Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/151/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 75009 Paríž, Francúzsko, IČ: 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: F. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Q. X, o zaplatenie 1.318,25 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.306,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.111,61 € od 29.12.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,26 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.318,25 € spolu s úrokmi vo výške 30 % ročne zo sumy 1.095,57 € od 17.12.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.318,25 € od 17.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že z dôvodu cezhraničného zlúčenia sa stal ku dňu 30.06.2016 univerzálny právnym nástupcom spol. CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, Panenská 7. Dňa 04.03.2015 jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na zmluve. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.095,57 € tak, že sumu 1.084,07 € čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov a platbami u obchodných partnerov a sumu 11,50 € predstavujú poplatky, ktoré boli účtované v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný si neplnil svoj záväzok splácať úver riadne a včas. Uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 0,13 €. Preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 16.12.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný má voči žalobcovi neuhradené záväzky v celkovej výške 1.318,25 €, a to sumu 1.095,57 € z titulu dlžnej istiny, sumu 195,14 € z titulu dlžných úrokov, sumu 27,54 € z titulu dlžného poistného. Žalobca sa zároveň domáha aj zaplatenia dlžných zmluvných úrokov vo výške 30 % ročne zo sumy 1.095,57 € a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.318,25 € odo dňa 17.12.2015.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 04.03.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Na základe zmluvy bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 5.000 € s výškou úrokovej sadzby 30 % ročne. RPMN bola dojednaná vo výške 34,50 %. Priemerná hodnota RPMN činí 24,97 %. Termín splatnosti splátok je 10. deň v mesiaci. Zároveň bol dojednaný aj základný súbor poistenia vo výške 4,99 %. Výška mesačnej splátky je min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €. Poplatok za správu revolvingového úveru je podľa Sadzobníka poplatkov.

5. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že žalovanému boli poskytnuté právnym predchodcom žalobcu finančné prostriedky v celkovej výške 1.084,07 €. Žalovaný uhradil na úver len sumu 0,13 € formou cash-back bonusu.

6. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42738141471100 zo dňa 22.12.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 16.12.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súčasne ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.318,25 €, ktorá pozostáva z úverovej istiny 1.095,57 € a dlžných úrokov, poplatkov a poistného 222,68 €. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 28.12.2015.

7. Uznesením zo dňa 20.12.2018, č.k. 6Csp/151/2018-42, súd v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k podanej žalobe. Uznesenie spolu so žalobou, prílohami a poučením bolo žalovanému doručené fikciou. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods.1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. V danom prípade je predmetom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto bol súd povinný podrobiť zmluvu súdnej kontrole. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere vo forme revolvingu, na základe ktorej žalovaný čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 1.084,07 €, pričom doposiaľ uhradil len sumu 0,13 € formou cash-backu. Žalobcovi vznikol aj nárok na riadne dojednané zmluvné úroky vo výške 30 % odo dňa čerpania finančných prostriedkov až do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že bolo dojednané aj poistenie v rozsahu základný súbor poistenia, žalobcovi vznikol nárok aj na dlžné poistné. Keďže žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a v konaní nevyprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by popierali dôvodnosť žalobného návrhu, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.306,75 € predstavujúcej istinu vo výške 1.084,07 €, zmluvné úroky vo výške 195,14 € a dlžné poistné vo výške 27,54 €. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo súdom priznanej istiny a dlžného poistného od 29.12.2015. Súd nemohol žalobcovi priznať úrok z omeškania od ním navrhovaného dátumu, nakoľko z predložených listinných dôkazov vyplýva, že oznámenie, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a súčasne ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy bezodkladne, bolo žalovanému doručené dňa 28.12.2015. Do omeškania sa žalovaný dostal až nasledujúcim dňom, t.j. 29.12.2015. Výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými občianskoprávnymi predpismi.

10. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal z nezaplatených zmluvných úrokov súd uvádza, že úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky neprislúchajú zo zmluvných úrokov do zosplatnenia pohľadávky. Nemožno sa domáhať zaplatenia príslušenstva z príslušenstva. Prijatím opačného záveru by mohol veriteľ „donekonečna“ inkasovať príslušenstvo z príslušenstva (úroky z úrokov), čo by viedlo k tomu, že priznané príslušenstvo z istiny by už nebolo posudzované ako príslušenstvo pohľadávky, ale ako novovzniknutá samostatná pohľadávka. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Súd žalobu zamietol aj v časti zmluvných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca má nárok na riadne dojednané úroky z úveru, avšak len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej sumy, pričom je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti zmluvného úroku sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. V súlade s ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok platiť úroky splatný so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Nakoľko záväzok vrátiť peňažné prostriedky je splatný ku dňu vyhláseniu predčasnej splatnosti, k rovnakému dňu je splatný aj záväzok platiť dohodnuté úroky. rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma zmluvných úrokov však musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak je dlžník oprávnený súčasne vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Na základe uvedeného zmluvné úroky prislúchali žalobcovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať. Teda nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekonformný stav, kde by spotrebiteľ bol vystavený všetkých sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej „pohodlne inkasoval“ úroky z úveru. Inými slovami išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované žiadne práva (napr. právo plniť dlh v splátkach), ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou. Súd zamietol žalobu aj v časti poplatkov, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal vo výške 11,50 €. Z ustanovení zmluvy nevyplýva žiadna dohoda o uplatnených poplatkoch. V zmluve sa nachádza len odkaz na sadzobník poplatkov. Takýto spôsob nie je postačujúci. Všetky podstatné náležitosti má obsahovať priamo zmluva a nie vedľajšie dokumenty, ktoré sa na zmluvu viažu. Zákon nepripúšťa, aby bol takýto údaj oznámený dlžníkovi takýmto spôsobom. Nie je možné, aby žalobca podstatné skutočnosti uvádzal odkazom na sadzobník, prípadne aj všeobecné obchodné podmienky. V opačnom prípade mu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Keďže žalobca nepredložil súdu žiaden iný listinný dôkaz, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného hradiť akékoľvek poplatky, žalovanému takáto povinnosť nevznikla. Pokiaľ poplatky nie sú uvedené priamo v zmluve nemožno ich považovať za individuálne dojednané. Navyše žalobca nepredložil súdu ani samotný sadzobník poplatkov, na ktorý zmluva odkazuje.

11. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému pomerný nárok na náhradu trov konania. Úspech žalobcu v konaní je rozsahu 99,13 % a jeho neúspech 0,87 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 98,26 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.