Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/65/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P. zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej strane súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2016 domáhal sa žalobca uloženia povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške 26.084,- € a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 303,16 € k rukám jeho právneho zástupcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi bol rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP-BB7PP-1312/2013 zo dňa 19.11.2012 zrušený trvalý pobyt udelený na päť rokov. Žalobca sa proti rozhodnutiu o zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky odvolal. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB2-62-001/2013SK zo dňa 02.08.2013 napadnuté rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina rozhodnutím č. PZZ-HCP-BB7-936-014/2013- PP zo dňa 15.10.2013 opätovne zrušilo žalobcovi trvalý pobyt na päť rokov. Po podaní odvolania druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-7001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie v plnom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal žalobu na súd a Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom sp.zn. 1Scud/3/2014-68 zo dňa 21.05.2014 zamietol žalobu poškodeného. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania rozsudkom sp. zn.: lSža/22/2014 zo dňa 23.09.2014 zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: lScud/3/2014-68 zo dňa 21.05.2014 a zrušil rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PZZ-HCP-BB2-7-001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB2-15-008/2014-SK z dňa 21.10.2014 zrušilo rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina zo č. PPZ-HCPBB7-936-014/2013-PP zo dňa 15.10.2013 a vrátilo mu vec na ďalšie konanie. Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-155/009/2015-PP zo dňa 23.01.2015 opätovne zrušilo žalobcovi trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície zo dňa 23.01.2015 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica bolo po podaní odvolania rozhodnutím č. PPZ-HCPBB2-25-001/2015-SK zo dňa 08.04.2015 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-155-018/2015-PP zo dňa 21.05.2015 konanie o zrušení trvalého pobytu zastavilo. V dôsledku rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi zrušený trvalý pobyt sa zasiahlo do jeho práva na rodinný a súkromný život, nakoľko žalobca má na území Slovenskej republiky maloletú dcéru. Žalobca sa pravidelne stretáva so svojou maloletou dcérou a zrušením trvalého pobytu boli jeho práva na styk s dcérou ohrozené. Žalobca musel žiť v neistote od 19.11.2012 do 21.05.2015, t.j. 2 roky a 6 mesiacov. Počas tejto doby bol žalobca vystavený stresu a psychickému nátlaku, nakoľko nevedel, či mu bude udelený trvalý pobyt a bude sa môcť aj naďalej starať o svoju maloletú dcéru a žiť na území Slovenskej republiky. Taktiež žalobcovi vznikla škoda v dôsledku nezákonných rozhodnutí o zrušení trvalého pobytu, nakoľko v období od januára 2014 - septembra 2014, kedy nemal povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky nemal ani reálnu možnosť nájsť si na území Slovenskej republiky prácu. Žalobca podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 zákona o zodpovednosti za škodu. Na žiadosť reagovalo MV SR konštatovaním, že v danom prípade rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na 5 rokov nebolo správnym súdom zrušené z dôvodu nezákonnosti, ale za účelom doplnenia ďalšieho dokazovania. Žalobca si uplatnil z titulu nezákonného rozhodnutia škodu vo výške 26 084,-eur. Výšku škody určil na základe priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 (mesiace november - december 2012) za rok 2013 (január

- december 2013) za rok 2014 (január - december) a za rok 2015 (január - máj), a teda za každý mesiac od nezákonného rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCFBB7-PP-1312-5/2013 zo dňa 19.11.2012 až do dňa 21.05.2015 kedy bolo rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP-BB7-155-018/2015-PP konanie o zrušení trvalého pobytu zastavené. Vo veci si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby k nim prislúchajúci režijný paušál vo výške 303,16 eur. 3. Žalovaná strana sa ku skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 30.08.2016 doručeným súdu dňa 08.09.2016. Uviedla, že zo stanoviska Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica (ďalej len „RHCP Banská Bystrica“) vyplýva, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina (ďalej len „OCP PZ Žilina'') žalobcovi dňa 25.01.2010 udelilo trvalý pobyt na päť rokov podľa § 43 ods. I písm. a) zákona o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov''), na dobu od 25.01.2010 do 25.01.2015. Na základe podnetu manželky žalobcu OCP PZ Žilina dňa 19.11.2012, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-P-1312-5/2012, podľa § 50 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, trvalý pobyt zrušilo. Dôvodom zrušenia trvalého pobytu bola skutočnosť, že manželia nevedú spoločný rodinný život. Nakoľko pobyt žalobcu nebol