Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-82-2018.pdf
PDF · 112.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: ASV THERM s.r.o., Púchovská 8, Bratislava, IČO: 36 359 114, zastúpeného Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Trenčianska 47, Bratislava, IČO: 36 806 412, proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47, Bratislava
- mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814, zastúpeného Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská cesta 159, Piešťany, o zaplatenie 8 723,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8 723,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne takto:
- zo sumy 13 462,50 eur od 12. 12. 2017 do 22. 12. 2017,
- zo sumy 8 462,50 eur od 23. 12. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 261,- eur od 31. 12. 2017 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20. 02. 2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8 723,50 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky žalovaného č. OBJ2017045 zo dňa 07. 11. 2017 vykonal pre žalovaného dielo - montáž rozvodov plynu, vykurovania a kotla v objekte žalovaného na Pribišovej ulici č. 47 v Bratislave. Dielo bolo riadne vykonané a odovzdané žalovanému, a to vrátane objednaných prác naviac a následne jednotlivými faktúrami žalovanému vyfakturované, a to faktúrou č. 170086 zo dňa 01. 12. 2017 na sumu vo výške 13 462,50 eur a faktúrou č. 170091 zo dňa 20. 12. 2017 na sumu vo výške 261,- eur. Žalovaný dňa 22. 12. 2017 uhradil časť z faktúry č. 170086, a to sumu vo výške 5 000,- eur, takže dlžná suma z tejto faktúry predstavuje čiastku 8 462,50 eur, ktorú neuhradil a taktiež neuhradil ani faktúru č. 170091, a to ani z časti ani po písomnej predžalobnej upomienke právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01. 02. 2018 tvrdiac, že medzi ním a žalobcom prebieha komunikácia ohľadom zaplatenia dlžnej sumy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný naozaj komunikoval so žalobcom a vznášal voči žalobcovi neoprávnené a ničím nepodložené finančné požiadavky vo vzťahu k vykonanému dielu.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že objednávka žalovaného č. OBJ2017045 bola vystavená na pevnú sumu 13 000,- eur, ktorá predstavovala cenu za dielo. Žalobca túto sumu nerešpektoval a neoprávnene, v rozpore s objednávkou vystavil žalovanému faktúru na sumu vyššiu a následne ešte ďalšiu faktúru. Predmetné faktúry žalovaný žalobcovi vrátil s požiadavkou na ich prepracovanie v zmysle objednávky. Čiastočnú úhradu v sume 5 000,- eur žalovaný vykonal s cieľom vyriešiť vec mimosúdnou cestou. Žalobca doposiaľ nezaslal žalovanému faktúru, ktorá by zodpovedala objednávke, preto sa žalovaný s úhradou nemohol dostať do omeškania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žaloba podaná nedôvodne.
3. Žalobca v konaní ešte uviedol, že nepopieral skutočnosť, že objednávka žalovaného č. OBJ2017045 bola vystavená na sumu vo výške 13 000,- eur, ktorá predstavovala cenu za dielo. Počas realizácie diela však došlo (po vzájomnej dohode) zo strany žalobcu k vykonaniu prác naviac a taktiež dodávok naviac, a to v celkovej sume 723,50 eur, tým celková suma za dielo predstavuje čiastku 13 723,50 eur (faktúra č. 170086 na sumu 13 462,50 eur + faktúra č. 170091 na sumu 261,- eur). O tejto skutočnosti mal žalovaný samozrejme vedomosť a e-mailom zo dňa 05. 12. 2017 potvrdil žalobcovi sumu za vykonané dielo navýšenú o 723,50 eur. Uvedená skutočnosť - odsúhlasená dohoda o navýšení ceny diela o 723,50 eur vyplýva aj z listu žalobcu zo dňa 29. 01. 2018 adresovaného žalovanému, ktorým žalobca vyzýva žalovaného na úhradu splatných faktúr. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že k navýšeniu ceny diela o 723,50 eur nebolo zo strany žalobcu jednostranné a neoprávnené, ako to tvrdí žalovaný, ale na základe obojstrannej dohody. Tvrdenie žalovaného, že sa nemohol dostať do omeškania, nakoľko neobdržal od žalobcu faktúru, ktorá by zodpovedala jeho objednávke, považoval žalobca za zavádzajúce, pretože žalovanému nič nebránilo, aby žalobcovi uhradil sumu vo výške 13 000,- eur, keďže tvrdil, že táto suma bola konečná a nemenná. Skutočnosť, že nebolo zo strany objednávateľa podpísané uvedenie plynového kotla alebo podlahového vykurovania do prevádzky neznamená, že dielo nebolo zrealizované, pričom žalovaný toto dielo riadne neužíva.
