Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6T/33/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2022 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

P. Y., nar. XX.X.XXXX v Kežmarku, trvalo bytom Kežmarok, ul. D. XXXX/XX, okres Kežmarok,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenej dobe od mesiaca marec 2008 do konca mesiaca apríl 2008, na základe fiktívnej objednávky podnikateľského subjektu podnikajúceho pod obchodným menom P. P. P.. Y. X.-P., so sídlom v Ľ., Š. J., okr. Kežmarok na dovezenie 6000 ton vodného kalu na pozemok s parcelným číslom XXXX/X v katastri obce Ľ. zabezpečil spolu s inými neznámymi osobami na presne nezistenom mieste naloženie odpadu a to zmesi kalov a maštaľného hnoja, ktorý je v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov klasifikovaný ako odpad ostatný, katalógové číslo 19 08 05, a tento prostredníctvom nákladných motorových vozidiel spoločnosti F., X.. H.. E.., v rozpore s ustanovením , , o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sám a spoločne s inými neznámymi osobami vyviezol na prázdne poľné hnojisko nachádzajúce sa v katastrálnom území Ľubica, okr. Kežmarok na pozemku parcelného čísla XXXX/ X, ktorý je vo vlastníctve spoločnosti VAJEX výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť Kežmarok v konkurze, so sídlom v Kežmarku, Slavkovská cesta 57, IČO: 31 672 019 a to bez vedomia a súhlasu tejto spoločnosti v celkovom množstve najmenej 350 ton, pričom náklady za takúto prepravu a uloženie odpadu spolu predstavovali 10.500,- Eur, pričom toto poľné hnojisko na jeho uloženie nebolo určené a ani uspôsobené, a týmto jeho konaním bolo spoločnosti HEBA, spol. s r.o., so sídlom Fr. Hečku č. 3906, Poprad, IČO: 31 661 700 takto znemožnené v roku 2008 obhospodarovať priľahlé pozemky a pestovať pšenicu, v dôsledku čoho im vznikla škoda v sume najmenej 6.000,- Eur,

t e d a

nakladal s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu,

č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa , v znení účinnom do 31.08.2015 formou spolupáchateľstva podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa , za použitia , , na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa sa mu výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa sa mu stanovuje skúšobná doba na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa súd poškodeného HEBA, spol. s r.o., so sídlom Fr. Hečku č. 3906, Poprad, IČO: 31 661 700 s jeho nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 10.03.2015 obžalobu pod sp. zn. -43 na obžalovaného P. Y. pre skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že v presne nezistenej dobe od mesiaca marec 2008 do konca apríla 2008, na základe fiktívnej objednávky podnikateľského subjektu P. P. P.. Y. X.-P.,so sídlom v Ľubici, okr. Kežmarok zabezpečil na presne nezistenom mieste naloženie odpadu a to zmesi kalov a maštaľného hnoja, ktorý je v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov klasifikovaný ako odpad ostatný, katalógové číslo 19 08 05, a tento prostredníctvom nákladných motorových vozidiel spoločnosti PENAD, s. r. o., Košice v rozpore s ustanovením , , o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyviezol na prázdne poľné hnojisko nachádzajúce sa v katastrálnom území Ľubica, okr. Kežmarok na pozemku parcelného čísla 6850/2, ktorý je vo vlastníctve spoločnosti VAJEX výroba vajec a hydiny, a. s., so sídlom v Kežmarku, a to bez vedomia a súhlasu tejto spoločnosti v celkovom množstve najmenej 350 ton a v rozsahu 15.434,-€ , ktoré na jeho uloženie nebolo určené a ani uspôsobené, pričom spoločnosti Heba, s. r. o., F. Hečku č. 3906, Poprad bolo takto znemožnené v roku 2008 obhospodarovať priľahlé pozemky a pestovať pšenicu, v dôsledku čoho im vznikla škoda v sume najmenej 5.300,-€, pričom tento skutok prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa , .

Obžalovaný P. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2018 po poučení v zmysle urobil vyhlásenie podľa a to, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne - poškodenej, svedkov, znalca, oboznámením listinných dôkazov, znaleckých posudkov a odborných vyjadrení a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2018 vypovedal, že celý prípad je vykonštruovaný. S pánom P. mal dohodu na dovoz záhradného kompostu, ktorý začal navážať, ale keď sa mu s pánom P. nepodarilo spojiť, navážanie zastavil a dovtedy naviezol iba 5 fúr. Kompost vozil z kompostárne v Trstenom do Ľubice, pričom on bol pre neho tri krát a kompost vozil aj iný šofér PENADU pán Q.. Kompost vozil na objednávku pána P. štvornápravovým vozidlom, ktorého vlastníkom bola firma PENAD, v ktorej v tom čase pracoval ako šofér. Objednávka bola písomná a za firmu PENAD jednal on, pretože bol v okolí známy ako šofér PENAD-u. V tom čase budovali diaľnicu a jeho oslovil svedok P., ktorému obžalovaný povedal, že to môže byť realizované na základe písomnej objednávky. Asi o dva týždne za ním prišiel svedok P., ktorý priniesol notársky overenú objednávku, ktorej predmetom bol dovoz kompostu, ktorý začal realizovať. Predtým túto dohodu konzultoval s Ing. U., ako aj pri iných predchádzajúcich objednávkach a Ing. U., ako konateľ PENAD-u mu to schválil. Hoci objednávky prijímal on, papiere vždy išli na schválenie do sídla firmy PENAD do Košíc. Dohoda bola taká, že on bude voziť kompost, svedok P. ho odváži a úhrada sa bude realizovať faktúrami vystavenými spoločnosťou PENAD, pričom takáto dohoda bola aj s pánom Q.. O tomto upovedomil konateľa PENAD-u Ing. U., ktorému predložil aj objednávku. Ako zdôraznil, svedkyňa W. pri konfrontácii na životnom prostredí hovorila, že tam odpad navážali autá červené, modré a aj inej farby ale PENAD má iba modré nákladné vozidlá s veľkými telefónnymi číslami na boku. Navyše tieto vozidlá nie sú vhodné na prepravu kalu, pretože sú určené na prepravu lomového kameňa a piesku a tento kal by z nich vytiekol lebo na korbe pri bočniciach je škára, cez ktorú by sa kal vylial. Firma PENAD podľa obžalovaného nikdy taký

materiál neviezla lebo autá sú určené iba na dovoz stavebného materiálu. Miesto, kde majú vysypávať hmotu dovezenú z Trsteného im ukázal svedok P., pričom na dôvod sa ho obžalovaný nepýtal. Bolo to poľné hnojisko vybetónované panelmi zboku aj zospodu o rozmeroch 40x8 metrov. Kompost vyviezli na začiatok hnojiska, zvyšok bol zarastený trávou. Spolu s kolegom Q. vyviezli spolu asi 5 vozidiel, pričom do jedného auta sa zmestí asi 10 kubických metrov hmoty. Pri vzdialenosti asi 130 km na jednu cestu z Trsteného do Ľubice a späť a nosnosti auta 16 ton, by objem asi 6.000 ton museli voziť dva aj viac mesiacov. Potvrdil, že sa viedli záznamy o jazdách, ktoré kontroloval zamestnávateľ, ktorý mu aj určuje prácu. So svedkom P.Š. sa nepodarilo skontaktovať ani konateľovi PENAD-u svedkovi U..

Na tejto výpovedi ako aj na vyhlásení o nevine zo žalovaného prečinu obžalovaný zotrval v celom priebehu konania pred súdom.

Na odročenom hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.01.2019 vypovedala konateľka poškodenej spoločnosti HEBA, s.r.o. Ing. M. W., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že na udalosti týkajúce sa navážania kalu si pamätá veľmi dobre, pretože tento kal je aj teraz na mieste a dodnes im spôsobuje problémy, pretože je to tam zaburinené a im to zvyšuje náklady na ochranu plodín, ktoré v okolí pestujú, pred burinou. Niekedy v mesiaci marec, a možno sa to natiahlo aj do mesiaca apríl 2008, ona ale aj ďalší zamestnanci zaregistrovali, že na poľné hnojisko vozia nákladné autá kaly vo veľkom objeme. Ona si myslela, že je to akcia firmy Vajex, ktorá je majiteľom poľného hnojiska a preto voči tomu nepodnikla žiadne kroky. Neskôr na poľné hnojisko prišla s účtovníčkou pani O. a zistili, že poľné hnojisko je navezené asi z troch štvrtín. Na mieste bol hon, ktorý tento kal utláčal a poľná prístupová cesta bola značne znečistená od kalov, ktoré vytiekli z áut. Preto išla za riaditeľkou Vajexu, aby po skončení navážania dali cestu do poriadku. Na to jej riaditeľka Vajexu povedala, že ona o ničom nevie a išla vec nahlásiť na odbor životného prostredia, kde sa začalo vyšetrovanie. Tých áut navážajúcich kal bolo veľa, aj niekoľko denne a každé z nich malo na korbe nápis „PENAD“. Poľné hnojisko je na kopci a z neho vytekala tekutina na ich pôdu a preto nemohli na tých miestach siať a pôdu museli viackrát preorávať. Pri vyčíslení škody vychádzala z výnosu pšenice a to sú len nepriame škody. To hnojisko je o dĺžke asi 100 metrov a šírke 50 metrov, je obohnané panelmi o výške asi 2 metre, teda celková kapacita hnojiska je podľa svedkyne - poškodenej asi 6000 ton a aj viac. Tieto hnojiská sú bežnou súčasťou družstiev. S navážaním autá začali asi v polovici mesiaca marec 2008, na konci marca sa tam boli pozrieť so svedkyňou O.Ú., ktorá aj povedala, že si zapíše nejaké evidenčné číslo vozidla, aby mali dôkaz. Potom bola prestávka v navážaní a s navážaním autá pokračovali zhruba do polovice apríla 2008, kedy vyviezli ďalších 7 až 10 áut, čo oni zaregistrovali. Navážanie videli zamestnanci Y. M., X. M., P. O. Y. U. X.. Tých áut, čo navážali kaly bola aj 10 denne, boli to modré autá s úzkym a dlhým tvarom korby kontajnerového tvaru a na korbe bolo telefónne číslo. Korbu zdvihli, kal vyliali a hon ho utlačil. Bola to hmota kašovitého charakteru. Až pri prešetrovaní na odbore životného prostredia zistila, že objednávku dal svedok P.. Videla len autá, ktoré prechádzali okolo sídla ich firmy ale vodičov nevidela, hoci bola prítomná aj pri vyklápaní kalu. Kal na korbe nebolo vidieť, len keď ho vyklápali, tak ho videla. Vodičov sa na navážanie nepýtala lebo si myslela, že je to akcia Vajexu. So svedkom P. sa nerozprávala ale vídavala ho na hospodárskom dvore v Ľubici, kde má sídlo aj jej firma. Obžalovaného pozná iba z jednania na odbore životného prostredia.

Vo vzťahu k tejto výpovedi konateľky svedka - poškodeného obžalovaný uviedol, že v tom čase sa firma PENAD podieľala na výstavbe diaľnice a autá mohli byť videné v Kežmarku a okolí a v tom čase tam robilo asi sedem vozidiel. Tie však nemohli prevážať kal lebo by vytiekol a nebola by znečistená iba prístupová cesta k hnojisku ale aj hlavná cesta do Ľubice.

Svedok Y. Q., vodič pracujúci pre firmu PENAD vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že viezol dve fúry zeminy na hnojisko a poprel, že by viezol kal. Potvrdil, že vlastní stroj zn. Škoda s veľkou lyžicou vpredu, ale poprel, že by ním utláčal kal. Keď bola svedkovi prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že na základe objednávky bratov Č. im pomohol utlačiť hnoj v jednej zo silážnych jám nachádzajúcich sa v areáli družstva, na hlavnom pojednávaní uviedol, že utláčal hnoj a že si to iba na hlavnom pojednávaní už nepamätal. Ako uviedol, bola to silážna jama, kde tiekol hnoj, ktorý na požiadanie uja U.Á. dvakrát potisol strojom a išiel preč. Potvrdil, že oni vozili na autách iba zeminu a suť, ktorá sa používa na stavbe ale už nevie, či tomu tak bolo aj v okolí Kežmarku alebo Ľubice. Odkiaľ vozil zeminu do Ľubice, si už nepamätá ale boli to iba dve fúry. Pokyny k jazde mu dal vedúci. Zeminu vysypal do takého betónu, ďalej s autom ísť nemohol lebo ďalej bol hnoj a išiel z autom preč. Kto si objednal vývoz kompostu nevie a nevidel obžalovaného, aby on do priestoru družstva niečo

vozil. Obžalovaný mu žiadnu prácu nezadával. Hnoj nemohli voziť lebo by im vytiekol z auta. Svedka P. osobne nepozná.

Svedok E. F. sa nevedel vyjadriť k prejednávanému skutku s tým, že parcelu prenajal firme HEBA a na nej nikdy nebol.

Svedok Ing. G. O. vo svojej výpovedi uviedol, že v tom období bol splnomocnený firmou Triada v obchodných veciach a vo veciach životného prostredia a to pri prevádzkach v Bušovciach a v Spišskej Belej. Ich spoločnosť žiaden kal nevyváža, nedováža a neuskladňovala na žiadne poľné hnojisko. Ich spoločnosť neprodukuje kaly a ich zhodnocovanie nie je pre nich ekonomicky výhodné. Zaoberá sa iba zneškodňovaním nebezpečných odpadov. Vie, že spoločnosť Triada má prevádzku v Liptove na zeminu ale bližšie to povedať nevedel.