známy, bolo rozhodnutie doručené verejnou vyhláškou a právoplatnosť nadobudlo dňa 19.12.2012. Nakoľko bol žalobcovi zrušený trvalý pobyt, pricestoval na územie Slovenskej republiky dňa 26.03.2013, za účelom rozvodového konania na schengenské vízum, ktoré mu bolo udelené v zastúpení na Veľvyslanectve Českej republiky Alžír dňa 11.11.2012. Vízum typu „C“ na viac vstupov mu bolo udelené na dobu od 01.12.2012 do 30.11.2013, s dĺžkou pobytu 90 dní. Pred skončením platnosti víza, dňa 14.06.2013 žalobca podal žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 58 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t.j. z dôvodu rešpektovania súkromného a rodinného života. Po skončení platnosti víza sa žalobca počas obdobia rozhodovania o žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu zdržiaval na území Slovenskej republiky oprávnene. Konanie o tejto žiadosti bolo prerušené, nakoľko k žiadosti nepriložil doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci bezúhonnosť. Z dôvodu, že neodstránil nedostatky svojho podania, bolo konanie o žiadosti dňa 03.09.2013, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-879-007/2013-PP, zastavené a žiadosť žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu bola zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2013. Proti rozhodnutiu o zrušení trvalého pobytu žalobca podal dňa 24.06.2013 odvolanie. RHCP Banská Bystrica, ako odvolací orgán rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BB2-62001/2013-SK zo dňa 02.08.2013 napadnuté rozhodnutie OCP PZ Žilina zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V uvedenom prípade RHCP Banská Bystrica konštatovalo, že v konaní sa vyskytla chyba, ktorú bolo v novom prejednaní potrebné napraviť Jednalo sa o doručenie verejnou vyhláškou, v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 zákona o správnom konaní. Odvolací orgán zaujal stanovisko, že preto, aby mohol správny orgán konštatovať, že pobyt účastníka konania mu je neznámy. musí vykonať nevyhnutné prešetrenie danej skutočnosti. Po vykonaní nového dokazovania OCP PZ Žilina dňa 15.10.2013 svojím rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-936-014/2013-PP, podľa § 50 ods. 1 písm. c) a d) zákona o pobyte cudzincov, trvalý pobyt opätovne zrušilo. Dôvodom zrušenia trvalého pobytu bola skutočnosť, že žalobca sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiaval v zahraničí dlhšie ako 180 dní a s manželkou neviedol spoločný rodinný život. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a RHCP Banská Bystrica, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-7-001/2014-SK zo dňa 14.01.20l4 napadnuté rozhodnutie OCP PZ Žilina potvrdilo a odvolanie v plnom rozsahu zamietlo. Rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2014. Uvedené rozhodnutie žalobca napadol žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom číslo 1Scud/3/2014-68 zo dňa 21.05.2014 túto žalobu zamietol. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. lScud/3/2014-68 zo dňa 21.05.2014 podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. lSža/22/2014 zo dňa 23.09.2014 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, že rozhodnutie RHCP Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB2-7-001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu RHCP Banská Bystrica rozhodnutím číslo PPZ-HCP- BB2-15010/2014-SK zo dňa 21.10.2014 rozhodnutie OCP PZ Žilina číslo PPZ-HCP-BB7-936o 14/2013- PP zo dňa 15.10.2013 zrušilo a vec vrátilo OCP PZ Žilina na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vykonaní dokazovania OCP PZ Žilina dňa 23.01.2015 rozhodnutím číslo PPZHCP-BB7-155-009/2015- PP, podľa § 50 ods. 1 písm. c) a d) zákona o pobyte cudzincov trvalý pobyt žalobcovi opätovne zrušilo. Dôvodom zrušenia trvalého pobytu bola opätovne skutočnosť, že sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiaval v zahraničí dlhšie ako 180 dní a s manželkou neviedol spoločný rodinný život. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a RHCP Banská Bystrica, ako odvolací rozhodnutie OCP PZ Žilina zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému správne orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 21.05.2015 OCPPZ Žilina rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BB7-155-018/2015-PP konanie o zrušení trvalého pobytu zastavilo z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. OCP PZ Žilina dospelo k záveru, že zrušenie trvalého pobytu by bolo neprimerané, s ohľadom na súkromný a rodinný život žalobcu. OCP PZ Žilina prihliadalo na záväzky SR vyplývajúce z Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy aj obdobie kedy sa na území Slovenskej republiky nenachádzal. Konkrétne sa jedná o obdobie od novembra 2012 do decembra 2012 ako aj za obdobie od januára 2013 do 26. marca 2013. Za uvedené obdobie nie je možné žiadať náhradu nemajetkovej ujmy, z dôvodu, že žalobca v domovskej krajine Alžírsko trvalo žil a pracoval nepretržite od 18. februára 2010 a to dobrovoľne. V čase od 02.08.2013 do 23.01.2014 prebiehalo konanie o zrušení trvalého pobytu. Rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu nebolo