4. Žalovaný v konaní ešte uviedol, že k prevzatiu a odovzdaniu diela neprišlo tak, ako tvrdí žalobca, nakoľko tento predložil odovzdávací protokol zo dňa 21. 12. 2017, z ktorého vyplýva, že ide o odovzdanie časti diela a nie celého diela, potom predložil nejaké uvedenie vykonania určitých prác zo dňa 20. 12. 2017, ktoré však nie je objednávateľom podpísané a protokol zo dňa 21. 12. 2017, ktorý sa však týka iba odovzdania dokumentácie. Z uvedeného vyplýva, že dielo nebolo riadne a včas a v celosti žalovanému odovzdané.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a nasledovnými listinnými dôkazmi: objednávkou žalovaného č. OBJ2017045 zo dňa 07. 11. 2017, faktúrou žalobcu č. 170086, faktúrou žalobcu č. 170091, dodacím listom žalobcu žalovanému zo dňa 01. 12. 2017, odovzdávacím protokolom zo dňa 01. 12. 2017, mailovou správou žalovaného žalobcovi zo dňa 05. 12. 2017, dodacím listom žalobcu žalovanému zo dňa 20. 12. 2017, písomným odovzdaním dokumentácie zo dňa 21. 12. 2017, protokolom o uvedení do prevádzky zo dňa 22. 12. 2017, potvrdením o zaplatení sumy 5 000,- eur na účet žalobcu zo dňa 22. 12. 2017, predžalobnou upomienkou právneho zástupcu žalobcu žalovanému zo dňa 01. 02. 2018, odpoveďou žalovaného zo dňa 09. 02. 2018 a výpismi z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného.
6. Konateľ žalobcu k veci vypovedal, že žalovaný oslovil žalobcu s ponukou na vykonanie činnosti, ktoré žalobca bežne robí, teda čiastočné rozvody kúrenia, osadenie kotla a plynoinštaláciu, na základe čoho žalobca vypracoval cenovú ponuku a následne žalovaný dal žalobcovi objednávku. Žalobca dielo zrealizoval, i keď počas jeho výkonu žalovaný rozširoval objednávku. Keď bolo dielo hotové nastal problém s jeho odovzdávaním, nakoľko neboli zabezpečené plynové hodiny, i keď žalobca v cenovej ponuke uvádzal, že on nezabezpečuje realizáciu plynových hodín od spoločnosti SPP distribúcia a.s.. Nakoniec aj tento problém bol odstránený a dielo bolo žalovanému odovzdané, pričom do prvého odovzdávacieho protokolu, ktorý bol podpísaný sa uviedlo, že sú odovzdané všetky práce, pričom druhý odovzdávací protokol odmietol konateľ žalovaného podpísať a po mesiaci zaslal žalobcovi výzvu, že s tým nesúhlasí a malo to byť inak, avšak žalovaný neuhradil ani tú sumu, ktorú uvádzal že uhradí. Žalovaným neboli vznesené žiadne reklamácie na vady diela.
7. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
8. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
9. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
10. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
11. Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
12. Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
13. Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
14. Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
15. Podľa ust. § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
16. Podľa ust. § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
17. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
18. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
19. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
20. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
21. Podľa ust. § 272 ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
22. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
23. Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
24. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
25. Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
26. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
27. Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
28. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
29. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
30. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
31. Podľa ust. § 564 veta prvá Obch. Z. pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
32. Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.
33. Podľa ust. § 436 ods. 2 Obch. Z. voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu po včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.
34. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
35. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
36. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
37. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
38. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
39. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
40. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
41. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
42. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
43. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
44. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
45. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
46. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
47. Podľa ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
48. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
49. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
50. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
51. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
52. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.
53. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisov z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na zmluvu o dielo, uzavretú medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
54. Pri charakteristike záväzkového vzťahu medzi stranami sporu mal súd za to, že objednávka žalovaného č. OBJ2017045 zo dňa 07. 11. 2017 bola v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrhom na uzavretie zmluvy, pričom žalobca tento návrh na uzavretie zmluvy prijal prakticky realizáciou objednaného diela, takže akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy bolo začatie zhotovovania objednaného diela v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Formou zmluvy bola podľa jej obsahu zmluva o dielo podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca ako zhotoviteľ v prospech žalovaného ako objednávateľa zhotovil objednané dielo, ktorým podľa predmetnej objednávky žalovaného bol rozvod plynu, vykurovania, montáž kotla a pisoára na WC. Tieto skutočnosti mal súd preukázané zo samotnej objednávky žalovaného a z odovzdávacieho protokolu zo dňa 01. 12. 2017.
55. Súd mal za to, že žalobca svoju zmluvnú povinnosť zhotoviť dielo v zmysle ust. § 536 ods. 2 a § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil riadne a včas čo mal preukázané odovzdávacím protokolom zo dňa 01. 12. 2017, ktorý podpísali obe zmluvné strany, i keď sa v ňom niektoré práce (napr. podlahové vykurovanie v byte na prízemí a pisoár) mali vykonať až po podpise tohto protokolu. Súd však mal z ďalších listinných dôkazov za to, že žalobca vykonal aj tieto ďalšie práce, na ktoré sa nevzťahoval predmetný odovzdávací protokol v prospech žalobcu, konkrétne to súdu vyplývalo z listu žalovaného zo dňa 09. 02. 2018, čo bolo 2 mesiace po odovzdaní diela v ktorom žalovaný žiadnym spôsobom neuvádzal, že by dielo nebolo vykonané riadne a včas alebo že dielo nebolo žalovanému doručené v celosti. Rovnako žalovaný podpísal dodací list zo dňa 20. 12. 2017, v ktorom bolo uvedené, že žalobca odovzdal žalovanému montáž rozvodov a podlahového vykurovania a montáž pisoára. Ďalej mal súd riadne odovzdanie diela žalobcom žalovanému preukázané aj z protokolu o uvedení do prevádzky servisného technika M. G. zo dňa 22. 12. 2017, ktorý potvrdil, že kotol osadený žalobcom bol v uvedený deň uvedený do prevádzky.
56. Zároveň si súd dovoľuje poznamenať, že dielo sa vykonávalo v objekte žalovaného v decembri 2017 na Pribišovej ulici 47 v Bratislave, pričom súd riadne zhotovenie diela dovodil aj z tej skutočnosti, že žalovaný nielenže nereklamoval, že by mu nebolo dielo zo strany žalobcu odovzdané, ale od 15. 08. 2018 má v predmetnom objekte ako právnická osoba svoje sídlo, z čoho je zrejmé, že daný objekt užíva, čo by nebolo možné, ak by žalobca dielo žalovanému neodovzdal riadne a včas. Na základe uvedeného mal súd za to, že si žalobca riadne a včas splnil svoju povinnosť zhotoviť a odovzdať objednané dielo žalovanému, ktorému vznikla zmluvná a zákonná povinnosť zaplatiť za toto zhotovené dielo dohodnutú cenu.
