Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-80-2019.pdf
PDF · 119.25 KB
Case nature
Subarea
10Co/80/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. G. J., PhD., nar. XX. G. XXXX, bytom V., R. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Lenka Gajarská, Advokátska kancelária JUDr. Dušan Slanina a spol., združenie, Trnava, Horné bašty 8943/25, proti žalovanému: Mgr. J. J., PhD., nar. XX. O. XXXX, bytom V., R. XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 20. decembra 2018 č. k. 20C/105/2018-31 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti dočasne nevstupovať do rodinného domu - stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele registra „C“, parc. č. 4021/824, na pozemok parcela registra „C“, parc. č. 4021/684, o výmere 400 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a na pozemok parcela registra „C“, parc. č. 4021/824, o výmere 202 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území V., obec V., okres V., zapísané na LV č. XXXXX, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej (I.) a v časti uloženej žalobnej povinnosti (IV.) p o t v r d z u j e .
II. V časti uloženej povinnosti nekontaktovať žalobkyňu (II.) a nepribližovať sa k žalobkyni (III.) odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a v časti náhrady trov konania (V.) uznesenie súdu prvej inštancie r u š í .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu - stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele registra „C“, parc. č. 4021/824, na pozemok, parcela registra „C“, parc. č. 4021/684, o výmere 400 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a na pozemok, parcela registra „C“, parc. č. 4021/824, o výmere 202 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území V., obec V., okres V., zapísané na LV č. XXXXX, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalovanému súčasne uložil povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami s výnimkou rozsahu nevyhnutného na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti (V. J., nar. XX.XX.XXXX, V. J., nar. XX.XX.XXXX, X. J., nar. XX.XX.XXXX) a povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi a v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie súdom určeného styku s maloletými deťmi. Žalobkyni súd prvej inštancie uložil povinnosť podať proti žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, g/, h/, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 2, § 336 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov). Vecne dôvodil podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne a žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorí sú v rozvodovom konaní, po návrate žalovaného späť do rodinného domu, dochádza veľmi často ku konfliktom, hádkam a napätým situáciám, čoho svedkami sú ich spoločné maloleté deti (podľa návrhu žalobkyňu provokuje a znepríjemňuje jej život). Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov bol žalovaný dňa 12.12.2018 v čase o 20.50 hod. vykázaný zo spoločného obydlia žalobkyne ako ohrozenej osoby. Žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni bývajúcej v predmetnej nehnuteľnosti - rodinnom dome, podozrivý z násilia. Konanie žalovaného (množstvo e-mailov a správ cez aplikáciu W., psychický nátlak žalovaného vo forme ataku rodinných priateľov telefonicky alebo prostredníctvom SMS správ, vyvíjanie nátlaku na okamžité vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, opätovné prisťahovanie sa žalovaného do spoločného rodinného domu, odmietnutie presťahovať sa do inej izby ako je manželská spálňa, zámerné vyvolávanie hádok a sporov aj v prítomnosti maloletých detí, hádzanie oblečenia v hneve do šatníka a následné vysmievanie sa žalovaného do tváre žalobkyne, čistenie dlážky kúpeľne čistým županom žalobkyne za účelom vyprovokovať žalobkyňu, hádzanie špinavého riadu a vypratej bielizne do postele žalobkyne, výčitky, že deťom žalobkyňa nevarí, spievanie náboženských pesničiek žalovaným, blokovanie parkovacieho miesta v garáži starými pneumatikami alebo jeho nepotrebnou chladničkou, ktorú aj napriek mnohým vyzvaniam odmietal vyčistiť, hoci v nej bola pleseň, natáčanie reakcií žalobkyne žalovaným, verbálne útoky, podávanie trestných oznámení žalovaným na žalobkyňu) vzbudzuje obavu o život, telesné a duševné zdravie žalobkyne, ako aj život, telesné a duševné zdravie maloletých detí pochádzajúcich z manželstva žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa sa vracia popoludní domov z práce s obavami z toho, čo sa bude opäť diať a je pod sústavným psychickým tlakom. Dostatočne osvedčila potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi stranami sporu, preto návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vyhovel. Z dôvodu, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Vzhľadom na úspech