného práva, po ktorej sa od demonštratívneho výpočtu trov konania upustilo z dôvodu zjednodušenia a sprehľadnenia právnej úpravy. Zákonodarca tak i naďalej ponechal na úvahe súdu, čo všetko možno podradiť pod trovy konania.

27. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

28. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie písomnú sťažnosť žalobcu zo dňa 01.02.2018, doručenú tunajšiemu súdu dňa 05.02.2018, proti uzneseniu č.k. XC/XXX/XXXX-XXX o výške náhrady trov konania žalovanej vydanému súdnym úradníkom dňa 29. januára 2018 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku).