Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/13/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci odsúdeného C. E. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 10.01.2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.februára 2022 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného C. E., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava V napadnutým uznesením podľa zamietol návrh odsúdeného C. E. o povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu tak, že celé konanie na prvom stupni malo byť vykonané v neformálnej dohode s prokurátorom, ktorú prokuratúra nedodržala a udelila mu vzhľadom na všetky skutočnosti trest, ktorý je v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Zároveň súdu predložil dôkazy, ktorými odôvodnil potrebu obnovy konania a to list Mgr. S. B., advokáta, ktorý podporuje jeho tvrdenia o neformálnej dohode s prokuratúrou a jej neprijateľným postupom, trestné oznámenie na osoby zapletené do trestnej činnosti priamo súvisiace s pôvodným konaním, predvolanie a vypočutie svedka Z. E., ktorý vie potvrdiť, že osoba E. mal ovplyvňovať sudcu JUDr. Q. Z., ktorý rozhodoval v jeho veci ako člen odvolacieho súdu, list odsúdeného N. D., v ktorom uvádza, že dokumenty k úverovej dokumentácii pozmenil S. Q., predvolanie a vypočutie svedka G. O. k okolnostiam špecifikovaných v podanej sťažnosti. Okresný súd nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkov a vykonanie listinných dôkazov a návrh na povolenie obnovy konania zamietol, čím porušil jeho práva. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch. Inštitút obnovy konania teda nie je ďalším riadnym opravným prostriedkom, v ktorom by odsúdený mohol žiadať len opätovné prehodnotenie už vykonaných dôkazov, respektíve aby sa súdy opätovne zaoberali jeho obhajobou, ktorá bola známa už v pôvodnom konaní. Ohľadne právoplatných súdnych rozhodnutí platí tzv. prezumpcia správnosti a zákonnosti, ktorá

platí až dovtedy, kým takéto rozhodnutia nebudú v predpísanom konaní zrušené. Takýto zásah do právoplatných rozhodnutí súdov cestou mimoriadnych opravných prostriedkov však prichádza do úvahy len v ojedinelých (výnimočných) prípadoch, keď je zrejmé nielen to, že v pôvodnom konaní došlo k skutkovým, či právnym omylom, ale aj to, že ide o podstatné omyly, ktoré by mohli mať výrazný vplyv na rozhodnutie o vine, či treste.

Prostredníctvom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, sa pritom naprávajú tzv. skutkové omyly, teda omyly, ktoré sa týkajú skutkových okolností, zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný za vinného, teda ide o prípady, keď vyšli najavo nové dôkazy, prípadne ide o dôkazy súdu známe v pôvodnom konaní, avšak prichádza do úvahy ich zásadná zmena. Musí ísť však o také nové dôkazy, respektíve zmeny v už vykonaných dôkazoch, ktoré možno označiť za zásadné (podstatné) a ktoré v objektívnej polohe by mohli spôsobiť iné rozhodnutie o vine.

Sťažnostný súd zdôrazňuje, že nové skutočnosti a dôkazy nie sú predmetom povinného zisťovania v konaní o povolení obnovy konania zo strany súdu, ale sú predkladané súdu spoločne s návrhom na obnovu konania k posúdeniu, či ich existencia v prípade pravdivosti môže vyvolať dôvodné pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú spôsobilé samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu v pôvodnom konaní neznámymi odôvodniť iné než pôvodné napadnuté právoplatné rozhodnutie, respektíve jeho časť, musí byť zisťovaná porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia s dôkazným významom nových tvrdených skutočností alebo nových navrhnutých dôkazov. Aby mohlo prísť k povoleniu obnovy konania musí byť výsledkom takéhoto skúmania určitý vyšší stupeň pravdepodobnosti, či dôvodný predpoklad pre možnú zmenu rozhodnutia. Na obnovu konania nestačí len nekritické prevzatie tvrdených skutočností, či dôkazov bez ich zhodnotenia vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vyplynulo pôvodné skutkové zistenie (tento záver vyplýva aj z odbornej literatúry napríklad Šámal, P. a kol.: Trestní řád. Komentář. 2. vydání. Praha, C.H.Beck 1997, s. 1297 a nasl.).

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy konania nie je povinnosťou súdu napríklad vypočuť svedkov, ktorých vypočutie navrhuje odsúdený a už vôbec nie je povinnosťou súdu opakovať dokazovanie z hlavného pojednávania z pôvodného konania, či prehodnocovať rozhodnutia súdov v pôvodnom konaní. V konaní o obnove konania teda súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného (R 35/1988). Povinnosťou súdu v konaní o povolenie obnovy konania je to, aby porovnal dokazovanie vykonané v pôvodnom konaní so skutočnosťami, či dôkazmi, ktoré sú navrhované v konaní o povolenie obnovy konania a zisťoval, či výsledkom tohto porovnania môže byť vznik vyššieho stupňa pravdepodobnosti pre možnú zmenu napadnutého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa preto postupoval procesne správne, keď hodnotil (zisťoval) možný význam dôkazov navrhnutých odsúdeným v konaní o povolenie obnovy konania na závery dokazovania vykonaného v pôvodnom konaní a dospel k záveru, že tu nevzniká žiadna relevantná (podstatná) pochybnosť o tom, že v pôvodnom konaní došlo k takému skutkovému omylu, ktorého náprava by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Pokiaľ odsúdený odôvodňoval návrh na povolenie obnovy konania tak, že navrhuje vypočutie svedka G. O., ktorá vie vypovedať o skutočnosti, že vystavila originálny doklad za daňové výsledky spoločnosti, v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, ktorá vie potvrdiť, že dokumenty dostal odovzdané N. D. a on nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom ich pozmeniť, tak sťažnostný súd poukazuje na to, že G. O. už bola vypočutá v pôvodnom konaní v prípravnom konaní, kedy bola riadne poučená ako svedok (č. l. 886 a nasl.), pričom vo veci vypovedala o stretnutiach s C. E. (ktorého označila za veľmi dobrého priateľa) a D. ako aj o tom, že v jednom prípade pán E. odovzdal papiere z daňového úradu v takom nejakom obale pánovi D. a v druhom prípade pán E. neodovzdával žiadne doklady. Táto svedecká výpoveď bola urobená za prítomnosti aj obhajcu odsúdeného a na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom bola so súhlasom strán prečítaná (č. l. 1754), pričom sa k nej vyjadril obžalovaný D. tak, že nemohlo sa stať, že E. dal v obálke potvrdenia, ako to ona tvrdí, lebo pre tie si išiel o 3 až 5 dní a museli mi ich vystaviť.

Z uvedených skutočností vyplýva, že odsúdený navrhuje vykonať v konaní o povolenie obnovy konania dôkaz, ktorý už bol v pôvodnom konaní vykonaný, svedkyňa vypovedala a aj sa k veci vyjadrila, pričom jej výpoveď bola čítaná aj na hlavnom pojednávaní. Súdy konajúce v pôvodnom konaní teda poznali

výpoveď tejto svedkyne a aj ju zohľadnili pri rozhodovaní (čo možno zistiť z odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Nejde preto o žiadny nový dôkaz, v pôvodnom konaní neznámy, ktorého vykonanie by bolo nutné zopakovať v konaní o povolenie obnovy konania.

Pokiaľ odsúdený poukazoval na list od odsúdeného N. D., v ktorom priznáva, že dokumenty k úverovej dokumentácii pozmenil S. Q., tak je nutné uviesť, že v pôvodnom konaní bol vypočutý v procesnom postavení aj svedok S. Q.. Ak o ňom odsúdený N. D. tvrdí, že sa mal tento svedok podieľať na páchaní trestnej činnosti a pozmeňovať úverovú dokumentáciu, tak môže ísť o skutočnosť, ktorá by mohla zakladať podozrenie, že sa na páchaní trestnej činnosti mohla podieľať aj iná osoba, než osoby už odsúdené, čo možno preveriť v samostatnom trestnom konaní. Účelom konania o povolenie obnovy konania nie je zisťovanie, či sa na trestnej činnosti, ktorá bola posudzovaná v pôvodnom konaní podieľali aj iné osoby, než osoby odsúdené.

Odsúdený ďalej navrhuje povolenie obnovy konania z dôvodu, že výpoveď svedka Z. E. vie potvrdiť, že osoba E. mala ovplyvňovať sudcu JUDr. Q. Z., ktorý rozhodoval ako člen odvolacieho senátu v pôvodnom konaní.

Odsúdený teda výsluchom uvedeného svedka chce preukazovať možnú zaujatosť jedného z členov odvolacieho súdu v čase rozhodovania odvolacieho súdu v pôvodnom konaní. Už bolo uvedené vyššie, že pri obnove konania sa zisťujú možné nové dôkazy, ktoré sa vzťahujú k skutkovým okolnostiam prípadu a ktoré môžu byť tak podstatné, že ak by o nich súd v pôvodnom konaní vedel, mohli by odôvodniť iné rozhodnutie vo veci. Nové dôkazy sa však musia týkať skutku a nie osôb, ktoré o skutku rozhodovali. V prípade, ak by o skutku rozhodovala osoba, ktorá mala byť z rozhodovania vylúčená, išlo by o dovolací dôvod v zmysle spočívajúci v tom, že vo veci konal alebo rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ odsúdený namieta možnú zaujatosť člena odvolacieho súdu, môže sa nápravy domáhať len prostredníctvom dovolania (ktoré obsahuje v tomto smere špecifický dovolací dôvod), ale nie aj prostredníctvom obnovy konania. V tomto smere možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.06.2021, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie obvineného N. D., ktorý tento dovolací dôvod namietal.

Rovnako tak nie je novým dôkazom, ktorý by sa týkal skutku situácia ktorú deklaruje odsúdený, že bol neformálne dohodnutý s prokurátorom, že mu prokurátor po ústnej dohode po jeho vyhlásení viny sľúbil niečo, čo prvostupňový súd dodržal, ale prokurátor nie a tak ho uviedol do omylu. Skutočnosť, že prokurátor nemal dodržať neformálnu dohodu o treste a následne vo veci podal odvolanie v neprospech odsúdeného preto nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania, nakoľko sa vôbec netýka dokazovania.

Sťažnostný súd uzatvára, že odsúdený v konaní o povolenie obnovy konania neuviedol žiadne skutočnosti, či dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvolať vyšší stupeň pravdepodobnosti o tom, že v pôvodnom konaní došlo k podstatných skutkovým chybám, ktoré mohli mať reálny vplyv na výrok o vine.

Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvého stupňa správne, keď zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, nakoľko neboli zistené žiadne nové skutočnosti, či dôkazy, ktoré by samé osebe, prípadne aj v spojitosti s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

S poukazom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.