žalobkyne, vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP. Namietal zákonnosť nariadeného neodkladného opatrenia, pretože vychádza zo lživých a účelových tvrdení žalobkyne. So žalobkyňou sú v rozvodovom konaní. Tvrdenia žalobkyne a celý jej postup účelovo smeruje k tomu, aby pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mohol súd v jej prospech využiť ustanovenie § 142 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a prihliadnuť na násilné správanie podielového spoluvlastníka. Žalobkyňa sa doteraz (počas 17 rokov ich spoločného života) nikdy nesťažovala na to, že by bola týraná, nepodala ani jediné oznámenie. Toto nespomína ani v návrhu na rozvod. Manželka mala vopred premyslené, ako žalovaného pripraviť o dom. Celé to začalo snahou vyňať ho z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), preto si účelovo založila živnosť, na základe čoho súd zrušil BSM za trvania manželstva. Manželka si presadila, aby mala na dome podiel 57 %. Žalovaný dohodu o vypriadaní BSM podpísal a manželka (žalobkyňa) jeden mesiac po jej zavkladovaní podala návrh na rozvod. Začala ho krivo obviňovať z týrania potom, čo bol žalovaný nútený v dôsledku finančných problémov ukončiť podnikanie a ich finančná situácia sa výrazne zhoršila. Žiadne konflikty so žalobkyňou nevytváral. Bola to práve ona, keď dňa 5.4.2018 povedala, že ak nepristúpi na ňou navrhovaný spôsob rodičovskej dohody, tak začne voči nemu viesť trestné stíhanie. Odvolaciemu súdu dal žalovaný do pozornosti videonahrávku (vyhotovenú so súhlasom žalobkyne), zachytávajúcu rozhovor zo dňa 5.4.2018, v ktorom (zvukové stopa 2:00 - 3:30) žalobkyňa žiada, aby ju nechal s deťmi bývať v dome, inak pôjdu cestou represie a žalovaný bude mať zákaz vstupu do domu. Prvé oznámenie o priestupku za údajné týranie žalobkyňa podala až dňa 3.10.2018. Ako mohla žalobkyňa 5.4.2018 pri ich rozhovore vedieť, že ju žalovaný dňa 27.9.2018 bude týrať. Súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia žalobkyne vychádzajúc z trestných oznámení a z fotografií. Ani jedno z trestných oznámení sa nedostalo do fázy začatého trestného konania, obvinenie nebolo vznesené. Žalovaný nikdy nebol súdne, či priestupkovo uznaný za vinného z priestupku voči občianskemu spolunažívaniu alebo z akéhokoľvek trestného činu voči manželke resp. inej osobe. Žalobkyni sa zhoršil psychický stav potom, čo sa jej obesila matka a následne otec pred smrťou trpel ťažkou psychickou chorobou, paranoickou chorobou sprevádzanou rôznymi bludmi a halucináciami. Žalobkyňa začala trpieť depresiou, na ktorú sa medikamentózne liečila niekoľko rokov v psychiatrickej ambulancii v V. u primárky MUDr. Y. (žalovaný žiadal zabezpečiť lekársku správu). Namietal, že z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, dokedy má neodkladné opatrenie trvať (neuvádza do skončenia akej veci má trvať). Žalobkyňa si žalovaného na mobile zablokovala. Je preto nelogické, ako by ju mohol týmto spôsobom obťažovať. Žalobkyni išlo o to, aby ho pred Vianocami dostala z domu. Súd prvej inštancie neprihliadol na jeho vyjadrenie.
3. Žalobkyňa navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odmietla tvrdenia žalovaného, že k nariadeniu neodkladného opatrenia došlo na základe jej lživých a účelových tvrdení. Žalobkyňa sa len bránila voči konaniu žalovaného, pričom je zrejmé, že žalovaný bol nakoniec vykázaný z obydlia policajtom. Detailne žalobkyňa psychický nátlak popisovala aj v konaniach vedených pod sp. zn. 31P/30/2018 a 39P/26/2018. Medzi posledné excesy žalovaného, po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia patrí, že v materskej škole, ktorú navštevuje najmladšia dcéra, zakázal učiteľkám, aby deti vyzdvihla iná osoba ako rodičia a tým vyhrotil situáciu. Ďalej od žalobkyne žiada vydanie nábytku (vrátane zariadenia detskej izby), o ktorom tvrdí, že im ho darovala jeho matka. Aby predišla ďalším sporom, nábytok mu vydala. Žalovaný znepríjemňuje a sťažuje životnú situáciu žalobkyne, podáva na ňu trestné oznámenia, žalobkyňa musí absolvovať výsluchy počas pracovnej doby. Domnieva sa, že žalovaný sa snaží pripraviť ju o zamestnanie. Žalovaný sa k žalobkyni správal násilne už v roku 2017 a v tejto súvislosti poukázala na lekársku správu. K videonahrávke z apríla 2018 uviedla, že je to vytrhnuté z kontextu, no súčasne poukazuje na arogantné správanie žalovaného. Prítomný J. O. konštatoval, že správanie žalovaného bolo provokačné. Žalobkyňa už 27.1.2019 podala na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (sp. zn. 17C/12/2019). Je pravdou, že v minulosti prekonala depresívnu epizódu (pred 7 rokmi) a nevidí s touto situáciou žiadnu súvislosť. V súčasnosti je v poriadku a nelieči sa u psychiatra. Naopak, u žalovaného v rámci manželskej terapie bola okrem iného konštatovaná emočná nestabilita a impulzívnosť.