Svedkyňa Ing. T. O., referentka Okresného úradu Kežmarok, odboru starostlivosti o životné prostredie na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 2008 im spoločnosť Vajex podala podnet na prešetrenie nezákonne uloženého odpadu na ich poľnom hnojisku v katastrálnom území obce Ľubica. Ona sa tam bola pozrieť a následne požiadali políciu o prešetrenie, ktorá im oznámila, že 6000 ton kalu si objednal svedok P. z toho dôvodu, že chce vyrábať kompost. Preto začali správne konanie, na ktoré predvolali aj svedka P., ktorý sa ale nedostavil, polícii sa ho nepodarilo predviesť a ani vypočuť. Následne mali od pána U. informáciu, že odpad mala navážať firma PENAD a za to mal byť zodpovedný obžalovaný. Obžalovaný im v rámci správneho konania potvrdil, že doviezol 32 ton kompostu zo spoločnosti Triada odpad z Trsteného a to na objednávku pána P. ale toto navážanie zastavil, lebo mu P. nezaplatil faktúry za vykonanú cestu. Obžalovaný mal podľa svojho tvrdenia vyviesť päť áut. Poukázala na nezrovnalosť v tom, že ak chcel pán P. z kalu vyrábať kompost, prečo by si objednal navezenie rovno kompostu. V roku 2008 sa na mieste nachádzal kal. V rámci správneho konania obžalovaný zastupoval firmu PENAD na základe splnomocnenia. Konateľ firmy PENAD nebol účastný správneho konania a poslal iba písomné vyjadrenie. Vzorky neodoberali lebo to nemajú v kompetencii a dopad na životné prostredie nezisťovali. Kaly sú podľa svedkyne produktom čističiek odpadových vôd a nakladať s nimi môže iba osoba, ktorá je na to oprávnená.

Svedok X. M. o svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že na družstve pracuje 40 rokov a keď pracoval so slamou, videl autá, ktoré okolo neho prechádzali a potvrdil, že nevidel, kde tie autá vozili náklad ale išli smerom na Zaľubicu. Pri konfrontácii s jeho výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedal, že videl, ako autá vozili náklad na poľné hnojisko, svedok uviedol, že autá nevidel voziť náklad na poľné hnojisko. Z družstva nie je vidieť na poľné hnojisko a nevedel povedať, koľko áut videl a ani čo mali napísané. Nevedel uviesť, prečo v prípravnom konaní vypovedal, že videl autá firmy PENAD. Poľné hnojisko je dlhé asi 50 metrov a široké asi 40 metrov, pričom boky a spodok sú vyložené panelmi do výšky asi dvoch metrov. Videl na hnojisku odpad, ale nevie, čo to bolo a ani kto to tam dal. To, že je to kal z čističky, vedel len od iných ľudí.

Ďalší z pracovníkov na družstve, svedok U. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nič nevidel a nespozoroval zvýšený pohyb áut. Až keď za ním prišli zamestnanci a policajti, sa o tom dozvedel. Aj v prípravnom konaní vypovedal, že registroval väčší pohyb nákladných áut ale na hlavnom pojednávaní už nevedel uviesť, či to bola pravda. Obžalovaného videl prvýkrát na hlavnom pojednávaní. Poľné hnojisko nevidel a o jeho navození sa dozvedel až pri vyšetrovaní.

Svedkyňa Y. A., starostka obce Trstené sa ku skutku nevedela vyjadriť. V roku 2008 sa na kompostovisko obce vyvážali kaly z Liptovskej vodárenskej spoločnosti. Kaly pomiešané s niečím vozil pán Volaj ale nevedela povedať kam.

Ing. S. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je konateľom spoločnosti, ktorá sa zaoberá ukladaním kalov vo svojich skládkach v Kežmarku a Spišskej Belej, kde majú kompostovisko. Z profesionálnej zvedavosti si všimol nákladné motorové vozidlá modrej farby s označením PENAD, ktoré viezli kal. Až neskôr sa dozvedel, že ten kal mal byť navezený na poľné hnojisko, ktoré zhodou okolností poznal, lebo na žiadosť správcu konkurznej podstaty spoločnosti Vajex toto hnojisko predtým jeho firmy vyčistila od maštaľného hnoja a malo byť určené na predaj. Kto ho naviezol, nevie, ale podľa neho to nemohol byť nikto z Kežmarku alebo z Popradu, skôr by to tipoval na Ružomberok alebo Liptovský Mikuláš. O zavezení hnojiska sa dozvedel od Ing. W., ktorý si u neho predtým objednal vyčistenie

hnojiska a ktorý tam chcel naviesť svoj hnoj. Kal navážali osemkolové vozidlá s korbou v tvare vaničky s vyklápaním vzadu, ktoré podľa neho môžu prevážať kal. Videl dve alebo tri vozidlá, ktoré išli za sebou. Kal pozná ako profesionál a videl ho aj na korbe auta, ktoré kal presahoval. Čistička môže kal predať iba oprávnenej osobe, ktorá môže s kalom podľa zákona nakladať a ktorá musí mať uzavretú zmluvu s čističkou. Kal sa spaľuje alebo používa na výrobu kompostu. Kal je homogénna hmota čiernej farby a je hustejší a má krupicovatejšiu štruktúru. Kompost má v sebe väčšie časti, napr. trávu, lístie, konáre a je sivší. Pretože robí s kalmi, volali ho policajti a od nich sa dozvedel, čo sa stalo. Autá firmy PENAD pozná, lebo ich využíval na prevoz zeminy a štrku ale všimol si tie autá aj v súvislosti s kalom. Na korbe videl čerstvý kal. Kal má málo dusíka a podľa svedka by v zásade nemal spôsobovať problémy životnému prostrediu, napokon sa z neho vyrába kompost. Ak sa však použije veľké množstvo kalu, dôjde k zahustenou pôdy, pričom kal môže obsahovať ťažké kovy a preto s ním treba zaobchádzať ako s odpadom v zmysle zákona.

Svedok U. Q. sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku nevedel vyjadriť ale potvrdil, že jeho synovec Y. kúpil stroj a keď svedok s tým strojom išiel okolo družstva v Ľubici, pán Č. ho poprosil, či by mu s tým strojom zo silážnej jamy nevytlačil hnoj alebo nejaký odpad. Silážna jama sa nachádza v areály družstva medzi budovami a nie na poli. Stroj previezol do Pradiarne a už s ním nejazdil a ani nevie, kto ho používa.

Svedok Ing. F. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že policajti ho požiadali o odborné vyjadrenie, koľko by stálo zneškodnenie odpadu na skládke Úsvit spoločnosti Tatranská odpadová spoločnosť, ktorú prevádzkuje. On im dal odborné vyjadrenie podľa cenníka. Na poľnom hnojisku sa pozrieť nebol a odborné vyjadrenie vypracoval len podľa údajov policajta, o aké predpokladané množstvo odpadu sa jedná. Nemal k tomu ani iné podklady. Vyčíslenú sumu si nepamätá, len vie, že malo ísť o kaly. Ďalej sa svedok vyjadril k otázke uskladňovania a zhodnocovania kalov. Kaly z čističky odpadových vôd majú čiernu farbu. So skládkovaním kalov je podľa neho problém, pretože sa nedajú spaľovať.

Svedok U. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on v tom čase prevádzkoval kompostáreň v Obci Trstené a vo vzťahu k spoločnosti Triada odpad bol iba živnostníkom a nebol ich zamestnancom. V roku 2008 si bola firma PENAD odviesť nejaké vzorky smerom do Ľubice. V roku 2008 bol on zodpovednou osobou za kompostovisko, ktoré pozostáva z dvoch silážnych jám. Nakupoval čistiarenské kaly z čističky odpadových vôd z Liptovskej vodárenskej spoločnosti. Kaly tiež nakupoval od SCP Ružomberok a tiež od spoločnosti Gelima. Kaly kupoval na základe výberového konania na každý rok a preto nevie, či aj v roku 2008 vyhral výberové konanie a kupoval kal od Liptovskej vodárenskej spoločnosti. Kal zo svojej prevádzky nevyvážal, pretože sám ho potreboval na výrobu kompostu. Kal je podľa neho huspeninová hmota sivočiernej farby a kompost je prevzdušnený substrát hnoja, zmes iných organických látok. Má tmavšiu farbu a je sypkejší. Kal odoberali ročne v objeme asi 1000 ton a čistička v Liptovskom Mikuláši produkovala asi 8000 ton kalu ročne.

Svedok P. Q. sa ku skutku vyjadriť nevedel, silážne jamy, ktorých vlastníkom je jeho firma Bistour prenajal firme Triada odpad a viac sa o ne nestaral.

Svedok U. X., zamestnanec Liptovskej vodárenskej spoločnosti vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kal odpredávajú na základe výberového konania spoločnostiam, ktoré majú oprávnenie od príslušných úradov, s ktorými následne uzavrú zmluvu a ktoré si kal aj odvezú. Ročne produkujú asi 8000 ton kalu, ktoré prevážajú veľkými ťahačmi, ktoré odvezú 30 ton. O tom, že by kal od nich odvážala firma PENAD nevie. V roku 2008 od nich odoberala kal firma Ľubčianka, s.r.o., firma Triada odpad od nich odoberala kal na základe výberového konania v roku 2007.

Ing. P. W., ako vedúci farmy spoločnosti Vajex vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predchodcovia, ktorí kúpili spoločnosť Vajex, kúpili aj poľné hnojisko a len od policajtov sa dozvedel, že toto malo byť navezené odpadom. Riaditeľom spoločnosti bol od roku 2010 do roku 2014. Keď sa to dozvedel, bol hnojisko pozrieť a toto bolo navezené nejakou hmotou. Pozemky okolo hnojiska obhospodaruje firma pani W., ktorá im aj oznámila, že z toho hnojiska vyteká nejaká tekutina. Keď sa pýtal zamestnancov, nikto z nich nemal ani vedomosť o existencii tohto hnojiska a ani o jeho naplnení. Ich spoločnosť mala v tom čase vedľa farmy svoje hnojisko, ktoré využívala. Nemá ani vedomosť, aby spoločnosť Vajex dala niekomu súhlas na navozenie tohto hnojiska. Poprel, že by v tej veci dal nejaký podnet alebo že by poznal osobu svedka P.. Keď za účelom odstránenia rozporov bola prečítaná

výpoveď tohto svedka z prípravného konania, svedok uviedol, že na tejto výpovedi trvá ale si jej obsah vzhľadom na odstup času nepamätá. V prípravnom konaní vypovedal, že spoločnosť Vajex na podnet pani W. dala podnet na políciu. Podľa vtedajších zistení by za tým mal stáť svedok P.. Škoda im vznikla v tom, že to hnojisko nemohli využívať a trus museli uskladňovať inde. Nemá vedomosť, kto zaviezol toto hnojisko.

Svedok RNDr. U. Q., zamestnanec spoločnosti EL spol. s r.o. v pracovnej pozícii ekológa, vypracoval v mene tejto spoločnosti odborné vyjadrenie, ktorého predmetom bol rozbor pôdy a vody v okolí hnojiska, hoci vzhľadom na nízky stav vody nebolo zrejmé, či sa jedná o výtok z hnojiska. Ich spoločnosť sa zaoberá analýzou kontroly odpadu, posudzovaním odpadu a posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Po nahliadnutí do písomného odborného stanoviska, ktoré vypracoval v prípravnom konaní, svedok uviedol, že boli odobraté tri vzorky z Ľubice, z čističky odpadových vôd Liptovský Mikuláš a od spoločnosti Gelima, s.r.o. Z pohľadu rizikových prvkov odpad nie je nebezpečný a spĺňa predpoklad na využitie na zhodnotenie ale vzhľadom na vysokú koncentráciu zinku a chrómu nie je vhodný na priamu aplikáciu do pôdy. Ale koncentrácie ťažkých kovov nie sú také, aby to bolo zaradené ako nebezpečný odpad. V pôde, ktorej vzorka bola odobratá zhruba 50 metrov od poľného hnojiska nedošlo k prekročeniu limitov ťažkých kovov ale limity pre pôdu sú iné ako pre odpad. Odpad na hnojisku podľa neho patrí do kategórie „ostatných odpadov“. Všetky štyri vzorky kalov mali rovnakú štruktúru ale nedal sa určiť pôvod kalu v Ľubici. Na poľnom hnojisku v Ľubici bol v zadnej časti hnojiska maštaľný hnoj a v prednej časti kal.

Znalec doc. H.. S. S., F.. na hlavnom pojednávaní prostredníctvom videokonferencie vypovedal, že znalecký posudok bol vypracovaný v zmysle uznesenia OR PZ Kežmarok s tým, že vo veci podal aj odborné vyjadrenie, resp. iný znalecký úkon č. 18/2010. V rámci dokazovania sa zúčastnil osobne aj na ohliadke na mieste samom tak, ako je uvedené v znaleckom posudku. Z výsledkov, ktoré boli vykonané v akreditovanom laboratóriu EL Spišská Nová Ves a boli súčasťou vyšetrovacieho spisu nie je jednoznačne možné určiť, o akých druh odpadu ide a to v zmysle vtedy platného Z.z o odpadoch. Zo záverov protokolov, ktoré boli vykonané v tomto akreditovanom laboratóriu, ako aj zo záverov, ktoré vyhodnotil sám po ohliadke je pravdepodobné, že ide o určitý druh kalu. Bližšia špecifikácia tohto kalu nie je možná. Následne sa robili aj analýzy odobratého kalu, z ktorých vyplýva, že z hľadiska obsahu rizikových prvkov neboli prekročené zákonom stanovené limity. V zmysle vyhlášky Min. pôdohospodárstva SR z pohľadu hodnotenia tohto odpadu, ako tzv. pôdnej pomocnej látky, ide o látku, ktorá sa v prípade spracovania kalu môže do pôdy aplikovať, sú tam výrazne prekročené limity pre obsah chrómu a to zhruba 6,5 násobne a obsahu zinku zhruba 1,4 násobne. Z hľadiska mikrobiologického hodnotenia daný odpad vyhovuje všetkým požiadavkám a kritériám, ktoré sú legislatívne stanovené. Vo vzdialenosti cca 50 metrov od poľného hnojiska boli odobraté aj pôdne vzorky, ktorých výsledky sú uvedené v samotnom znaleckom posudku, z ktorých vyplýva, že pôda v okolí pôdneho hnojiska spĺňa všetky limitné hodnoty pre obsah rizikových prvkov, okrem prvku nikel. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že ku kontaminácii pôd v okolí pôdneho hnojiska vplyvom navezeného odpadu alebo kalu nedošlo, o čom svedčí aj skutočnosť, že obsah niklu v pôde je vyšší, ako je obsah niklu v samotnom odpade. Pôvod tohto niklu v pôde je iný, ako pôvod niklu v odpade. Následne z hľadiska vykonaných analýz je zrejmé, že obsah škodlivín v kale alebo v odpade v zmysle hodnotenia v rámci vyhlášky pre nebezpečné odpady je taký, že to môže znalec klasifikovať ako odpad ostatný, nie ako odpad nebezpečný. Ďalej je podľa neho z analýz zrejmé, že takýto odpad nie je možné použiť v poľnohospodárstve ako pôdnu pomocnú látku. Vzhľadom k tomu, že k obhliadke došlo niekoľko rokov po uložení tohto odpadu, tak z hľadiska časového už prišlo ku kompresii tohto odpadu, tzn. zmenšeniu jeho objemu a to v dôsledku odparovania vody, straty vody, resp. rozkladu jednotlivých látok, ktoré samotný odpad tvorí. Poľné hnojisko má pri dĺžke 50 metrov a šírke 25 metrov plochu 1250 m2, výška navezeného odpadu bolo od 40-80 centimetrov. Z toho vyplýva, že odhadovaný objem odpadu v čase ohliadky bol 500-1000m3. Aj z fotodokumentácie je vidieť, že výška navezeného odpadu bola pôvodne vyššia, čo je zreteľne vidieť na vodorovne sfarbených častiach panelov. Tzn., že pri predpokladanom vyčíslení množstva odpadu sa dá predpokladať, že ide o rozsah 350-1500 ton. Vzhľadom k tomu, že v čase ohliadky, ktorá bola vykonaná 7.2.2014, boli klimatické pomery s teplotou vzduchu hlboko pod nulou a celý objem tohto odpadu bol zamrznutý, nebolo možné z každej časti odobrať hĺbkovú sondu. Výšku odpadu odhadol aj tým, že sa príslušník PZ sám prepadol do toho odpadu a odpad mu siahal do výšky kolien. Na základe konzultácie s rôznymi firmami, ktoré podobný odpad likvidujú je možné odhadnúť cenu za uloženie 1000 ton takéhoto odpadu na skládku, v tom čase v rozmedzí 31-50 € za tonu, po započítaní počtu najazdených km a prác a ďalších faktorov možno predpokladať cenu za odvoz takého odpadu 30-50 tisíc eur za tisíc ton odpadu. Vzhľadom ku skutočnostiam, že v dôsledku

existencie skládky zmesného odpadu na poľnom hnojisku nebol zistený žiadny negatívny vplyv ani na pôdu a ani na vody, nie je možné priamo škodu vyčísliť. Znalec konštatoval veľmi vysoké množstvo rizikových látok v kale, ktoré prekračuje maximálne povolené množstvá rizikových látok v kale, ktoré je možné za jeden rok aplikovať. Nakoľko je kal sústredený na jednom mieste na malej ploche, je vystavený poveternostným vplyvom, je možnosť kontaminácie okolitého prostredia z dôvodu vylúhovania rizikových látok podľa znalca vysoké. Vzhľadom na zistenia možno predpokladať, že betónový podklad hnojiska je neporušený a z hnojiska sa do pôdy a do vody vertikálnym smerom škodliviny nedostávajú. Pokiaľ sa do pôdy dostanú ním zistené ťažké kovy, je tam reálne riziko, že v prípade ich prijatia rastlinami, to môže viesť ku kontaminácii rastlinnej produkcie, čím sa oni dostávajú do potravinového reťazca človeka a to buď priamo alebo nepriamo. Podľa znalca preto možno hovoriť o environmentálnej záťaži v tomto regióne. Betónová ohrada je na viacerých miestach narušená a preto znalec pripustil vytekanie tekutiny z hnojiska. Podľa neho určite dochádza k splavovaniu zrážkových vôd z tejto skládky, čo má vplyv na fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy, čoho dôsledkom je znížená úrodotvornosť takejto pôdy. Tá nemusí byť v dôsledku vyplavovania ťažkých kovov ale samotné dlhodobé zamokrenie pôdy je negatívnym faktorom. S odstupom 6 rokov je veľmi ťažké spätne určiť, o aké množstvo kalu išlo. Kal sa podľa znalca rozkladá a preto sa jeho objem zmenšuje. Ale rizikové prvky sa nevyparujú do prostredia a v tejto hmote zostávajú. Pri ohliadke boli ním odobraté tri vzorky, hnojisko je lokalizované nad samotnou parcelou, ktorá sa nachádza pod ňou. Z miesta pod hnojiskom boli tiež odobraté vzorky pôdy. Podľa názoru znalca, hmota, ktorá tam zostala, nie je vhodná na aplikáciu na biotop.

Na hlavnom pojednávaní dňa 14.03.2019 bol ako svedok vypočutý P.. P. P., ktorý vypovedal, že sa s obžalovaným stretli po dlhej dobe. Farmárčil a potreboval kompost, rašelinu a hnojivo. Preto sa bol pozrieť na hnojisku, ktoré vlastní pán F., ktorý ústne súhlasil s tým, aby svedok použil hnojisko. Potom požiadal obžalovaného, aby mu doviezol kompost, čo sa aj stalo a obžalovaný kompost na hnojisko, ktoré však už bolo navezené iným starým kompostom, doviezol. Potom sa s obžalovaným už nestretol. Nevie, či za spoločnosť Agrofarma Spiš, prostredníctvom ktorej vykonával podnikateľskú činnosť, dal objednávku na navozenie kalu. Myslí si, že sa s obžalovaným a pánom Č. na farme pána Č.G. nestretol. Nevie o tom, či obžalovaný mal záujem o dovezenie kalu. S obžalovaným sa na poľné hnojisko boli pozrieť, aby obžalovaný vedel, kam má kompost vyviesť. Vzorku kompostu obžalovanému nedával a nemá ani vedomosť, aby obžalovaný prostredníctvom spoločnosti PENAD navážal na hnojisko kal.

Svedok Ing. arch. H. O. sa k predmetu prejednávanej trestnej veci nevedel vyjadriť. Jeho spoločnosť v tom čase do roku 2014 prevádzkovala biodegradačné stredisko v Bušovciach a 2-3 % ich činnosti sa týkali odpadových zemín, ale inak sa profesionálne venovali komunálnemu odpadu a výkopovým prácam. Ich spoločnosť sa volala Triada odpad a používali kaly na prekrytie vrstiev odpadu, pričom okrem iných skládok mali skládku aj v Bušovciach, kde ale kaly nevozili. Všetky ich činnosti boli na základe povolení a prevádzkované na legálnych skládkach. Jeden rok vyvážali kaly aj na rekultivačnú činnosť v Trstenej.

Svedok Y. M., traktorista firmy Heba, s.r.o. videl, ako okolo neho prešla tatrovka smerom na hnojisko, kde vysypala hnoj a išla preč. Vie, že vpredu mala jednu nápravu a vzadu mala dve. Videl iba jedno auto ale nepamätá si na farbu a v tom čase to hnojisko nebolo plné. Na účelom odstránenia rozporov v jeho výpovedi, súd na návrh prokurátora prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej svedok vypovedal, že videl 2-3 vozidlá za sebou, mali svetlú korbu, na ktorej na stranách bol telefónny kontakt končiaci viacerými číslicami 4. K tomu svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl iba jedno vozidlo ale nepamätá si, či videl aj ďalšie vozidlá.

Svedok G.. F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v rámci ich poľnohospodárskej činnosti prevádzkujú kompostáreň, kedy videl, ako blúdia okolo mestskej skládky dve autá naložené odpadom a keď sa ich pýtal, čo majú naložené, povedali, že nejaké kaly, otočili sa a išli preč. Čo majú naložené, vidieť nebolo. Na farbu áut si už nespomína ale mali nadpis PENAD. Upozornil ich, že to na skládku dávať nesmú. Okrem tých dvoch vozidiel, iné autá nevidel.

Svedok F. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o prejednávanej veci nevie povedať nič. Obžalovaného nepozná, pozná iba svedka Q., ktorého poprosil, keď išiel raz okolo s traktorom s veľkou lyžicou vpredu, aby mu potlačil na hnojisku v družstve starý hnoj. Svedok využíval svedka P.a na nejaké drobné práce ale v tom čase P. veľa pil a tak k nemu nechodil. Poprel, že by P. poveril zisťovaním

možnosti vyvezenia nejakého kalu. V roku 2008 vykonával poľnohospodársku činnosť, v rámci ktorej využíval len svoje hnojisko a vie, že družstvo v Ľubici malo svoje hnojisko.

Svedkyňa D. W., pracovníčka notárskeho úradu JUDr. X. T. notára so sídlom v Kežmarku, po zbavení mlčanlivosti a po nahliadnutí do istiny na čísle listu 147 vyšetrovacieho spisu uviedla, že totožnosť osoby, ktorá sa takto podpísala, bola overená na základe predloženého občianskeho preukazu, z ktorého boli vpísané všetky údaje. Overuje podpisy sama a notára zavolá, len keď je potrebná pomoc.

Svedok G.. P. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v septembri roku 2009 za ním prišla pani inžinierka, ktorej meno si nepamätá a ktorá mala od októbra prenajaté pozemky v blízkosti ich poľného hnojiska. To mali ako rezervu na ukladanie hydinového trusu. Tá pani im oznámila, že z hnojiska vyteká záhadná tekutina, ktorá znehodnocuje úrodu. Oni sa boli na to hnojisko pozrieť a zistili, že to nie je ich produkt. Pani Ing. zistila, aké dopravné prostriedky to navážali a tiež zistila ich evidenčné čísla. Následne cez úrad životného prostredia zistili dopravcu, ktorý mal na zákazku navoziť kaly z ČOV z Liptovského Mikuláša. Oni nikomu plochu neprenajímali a ani nedali do užívania. Meno porušovateľa si nepamätá ale na konaniach pred úradom životného prostredia bol prítomný on, pani inžinierka a zástupca dopravcu. Obžalovaný pritom nebol prítomný. Zástupca dopravcu povedal, že plnili zákazku a že im podlžnosti neboli uhradené. Meno objednávateľa, ak tam zaznelo, si nepamätal. Zástupca dopravcu na konaní pred úradom životného prostredia oznámil, že to boli kaly z čističky odpadových vôd. Vec ostala otvorená a spoločnosť Vajex bola odpredaná.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.08.2019 bola ako svedkyňa Q. P. O., účtovníčka spoločnosti M., X..H..E.., ktorá uviedla, že keď pracovala v areáli firmy, všimla si, ako na hnojisko chodia nákladné autá modrej farby s bielou korbou, na ktorej boli veľkými písmenami napísané čísla. Autá chodili hore dole a oni sa boli s pani W. na tom hnojisku pozrieť. Na hnojisku bol aj jeden nakladač, ktorý to všetko utláčal. Pani W. sa išla k tomu pánovi opýtať, čo robí ale svedkyňa nepočula, čo sa ho svedkyňa W. pýtala lebo stála ďalej. Iné osoby alebo stroje tam v tom čase neboli. Autá si všimli preto, lebo tým smerom často nechodia a hnojisko bolo prázdne. Vie, že z jedného nákladného auta sa na cestu čosi vysypalo. Hnojisko opísala ako betónovú plochu po obvode ohradenú betónovými panelmi. To hnojisko nepatrilo im ale inej firme a oni mali dohodu, že tam tá firma navezie slepačí trus, oni tam dajú slamu a spraví sa z toho hnoj. Autá tam chodili dosť často ale nevie povedať, ako dlho to trvalo. Na hnojisko sa bola pozrieť v tom čase iba raz a neskôr tam bola tiež ale to už bolo hnojisko navezené. Nevidela žiadnych vodičov tých áut. Z hnojiska vytekala voda a okolie zostalo zamokrené. Nedalo sa tam nič pestovať. Jedno evidenčné číslo auta si poznačila a dala ho pani W.. Videla, ako hnojisko bolo zaplnené ale nevidela, ako autá na neho vyklápali náklad a len ich videla, ako okolo jej kancelárie prechádzali. Odbočku na hnojisko z jej kancelárie nevidieť. Na dverách áut bol nadpis PENAD. Na telefónne čísla na autách nevolala. Obžalovaného na mieste nevidela a ani ho nepozná. Potom už navážanie hnojiska s pani W. nerozoberala a ani sa o to nestarala.

Nakoľko svedok Ing. F. T. zomrel, súd v zmysle prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde vypovedal, že bol jedným z konateľov spoločnosti GeLiMa, a.s., ktorá bola v roku 2008 producentom kalu v rozsahu asi 3000 ton. Do 31.05.2008 expedovali pre spoločnosť Triada odpad 1372 ton tohto kalu. Iným spoločnostiam v prvom polroku roka 2008 kal jeho spoločnosť neodpredávala.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2019 bol ako svedok vypočutý Ing. F. U., konateľ spoločnosti PENAD, ktorý uviedol, že nemá vedomosť, že by jeho firma vykonávala prevoz kalu na poľné hnojisko v Ľubici. Obžalovaný bol vodič a on vie o objednávke ale nie od obžalovaného, ktorý nebol splnomocnený na zastupovanie spoločnosti. Po nahliadnutí do objednávky na čísle listu 240 a 241 vyšetrovacieho spisu svedok uviedol, že túto objednávku videl s tým, že kaly nevozia a súhlasil s dovozom jednej fúry kompostu. Ich spoločnosť nikdy nemala povolenie na prevoz nebezpečného odpadu a kaly sa nikdy ich autami nevozili. Pokiaľ si pamätá, za dovoz kompostu vystavil faktúru, ktorá mu nebola nikdy uhradená. O objednávkach rozhodoval vždy on a nikdy nie vodič. V roku 2008 mala firma v tejto oblasti cca 30 nákladných áut, ktoré boli farebne rovnaké - modro bielej farby s veľkými tmavomodrými číslami cez celú úložnú plochu. V tom čase tam boli v súvislosti s výstavbou diaľnice. Ich autá nemohli prevážať kal lebo vozia štrky a majú škáry, cez ktoré by to vytieklo a znečistili by vozovku. Prácu vodičom zadával on a ak boli na stavbe, tak stavbyvedúci. Niektoré mali aj GPS ale ich pohyb kontroloval stavbyvedúci. Určite sa nemohlo stať, že by 10 áut chýbalo na stavbe lebo stavbyvedúci by mu to hlásil. O prevoz kalov sa

jeho spoločnosť nezaujímala. Vodiči viedli denné záznamy o jazdách, ktoré schvaľoval stavbyvedúci. Sporadicky sa stalo, že boli odchýlky ale nie veľké, skôr vznikli v dôsledku zaokrúhľovania kilometrov. Autá počas výstavby diaľnice chodili najmä v priestore stavby ale aj mimo nej pre kameň a iný materiál ale vždy len po vytýčených trasách. Podľa neho nie je možné, aby sa na poľné hnojisko bez evidencie navozilo 350 ton kalu, pretože to je podľa svedka veľa áut. Firma však nikdy počas svojej existencie kaly nevozila. Pripustil, že autá sa mohli pohybovať po Kežmarku, ak tam bola potreba dovozu materiálu v súvislosti s výstavbou diaľnice. Poprel, že by ich vozidlá boli schopné prevozu kalov a ani nemajú povolenie na prevoz takých materiálov. Nikdy nebol v kontakte s Liptovskou vodárenskou spoločnosťou a nikdy pre ňu ani nerobil prepravu. Nevie si vysvetliť, ako mohla svedkyňa - poškodená Ing. W. vidieť také množstvo áut ich firmy smerujúce na poľné hnojisko. Ich vozidlá majú na korbe meter vysoký nadpis PENAD a telefónne číslo, ktoré je jeho číslo a to na oboch stranách korby. Ak niekto videl pohyb ich áut, mal mu hneď zavolať. Vždy sa v tejto súvislosti bavili iba o prevoze kompostu.