57. Žalovaný v konaní tvrdil, že objednával dielo v hodnote 13 000,- eur a žalobca cenu diela prekročil o 723,50 eur, takže nie je povinný toto prekročenie ceny diela zaplatiť. Súd mal z výpisu z účtu žalobcu za preukázané, že žalovaný zaplatil cenu diela vo výške 5 000,- eur, pričom v zmysle rétoriky žalovaného bol žalovaný v zmysle ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť žalobcovi aspoň ním priznanú cenu diela vo výške 8 000,- eur (od žalovaným priznanej výšky 13 000,- eur bolo potrebné odpočítať žalovaným zaplatených 5 000,- eur). Žalovaný však bezdôvodne nezaplatil žalobcovi ani ten rozdiel ceny diela, ktorého výšku nerozporoval.
58. Súd mal však za to na základe vykonaného dokazovania, že žalobca zhotovil dielo v ním fakturovanej sume 13 723,50 eur, nakoľko vykonal práce zodpovedajúce tejto cene, čo súdu osvedčila nielen objednávka žalovaného, ale aj dodacie listy zo dňa 01. 12. 2017 a 20. 12. 2017 a faktúry žalobcu č. 170086 a č. 170091 a najmä skutočnosť, že žalovaný počas existencie zmluvného vzťahu so žalobcom nesignalizoval žalobcovi nesprávnosť uplatnenej výšky ceny diela, ani predmetné faktúry žalobcovi ako nesprávne vystavené nevrátil, pretože v rozpore s jeho tvrdením o takomto svojom prípadnom počínaní súdu v konaní nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 09. 02. 2018 teda nereklamoval, že by mu dielo nebolo odovzdané, že by dielo malo vady, prípadne nesprávnosť fakturovanej ceny diela, iba v ňom uvádzal žiadosť o zohľadnenie už uhradených záloh a žiadal o vyčíslenie presnej sumy na úhradu. Z uvedeného dôvodu súd považoval správanie žalovaného počas existencie zmluvného vzťahu so žalobcom pred začatím súdneho konania za také, na základe ktorého žalovaný nesporoval ani zhotovenie diela ani výšku ceny diela, takže obranu žalovaného súd považoval za nedôvodnú a účelovú.
59. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že čiastočná úhrada ceny diela vo výške 5 000,- eur dňa 22. 12. 2017, kedy už bolo celé dielo žalovanému odovzdané, možno považovať za uznanie zvyšky dlžnej ceny diela, nakoľko s prihliadnutím sa na správanie žalovaného, ktorý v danom čase nenamietal ani zhotovenie diela, ani jeho výšku možno mať za to, že takéto čiastočné zaplatenie ceny diela má účinky uznania zvyšku dlhu (zostávajúcej nezaplatenej ceny diela) podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
60. Žalovaný podľa názoru súdu bez právneho či zmluvného dôvodu nezaplatil žalobcovi celú cenu za vykonané dielo, čím sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie zostávajúcej časti ceny diela v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, nakoľko úrok z omeškania nemali zmluvné strany dohodnutý v ústnej zmluve. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne jednak zo sumy 5 000,- eur od 12. 12. 2017 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 170086) do 22. 12. 2017 (deň zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi), ďalej zo sumy 8 462,50 eur ako nezaplateného zostatku od 12. 12. 2017 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 170086) do zaplatenia a zo sumy 261,- eur od 31. 12. 2017 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 170091) do zaplatenia. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 12. 12. 2017) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne, a to s odkazom na ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Súd teda priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z uplatnenej výšky 9 % ročne až do dňa reálneho zaplatenia zostávajúcej sumy žalovaným žalobcovi. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorú mu súd priznal.
61. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie predmetných faktúr spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
62. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2019 ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 01. 04. 2019, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.
63. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.