4. Žalovaný vo vyjadrení k zvukovej nahrávke predloženej žalobkyňou uviedol, že táto bola vyhotovená bez jeho vedomia, ako dôkaz je preto nepoužiteľná (bola vyhotovená v rozpore so zákonom). Ďalej uviedol, že nahrávka je z obdobia, keď manželka niekoľkokrát pred vyšetrovateľmi a sudcami uvádzala nepravdy. Vykázanie zo spoločnej domácnosti je účelovým krokom žalobkyne, aby ho pripravila o majetok a deti. Pripojil obrazovo zvukovú nahrávku (žalobkyňa s jej vyhotovením súhlasila). Do dnešného dňa nebolo voči žalovanému vznesené žiadne obvinenie, vylúčený z domácnosti bol preventívne. Proti postupu policajta podal sťažnosť, ktorá bola po prešetrení vyhodnotená ako opodstatnená.
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
10. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
11. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovoru“) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
12. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
13. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
14. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
15. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.
16. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne hrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Hoci násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku, ďalšia charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Násilie je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou.
17. Napriek rozdielnym definíciám násilia, spájajú ich však spoločné črty. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).
18. Pojem násilia ako taký nie je vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú alebo duševnú ujmu.
19. V predmetnej veci súd prvej inštancie konštatoval u žalovaného podozrenie z násilia, keď jeho konanie posúdil ako vzbudzujúce obavu o život, telesné a duševné zdravie žalobkyne (ako i maloletých detí).
20. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný sú v rozvodovom konaní, predmetné nehnuteľnosti majú v podielovom spoluvlastníctve. Žalobkyňa opakovane podávala oznámenia o priestupkoch (3.10.2018, 23.10.2018, 28.10.2018, 2.11.2018, 12.12.2018), ako aj trestné oznámenie (14.11.2018), tiež z dôvodu skutkov opísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Následne podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov bol žalovaný policajtom dňa 12.12.2018 v čase o 20.50 hod. vykázaný zo spoločného obydlia žalobkyne ako ohrozenej osoby.
21. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
22. V posudzovanom prípade bolo protiprávne správanie žalovaného osvedčené predovšetkým potvrdením policajného orgánu o jeho vykázaní zo spoločného obydlia, trestným oznámením, ako aj oznámeniami o priestupkoch.
23. Vo vzťahu k sťažnosti žalovaného voči postupu policajta a k tvrdeniu, že táto bola po prešetrení vyhodnotená ako opodstatnená, je potrebné uviesť nasledovné. Z upovedomenie KRPZ v Trnave z 13.3.2019 č. KRPZ-TT-OKS-84/2018-Sť vyplýva, že sťažnosť týkajúca sa žiadosti zaslania úradného záznamu spísaného policajtom bola posúdená ako žiadosť a postúpená na OR PZ v Trnave. Pokiaľ ide o sťažnosť voči samotnému vykázaniu (a teda najpodstatnejšiu časť pre dané konanie), vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia bolo vyhodnotené ako súladné so zákonom č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore a preto sťažnosť v tejto časti bola posúdená ako neopodstatnená (v častiach týkajúcich sa potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia z 12.12.2018, z dôvodu, že bolo neúplné, došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, a tiež poučenie vykázanej osoby nebolo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi).
24. V predmetnej veci bolo náležité posúdiť, či predmetné skutky žalovaného možno považovať za násilie, a to komplexne s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.
25. Jednotlivé skutky žalovaného označené žalobkyňou za schválnosti (odmietnutie presťahovať sa do inej izby ako je manželská spálňa, zámerne vyvolávanie hádok a sporov aj v prítomnosti maloletých detí, hádzanie oblečenia v hneve do šatníka a následné vysmievanie sa žalovaného do tváre žalobkyne, čistenie dlážky kúpeľne čistým županom žalobkyne za účelom vyprovokovania, hádzanie špinavého riadu a vypratej bielizne do postele žalobkyne, výčitky, že deťom žalobkyňa nevarí, blokovanie parkovacieho miesta v garáži starými pneumatikami alebo chladničkou, verbálne útoky) zdanlivo samy o sebe nenavodzujú dojem, že ide o násilie.