Spoločnosť Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť podala dňa 19.03.2009 trestné oznámenie, z ktorého vyplýva, že spoločnosť Agro farma Spiš, v mene ktorej koná Mgr. P. P., požiadala spoločnosť PENAD o navezenie približne 6.000 ton kalu z čističky odpadových vôd a to na im patriace poľné hnojisko, ktoré znehodnotilo okolité pozemky užívané spoločnosťou Heba. Uvedená vec je prešetrovaná Obvodným úradom životného prostredia, pričom aj im vznikla škoda, nakoľko ich 100 % akcionárom je štát. Súd tiež oboznámil korešpondenciu medzi advokátom JUDr. I. X. a správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Ľubica JUDr. Š.S. X., týkajúcich sa predaja poľného hnojiska v rámci konkurzného konania ako aj zmluvu medzi predávajúcim JUDr. Š. X., ako správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Ľubica a kupujúcim Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť zo dňa 02.01.2007, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k poľnému hnojisku postaveného na parcele č. 6850/2, zapísaného na liste vlastníctva č. 198, k.ú. Ľubica. Svedkyňa Ing. M. W. listom zo dňa 31.10.2008 vyzvala spoločnosť Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť, aby riešila odpad na poľnom hnojisku, pretože dochádza k zamokreniu pôdy. Spoločnosť Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť listom zo dňa 04.11.2008 vyzvala vtedajší Obvodný úrad životného prostredia, aby vo veci začal konať. Vtedajší Obvodný úrad životného prostredia oznámil spoločnosti Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť oznámením dňa 24.11.2008, že vo veci začal dňa 21.11.2008 konanie, na to na základe oznámenia tejto spoločnosti a týmto dňom nariadil na deň 09.12.2008 o 10.00 hod. ústne pojednávanie vo veci prešetrenia skutočností napovedajúcich porušenie zákona o odpadoch.

Z výpisu zo živnostenského registra pod číslom 703-1086 vyplýva zápis podnikateľa podnikajúceho pod názvom P. P., Mgr. AGROFARMA SPIŠ-MAGURA, pod prideleným identifikačným číslom osoby 31254811 s miestom podnikania Ľubica, Športová ulica (pri PD), s predmetom podnikania nákup a predaj koní, Agroturistika - prevádzkovanie turistickej jazdiarne. Advokátska kancelária JUDr. I. X. listom zo dňa 23.11.2009 požiadala ÚJaKP Kežmarok o prešetrenie skutočností, ktoré boli uvedené v podanom trestnom oznámení. Súd tiež oboznámil výpis z obchodného registra svedčiaci o zápise spoločnosti TRIADA ODPAD, s. r.o. v oddiele Sro, vložka číslo 1278/T Okresného súdu Trnava, z ktorého vyplýva, že okrem iných predmetov podnikania je táto obchodná spoločnosť oprávnená na podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi - triedenie a zneškodňovanie odpadov ich spracovaním, likvidáciou a uložením. Konateľom bol v roku 2008 Ing. arch. H. O., ktorý bol aj spolu s Ing. B. O. aj spoločníkom tejto spoločnosti. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Žilina v Oddiely Sro, Vložke č. 15245/L vyplýva zápis spoločnosti BISTOUR, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je G.. P. Q.. Súd tiež oboznámil cenník nebezpečných odpadov pre rok 2008 vydaný Tatranskou odpadovou spoločnosťou, s.r.o. Žakovce, ktorý obsahuje katalógové číslo odpadu, jeho názov, kategóriu a cenu v Slovenských korunách za jednu tonu.

V súvislosti s výsluchom svedkyne D. W., pracovníčky notárskeho úradu JUDr. X. T., súd oboznámil aj rozhodnutie ministra spravodlivosti SR o zbavení tohto notára a jeho zamestnancov mlčanlivosti v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou. Z fotokópie osvedčovacej knihy spolu s fotokópiou elektronického systému notárskeho úradu JUDr. X. T. vyplýva, že podpisy pod číslom 414222/2008 a 414226/2008 boli overené ako podpisy svedka P. P.. Súd tiež oboznámil Zámer spoločnosti TRIADA ODPAD s.r.o. a jej Strediska na zhodnocovanie odpadov Trstené z augusta 2009 spolu s fotodokumentáciou zachytávajúcou dve silážne žľaby naplnené hnojom. Z rámcovej zmluvy o odbere a zhodnocovaní hospodárskeho hnojiva uzavretej dňa 23.10.2008 medzi dodávateľom BISTOUR, s.ro. a

TRIADA ODPAD, s.r.o. vyplýva povinnosť dodávateľa bezplatne denne pripraviť na odber hospodárske hnojivo a povinnosť odberateľa bezplatne zabezpečiť odber hospodárskeho hnojiva.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vykonanej dňa 13.07.2009 vyšetrovateľom por. Mgr. P. za prítomnosti Mgr. F. X. vyplýva, že miesto činu sa nachádza asi 2 km nad obcou Ľubica, kde sa k nemu dá dostať odbočením z hlavnej cesty za PD Ľubica doľava. Samotné miesto činu je hnojisko, ktoré je z troch strán obložené betónovými panelmi a rozmeroch 50 x 25 m. Na uvedenom mieste sa nachádzajú kopy neidentifikovateľného odpadu, ktoré sú zarastené burinou. Na rohu hnojiska pri prístupovej ceste sa nachádza kaluž vody. Súčasťou zápisnice o ohliadke je aj fotodokumentácia obsahujúca 5 čiernobielych fotografií zachytávajúca priestory hnojiska a hmoty, ktorá sa v ňom nachádza. Dňa 01.06.2012 bola vykonaná dodatočná ohliadka miesta činu, zo zápisnice ktorej vyplýva, že samotné hnojisko je obložené z troch strán asi 2 metrovými panelmi, pričom hnojisko je rozmeroch 50 x 25 m. V čase ohliadky bolo hnojisko zarastené vysokou neidentifikovateľnou burinou a trávou. Z cesty je hnojisko otvorené, pričom na ľavom prednom rohu sa nachádza vyschnutá kaluž zeminy alebo nejakého odpadu, okolité pozemky sú obrobené a sú na nich pestované plodiny. Aj z tejto dodatočnej ohliadky bolo vyhotovených 8 farebných fotografií.

Spoločnosť EL, spol. s r. o. predložila znalcovi F. L., cenovú ponuku za analýzu vzoriek odpadu a pôdy, avšak znalec G.. L. vyšetrovateľovi oznámil, že znalecký posudok nie je schopný vypracovať lebo nedostal súhlas na použitie laboratória spoločnosti EL, spol. s r. o. Spoločnosť EL, spol. s r. o. pre spoločnosť Heba, s. r.o. vyhotovila protokol o skúške č. 09/16674 zo vzorky kalu, z ktorej vyplýva množstvo jednotlivých chemických prvkov v kale. Spoločnosť Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť predložila znalcovi Ing. L. záznam o prevádzke vozidiel o vývoze trusu z ich prevádzky za mesiac apríl 2008, z ktorých vyplýva, že vozidlá prevážali trus. Zo stanoviska spoločnosti EL, spol. s r. o. podanému dňa 22.02.2012 OKP Prešov vyplýva, že vzorku v zmysle protokolu o skúške dodal objednávateľ - spol. Heba, s.r.o., množstvo dodaného materiálu je dostatočné na skúmanie a z nameraných parametrov je možné predpokladať, že sa jedná o kal z čističky odpadových vôd z čistenia komunálnych odpadových vôd. Ako surovina do kompostu spĺňa kal limitné hodnoty podľa STN ale z pohľadu finálneho výrobku kal nespĺňa limitné koncentrácie pre prvky zinok a chróm. Aj po troch rokoch od uloženie je možné posúdiť predmetný kal.

Spoločnosť TRIADA ODPAD, s.r.o. oznámila OKP Prešov, že spoločnosť PENAD nich zakúpila 32 ton kompostu, ktorý bol účtovaný faktúrou č. 3508012 na sumu 1.904,- Sk, ktorej úhrada bola započítaná voči pohľadávke PENAD-u, ktorá v tom čase dosahovala voči spoločnosti TRIADA ODPAD, s.r.o. niekoľko miliónov slovenských korún. Na stredisku v Trstenom bol dovážaný kal z výroby želatiny od spoločnosti Gelima, Liptovský Mikuláš. K tejto správe bola predložená aj faktúra, ktorej obsah súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Obvodný úrad životného prostredia Kežmarok podal dňa 05.11.2009 OOPZ Kežmarok správu, v ktorej uviedol, že prijal oznámenie spoločnosti Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť o uložení odpadu na ich poľné hnojisko, v zmysle ktorého mal P. P. požiadať firmu PENAD na uloženie 6.000 ton odpadu a vo veci začala dňa 21.11.2008 správne konanie, na ktoré sa ale nepodarilo zabezpečiť účasť Mgr. P. P., ktorý mal byť v tom čase vo väzbe. Obvodný úrad životného prostredia Kežmarok podal dňa 15.02.2012 správu OKP Prešov, že v rámci ich správneho konania sa nachádzajú iba kópie dokladov, ktoré boli nimi poskytnuté OOPZ Kežmarok, vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 12.02.2009, na ktoré sa v mene spoločnosti PENAD dostavil obžalovaný na základe splnomocnenia a priniesol písomné stanovisko konateľa spoločnosti PENAD Ing. F. U.. Obžalovaný bol vyzvaný na predloženie dokladov o preprave odpadu, ktoré dňa 23.02.2009 predložil. OÚŽP nemá žiadne iné informácie, ktoré by prispeli k objasneniu danej veci.

Z odborného vyjadrenia č. 18/2010 vypracovaného v prípravnom konaní Poľnohospodárskym znaleckým SPU Nitra vyplývajú závery, ktoré uviedol znalec doc. Tóth vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Z obdobného vyjadrenia Tatranskej odpadovej spoločnosti s.r.o. vyplýva cena za uloženie 6.000 ton ostatného odpadu vo výške 262.380,- Eur s DPH a za uloženie rovnakého množstva nebezpečného odpadu vo výške 791.640,- Eur.

Z objednávky zo dňa 28.02.2008 spoločnosti FARMA KAMENNÁ BAŇA zastúpenej Mgr. P. P. pre spoločnosť PENAD, s.r.o. vyplýva objednávka na dodanie 6.000 ton kalu na pozemok parcelné číslo XXXX/X, v katastri obce Ľubica, pričom podpis objednávateľa je osvedčený notárskym úradom JUDr. X. T. pod číslom XXXXXX/XXXX s tým, že túto objednávku podpísal Mgr. P. P.. P.. P. P. v čestnom

prehlásení, ktoré nie je datované vyhlásil, že objednaný kal bude použitý na výrobu kompostov na ich poľnohospodárskom družstve. Podpis je rovnako notársky osvedčený pod poradovým číslom 414222/2008 podpisujúcim Mgr. P. P..

Z listu vlastníctva č. 2461, k.ú. Ľubica vyhotoveného dňa 29.04.2008 vyplýva, že parcela č. 6848/3

- orná pôda je v podielom spoluvlastníctve P. F., Y. W. Y. E. F.. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Ľubica vyhotoveného dňa 29.04.2008 vyplýva, že stavba popisného čísla 6850 - poľné hnojisko je vo výlučnom vlastníctve Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť. Súd tiež oboznámil aj katastrálnu mapu, z ktorej vyplýva zakreslenie polohy oboch nehnuteľností zapísaných na vyššie uvedených listoch vlastníctva.

