Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17Ro/505/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. I. J. vo veci žalobcov: 1. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E., U. XXX, zast. D.. Q. S., advokátkou so sídlom v P., E. 4, 2. L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. E., U. XXX, proti žalovanému: S. Hrehor, nar. X.XX.XXXX, bytom v P., K. XX, zast. D.. D. J., advokátom so sídlom v P., O. XX, o zaplatenie 14.000,- eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne 5.832,52 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 31.5.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.8.2012 žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 14.000,- eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 31.5.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 15.3.2011 požičali žalovanému sumu 14.000,- eur, ktorú doposiaľ nevrátil.

2. Tunajší súd rozsudkom č. 24C/64/2013 - 49 zo dňa 29.4.2014 žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 14.000,- eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 31.5.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcom trovy konania.

3. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením sp. zn. 1Co/448/2017 zo dňa 31.1.2018 rozsudok súdu prvej inštancie, na základe odvolania podaného žalovaným, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (č.l. 104).

4. Na pojednávanie nariadené na 2.4.2019 boli riadne a včas predvolaní žalobca v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žalobkyňa v 2. rade, u ktorej bolo doručenie predvolania vykázané dňa 11.3.2019 a žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právna zástupkyňa žalobcu v 1. rade ospravedlnila neprítomnosť žalobcu v 1. rade na pojednávaní a navrhla, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobkyňa v 2. rade svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobcovia v 1. a 2. rade ako veritelia a žalovaný ako dlžník dňa 15.3.2011 uzatvorili Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobcovia prenechali na základe tejto zmluve a pri podpise dlžníkovi - žalovanému v hotovosti peňažnú sumu 14.000,- eur, ako peňažnú pôžičku bezúročne, čo dlžník potvrdil svojim podpisom zmluvy. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť do 30.5.2011. Podpis žalovaného ako dlžníka na zmluve bol úradne overený dňa 15.3.2011. Žalobca v 1. rade listom zo dňa 10.7.2012 adresovaným žalovanému vyzval žalovaného na vrátenie požičaných peňazí do 23.7.2012. Žalobca v 1. rade nepreukázal doručenie výzvy žalovanému (č.l. 2). Žalobcovia a žalovaný dňa 2.11.2016 uzatvorili Dohodu o vzájomnom urovnaní a mimosúdnom vysporiadaní, v ktorej v čl. I ods. 1.1 je uvedené, že medzi účastníkmi tejto dohody je vedené exekučné konanie pred Exekútorským úradom JUDr. Ing. Bohumila Husťáka č. EX/2093/2014 proti povinnému S. U. - žalovanému o vymoženie 14.000,- eur s prísl. v prospech oprávnených - žalobcov. V exekučnom konaní bola od žalovaného - povinného na úhradu pohľadávky oprávnených vymožená suma 5.812,26 eur a z toho suma 4.417,32 eur poukázaná súdnym exekútorom k rukám Júliusa P. - žalobcu v 1. rade. V čl. II ods. 2.1 dohody, sa žalovaný zaviazal žalobcom uhradiť na dorovnanie vymáhanej pohľadávky v časti prisúdenej istiny sumu 9.582,68 eur v lehote do 31.12.2016 (č.l. 121). Podľa vyúčtovania exekučného konania vyhotoveného súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom dňa 22.1.2019 v exekučnej veci EX 2093/2014 vo veci povinného S. U. (exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice II č. 24C/64/2013 zo dňa 29.4.2014) k uvedenému dňu bolo zo strany exekútora od povinného vymožených 10.746,06 eur, z toho výška vymoženej pohľadávky oprávneného je 8.167,48 eur a výška vymožených trov exekúcie 2.578,58 eur (č.l. 174).

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 9.10.2018 uviedol, že nesúhlasí so žalobou, navrhol ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko pôžička v hotovosti nebola žalovanému odovzdaná zo strany žalobcov, pretože peniaze posielali na účet svojej dcéry, bývalej manželky žalovaného. Tvrdil, že dohoda o vzájomnom urovnaní uzavretá medzi žalobcami a žalovaným dňa 2.11.2016 je jednou z troch ďalších dohôd, ktoré boli uzatvárané medzi stranami sporu, aj medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou ohľadom vyporiadania ich BSM. Dohody medzi stranami boli také, že keď sa predá dom patriaci do BSM žalovaného a jeho bývalej manželky, z utŕžených peňazí sa vyrovná táto pôžička aj ďalšia pôžička, ktorá nie je predmetom tohto sporu. Avšak záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti napokon nehnuteľnosť nekúpili a preto sa všetky tieto dohody stali bezpredmetnými. Žalovaný potvrdil, že dohodu z 2.11.2016 podpísal vlastnoručne, avšak bol uvedený do omylu, pretože ju podpisoval v domnení, že bude vysporiadaný celý majetok patriaci do BSM žalovaného a jeho bývalej manželky. Na preukázanie týchto skutočností navrhol, aby súd vyžiadal výpis z účtu jeho bývalej manželky - D. za obdobie od 15.1.2011 do 15.5.2011. Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe žiadosti súdu listom zo dňa 27.11.2018 oznámila, že uvedené informácie, vzhľadom na uplynutie archivačnej doby, ktorá je päťročná, nie je možné poskytnúť (č.l. 143).

7. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.11.2018 zhodne uviedli, že spornú pôžičku v hotovosti odovzdal žalovanému žalobca v 1. rade v obývačke svojho domu v Nižnej Myšli. Žalobca v 1. rade tvrdil, že pritom bola prítomná aj jeho manželka - žalobkyňa v 2. rade. Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že nebola pri samotnom odovzdávaní prítomná v obývačke, ale zdržiavala sa v kuchyni ich domu. Žalovaný pred odovzdaním hotovosti doniesol so sebou vyhotovenú písomnú zmluvu, ktorú po odovzdaní peňazí podpísal žalobca v 1. rade, aj žalobkyňa v 2. rade. Aj keď sa na podrobnosti pri podpisovaní samotnej zmluvy presne nepamätali vzhľadom na dostup času, ale obaja žalobcovia zhodne potvrdili, že peniaze v celej požičanej sume boli žalovanému odovzdávané v hotovosti a neboli poukazované na účet ich dcéry.

8. Svedkyňa D., dcéra žalobcov a bývalá manželka žalovaného na pojednávaní dňa 30.11.2018 uviedla, že jej vzťah so žalobcami je dobrý a vzťah so žalovaným je neutrálny. So žalovaným sú od mája 2009 rozvedení. Potvrdila, že doposiaľ má rovnaký účet ako je účet, ktorý mala aj v roku 2011. Na tento účet jej požičané peniaze, ktoré sú predmetom tohto sporu zo strany jej rodičov neboli poukázané, a to ani čiastočne. Ich BSM so žalovaným bolo vyporiadané, ale sporná zmluva o pôžičke nebola predmetom vyporiadania ich BSM.

9. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.11.2018 uviedol, že je pravdou, že si chcel od žalobcov požičať sumu 14.000,- eur, preto dňa 15.3.2011 vyhotovil zmluvu o pôžičke, ktorá sa nachádza v spise, išiel na nej overiť svoj podpis na obecný úrad a následne so zmluvou išiel domov k žalobcom. Sumu 14.000,- eur potreboval na kúpu auta, ktoré v tom čase ešte nebolo kúpené, ale už bolo vyhliadnuté a preto dňa 15.3.2011 ešte fakticky peniaze nepotreboval. Išiel ku žalobcom aj s podpísanou zmluvou o pôžičke, peniaze, ale od nich nezobral, napriek tomu, že v zmluve o pôžičke je uvedené, že došlo k odovzdaniu pôžičky. V ten deň žiadne peniaze od žalobcov nezobral, dohodli sa na tom, že keď bude auto, tak mu žalobcovia tie peniaze reálne poskytnú. Následne však mal vlastné peniaze na auto, čiže od žalobcov už peniaze nepotreboval, nemal však peniaze na prepis auta vo výške 3.000,- eur a tie si od žalobcov požičal. So svojou bývalou manželkou sú rozvedení od roku 2009, ale v roku 2011, keď sa podpisovala sporná zmluvy o pôžičke, ešte žili spolu a vzťahy medzi nimi, ako aj medzi žalobcami, ako jeho svokrovcami, boli dobré, navzájom si dôverovali. Sumu na kúpu auta vo výške 11.000,- eur dostal od svojej bývalej manželky D.. To, že túto sumu 11.000,- eur žalobcovia poslali na účet bývalej manželky žalovaného, žalovaný vie z toho, že následne mu bývalá manželka túto sumu poskytla na kúpu auta a tým si vlastne vyporiadali krčmu a auto, ktoré mali v BSM s bývalou manželkou. Ku žalobcom doniesol zmluvu, ktorú už on podpísal a to, či ju žalobcovia v ten deň alebo až následne podpisovali, neriešil, pretože vzťahy medzi nimi boli dobré a nechal u žalobcov ním podpísanú zmluvu.

10. Žalobcovia na pojednávaní dňa 2.4.2019 uviedli, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu aj vzhľadom na vyúčtovanie exekučného konania exekútorom z dôvodu, že exekučné konanie je momentálne vedené bez právneho titulu a preto v zásade žalovaný by mohol kedykoľvek žiadať o vrátenie zaplatených finančných prostriedkov, hoci nepopreli, že tieto finančné prostriedky, tak ako to uvádza vo vyúčtovaní súdny exekútor, boli žalobcom zaplatené. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že je ho treba čiastočne zaviazať, oznámil, že akúkoľvek sumu nevie zaplatiť naraz, pretože je momentálne nezamestnaný, resp. vykonáva prácu na dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej má mesačný príjem vo výške 130,- eur a vyživuje tri deti, výživné uhrádza mesačne v celkovej výške 450,- eur. Nezamestnaný je od 8.10.2016, do marca 2017 poberal podporu v nezamestnanosti, nevedel uviesť v akej výške, pracovný pomer u svojho bývalého zamestnávateľa U.S. Steel Košice, kde mal príjem okolo 1.100,- eur mesačne, ukončil dohodou na základe svojho rozhodnutia, pretože tam už odpracoval 25 rokov, nemal na to žiadny iný vážny dôvod. Pri odchode odchodné nedostal, dostal odmenu vo výške 330,- eur za odpracovaných 25 rokov. Žiadal, aby mu súd povolil zaplatiť dlh v splátkach vo výške 20,- eur mesačne.

11. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

13. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcami ako veriteľmi a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 15.3.2011 uzavretá zmluva o pôžičke, podľa ktorej „žalobcovia prenechali pri jej podpise žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 14.000,- eur bezúročne v hotovosti, čo dlžník, teda žalovaný potvrdil svojim podpisom na zmluve“, pričom podpis žalovaného na zmluve bol overený na Miestnom úrade Košice - Krásna dňa 15.3.2011. Žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť do 30.5.2011. Obaja žalobcovia zhodne potvrdili, že v deň podpísania zmluvy došlo aj k odovzdaniu požičanej zmluvy žalovanému v hotovosti, pričom pri odovzdávaní a prevzatí pôžičky boli prítomní žalobcovia a žalovaný. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a tvrdil, že napriek zneniu zmluvy o pôžičke, k odovzdaniu a prevzatiu požičanej sumy v deň uzavretia zmluvy o pôžičke, t.j. 15.3.2011 nedošlo a k požičaniu sumu 14.000,- eur nikdy ani nedošlo. Od žalobcov si, niekedy po uzavretí zmluvy o pôžičke, požičal 3.000,- eur. Túto zmluvu uzatváral z dôvodu, že potreboval peniaze na kúpu auta, ktoré v deň uzavretia zmluvy o pôžičke ešte nebolo k dispozícii, mal ho len vyhliadnuté a preto v ten deň ešte peniaze v hotovosti nepotreboval. Následne keď došlo ku kúpe auta, sumu 11.000,- eur mu dala jeho bývalá manželka D. a poskytnutie tejto sumy od JI. obaja považovali za súčasť vyporiadania ich vecí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keďže od roku 2009 boli rozvedení. Jeho bývalá manželka túto sumu vybrala zo svojho účtu a preto sa žalovaný domnieva, že túto sumu jej poslali na účet jej rodičia, teda žalobcovia. Bývalá manželka žalovaného D. ako svedok tieto skutočnosti poprela a tvrdila, že jej rodičia, žalobcovia v 1. a 2. rade na jej účet nepoukázali sumu 11.000,- eur, tak ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný svoje tvrdenia nevedel nijakým spôsobom súdu preukázať, naopak z písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke vyplýva, že peniaze boli odovzdané a prevzaté vo výške 14.000,- eur v deň podpísania zmluvy o pôžičke a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V tomto spore súd rozsudkom č. 24C/64/2013 - 49 zo dňa 29.4.2014 žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 14.000,- eur žalobcom aj s príslušenstvom. Na základe uvedeného rozsudku žalobcovia ako oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie a exekučné konanie je vedené u súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka pod sp. zn. EX 2093/2014. Z vyúčtovania exekučného konania vyhotoveného súdnym exekútorom dňa 22.1.2019 vyplýva, že v prospech žalobcov ako oprávnených bola do uvedeného dátumu vymožená pohľadávka od žalovaného ako povinného v celkovej výške 8.167,48 eur, čo nebolo ani medzi stranami sporu sporné. Na základe uvedeného súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zostatok pôžičky vo výške 5.832,52 eur (14.000

- 8.167,48 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol vzhľadom na to, že zvyšná časť žalovanej istiny bola žalobcom zo strany žalovaného prostredníctvom súdneho exekútora v čase rozhodnutia súdu, zaplatená.

15. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny od 31.5.2011 do zaplatenia vzhľadom na to, že lehotu splatnosti pôžičky si účastníci zmluvy o pôžičke dohodli do 30.5.2011. Keďže do uvedeného dátumu žalovaný svoj dlh nesplnil, dňom 31.5.2011 sa dostal do omeškania. Podľa zistenia súdu zákonné úroky z omeškania v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania t.j. 31.5.2011 boli vo výške 9,25 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia žiadali priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 9 % úroky z omeškania ročne od 31.5.2011 do zaplatenia.

16. Podľa ust. § 232 ods. 3 a 4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

17. Žalovaný požiadal súd o povolenie zaplatiť dlh v mesačných splátkach vo výške 20,- eur. Súd nepovolil žalovanému splátky z dôvodu, že od splatnosti pôžičky - od 31.5.2011 mal dostatočne dlhý časový priestor na zaplatenie dlhu, pričom zohľadnil aj to, že žalovaný, ako sám uviedol, ukončil pracovný pomer, v ktorom mal príjem cca 1.100,- eur mesačne, dohodou za situácie, keď nemal zabezpečený iný trvalý pracovný pomer s takým príjmom, aby bol schopný plniť svoje záväzky.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p a žalobcom, ktorí mali čiastočný neúspech z toho dôvodu, že žalovaný časť dôvodne žalovanej istiny uhradil po podaní žaloby prostredníctvom súdneho exekútora, priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.