26. Legislatívne zmeny týkajúce sa inštitútu vykázania z obydlia, účinné od 1.1.2016 sa vzťahovali aj na ZoP (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), ktorý sprísnil postih za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu spáchané voči blízkej osobe. Ak niekto blízku osobu urazí alebo vydá na posmech, alebo ak sa jej vyhráža ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, uloží sa mu pokuta do 200 eur.
27. Pojem schválnosť obsahuje ZoP, ktorý v § 49 ods. 1 písm. d/ uvádza, že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
28. Občianske spolunažívanie je právne neurčitým pojmom a všeobecne sa zaň považuje súhrn pravidiel správania nad rámec právnych noriem, ktorých dodržanie je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii (porov. Srebalová, M. a kolektív Zákon o priestupkoch. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2015).
29. Schválnosťami rozumieme také skutky, ktoré narušujú, resp. zasahujú do pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania hrubým spôsobom (porov. Srebalová, M. a kolektív Zákon o priestupkoch. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2015).
30. Terminologicky „schválnosť“ predstavuje konanie hrubo zasahujúce do pokojného života inej osoby. Schválnosť musí mať charakter hrubého konania zasahujúceho a narušujúce občianske spolunažívanie (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 28.9.2016 sp. zn. 21S/69/2016).
31. V posudzovanej veci práve hromadnosť, opakovanie a sústavné trvanie skutkov žalovaného, malo za následok, že spolužitie žalobkyne so žalovaným sa stalo objektívne neznesiteľným a neakceptovateľným, hrubo narúšajúcim kvalitu života žalobkyne, ktorá je nútená znášať negatívne následky správania žalovaného, vykonávať aktivity na svoju obranu v snahe eliminovať uvedené následky, odchádza z domu, aby sa vyhla stretnutiam so žalovaným. Zo strany žalobkyne tak dochádza k nechcenej reakcii na zneužitie prevahy moci žalovaného, ktorý namiesto pokojného výkonu práva na bývanie a pozitívnej spolupráce pri výkone rodičovských povinností, zameriava (zneužívajúc svoje právo na bývanie v spoločnom obydlí) slovné útoky voči žalobkyni, ako to vyplýva i z predloženého zvukového záznamu, vrátane posielania žalobkyne preč z domu, zhadzovania jej osoby pred deťmi. Nejedná sa preto o konflikt rovnocenných strán, ale o schválnosti žalovaného hrubo narúšajúce bývanie v spoločnom obydlí. Žalobkyňa je obmedzená možnosťou voľby životných aktivít, v dôsledku reagovania na schválnosti žalovaného, ktorý po svojom návrate do spoločného obydlia hrubým spôsobom znepríjemňuje život žalobkyne, ako matky troch maloletých detí i v útlom veku. Ide tu o prípad psychického násilia, ktoré dosiahlo taký stupeň intenzity, ktorý vyžaduje okamžitú dočasnú úpravu pomerov (do skončenia konania vo veci samej).
32. Na základe predložených listín (oznam o podaní oznámenia zo dňa 3.10.2018, dodatok k podaniu oznámenia zo dňa 23.10.2018, záznam o podaní oznámenia zo dňa 28.10.2018, záznam o podaní oznámenia zo dňa 2.11.2018, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 14.11.2018, záznam o podaní oznámenia zo dňa 12.12.2018, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.12.2018), vyjadrení strán, možno konštatovať, že v danom prípade žalobkyňa osvedčila potrebu úpravy vzťahov medzi stranami sporu pre dôvodné podozrenie z násilia, ktorého sa dopúšťal žalovaný voči žalobkyni, a teda opodstatnene sa domáhala uloženia povinnosti, aby žalovaný nevstupoval dočasne do domu, pričom žalovaný bol už policajtom vykázaný z predmetných nehnuteľností. Jeho sťažnosť voči postupu policajta pokiaľ ide o samotné vykázanie, bola posúdená príslušným orgánom ako neopodstatnená. Osvedčené právo na ochranu pokojného bývania žalobkyne (s maloletými deťmi) malo prednosť v kolízii pred vlastníckym právom žalovaného.
33. Za daného stavu dočasné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, i práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia, pretože jeho legitímnym cieľom je zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany duševného zdravia žalobkyne pred správaním žalovaného, ktorého konanie vykazuje znaky psychického násilia.