Zo zápisnice o prešetrení podnetu spísanej na vtedajšom obvodnom úrade životného prostredia v Kežmarku dňa 25.06.2009 za prítomnosti Ing. JY. zo spoločnosti Vajex, Ing. F. U. zo spoločnosti PENAD, Ing. G. O. zo spoločnosti Triada, Ing. M. W. zo spoločnosti Heba, s.r.o. a Ing. O. a RNDr. L. z OÚŽP Kežmarok vyplýva, že OÚŽP prijal podnet spoločnosti Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť o nezákonnom uložení odpadu na poľné hnojisko, ktoré mal objednať Mgr. Miloš P. a doviesť spoločnosť PENAD, pričom Mgr. P. sa nepodarilo vypočuť, lebo je vo väzbe. Obžalovaný, ako splnomocnenec firmy PENAD v tomto konaní predložil písomné stanovisko Ing. U., ktoré je prílohou tejto zápisnice a ktoré súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. V tomto stanovisku sa uvádza, že dňa 28.02.2008 si Mgr. P. P. AGROFARMA SPIŠ - MAGURA objednal dodanie 6.000 ton kalu na pozemok k.ú. Ľubica za účelom výroby kompostu. Firma PENAD za týmto účelom prepravila od spoločnosti TRIADA ODPAD, s.r.o., prevádzka Trstené záhradný kompost v množstve 32 ton. V preprave sa ďalej nepokračovalo z dôvodu neuhradenia faktúry za dodávku a jeho prepravu. Firma PENAD je len prepravcom odpadu, objednávateľ jednoznačne zadal dispozície na jeho prepravu, spoločnosť PENAD neskúma vlastnícke vzťahy príjemcu k pozemku a zodpovednosť nesie výlučne objednávateľ. Dňa 23.02.2009 boli predložené firmou PENAD doklady k prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Zo záveru prešetrenia vyplýva, že OÚŽP uložil Mgr. P. P. sankciu za porušenie právnych predpisov na úseku odpadového hospodárstva a zároveň vydá rozhodnutie s určeným termínom na odstránenie protiprávneho stavu. Vzhľadom na informácie, že kal na hnojisku môže byť aj z iného zdroja, OÚŽP požiadal políciu o prešetrenie tejto skutočnosti. Súčasťou zápisnice je aj plná moc udelená splnomocniteľom Ing. F. U., konateľom spoločnosti PENAD obžalovanému, ako splnomocnencovi vymedzená na zastupovanie v správnom konaní pred Obvodným úradom životného prostredia v Kežmarku vo veci prešetrenia nezákonného uloženia odpadu a tiež faktúra č. 3508012 vystavená dňa 10.03.2008 spoločnosťou TRIADA ODPAD, s.r.o. pre odberateľa

- spoločnosť PENAD, s.r.o. za predaj záhradného kompostu zo strediska Trstené znejúca na sumu 1.904,- Sk, splatná dňa 10.04.2008 a faktúra č. vystavená spoločnosťou PENAD, s.r.o. dňa 10.06.2008 pre odberateľa farma Kamenná Baňa za uloženie záhradného kompostu o váhe 32 ton znejúca na sumu 13.328,- Sk, splatná dňa 10.04.2008. Spoločnosť PENAD tiež v rámci šetrenia OÚŽP Kežmarok dňa 19.02.2008 doplnila svoje stanovisko, že kompost na základe objednávky Mgr. P. P. Farma Kamenná Baňa od dodávateľa Triada Odpad v rozsahu 32 ton bol naložený v stredisku na zhodnocovanie odpadov v S., E.. D. P., bol prepravený ich motorovými vozidlami a vyložený na objednávateľom určenom mieste v katastri obce Ľubica. K tomuto stanovisku bolo predložených päť prepravných listov, z ktorých vyplýva, že vodiči Q. a obžalovaný P. Y. v dňoch 10. až 12.03.2008 vykonali prepravu z Trsteného do Ľubice v celkovom počte 9 ciest tam aj späť, a to svedok Q. na vozidle EČV: O. XXX C. celkovo 5 jázd a obžalovaný P. Y. na vozidle EČV: O. XXX C. celkovo 4 jazdy.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil kópie listín, ktoré sú obsahom spisového materiálu vtedajšieho Obvodného úradu životného prostredia Kežmarok, obsahom ktorého sú už oboznámené listiny, a to oznámenie spoločnosti Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť o uložení odpadu na ich poľné hnojisko, komunikácia medzi OÚŽP Kežmarok a políciou, objednávka Mgr. P., čestné prehlásenie, katastrálna mapa, listy vlastníctva č. 2461 a č. 3416, evidenčná karta vozidla EČ: O. XXX C., ktoré je vo vlastníctve Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. a v držbe spoločnosti PENAD, oznámenie o začatí konania a nariadenie ústneho prejednania na deň 09.12.2008 spolu s doručenkami, pričom v zmysle zápisnice sa toto nekonalo, lebo sa nedostavil Mgr. P. P.. Ďalej spisový materiál obsahuje nariadenie nového prejednania na deň 09.01.2009, ktoré sa v zmysle zápisnice o prešetrení podnetu nekonalo, lebo sa nedostavil Mgr. P. a tiež zápisnica o prešetrení podnetu zo dňa 12.02.2009 spolu s listinami, ktoré sú uvedené ako dôkazy v predchádzajúcom odseku odôvodnenia. Súčasťou tohto spisového materiálu je zápisnica o prešetrení zo dňa 25.06.2009, v rámci ktorej obžalovaný, ako splnomocnenec firmy PENAD prezentoval rovnaké skutočnosti, ako pri predchádzajúcom prešetrení

vo vzťahu k dovozu 32 ton kompostu z prevádzky v Trstenom, pričom záver prešetrenia je rovnaký, ako pri prešetrení dňa 12.02.2009. K tomuto záznamu je pripojené rukou písané stanovisko konateľa spoločnosti PENAD Ing. F. U., ktorý v ňom uviedol, že spoločnosť dostala objednávku na dovoz kalov, ktorú po konzultácii so spoločnosťou TRIADA ODPAD s.r.o. odmietla, nakoľko nie je možné s touto komoditou obchodovať. Po tomto oznámení objednávateľovi, tento schválil dovoz na ním určené miesto, v ním uvedenom objeme a túto dodávku zrealizovali, avšak za ňu nedostali zaplatené. Ing. U. podotkol, že poľné hnojisko bolo v tom čase do značnej časti navezené neznámym materiálom. V závere uviedol, že nedoručovali žiaden kal ale len kompost.

Spoločnosť PENAD vyšetrovateľovi predložila zoznam nákladných vozidiel, ktoré prevádzkuje s uvedením továrenskej značky každého vozidla, WIN čísla, druhu vozidla, druhu karosérie, farby, stavu vozidla, kategórie vozidla a celkovej hmotnosti. Súd tiež oboznámil evidenčné karty vozidiel značky MAN TGA, EČV: O. XXX C. Y. O. XXX C., ktoré boli v tom čase vo vlastníctve Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. a v držbe spoločnosti PENAD. Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že spoločnosť PENAD vyšetrovateľovi dobrovoľne vydala kópie faktúr vystavených spoločnosťou za obdobie od 01.03.2008 do 30.06.2008, kópie vyúčtovania vykonaných prác za obdobie od 01.03.2008 do 30.06.2008 a originály záznamov o prevádzke motorového vozidla nákladnej dopravy za obdobie od 01.03.2008 do 30.06.2008. Z výpisu z obchodného registra vedeného na Okresnom súde Košice I, Oddiel Sro, Vložka číslo 16044/V vyplýva zápis spoločnosti PENAD s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je Ing. F. U.Š., pričom jedným z predmetov podnikania tejto spoločnosti je vnútroštátna nákladná cestná doprava.

Z úradného záznamu spísaného príslušníkom OKP Kežmarok por. O. dňa 10.01.2011 vyplýva, že bola vykonaná previerka vo firme TRIADA ODPAD, s.r.o., kde sa v prevádzke nikto nezdržiaval a kde sa nachádzajú dve bývalé silážne jamy, ktoré sú navezené asi 500 tonami kalov zmiešaných maštaľným hnojom, pilinami a rôznymi zelenými odpadmi a celé to slúži na výrobu kompostu. Táto informácia bola potvrdená aj starostkou obce Trstená Y. A., ktorá uvedenú skládku aj sama kontroluje lebo majitelia sa o ňu nestarajú a iba občas sa v tejto prevádzke niekto objaví. Od februára do júna 2008 zaznamenala pohyb nákladných vozidiel PENAD s tabuľkami s ev. číslami O. XXX C. Y. O. XXX C. a okrem nich len poľnohospodárske stroje, ktoré kompost vyvážali na okolité polia. Pri vyťažovaní U. O., zamestnanca ČOV Spišská Belá vyplynulo, že vedľajším produktom ČOV je kal, ktorý je lisovaný a vyvážaný ČOV Kežmarok, kde sa uskladňuje a následne vyváža na to oprávnenou firmou. V marci 2008 bolo vyvezené iba minimálne množstvo kalu. O tom bol príslušníkom OKP Kežmarok so služobným číslom 290468 spísaný úradný záznam. Z úradného záznamu spísaného dňa 24.01.2011 rovnakým príslušníkom OKP Kežmarok o vyťažení Jaroslava Nováka, pracovníka Podtatranskej vodárenskej spoločnosti vyplynulo, že pri ich činnosti sa produkuje kal ale pri jeho vývoze spolupracujú s firmou C., O. Y. X. G.. S. N.. K vývozu kalov do Ľubice nemá žiadnu vedomosť. P. Ž., pracovník spoločnosti C. v podaní vysvetlenia vyšetrovateľovi uviedol, že s autom Tatra, EČV: O. XXX W. vyváža kal z okolia na základe pokynu majiteľa firmy Ing. S. N. a to na kompostoviská v Spišskej Belej a v Kežmarku.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 27.02.2013 spísaného vyšetrovateľom PZ npor. J. vyplýva, že Ing. U. P., starosta obce Huncovce osobu svedka P. nepozná, nikdy sa s ním nestretol a ani s nikým sa nedojednával ohľadom navezenia nejakého odpadu. Zo zápisnice o rekognícii konanej dňa 19.12.2012, kde boli poznávajúcej osobe Ing. F. C. predložené dva fotoalbumy obsahujúce aj fotografie obžalovaného a bol vyzvaný, aby určil osobu, ktorá bola vodičom jedného z nákladných vozidiel, ktoré si všimol začiatkom roka 2008 pri výjazde z hospodárskeho dvora v Spišskej Belej, resp., ktorá ho oslovila. Zo záveru rekognície vyplýva, že svedok G.. F. C. nespoznal žiadnu osobu z fotoalbumu a žiadna osoba z fotoalbumu nesúvisí s prípadom, kvôli ktorému je na rekognícii. Pri ďalších troch rekogníciách vykonaných toho istého dňa za tým istým účelom, kedy bolo svedkovi C. predložených ďalších šesť fotoalbumov, pričom vo fotoalbumoch č. 1 a 2 sa nachádzala aj fotografia obžalovaného, bol záver rekognície rovnaký, ako pri predchádzajúcej rekognícii.

Zo zápisníc o vydaní veci vyplýva, že boli odobraté vzorky kalu ČOV Liptovskej vodárenskej spoločnosti, z medziskládky spoločnosti L. a z hnojiska v katastri obce Ľubica. Z úradného záznamu spísaného príslušníkom OKP Kežmarok por. S. vyplýva, že v spolupráci s RNDr. Q. bolo pri príchode do priestorov strediska na zhodnocovanie odpadu Trstené zistené, že sa tam nenachádza skládka kalu ale iba maštaľný hnoj. Preto po konzultácii s RNDr. Q. nedošlo k odberu vzoriek.

Z odborného stanoviska vypracovaného spoločnosťou EL, spol. s r.o., za ktorú ju vypracoval RNDr. U. Q. vyplývajú skutočnosti, ktoré tento svedok uviedol vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. V rámci toho súd oboznámil protokoly o skúške a hlásenia o vzniku odpadu a nakladania s ním Liptovskou vodárenskou spoločnosťou. Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil doklady predložené svedkom T. a svedkom O. pri ich výsluchoch týkajúce sa nakladania, prevodu a uskladnenia kalu medzi firmami TRIADA ODPAD a L. Y. W., a to prepravné listy a faktúry. Súd tiež oboznámil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši č.j. A/2006/03031-004 PM zo dňa 07.06.2006, ktorou úrad spoločnosti TRIADA ODPAD s.r.o. povolil činnosť kompostovanie a skladovanie v zmysle o odpadoch, ktoré bude vykonávať na pozemkoch firmy EKO SERVIS. Súd tiež oboznámil výpisy z obchodného registra Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a spoločnosti L., Y..X..

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj obsah písomného znaleckého posudku č. 07/2014 vypracovaného Poľnohospodárskym znaleckým SPU v Nitre, ktorý v mene tejto znaleckej organizácie vypracovali Prof. G.. U. O., F.. Y. T.. H.. G.. S. S., F.., ktorého závery korešpondujú s výpoveďou Ing. Tótha na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.01.2019. Súd tiež oboznámil fotografie, ktoré predložila svedkyňa Ing. M. W. a ktoré zobrazujú prostredie v okolí poľného hnojiska. Odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Kežmarok oznámil OKP Kežmarok listom zo dňa 26.06.2014, že nie je kompetentný na vyčíslenie škody a oznámil subjekty, ktoré by mohli vyčísliť náklady na odstránenie vzniknutej škody. Z odborného vyjadrenia Poľnonákupu TATRY, a.s. vyplýva, že výkupná hodnota 30 ton pšenice v roku 2008 bola 5.300,- Eur. Obvodný úrad životného prostredia v Kežmarku rozhodnutím zo dňa 29.06.2009 č.j. E.-XXX/XXXX-O. prerušil konanie do doby došetrenia trestného činu vo veci neoprávneného nakladania s odpadmi. Z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že k parcele č. 6850/2 - poľné hnojisko nie je založený list vlastníctva.

Súd tiež oboznámil záznamy o prevádzke nákladných motorových vozidiel na dennej báze týkajúcich sa obžalovaného za obdobie od 01.03.2008 do 30.06.2008, z ktorých vyplýva trasa, čas prepravy a počet najazdených kilometrov. Tie isté údaje oboznámil aj vo vzťahu k ostatným vodičom spoločnosti PENAD.

