Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_2T-23-2019.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. apríla 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný V. B. , nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bývajúci v J., B. M. R. B. 7,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 17.05.2018 v čase asi o 17.28 hod. viedol po ceste č. I/16 v kilometri 52,70 v smere od Zvolena na Lučenec osobné motorové vozidlo zn. K. GT-R AR XX, A.: J., rýchlosťou najmenej 152,7 km/h. teda vyššou, ako je najvyššie dovolená rýchlosť pre daný úsek cesty, t.j. 90 km/h, ktorá bola neprimeranou stavu a povahe vozovky, ako aj situácii v cestnej premávke, následne v križovatke s vedľajšou cestou č. III/2666 nejazdil vo svojom jazdnom pruhu, ale bezdôvodne jazdil po úseku vozovky vyznačenom vodorovnou dopravnou značkou „V 13“ -šikmé vodorovné čiary vyznačujúce priestor, do ktorého je zakázané vchádzať alebo nákladom zasahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie alebo odbočovanie a takouto nesprávnou technikou jazdy vyvolal kolíznu situáciu pre vodiča osobného motorového vozidla zn. U. U EČV: D., V. I., ktorý v tom čase so svojím vozidlom vychádzal z vedľajšej cesty č. III/2666, v smere od Vidinej na hlavnú cestu č. I/16 a chcel pokračovať v jazde vľavo smerom na Zvolen, v dôsledku čoho došlo v strede cesty č. I/16, t.j. mimo jazdného pruhu vozidla obžalovaného k nárazu prednej časti vozidla zn. K. GT-R do ľavej bočnej časti vozidla zn. U. A6, pričom pri nehode utrpel V. I. zranenia a to hemoragický šok z vykrvácania mimo cievne riečište do pohrudničných dutín a dutiny brušnej v dôsledku úrazového roztrhnutia hrudnej srdcovnice, brušných orgánov, ktorým na mieste nehody podľahol a takým konaním obžalovaný porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, 2 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
t e d a
inému spôsobil z nedbanlivosti smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, 3, 5 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti W., škodu vo výške 15.639,90 Eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú Q., so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Lučenci podala obžalobu na V. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný po zákonnom poučení prehlásil, že zo spáchania žalovaného skutku sa cíti byť vinný. Od obžalovaného samosudca podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku zisťoval c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby , f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Súd následne vyhlásenie obžalovaného prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná ale vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd sa ďalej oboznámil s návrhom Sociálnej poisťovne, výpisom z Evidenčnej karty vodiča, z ktorej súd zistil, že od roku 2005 do dnešného dňa sa obžalovaný dopustil na úseku dopravy 20 rôznych priestupkov, pričom žiadny z nich nebol v súvislosti s požitím alkoholického nápoja, ďalej s výpisom z Evidencie priestupkov, kde sú tiež popísané predmetné priestupky hlavne na úseku dopravy, s potvrdením o zadržaní vodičského preukazu, odpisom registra trestov, posudkom z miesta bydliska a vyčíslením škody. Po takto vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 17.05.2018 v čase asi o 17.28 hod. viedol po ceste č. I/16 v kilometri 52,70 v smere od Zvolena na Lučenec osobné motorové vozidlo zn. K. F. AR XX, EČV: J., rýchlosťou najmenej 152,7 km/h. teda vyššou, ako je najvyššie dovolená rýchlosť pre daný úsek cesty, t.j. 90 km/h, ktorá bola neprimeranou stavu a povahe vozovky, ako aj situácii v cestnej premávke, následne v križovatke s vedľajšou cestou č. III/2666 nejazdil vo svojom jazdnom pruhu, ale bezdôvodne jazdil po úseku vozovky vyznačenom vodorovnou dopravnou značkou „V 13“ -šikmé vodorovné čiary vyznačujúce priestor, do ktorého je zakázané vchádzať alebo nákladom zasahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie alebo odbočovanie a takouto nesprávnou technikou jazdy vyvolal kolíznu situáciu pre vodiča osobného motorového vozidla zn. U. A6, EČV: D., V. I., ktorý v tom čase so svojím vozidlom vychádzal z vedľajšej cesty č. III/2666, v smere od Vidinej na hlavnú cestu č. I/16 a chcel pokračovať v jazde vľavo smerom na Zvolen, v dôsledku čoho došlo v strede cesty č. I/16, t.j. mimo jazdného pruhu vozidla obžalovaného k nárazu prednej časti vozidla zn. K. GT-R do ľavej bočnej časti vozidla zn. U. A6, pričom pri nehode utrpel V. I. zranenia a to hemoragický šok z vykrvácania mimo cievne riečište
do pohrudničných dutín a dutiny brušnej v dôsledku úrazového roztrhnutia hrudnej srdcovnice, brušných orgánov, ktorým na mieste nehody podľahol a takým konaním obžalovaný porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, 2 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, lebo inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Obžalovaný požíva dobrú povesť, doposiaľ súdne trestaný nebol. Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obžalovaného, doterajší spôsob jeho života, možnosti prevýchovy a nápravy, pričom mu uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s tým, že výkon trestu mu súd odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Vzhľadom k tomu, že trestnej činnosti sa dopustil v súvislosti s vedením motorových vozidiel, uložil súd obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní štyri a pol roka. U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Tr. zákona a to tie, že sa k trestnej činnosti priznal, ako aj to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil a preto ukladal trest s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, v dôsledku čoho sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmeru súd musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona je zákonom ustanovený trest odňatia slobody dva roky až päť rokov. V dôsledku ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona sa takto zákonom stanovená horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. V zmysle § 34 Tr. zákona súd má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Nakoľko obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a viedol riadny život, vzhľadom k okolnostiam prípadu, ktorý spočíval v tom, že viedol osobné motorové vozidlo po hlavnej ceste a poškodený vychádzal na hlavnú cestu z vedľajšej cesty a tiež vzhľadom k tej skutočnosti, že trest nepodmienečný by postihol aj rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby a nepriamo aj poškodenú, lebo v prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by sa nepochybne znížili jeho zárobkové možnosti a úhrada spôsobenej škody by sa tým sťažila, súd dospel k záveru, že trest podmienečný je na potrestanie obžalovaného dostatočný. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní štyri a pol roka. V zmysle § 61 ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti sa ukladá v rozpätí od jedného do desiatich rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni, pobočka E., škodu vo výške 15.639,90 Eur, lebo poškodená spoločnosť si škodu riadne a včas uplatnila a o výške škody súd nemal žiadne pochybnosti. Súd poškodenú Mgr. H. I. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Poškodená uviedla, že žiada náhradu škody spolu vo výške 185.000,00 Eur, ktorá škoda spočíva v náhrade škody za vozidlo vo výške 25.000,00 Eur, ako aj nemajetkovej ujmy vo výške 160.000,00 Eur. Čo sa týka náhrady škody za poškodené vozidlo, táto škoda by mala byť likvidovaná prostredníctvom poisťovne a o výške nemajetkovej ujmy, ktorú poškodená žiada vo vysokej čiastke, je potrebné vykonať aj dokazovanie ohľadom majetkových pomerov obžalovaného, čo presahuje potreby tohto trestného konania a preto súd poškodenú s týmto nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.