v tom čase právoplatné a na žalobcu sa hľadelo ako na cudzinca s platným trvalým pobytom V čase od 21.10.2014 na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opätovne prebiehalo konanie o zrušení trvalého pobytu a teda na žalobcu sa hľadelo ako na cudzinca s platným trvalým pobytom. Žalobcovi bol udelený trvalý pobyt na päť rokov odo dňa 25.01.2010. Spoločne rodinou žil na území Alžírska do dňa 30.01.2012, kedy sa jeho manželka spoločne s maloletou dcérou vrátili späť na územie Slovenskej republiky. Napriek udelenému trvalému pobytu sa žalobca na území Slovenskej republiky nezdržiaval, nebol tu v pracovnom ani v obdobnom pomere a ani nepodnikal. Na územie Slovenskej republiky sa vrátil až dňa 26.03.2013 a to na základe podaného návrhu na rozvod manželstva. Do tejto doby, sa žalobca nachádzal na území Slovenskej republiky počas udeleného trvalého pobytu za obdobie od 25.01.2010 do 26.03.2013, iba 19 dní. OCP PZ Žilina vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.05.2015, ktorým zastavilo konanie o zrušenie trvalého pobytu žalobcu rešpektuje závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. lSža/22/2014 zo dňa 23.09.2014, keď dospelo k záveru, že zrušenie trvalého pobytu by bolo neprimerané, s ohľadom na súkromný a rodinný život žalobcu. OCP PZ Žilina prihliadlo na záväzky SR vyplývajúce z Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Žalovaný uviedol, že má za to, že žiadne z rozhodnutí, označených žalobcom za nezákonné, vydaných v správnom konaní nebolo zrušené z dôvodu nezákonnosti. V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR(R 36/2009, Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR) Nie každé zrušenie rozhodnutia automaticky znamená jeho nezákonnosť. Žalovaný bol názoru, že zrušenie rozhodnutia z dôvodu podľa § 250] ods. 2 písm. c) OSP, t. j.. že zistenie skutkového stavuje nedostačujúce na posúdenie veci, nezakladá jeho nezákonnosť tak, ako to má na mysli ustanovenie § 6 ods. I zákona č. 514/2003 Z. z. Zrušenie druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu súdom a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, bez ďalšieho nezakladá právo navrhovateľa na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Nemal preto za preukázané vydanie nezákonného rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi. 4. Žalovaný sa vyjadril ku škode uplatnenej žalobcom. Uviedol, že žalobcom uplatnenú nemajetkovú ujmu považuje za neopodstatnenú. Náhrada nemajetkovej ujmy je odôvodnená najmä v prípadoch, keď došlo vzhľadom na osohu poškodeného a všetky ostatné okolnosti k takému zásahu do práv poškodeného, ktorý preukázateľne zanechal závažné následky, či už v jeho súkromnom živote alebo v jeho uplatnení. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nezákonnému rozhodnutiu došlo. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý sa nesprávneho úradného postupu dopustil. v súvislosti s uvedeným konštatoval, že žalobca riadnym spôsobom nezdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 26.084,- €. Žalovanému nie je jasné s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.) z akého dôvodu žalobca vychádza pri vyčíslení výšky nemajetkovej ujmy z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti a ani nenavrhol vykonať dôkazy, ktoré sú relevantné pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Taktiež vo svojom žalobnom návrhu neuvádza skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, že v danom prípade nie je dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie porušenia práva v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. 5. Žalobca tiež uviedol, že existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody, je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť j za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda inak (nebyť nezákonného) nevznikla. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Nemajetková ujma musí byť spôsobená bez pochybnosti nezákonným rozhodnutím. Z administratívneho spisu, ako aj z dôkazov predložených do konania vyplýva, že žalobca sa obáva tej skutočnosti, že matka maloletej dcéry jej chce v styku so žalobcom brániť. Rovnako to bola matka maloletej dcéry žalobcu, ktorá podnietila konanie o zrušenie trvalého pobytu žalobcu z dôvodu, že manželia nevedú spoločný rodinný život. V tomto prípade absentuje vzťah priamej príčinnej súvislosti medzi údajne nezákonným rozhodnutím a škodou (v podobe nemajetkovej ujmy), nakoľko žalobca nepreukázal, že by ním vyčíslená, avšak nepreukázaná nemajetková ujma vznikla ako priamy, nesprostredkovaný následok ním označeného rozhodnutia orgánu verejnej moci. 6. Žalobca v replike zo dňa 18.10.2016 doručenej súdu dňa 20.10.2016 uviedol, že k výkladu pojmu nezákonnosť rozhodnutia zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: 4 M Cdo 20/2009 z 30. mája 2011, na ktorý poukazuje Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze IV. US159/2012. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia správneho orgánu boli zrušené pre nezákonnosť. Nie je tiež zrejmé, ako mohol žalovaný dospieť k záveru, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna majetková a ani nemajetková ujma, keď hrubým spôsobom a v rozpore so zákonom zasiahol do jeho základného práva rodinný a súkromný život garantovaný nielen zákonmi Slovenskej republiky ale aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je SR viazaná. Žalobca bol vystavený značnému stresu a najmä neistote ohľadom toho, ako k nemu budú príslušné orgány pristupovať, nakoľko konanie o zrušení jeho trvalého pobytu na území SR trvalo 2 roky a 6 mesiacov. Žalobca bol v tomto smere postavený do neistoty, ako sa bude vyvíjať jeho rodinný život s dcérou, ktorá žije na území SR. žalobcovi vznikla škoda aj v súvislosti s jeho zárobkom, od čoho sa vyvíja aj vyčíslenie celovej škody, nakoľko žalobca v dôsledku nezákonných rozhodnutí o zrušení trvalého pobytu nemal povolenie na pobyt a teda ani reálnu možnosť uchádzať sa o zamestnanie na území SR. 7. Žalovaný v duplike zo dňa 07.12.2016, doručenej súdu dňa 13.12.2016 uviedol, že žalobca v žalobe uvádzané skutočnosti týkajúce sa zásahu do jeho práva na rodinný a súkromný život zo strany žalovaného doposiaľ nepreukázal žiadnymi dôkazmi, pričom ani nenavrhol vykonať dôkazy, ktoré sú relevantné pre posúdenie tohto, či a v akej miere žalobcovi vznikla nemajetková ujma v zmysle § 17 ods. 2 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR je vylúčené, aby sa pre hodnotenie toho, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby. Je teda potrebné vylúčiť stav, kedy budú za relevantné považované výlučne subjektívne psychické reakcie jednotlivých fyzických osôb. Nestačí len púha možnosť zníženia dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby v značnej miere, ale súdom musí byť vždy zistené, že k tomuto zníženiu skutočne došlo Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočíva v tomto prípade na žalobcovi (uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 163/2008). Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije ako aj závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Taktiež je potrebné posúdiť závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení a v súkromnom živote. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobca doposiaľ nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho cti, ľudskej dôstojnosti, resp, že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti. Nie je preukázaná závažnosť tvrdenej ujmy, resp. narušenie súkromného či rodinného života v takej miere, že by to odôvodňovalo priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobcu, týkajúce sa porušenia jeho osobnostných práv, vychádzajú zo subjektívneho vnímania veci samotným žalobcom. V náleze Ústavného súdu SR IV. ÚS 159/2012 resp. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 4M Cdo 20/2009. na ktoré žalobca vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal sa uvádza, že rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla. Keby sa aj súd, s poukazom na vyššie zmienené rozhodnutia, stotožnil s tvrdením žalobcu, čo do existencie nezákonného rozhodnutia, nemal za preukázané splnenie ostatných podmienok, teda priamu príčinnú súvislosť medzi údajne nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy, ako ani ako ani existenciu samotnej nemajetkovej ujmy. V zmysle uvedeného zastával názor, že na priznanie peňažnej náhrady v zmysle § 17 ods. 2 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. nie sú splnené podmienky ustanovené citovaným zákonom. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami: rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-PP-1312-5/2012 zo dňa 19.11.2012, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-62-001/2013-SK zo dňa 2.8.2012, rozhodnutím č. PZZ-HCP-BB7-936-014/2013-PP zo dňa 15.10.2013 , rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-7-001/2014- SKzo dňa 14.1.2014, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. lScud/3/2014 zo dňa 21.5.2014‚ rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sža/22/2014 zo dňa 23.9.2014, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-15-008/2014-SK zo dňa 21.10.2014, rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB7-155/009/2015-PP zo dňa 23.1.2015, rozhodnutím č. PPZ-HCO-BB2-25-001/2015-SK zo dňa 8.4.2015 , rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-155-018/2015-PP zo dňa 21.5.2015, vyjadrením k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody č. p. KMOPSl-P-11/2016 zo dňa 29.02.2016 a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobcovi bol rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP-BB7PP-1312/2013 zo dňa 19.11.2012 zrušený trvalý pobyt udelený na päť rokov. Žalobca sa proti rozhodnutiu o zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky odvolal. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB2-62-001/2013SK zo dňa 02.08.2013 napadnuté rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina rozhodnutím č. PZZ-HCP-BB7-936-014/2013- PP zo dňa 15.10.2013 opätovne zrušilo žalobcovi trvalý pobyt na päť rokov. Po podaní odvolania druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-7001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie v plnom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal žalobu na súd a Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Scud/3/2014-68 zo dňa 21.05.2014 zamietol žalobu poškodeného. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania rozsudkom sp. zn.: lSža/22/2014 zo dňa 23.09.2014 zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: lScud/3/2014-68 zo dňa 21.05.2014 a zrušil rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PZZ-HCP-BB2-7-001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 a vrátil mu vec na ďalšie konáme. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB2-15-008/2014-SK z dňa 21.10.2014 zrušilo rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina zo č. PPZ-HCPBB7-936-014/2013-PP zo dňa 15.10.2013 a vrátilo mu vec na ďalšie konanie. Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-155/009/2015-PP zo dňa 23.01.2015 opätovne zrušilo žalobcovi trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície zo dňa 23.01.2015 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica bolo po podaní odvolania rozhodnutím č. PPZ-HCPBB2-25-001/2015-SK zo dňa 08.04.2015 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-155-018/2015-PP zo dňa 21.05.2015 konanie o zrušení trvalého pobytu zastavilo. Žalobca podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 zákona o zodpovednosti za škodu. Na žiadosť reagovalo MV SR konštatovaním, že v danom prípade rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na 5 rokov nebolo správnym súdom zrušené z dôvodu nezákonnosti, ale za účelom doplnenia ďalšieho dokazovania. 9. Podľa § 1 písmeno a/, b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. 10. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 11. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 12. Podľa § 4 ods. l písm. d) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, 13. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 cit. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 14. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 15. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 16. Podľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 17. Podľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) 18. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 19. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 20. Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 cit. zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2. 21. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 . Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1,2 . Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1,2 . Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 . 22. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 1,2 . Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods. 1,2 . Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 . Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods. 1 . 23. Pri osvedčení nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci alebo musí byť rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, taktiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť. Vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musia taktiež byť atribúty vzniku zodpovednosti štátu za vznik uplatneného nároku splnené. Nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. 24. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi bol rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP-BB7PP-1312/2013 zo dňa 19.11.2012 zrušený trvalý pobyt udelený na päť rokov. Žalobca sa proti rozhodnutiu o zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky odvolal. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-HCP- BB2-62-001/2013SK zo dňa 02.08.2013 napadnuté rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina rozhodnutím č. PZZ-HCP-BB7-936-014/2013-PP zo dňa 15.10.2013 opätovne zrušilo žalobcovi trvalý pobyt na päť rokov. Po podaní odvolania druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB2-7001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie v plnom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal žalobu na súd a Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom sp.zn. 1Scud/3/2014-68 zo dňa 21.05.2014 zamietol žalobu poškodeného. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania rozsudkom sp. zn.: lSža/22/2014 zo dňa 23.09.2014 zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: lScud/3/2014-68 zo dňa 21.05.2014 a zrušil rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PZZ-HCP-BB2-7-001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 a vrátil mu vec na ďalšie konáme. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-15-008/2014-SK z dňa 21.10.2014 zrušilo rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina zo č. PPZ-HCPBB7-936-014/2013-PP zo dňa 15.10.2013 a vrátilo mu vec na ďalšie konanie. Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-155/009/2015-PP zo dňa 23.01.2015 opätovne zrušilo žalobcovi trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície zo dňa 23.01.2015 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica bolo po podaní odvolania rozhodnutím č. PPZ-HCPBB2-25-001/2015-SK zo dňa 08.04.2015 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB7-155-018/2015-PP zo dňa 21.05.2015 konanie o zrušení trvalého pobytu zastavilo. 