Na základe takto vykonaných dôkazov súd rozsudkom vyhláseným dňa 22.11.2019 obžalovaného P. Y. spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože nebolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Súd vychádzal pri hodnotení dôkazov z toho, že je nepochybné, že kal bol na poľné hnojisko navezený a je odpadom v zmysle v skutkovej vete citovaného zákona, čím teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného činu ale nebolo dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok spáchal obžalovaný či už sám alebo spoločne s inými osobami. Proti tomto rozsudku podal v neprospech obžalovaného odvolanie prokurátor.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. zo dňa 20.04.2021 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že záver súdu, že obžalovaný nemohol kal naviezť je zatiaľ predčasný, pričom súd sa postupom podľa nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a svoje úvahy založil aj na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Odvolací súd poukázal aj na možné konanie obžalovaného spoločne s inými osobami a teda možné spolupáchateľstvo. Poukázal na výpovede svedka Ing. C., ktorý videl nákladné autá prepravovať kal. V tejto súvislosti poukázal na to, že viazanosť súdu obžalobou sa týka iba toho, o akom skutku súd rozhoduje. Popisom skutku a ani jeho právnou kvalifikáciou súd nie je viazaný. Nič teda súdu nebráni v tom, aby pri zachovaní totožnosti skutku skutkový stav opísaný v obžalobe upravil podľa výsledkov dokazovania a tento aj správne právnej kvalifikoval, vrátane prípadného spolupáchateľstva. Odvolací súd poukázal na objednávku svedka P. na dovezenie 6.000 ton kalu, ktorý bol aj vozidlami PENAD skutočne nevezený, na priznanie obžalovaného, že spolu so svedkom Q. naviezli 5 fúr maštaľného hnoja a tiež na zvláštne okolnosti týkajúce sa dátumov objednávky, osvedčenia pravosti podpisu svedka P. na nej a splatnosti faktúry. Odvolací súd zdôraznil, že výrok o vine môže súd oprieť aj o nepriame dôkazy za predpokladu, že tvoria súhrnne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. Odvolací súd preto nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že výpovede svedka P. vykonané pred vznesením obvinenia obžalovanému Y. sú jediným usvedčujúcim alebo vo výraznej miere podporujúcim dôkazom. Podľa odvolacieho súdu ide iba o dôkaz podporný, ktorý dokresľuje priebeh skutkového deja a potvrdzuje pravdivosť iných dôkazov. Prečítanie výpovedí svedka P. z prípravného konania podľa

nie je v žiadnom prípade porušením zákona. Chyby sa prvostupňový súd dopustil pri vykonávaní výsluchu svedka P. P. na hlavnom pojednávaní, ktorá znemožnila vyhodnotenie výpovedí tohto svedka. Prvostupňový súd totiž nepredložil svedkovi P. postupom podľa , na vysvetlenie a vyjadrenie všetky tie časti, v ktorých vysvetlenia rozporov boli potrebné pre vyhodnotenie výpovede tohto svedka a to v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Vzhľadom na odchyľovanie sa svedka P. v podstatných bodoch bolo povinnosťou tunajšieho súdu predložiť tomuto svedkovi všetky jeho skoršie výpovede a to ich prečítaním v takom rozsahu, aby si súd vytvoril podmienky pre správne vyhodnotenie výpovede svedka podľa . Preto bolo potrebné čítať zápisnice o skorších výpovediach tohto svedka z prípravného konania v širšom rozsahu, než ich čítal prvostupňový súd. Pre hodnotenie výpovede tohto svedka sa javia byť podstatné aj také okolnosti, ako sú stretnutia obžalovaného s F. Č., rozhovor pri hnojisku za prítomnosti Y. Q.Y., návšteva u notára a iné. Odvolací súd tiež poukázal na nesprávny postup prvostupňového súdu pri čítaní zápisníc o konfrontáciách a zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania podľa . Odvolací súd nesúhlasil ani s názorom o absencii motívu, pre ktorý by mal obžalovaný žalovaným spôsobom nakladať s kalom, pretože subjekty produkujúce kal musia vynakladať značné prostriedky na ich likvidáciu. Teda u obžalovaného je ľahko identifikovateľný aj zištný motív.

Preto súd na hlavnom pojednávaní v súlade s právne záväzným názorom Krajského súdu v Prešove vyjadreným vo vyššie uvedenom uznesení opätovne vypočul svedka Mgr. P. P., ktorý zotrval na svojej výpovedi z hlavného pojednávania konaného dňa 14.03.2019. Svedok poprel, že by hovoril so svedkami Č. Y. Q. a na poľnom hnojisku sa bol pozrieť s pánom F., ktorý je vlastník pozemku pod hnojiskom ale to až keď už bolo navezené. Pán F. mu dal súhlas na navozenie maštaľného hnoja ale v tom čase už bolo hnojisko navezené. Vlastnícke pomery pozemku pod hnojiskom si overovať na katastrálnom úrade nebol, lebo sa poznal s pánom F. a vedel, že poľné hnojisko leží na jeho pozemku. Nevie však, či povedal svedkovi Č., komu patrí poľné hnojisko. Nepočul ako sa svedkovia Č. Y. Q. dohadujú na navezení kalu. Tiež nevidel obžalovaného, aby šoféroval nákladné vozidlo, ktoré by prevážalo kal. Nepamätá si na overenie podpisu na zmluve u notára T. a nevie, kto opečiatkoval zmluvu o poskytovaní služby s tým, že kanceláriu mal otvorenú, papiere v nej boli na stole a do kancelárie mal každý prístup. Svedka Q. neposlal utláčať kal s honom a tiež nepozná spoločnosť TRIADA ODPAD. V tej dobe nevedel, čo je to kal.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach tohto svedka, súd aj v súlade s pokynom odvolacieho súdu prečítal celé výpovede svedka z prípravného konania podľa , , pretože tieto jednotlivé výpovede svedka je potrebné chápať ako celok a rozsah rozporov, ktoré sa oproti výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní objavili, vyvolávajú potrebu komplexného posúdenia celých výpovedí svedka P. z prípravného konania.

Svedok P. P. v prípravnom konaní dňa 22.07.2009 vypovedal, že začiatkom roka 2008 prišli do areálu bývalého Poľnohospodárskeho družstva v Ľubici dve osoby, ktoré sa rozprávali s ním a s F. Č. ohľadom navezenia vodného kalu. Jednou z týchto bola osoba s priezviskom Y. a pracovala pre spoločnosť PENAD. Po tomto stretnutí dostal úlohu od F. Č. preveriť všetky skutočnosti, kde by sa dal kal naviesť. Preto začal zisťovať, kde by sa nachádzalo pevné hnojisko, na ktorom by sa dal vodný kal uskladniť, pričom mal vedomosť, že jedno hnojisko, ktoré predtým patrilo PD Ľubica, sa nachádza medzi obcou Ľubica a Zaľubicou. Preto išiel na katastrálny úrad v Kežmarku, kde zistil, že na liste vlastníctva nie je uvedený žiaden vlastník. Preto ďalej zisťoval komu tento pozemok patrí a zistil, že patrí pánovi F. z Kežmarku. Keď išiel za ním, F. mu povedal, že oni by chceli tento pozemok predať. Asi po mesiaci išiel opäť na katastrálny úrad a zistil, že pozemok, na ktorom sa nachádza toto poľné hnojisko, má už nového majiteľa a to spoločnosť Vajex. Na ďalšom stretnutí s obžalovaným mu obžalovaný dal rozbor vodného kalu a on mu dal návrh zmluvy o poskytovaní služby, aby to dal podpísať majiteľovi firmy. On už v tom čase mal dohodnuté iné miesto na vývoz odpadu ako to, o ktoré sa zaujímal, pretože ako zistil, poľné hnojisko mal už iný vlastník. S rozborom, ktorý dostal od obžalovaného, išiel na životné prostredie do Kežmarku a tam mu povedali, že rozbor je ešte z roku 2005 a je potrebné urobiť nový rozbor. Na ďalšom stretnutí s obžalovaným Y. tomu povedal, že potrebuje nový rozbor a tiež potrebuje aj potvrdenú zmluvu. Nakoľko do dnešného dňa nedostal ani nový rozbor a ani potvrdenú zmluvu, tak sa o tú záležitosť nezaujímal. Nemá vedomosť, kto naviezol odpad a nemá už ani kópiu zmluvy s obžalovaným. Svedok sa na hlavnom pojednávaní odmietol vyjadriť k tejto svojej výpovedi z prípravného konania.

Svedok v prípravnom konaní dňa 03.12.2010 vypovedal, že na farme Č. vykonával poradenskú činnosť. Začiatkom roka 2008, mohol to byť apríl, prišli do areálu farmy Č. obžalovaný P. Y. Y. Y. Q., ktorých

pozná, pretože obžalovaného učil. Tieto osoby stáli vonku s pánom Č. ale nevie povedať, o čom sa bavili, pretože nepočul obsah ich rozhovoru. Potom prišiel za ním pán Č., ktorý mu dal za úlohu zistiť, komu patrí poľné hnojisko za obcou Ľubica smerom na Zaľubicu. S pánom F. Č. sa bol osobne pozrieť na hnojisku, kde boli prítomný aj obžalovaný P. Y. Y. Y. Q.Á.. Mohlo to byť v ten istý deň , keď tí dvaja prišli za F. Č.. Po príchode na hnojisko zistili, že hnojisko je prázdne a vyčistené. Pri tomto hnojisku svedok počul, ako sa obžalovaný s Č. rozprávajú o tom, že by chceli vyviezť kal z čističky odpadových vôd. ktorý by mal byť ako dobré hnojivo. Potom odišli späť na farmu. Asi o dva dni na to prišiel na farmu opäť obžalovaný a Y. Q. a vonku pred budovou mu obžalovaný Y. dal fotokópiu rozboru odpadu ešte z roku 2005. Bol to papier formátu A4, ktorý obsahoval tabuľku s názvami chemických prvkov. Čo sa týka predmetného hnojiska, zistil, že jeho vlastníkom je E. F., ktorého sa opýtal, či hnojisko nie je na predaj. Na katastrálnom úrade zistil, že pozemok pod hnojiskom nemá vlastníka. To, čo zistil, povedal Č. a ten mu dal pokyn, aby zistil majiteľov hnojiska. On sa nezaujímal, prečo to má robiť a bral to ako službu majiteľovi farmy. Fotokópiu rozboru kalu, ktorú mu dal obžalovaný, priniesol G.. S. na Obvodný úrad životného prostredia v Kežmarku, kde chcel vybaviť oficiálne povolenie na navozenie odpadov. Ing. S. mu hneď na stretnutí povedal, že je to starý rozbor a že ak chce navážať odpad, musí mať nový rozbor. Navážať odpad mal P. Y., ktorý bol na niektorých stretnutiach na nákladnom motorovom vozidle s kabínou, kde bolo logo firmy PENAD. Z toho svedok usúdil, že navážať bude spoločnosť PENAD, o ktorej hovoril, že v nej pracuje a že má na starosti práce nákladných vozidiel. Pokiaľ vybavoval veci ohľadom vlastníctva k pozemku, pričom nevedel, že už patrí firme Vajex a čakal na nový rozbor, na hnojisko už bolo navezených niekoľko kubíkov kalu. Jednalo sa o polotekutú zmes tmavej farby. Zistil to tak, že sa tam bol pozrieť s Č. Y. Y. Q., ktorí sa pri hnojisku bavili o tom, koľko sa tam toho ešte vojde. Hovorili pritom o kale. To mohlo byť ešte v mesiaci apríl 2008. Do debaty sa nezapájal a nevie, odkiaľ mal byť kal vozený. V máji 2008 sa o veci nezaujímal, len videl prechádzať v smere od Zaľubice nákladné auto firmy PENAD, ktoré odbočovalo na Vrbov. Vodiča videl iba jeden krát a bol to obžalovaný P. Y.. V júni 2008 boli za ním Č., Y.Á. Q. a obžalovaný, aby im dal svoju pečiatku na zmluvu o poskytovaní služby týkajúcej sa dovozu kalu, ktorý tam už bol navezený, na čo sa on bol pozrieť, pretože tam bol uvedenými osobami dovezený a v tom čase už bolo poľné hnojisko navezené v hrúbke 30 cm. Aj vtedy počul, ako sa tie tri osoby medzi sebou zhovárajú, či je kal možné ešte doviesť, načo im on povedal, že pokiaľ nie nič oficiálne vybavené, aby nič nenavážali. Bolo mu obžalovaným potvrdené, že on všetko vybaví a že dá potvrdiť majiteľovi firmy oficiálnu zmluvu o poskytovaní služieb, na ktorú dal svoju pečiatku, ako aj zabezpečí aktuálny rozbor kalu a vybaví iné záležitosti na životnom prostredí. Obžalovaný mu doposiaľ potvrdenú zmluvu, ktorú on opečiatkoval, týkajúcu sa dovozu kompostu, teda kalu nedal. Svoju pečiatku tam dal preto, lebo F. Č. mu tvrdil, že nemá pečiatku a tvrdil, že kal použijú na hnojivo na ornú pôdu, ktorú mal v užívaní. On sa v tom čase cítil ako zaangažovaná osoba na činnosti farmy. Preto súhlasil a zmluvu opečiatkoval. Potom sa o vec začala zaujímať pani W.. Svedok objednávku na dovezenie 6.000 ton vodného kalu overenú notárom nevystavoval, podpis nie je jeho a osobu Ing. U. nepozná. U notára JUDr. T. v živote nebol a preto tam nemohol ani nič podpisovať. Tiež nevystavil čestné vyhlásenie o použití kalu a tiež ho nebol potvrdzovať na notárskom úrade JUDr. T.. Ako je možné, že jeho nacionálie sú uvedené v knihe podpisov, uviesť nevedel. Od obžalovaného a ani od inej osoby neobjednával žiaden odpad ale je pravdou, že jednu zmluvu o poskytovaní služieb opečiatkoval a dal ju obžalovanému, aby ju potvrdil u majiteľa firmy PENAD, ktorú ako tvrdil obžalovaný, zastupoval. Urobil to na požiadanie F. Č., pretože si myslel, že chcú dať uvedenú vec s dovozom kalu na skládku administratívne do poriadku. Je pravdou, že bol na poľnom hnojisku s obžalovaným, Č. a Q. a bol svedkom, ako riešili navezenie odpadu. Okrem čiernej hmoty rašelinového charakteru, nebol na poľné hnojisko navezený žiaden iný materiál. Finančné prostriedky ohľadom tohto dovozu s ním riešené neboli. Nebola mu doručená ani faktúra za dovoz 32 ton kompostu a ani nevie, či tento kompost bol vôbec dovezený. Môže sa len domnievať, že medzi Č.P., Q. a obžalovaným došlo ohľadom dovozu kalu k nejakým finančným vyrovnaniam. Osobne viackrát videl šoférovať obžalovaného nákladné auto značky Man s logom firmy PENAD. Raz ho videl prechádzať križovatkou a viackrát prišiel na farmu Č.. Vozidlo bolo vždy prázdne. Y. Q. nevidel jazdiť na nákladnom aute a nie je pravdou, že by ho posiela utláčať nejaký kal na hnojisko. Nevie prečo je do toho zatiahnutý a myslí si, že bol zneužitý. Nemohlo sa stať, že by niečo podpisoval pod vplyvom alkoholu. K tejto výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetky jeho výpovede sú pravdivé a potvrdzuje svoje slová. Viac sa k tomu nechcel vyjadrovať.