34. Odvolací súd na základe uvedeného podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti nevstupovať do predmetných nehnuteľností a v časti (v odvolaní nespochybnenom) o uložení žalobnej povinnosti ako vecne správne potvrdil.
35. Námietka žalovaného namietajúca nezákonnosť dôkazu zvukového záznamu, predloženého žalobkyňou, nebola dôvodná (čl. 16 ods. 2 CSP). Základným kritériom, ktorý má viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru zaznamenaného súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkazu v príslušnom konaní, je pomerenie chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú, a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúci, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií sa bude vykonávať podľa procesných noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom skutkový stav a nájsť „materiálne“ právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete sporu. Osobitne treba posudzovať prípady, keď je tajné vyhotovenie záznamu rozhovoru súčasťou obrany obete proti páchateľovi, alebo ak ide o spôsob dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne slabšiu stranu občianskoprávneho sporu. Zásah do práva na súkromie osoby, ktorej hovorený prejav je zaznamenávaný, je tu plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí ujma. Zadováženie jediného alebo kľúčového dôkazu touto cestou je analogické ku konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej svojpomoci“ (porov. rozhodnutie Ústavného súdu ČR II.ÚS 1774/14). Za účelom hľadania pravdy (aspoň tej formálnej) v súdnom konaní by mal byť záujem na zistení skutkového stavu povýšený nad ochranu osobnosti druhej strany konania. Nemožno prehliadať skutočnosť, že takýto „nezákonný“ dokaz slúži na zdokumentovanie nezákonného konania druhej strany, ktoré porušuje práva alebo ohrozuje práva žalobcu. V tomto prípade by sa mala uplatniť teória eliminácie protiprávnosti (nezákonnosti), podľa ktorej dôkaz (hoci i získaný nezákonným spôsobom) zachytávajúci nezákonné správanie sa nepovažuje na účely dokazovania za nezákonný dôkaz.
36. Argument žalovaného o účelovej príprave celého prípadu žalobkyňou, s úmyslom získania výhod v súvislosti s majetkovým sporom strán konania, nebol dôvodný. Za svoj výkon práva bývania a svoje správanie voči žalobkyni, po svojom návrate do rodinného domu, posúdené tiež policajným orgánom, nesie zodpovednosť žalovaný. Sám poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňou bol na možnosť vykázania z obydlia upozornený. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva. Dôkazné návrhy žalovaného neboli preto opodstatnené.
37. Nebolo však osvedčené, že sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťa aj fyzického násilia. Nie je preto zrejmé, z čoho súd prvej inštancie pri takomto konštatovaní vychádzal. Z predložených listín uvedené nebolo možné vyvodiť a pokiaľ ide o lekársku správu z 10.7.2017, priloženú k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného, táto zachytáva to, čo žalobkyňa u lekárky uviedla a, že žalobkyňa mala modriny na pravej ruke, pričom potvrdenie je z roku 2017. V danom prípade nebola osvedčená potreba aj inej neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
38. Vo zostávajúcej časti odvolací súd považoval odvolanie za dôvodné. Konanie žalovaného, s poukazom na vyššie uvedené, nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu potrebu úpravy vzťahov medzi stranami aj uložením zákazu žalovanému dočasne nepribližovať sa k žalobkyni (podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP).
39. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
40. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti nekontaktovať žalobkyňu, vzhľadom na samotné tvrdenia žalobkyne, že si kontakt so žalovaným účinne zablokovala, nebola daná ani potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.
41. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v časti povinnosti nekontaktovať žalobkyňu a nepribližovať sa k žalobkyni zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.
42. Je potrebné uviesť, že námietka žalovaného o neurčitosti trvania neodkladného opatrenia, sa považuje za nedôvodnú, pretože dočasné trvanie neodkladného opatrenia viazal súd prvej inštancie na vec samu (vyporiadanie podielového spoluvlastníctva).
43. Vzhľadom na zmenu uznesenia v časti špecifikovanej vo výroku tohto uznesenia, nemohol už výrok o nároku žalobkyne na náhradu trov konania v celom rozsahu (s poukazom na úspech žalobkyne) obstáť a preto bolo potrebné ho zrušiť. O náhrade trov konania nebolo rozhodované odvolacím súdom, pretože sa nejedná o konečné rozhodnutie (ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu bolo začaté konanie vo veci samej).
44. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
45. Písomné vyhotovenie odôvodnenia uznesenia bolo vyhotovené aj sudcom spravodajcom JUDr. Terézia Mecelová.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.