25. Žalobca v žalobe označil za nezákonné rozhodnutia orgánu verejnej správy o zrušení jeho trvalého pobytu, ktorý mu bol udelený dňa 25. januára 2010 s platnosťou do 25. januára 2015. K výkladu pojmu nezákonnosť rozhodnutia zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: 4 M Cdo 20/2009 z 30. mája 2011, na ktorý poukazuje Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze IV. ÚS 159/2012. „Zákonnosť a nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.“ V správnom súdnictve, v ktorom správne súdy pri rozhodovaní o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy preskúmavajú zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu a dôvodom, pre ktorý je správny súd povinný zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie je tiež skutočnosť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takéto rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia je potom v správnom súdnictve vždy označované za nezákonné. V danej veci mal súd preukázané, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania rozsudkom sp. zn.: lSža/22/2014 zo dňa 23.09.2014 zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: lScud/3/2014-68 zo dňa 21.05.2014 a zrušil rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PZZ-HCP-BB2-7-001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal aplikáciou ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a/ Zákona o pobyte cudzincov v kontexte s čl. 8 Dohovoru o o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu - Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PZZ-HCP- BB2-7-001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 je v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky je toto rozhodnutie treba považovať za nezákonné rozhodnutie. Na základe uvedeného, v danom prípade bola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia. Úlohou súdu bolo preto skúmať ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu, a to či škoda žalobcovi vznikla a ak áno, či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. 26. Žalobca si uplatnil z titulu nezákonného rozhodnutia škodu vo výške 26 084,-eur. Výšku škody určil na základe priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 (mesiace november

- december 2012) za rok 2013 (január - december 2013) za rok 2014 (január - december) a za rok 2015 (január - máj), a teda za každý mesiac od nezákonného rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCFBB7-PP-1312-5/2013 zo dňa 19.11.2012 až do dňa 21.05.2015 kedy bolo rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP-BB7-155-018/2015-PP konanie o zrušení trvalého pobytu zastavené. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného, ktorý konštatoval, že žalovaný že žalobca riadnym spôsobom nezdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 26.084,- €. Taktiež nie je jasné s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.) z akého dôvodu žalobca vychádza pri vyčíslení výšky nemajetkovej ujmy z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti a ani nenavrhol vykonať dôkazy, ktoré sú relevantné pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Taktiež vo svojom žalobnom návrhu neuvádza skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, že v danom prípade nie je dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie porušenia práva v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. 27. Súdne konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je sporovým konaním, pričom v tomto súdnom konaní nesie bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno ohľadne splnenia podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci práve žalobca. Je teda vecou žalobcu, akým spôsobom preukáže skutočnosti uvádzané v žalobnom návrhu tak, aby jeho tvrdenia boli preukázané spôsobom rovnajúcim sa istote o ich pravdivosti, pričom unesenie tohto bremena sa následne odzrkadľuje aj v samotnom výroku súdneho rozhodnutia. To platí aj v prípade preukázania príčinnej súvislosti, ako tretej podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Príčinnú súvislosť zákon č. 514/2003 Z. z. síce explicitne nedefinuje. avšak ustálená súdna prax odstránila rozpory pri výklade uvedeného pojmu a definovala príčinnú súvislosť ako priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal, aká škoda mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nimi označeným nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosti medzi požadovanou nemajetkovou ujmou (ktorej vznik a výšku žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázal) a nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci, preto súd žalobu zamietol. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1/ v spojení s ust. § 262 ods. 1/ , v zmysle zásady úspechu strany vo veci .Žalovaná strana mala vo veci plný úspech. Súd však žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu, že žalovanej v súvislosti s prejednávanou vecou trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.