Svedok P. v prípravnom konaní dňa 28.02.2011 vo svojej výpovedi uviedol, že poľné hnojisko bolo navážané už koncom februára 2008, čo môže potvrdiť Č., ktorý mu o tom rozprával. Ešte raz zdôraznil, že on si dovoz kalu neobjednával, žiadnu objednávku firme PENAD nevystavoval a taktiež nebol

objednávku u notára overovať. Aj k obsahu tejto výpovede sa svedok P. na hlavnom pojednávaní odmietol vyjadriť.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj výpoveď svedka P. P. z prípravného konania zo dňa 25.01.2013, kedy vypovedal, že voziť kal na hnojisko za Ľubicou sa začal už skôr, ako dostal za úlohu zistiť, či je založený list vlastníctva na toto hnojisko a komu patria pozemky pod hnojiskom. V tom čase, keď ho Č. poveril, aby to zistil, kontaktoval starostu obce Huncovce U. P., ktorý mu povedal, že by potreboval splanírovať húštinu za obcou v smere na rómsku osadu v Huncovciach. Následne sa stretli aj na obecnom úrade, kde bol prítomný aj Č. a na tomto stretnutí sa dohodli, že keď bude nový rozbor kalu a tento bude nezávadný pre životné prostredie, bude možné kal naviesť na spomínané miesto. Č. to prezentoval ako rašelinu alebo hnoj. Pečiatky mal uložené v kancelárii, ktorú stále zamykal a kľúče mal stále u seba. Asi trikrát sa stalo, že mal vylomené zámky, na čo mu Č. povedal, že tak urobili, lebo sa potrebovali dostať do jeho kancelária lebo tam mal uskladnené produkty. Raz bol u notára T. ale nič si nepamätá, lebo bol opitý. V predošlej výpovedi nehovoril pravdu. Čo podpisoval, si už nepamätá. Žiadnu objednávku pre firmu PENAD nevystavoval. Č., Y. Y. Q. vybavovali chlapa so strojom na utláčanie kalu ale jeho meno nepozná. Firmu PENAD a ani Ing. U. nepozná. K tejto výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdivá a k rozporom, v tom, že nikdy nebol u U.. T., ako tvrdil na hlavnom pojednávaní, sa vyjadriť nevedel.

Súd za účelom odstránenia rozporov prečítal celú výpoveď tohto svedka z prípravného konania dňa 02.12.2014. V tejto výpovedi svedok uviedol, že si u nikoho kal neobjednával a o navezení hnojiska sa dozvedel od pani W.. Obžalovaného pozná ako svojho žiaka a na hnojisku bol, až keď bolo navezené. Vo vzťahu k predchádzajúcim výpovediam sa tento svedok vyjadril, že keď hnojisko bola zavezené, dostal od pána Č. za úlohu zistiť, komu patrí. Zistil, že patrí spoločnosti Vajex a tým sa to pre neho skončilo. Videl vozidlá s označením spoločnosti PENAD prechádzajúce smerom na poľné hnojisko. Nevidel však, že by tam niečo sypali, nevidel vodičov a nepamätá si ani popis vozidiel. Nevšimol si nikoho, kto by po zaplnení hnojiska na neho vyvážal odpad. Na hnojisku bol bezprostredne po navození ale nevie, čo za odpad na ňom bol. K tejto výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že vozidlá PENAD videl iba v meste a nie aj na hnojisku a poprel, že by ich videl prechádzať na poľné hnojisko. V prípravnom konaní si nevšimol, že takto vypovedal a nevie povedať, prečo tak vypovedal. Jeho výpoveď z prípravného konania je pravdivá. Na hnojisku bol po navezení kalom a to s pánom F., s ktorým sa poznal a chcel pozemok pod hnojiskom od neho kúpiť alebo prenajať.

Súd tiež za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi svedka P. P. na hlavnom pojednávaní prečítal celý obsah zápisnice o konfrontácie medzi ním, ako svedkom a svedkom F. Č. z prípravného konania zo dňa 25.02.2013. Svedok P. P. pri konfrontácii poprel, že by vôbec so svedkom Č. komunikoval ohľadom nejakých kalov a s tým nemá nič spoločné. Na predchádzajúce výpovede si už nepamätá. Vtedy nerozprával o kale a vždy išlo len o hnojisko, kde mal za úlohu zistiť, kto je jeho vlastníkom. Svedok Č. potvrdil, že s ním svedok P. nerozprával. Svedok P. tvrdil, že boli pri hnojisku zisťovať len to, komu patria pozemky pod ním. Svedok Č. na to uviedol, že boli len na pozemkoch, ktoré vlastní okolo hnojiska. Svedok P. poprel svoju predchádzajúcu výpoveď, že boli za ním Č. Y. Y. ohľadom vyvezenia kalu a tiež, že by ho svedok Č. požiadal o poskytnutie pečiatky. Potvrdil však, že mu obžalovaný Y. dal nejaký starý rozbor kalu a keď bol na úrade životného prostredia, tam mu povedali, že je to starý rozbor a on potrebuje nový. Nevie, prečo mu to obžalovaný dal a potom ho už neoslovil a už sa nič nedialo. Obaja svedkovia sa zhodli, že svedok P. zisťoval majiteľa parcely pod poľným hnojiskom pre vysporiadanie pozemkov svedka Č.. Svedok P. si nespomína, že by bol so svedkom Q. pozrieť na poľné hnojisko, keď bolo navezené kalom. Tiež nepotvrdil, že by videl autá firmy PENAD, ktoré by šoféroval obžalovaný, len videl autá tejto firmy predchádzajúce Ľubicou ale nevie, v akom smere išli. Nikdy nebol u notára JUDr. T.. Svedok Č. uviedol, že u tohto notára bol len v súvislosti s dedičským konaním. Svedok P. poprel, že by poskytol pečiatku na zmluvu o poskytovaní služby v súvislosti s dovozom vodného kalu. Žiadnu objednávku so spoločnosťou PENAD neuzatváral. Obaja svedkovia potvrdili rozhovor svedka P. so starostom obce Huncovce ale bolo to ohľadom vybavovania iných nesúvisiacich vecí. Svedok P. poprel, že by obžalovaného kontaktoval ohľadom prevezenia kompostu z obce Trstené do Ľubice a tiež, že by obžalovanému poukázal, kde má kompost dávať s tým, že on obžalovaného nepozná. Až neskôr sa dozvedel, že je to jeho žiak. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že hon bol utláčať hnoj a nie kal. Svedok P. tiež nevedel povedať, prečo tvrdil, že svedok Č. vie o tom, že kal mal byť na poľné hnojisko navážaný už vo februári 2008. Na hlavnom pojednávaní svedok P. zotrval na tom, čo uviedol pri konfrontácii s

tým, že podľa neho sa jeho výpoveď pri konfrontácii zhruba zhoduje s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Na hnojisku bol a nevie povedať, prečo na hlavnom pojednávaní vypovedal inak.

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, bez poznatkov o protispoločenskej činnosti. Od roku 2004 do 23.12.2014 nemá obžalovaný žiaden záznam v registri priestupkov.

Z aktuálneho odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 11.02.2022 vyplýva, že obžalovaný P. Y. bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, a to v rokoch 1993, 1994, 1997 a 2000, pričom vo všetkých prípadoch mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu. Nakoľko sa obžalovaný v prípade všetkých odsúdení v skúšobných dobách podmienečne odložených výkonov trestov odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám a aj v kontexte uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 20.04.2021 považoval za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov v zmysle , a ak áno, akého a či tento skutok majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný a to buď sám alebo spoločne s inými. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky, ako aj rozhodnúť o náhrade škody, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Súd pritom vyhodnocoval všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň aj v spoločnom kontexte, ktorý vytvárajú.

Z vykonaného dokazovania má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že na poľné hnojisko patriace spoločnosti Vajex, výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť v katastri obce Ľubica bola v období od mesiaca marec 2008 do mesiaca apríl 2008 navezená hmota, a to bez súhlasu vlastníka tohto poľného hnojiska. Túto hmotu na poľné hnojisko vozili nákladné autá, ktoré ju na poľné hnojisko vyklápali a hon túto hmotu na tomto poľnom hnojisku utláčal. Uvedené skutočnosti potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach konateľka spoločnosti Heba, s.r.o. Ing. M. W. a svedkyňa P. O., ktoré toto navážanie priamo videli a boli pri tom, ako nákladné autá túto hmotu vyklápali. Napokon existenciu uvedenej hmoty na poľnom hnojisku potvrdil aj svedok RNDr. U. Q., ktorý v mene spoločnosti EL, spol. s r. o. vykonával na mieste poľného hnojiska odber vzoriek a ich následné odborné posúdenie a tiež znalec Doc. S., ktorý v roku 2014 v mene Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu SPU v Nitre vypracoval znalecký posudok, v rámci ktorého bol na ohliadke tohto poľného hnojiska a potvrdil prítomnosť uvedenej hmoty. Napokon aj ohliadka na mieste samom potvrdila existenciu tejto hmoty a tiež svedok P. uvádzal túto skutočnosť vo svojich výpovediach. Svedkyne Ing. M. W. a svedkyňa P. O. čas, kedy mala byť táto hmota na poľné hnojisko navezená odhadli asi na mesiace marec až apríl 2008.

Pokiaľ sa jedná o to, aké motorové vozidlá túto hmotu na hnojisko vozili, tak obžalovaný, ako aj svedkovia Y. Q.O. Y. G.. F. U., ako konateľ spoločnosti PENAD popierali, že by im patriace resp. nimi používané nákladné motorové vozidlá boli schopné prevozu tekutého kalu, pretože tento by cez škáry na korbe nákladných áut vytiekol a znečistil vozovku. Na strane druhej však svedkyňa Ing. M. W., svedkyňa P. O., obe na hlavnom pojednávaní, ako aj svedok X. M. v prípravnom konaní a tiež svedkovia Ing. F. C. Y. G.. S. N. na hlavnom pojednávaní jednoznačne potvrdili, že hmotu na poľné hnojisko vozili vozidlá spoločnosti PENAD, pričom títo svedkovia tieto vozidlá zhodne opísali z hľadiska farby vozidla, veľkého nápisu obchodného mena PENAD na korbe každého z nich a telefónneho čísla na korbe áut, pričom Ing. N. mal s týmito autami v minulosti pracovnú skúsenosť, pretože ich používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čím je možnosť zámeny podľa presvedčenia súdu vylúčená. Obrana svedka U., že by autá nemohli túto činnosť vykonávať v tak veľkom rozsahu je podľa presvedčenia súdu iba účelová, pretože ak bola činnosť nelegálna, ako v tomto prípade, je len zrejmé, že by sa jazdy nákladných vozidiel neobjavili v záznamoch o jazdách týchto vozidiel spoločnosti PENAD, pričom súd konštatuje, že zo záznamov o jazdách skutočne uvedené údaje nevyplývajú. Okrem toho argument, že by hmota z korby nákladného auta vytiekla, nie je argumentom ničím odborne podloženým, pretože závisí od hustoty kalu, ktorá môže byť rôzna, ako potvrdil svedok N., a ako vo svojich výpovediach uviedli svedkyne W. Y. O., tá hmota z tých áut aj vytekala a znečistila poľnú cestu. Na strane druhej svedkyňa O.Á. uviedla, že jedno evidenčné číslo motorového vozidla si zapísala a dala ho svedkyni W., čo ale svedkyňa W. na hlavnom pojednávaní a ani v prípravnom konaní neuvádzala, pričom práve toto evidenčné číslo vozidla by bolo jednoznačným

dôkazom o tom, aké motorové vozidlá kal navážali. Aj bez tohto dôkazu je však navážanie kalu vozidlami spoločnosti PENAD na poľného hnojisko vyššie uvedenými dôkazmi jednoznačne preukázané.

Pokiaľ sa jedná o druh tejto hmoty, ktorá bola v uvedenom období vyvezená na poľné hnojisko a ktorá sa aj v čase konania pred súdom nachádzala na mieste poľného hnojiska, súd vychádza z písomného znaleckého posudku č. 07/2014 vypracovaného Poľnohospodárskym znaleckým SPU v Nitre, ktorý v mene tejto znaleckej organizácie vypracovali F.. G.. U. O., F.. Y. T.. H.. G.. S. S., F.. a ktorého závery vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní prezentoval znalec T.. S. v tom zmysle, že sa jedná o kal z produkcie čističky odpadových vôd, pričom tento záver korešponduje so záverom vyjadreným v písomnom odbornom stanovisku vypracovanom spoločnosťou EL spol. s r. o., ktoré je akreditovaným laboratóriom na posudzovanie vzoriek odpadu a ktorá uvedené vzorky hmoty aj odborne posúdila. Ani v odbornom vyjadrení a ani v znaleckom posudku sa však nepodarilo zistiť pôvod tohto kalu a oba písomné dôkazy ako aj výpovede ich vypracovateľov na hlavnom pojednávaní hodnotia uvedený kal ako kategóriu „ostatného odpadu“ v zmysle vyhlášky č. , pretože v ňom obsiahnuté škodliviny neprekračujú vyhláškou stanovené limity. Hoci sa v prípade pôvodu hmoty jedná o odbornú otázku, súd poukazuje aj na výpoveď svedka N., ktorý pracuje s kalmi a na korbách áut značky PENAD jednoznačne identifikoval kal. Na základe uvedených dôkazov súd vyslovuje záver, že na poľnom hnojisku sa nachádza zmes kalov, ktorá je ostatným odpadom a ktorej umiestnenie na poľnom hnojisku bolo v rozpore s ustanoveniami o odpadoch v platnom znení, pretože nebol uložený na mieste, ktoré je to určené a manipulácia s týmto odpadom (naloženie, prevoz a vyloženie) je možné len na základe povolenia, ktoré udelené nebolo. Ide teda o činnosť spočívajúcu v nakladaní s odpadom rozpore so zákonom. Hoci sa podľa znaleckého posudku nejedná o odpad nebezpečný, tento vodný kal je ostatným odpadom, ktorého uloženie a nakladanie s ním podlieha osobitnému režime zákona o odpadoch, ktorý v tomto prípade jednoznačne naplnený nebol, čo konštatoval aj bývalý Obvodný úrad životného prostredia Kežmarok.

Pokiaľ sa jedná o posúdenie, či tento skutok spáchal obžalovaný, súd dospel k záveru, že v priebehu hlavného pojednávania boli vykonané také nepriame dôkazy, ktoré vo svojom súhrne vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu umožňujúcu vysloviť záver, že skutok spáchal spoločne s inými osobami obžalovaný P. Y.. Predovšetkým je potrebné spomenúť výpovede svedka Mgr. P. P.Š. z prípravného konania zo dňa 22.07.2009 a 03.12.2010, v ktorých vypovedal, že za F. Č. prišiel obžalovaný P. Y. a Y.A. Q. a hoci nebol priamo pri ich rozhovore, následne dostal pokyn, aby preveril vlastnícke práva k pozemku pod poľným hnojiskom, na ktoré sa potom boli všetci traja vyššie menovaní aj s ním pozrieť, kde sa F. Č. Y. P. Y. rozprávali o tom, že by naň chceli vyviesť kal z čističky odpadových vôd a že by to bolo dobré hnojivo. Toto sa napokon aj stalo, čo potvrdzuje pravdivosť týchto dvoch výpovedí tohto svedka. Navyše mu potom P. Y. dal rozbor kalu, s ktorým bol na úrade životného prostredia. P. Y. mu povedal, že pracuje pre spoločnosť PENAD a má na starosti prevádzku nákladných motorových vozidiel, ktorými bol napokon nepochybne odpad navážaný. Hoci ani svedok P. a ani žiaden zo svedkov nevideli obžalovaného Y., ako navážal kal a videli ho len viesť nákladné motorové vozidlo spoločnosti PENAD, je zrejmé, že týmito autami bol kal navezený a teda nie je pravdivá výpoveď svedka Ing. U., ktorý prepravu kalu týmito autami vylúčil pre ich technickú nespôsobilosť (kal by z nich údajne vytiekol). Ing. N. Y. G.. C. jednoznačne videli nákladné motorové vozidlá, ktoré vozili kal, resp. boli niečím naložené a hľadali skládku odpadu. Vodiči týchto nákladných áut pritom vedeli, že vezú kal, pretože ich na to svedok C. upozornil. Zámena nie je možná, pretože Ing. N. jednoznačne potvrdil, že to boli nákladné motorové vozidlá spoločnosti PENAD, ktoré viezli kal a tento kal na ich nákladnej časti videl. Obžalovaný v správnom konaní pred OUŽP Kežmarok prezentoval (pri prešetrení podnetu 08.01.2009), že bol navezený odpad okolo 500 ton a ako zamestnanec firmy PENAD nevedel, že firma P. P. nebola v zmysle zákona o odpadoch oprávnená na prevzatie odpadu a konal len na základe objednávky P. P.. Uvedenú objednávku potvrdil obžalovaný aj na prešetrení dňa 12.02.2009, kde jednoznačne uviedol, že na základe nej realizovali prevoz odpadu, ktorý bol len deklarovaný ako kompost od spoločnosti TRIADA ODPAD, s.r.o. prevádzka Trstené a ďalšie navážanie sa nekonalo lebo faktúra nebola uhradená. O zainteresovanosti obžalovaného svedčí aj fakt, že bol poverený spoločnosťou PENAD na konanie pred správnym orgánom ohľadom dovezenia kalu. Súd je presvedčený o pravosti objednávky, na ktorej je notársky overený podpis svedka P. a hoci tento najprv túto objednávku potvrdzoval a potom popieral, je nepochybné, že ju pred notárom (resp. pracovníčkou notárskeho úradu) vlastnoručne podpísal. Obžalovaný napokon sám pred správnym orgánom potvrdzoval realizáciu tejto objednávky, čím je zrejmá účelovosť jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, že on naviezol iba nejaké fúry kompostu a navážaní kalu nemá vedomosť. To, že to bolo „papierovo“ deklarované ako záhradný kompost, je iba

zásterkou pre navezenie odpadu, ktorým je vodný kal, pričom o nezákonnosti tohto konania obžalovaný vedel, lebo sa bránil tým, že si myslel, že P. P. má oprávnenie na navozenie odpadu, hoci z výpovede svedka P. a jeho komunikácie s obžalovaným pri vybavovaní záležitostí týkajúcich sa navezenia odpadu muselo byť zrejmé, že P. P. nevykonáva žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť, nieto ešte na povolenia náročné podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi a je len pomocníkom svedka Č.. P. Y. Č. vedeli, že na poľné hnojisko sa vozí vodný kal a ten sa tam aj nachádza, lebo sa tam boli pozrieť a ešte rozoberali priestorové možnosti jeho ďalšieho navážania. Svedok P. v prípravnom konaní označil za pôvodcu tejto činnosti obžalovaného, ktorý takto pred ním aj vystupoval a veci ohľadom navezenia kalu vybavoval (poskytol rozbor odpadu, inicioval podpis objednávky, zastupoval spoločnosť PENAD pred úradom). O pravdivosti objednávky na dovoz kalu zo strany svedka P. svedčí okrem jeho podpisu na nej aj to, že skutočne bol na poľné hnojisko dovezený kal a táto objednávka bola vybavovaná spoločnosťou PENAD, čo potvrdil v správnom konaní aj obžalovaný, ktorý dokonca túto spoločnosť pred správnym orgánom zastupoval. Kal bol navezený v rozsahu, ktorý zodpovedal kapacite poľného hnojiska, o čom svedčí množstvo kalu zistené pri ohliadke a tiež skutočnosť, že U. Q.O. s honom tento kal musel kvôli jeho množstvu utláčať. Aj uvedená súdom zistená skutočnosť je dôvodom pre vyslovenie záveru u účelovosti tvrdenia Ing. U., že s navážaním kalu prestali, lebo im P. nezaplatil faktúru. Podpis na objednávke, ako to uviedol odvolací súd, bol totiž overený až po splatnosti faktúry a to v čase, keď už úrad životného prostredia začal preverovať toto navozenie, čo bolo tiež dôvodom na zastavenia navážania kalu. Teda nezaplatenie faktúry svedkom P. bola len zásterka pre ukončenie navážania kalu a skutočným dôvodom bolo jednak naplnenie hnojiska a jednak to, že sa o toto navážanie začal zaujímať príslušný orgán ochrany životného prostredia. O spáchaní trestného činu obžalovaným svedčí aj skutočnosť, že objednávku spoločnosti PENAD dal P. P., ktorý nemal oprávnenie na nakladanie s odpadmi (a vedel, že sa jedná o odpad, lebo bol vzorku ukázať na odbore životného prostredia) a ktorý nepodnikal v oblasti poľnohospodárskej výroby skutočným pestovaním plodín. Spoločnosť PENAD, ktorá nemá oprávnenie na prepravu odpadu (čo potvrdil Ing. U.) tento kal aj skutočne vo veľkom množstve a intenzite navážala na základe požiadavky obžalovaného, ktorý toto inicioval. Ak by bol záujem na legálnom dovoze vodného kalu za účelom výroby kompostu zo strany svedka P. (čo je právne možné), uvedenú vec bolo možné realizovať zákonným spôsobom na základe skutočných objednávok, faktúr a so súhlasom príslušných správnych orgánov na úseku životného prostredia a vlastníkov susediacich pozemkov. Dôvod, prečo obžalovaný toto nerealizoval touto cestou, je zištný a spočíva v nákladoch, ktoré musia čističky odpadových vôd vynakladať na likvidáciu tohto odpadu (tak, ako na to na strane 10 a 11 svojho odôvodnenia poukázal odvolací súd).

Vzhľadom na postavenie obžalovaného P. Y. v spoločnosti PENAD (kde je zamestnaný ako vodič) ako aj na množstvo dovezeného odpadu (najnižší odhad znalca je 350 ton) je zrejmé, že obžalovaný uvedený odpad nemohol naviezť sám ale aj sám sa podieľal na navození odpadu ako vodič nákladného vozidla a zároveň spoločne s inými osobami nielen zabezpečil navozenie odpadu ale aj jeho uloženie. Je potrebné pritom upriamiť pozornosť na osoby svedkov Č., Q., P. Y. U., prípadne iných neidentifikovaných osôb, ktorí mali nepochybne podiel na tejto činnosti, čo ostalo bez povšimnutia orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní. Konanie obžalovaného je preto nevyhnutné kvalifikovať ako konanie formou spolupáchateľstva, pretože trestný čin bol spáchaný po ich vzájomnej dohode.

Súd pri právnom názore o vine obžalovaného vychádzal z výpovede svedka P.. P. P., ktorý opakovane vypovedal v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a prakticky každá jeho výpoveď je v podstatných bodoch odlišná od predchádzajúcej a v každej z nich bez uvedenia dôvodu popiera svoje tvrdenia, ktoré predtým uviedol. To sa týka aj jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, kde po prečítaní jeho výpovedí z prípravného konania buď nevedel uviesť a vysvetliť rozpory vo svojich výpovediach alebo odmietol na tieto otázky odpovedať. Je teda zrejmé, že tento svedok mal po dobu celého trestného konania úmysel zavádzať a uvádzať nepravdu, aby tak zakryl svoj potencionálny podiel na tejto trestnej činnosti určovaný objednávkou na navozenie kalu. Súd vyjadruje presvedčenie, že uvedené konanie tohto svedka neunikne pozornosti prokurátora a bude posudzované v kontexte ustanovenia . Uvedená dôkazná situácia vyplývajúca z jeho výpovedí neznamená, že každá jeho výpoveď je nepravdivá a v kontexte ďalších dôvodov, najmä skutočnosti, že kal bol skutočne navezený, súd považuje za pravdivé prvé dve jeho výpovede v prípravnom konaní zo dňa 22.07.2009 a 03.12.2010, v ktorých je opis konania obžalovaného týmto svedkom potvrdzovaný aj inými nepriamymi dôkazmi.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý oproti skutku uvedeného v obžalobe

upravil s cieľom definovať činnosť obžalovaného vyplývajúcu z vykonaného dokazovania aj ako jeho spolupáchateľstvo. Súd pri úprave skutku zachoval totožnosť skutku z obžaloby. Pokiaľ sa jedná o určenie množstva navezeného odpadu, súd vychádzal z výpovede znalca S. S., ktorý toto množstvo odhadol na 350 až 1500 ton s tým, že úplne presné množstvo sa vzhľadom na plynutie času určiť nedá. Preto súd tieto skutkové okolnosti posúdil v prospech obžalovaného a stanovil množstvo odpadu na 350 ton. Obžalovaný teda konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku nakladal s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a konal tak vo väčšom rozsahu. Pri určení rozsahu spôsobenej škody, ako materiálneho následku trestného činu súd vychádzal z ustanovenia , v zmysle ktorého sa rozsahom činu rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené. Znalec S. určil cenu za prepravu a uloženie na miesto na 30-50 tisíc Eur za tisíc ton odpadu, pričom súd opäť pri určenom rozpätí toto posúdil v prospech obžalovaného a teda bral do úvahy cenu 30.000 Eur za tisíc ton. Preto rozsah tohto trestného činu určil na sumu zodpovedajúcu 10.500,- Eur (30.000,- Eur za 1000 ton, čo predstavuje 30,- Eur za tonu vynásobené 350 tonami uloženého odpadu), čo zodpovedá pojmu väčší rozsah. Obžalovaný tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa , v znení účinnom do 31.08.2015 (zmena formulácie konania pri platnom znení v čase vyhlásenia rozsudku ale bez zmeny trestnej sadzby), a to formou spolupáchateľstva podľa .

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený , ktorým je záujem na ochrane životného prostredia v súvislosti s nakladaním s odpadmi / /. Obžalovaný vedel, že kal je odpadom (mal vypracovaný rozbor, ktorý nechal preveriť prostredníctvom svedka P. na úrade životného prostredia) a napriek tomu, že nemal príslušné povolenia, tento odpad doviezol a uložil s cieľom z tohto ekonomicky s inými osobami profitovať.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prospech obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa s tým, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd vychádzal z toho, že obžalovaný nebol priestupkovo postihnutý a trestné činy, za ktoré bol predtým odsúdený sú zahladené a za tieto bol odsúdený v časovom rozmedzí od 15 rokov do 8 rokov pred spáchaním skutku v prejednávanej trestnej veci. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od týchto odsúdení nie je možné na tieto odsúdenia prihliadať nielen z hľadiska fikcie neodsúdenia ale ani ako na okolnosť, ktorá by vylučovala vedenie riadneho spôsobu života. Nakoľko súd u obžalovaného nezistil prítomnosť žiadnej z priťažujúcich okolností uvedených v , pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0, súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v od 6 mesiacov až na 3 roky upravil podľa , postupom podľa tak, že znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby od 6 mesiacov až do 2 rokov a 2 mesiacov. Súd predovšetkým na jednej strane zohľadnil okrem osoby obžalovaného aj jeho postoj k trestnej činnosti, kde absentuje jeho priznanie a ľútosť nad svojím konaním. Ďalej je tu rozsah jeho činnosti spočívajúcej v množstve navezeného odpadu a následky z toho plynúce, kedy tento odpad doposiaľ spôsobuje poškodzovanie životného prostredia a nedošlo k odstráneniu následkov jeho činnosti, ktorá nepochybne spôsobuje škody aj spoločnosti HEBA, s.r.o. a sťažuje jej hospodárenie na pozemkoch v blízosti tohto poľného hnojiska. Na strane druhej je tu aj čas, ktorý uplynul od spáchania trestného činu a skutočnosť, že obžalovaný od roku 2000 nebol súdne trestaný a vedie riadny život. Preto súd uložil trest odňatia slobody, ako na jednej strane najprísnejší druh trestu ale na strane druhej tento trest uložil na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, čo je pri absencii priznania obžalovaného dôsledkom

dĺžky konania nezavinenej obžalovaným. Aj vzhľadom na osobu obžalovaného a čas, ktorý uplynul od spáchania trestného činu, výkon trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov podmienečne odložil na skúšobnú dobu, pretože jeho bezprostredný výkon nepovažuje v súlade s výchovným účelom trestu za nevyhnutný a zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Z rovnakých dôvodov, ktoré súd uplatňoval aj pri ukladaní samotného trestu, aj pri určení dĺžky skúšobnej doby túto určil na dolnej hranici stanovenej dĺžky (od jedného až do piatich rokov). Uvedený trest zohľadňuje najmä výchovný účel trestu, ktorý je pri osobe obžalovaného z hľadiska všetkých účelov trestu dominantným.

Je zrejmé, že spoločnosti HEBA, s.r.o. bola obžalovaným spôsobená škoda vyplývajúca z toho, že nemohla v blízkosti poľného hnojiska z dôvodu vytekania tekutiny z tohto hnojiska, ktorej pôvodcom je vodný kal, hospodáriť na tejto časti nimi prenajatej plochy. Uvedenú škodu však nie je možné presne vyčísliť, pretože nebol zistený žiadny negatívny vplyv na životné prostredie a to ani na pôdu alebo vodu. Uvedené vyplýva z výpovede znalca S.. Pretože vyčíslenie škody bolo týmto poškodeným realizované iba odhadom a jej presné určenie by vyžadovalo ďalšie dokazovanie (aj znaleckého charakteru), súd tohto poškodeného odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, v ktorom bude priestor túto škodu presne vyčísliť a to nielen za obdobie roka 2008. nakladal s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.