Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/12/2022

Uznesenie

-26

IČS: 6922200397

U z n e s e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota vo veci žalobkyne D. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. U. D. M. G., S.. D.. X. XXX/ X, zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom so sídlom v Lučenci, Jókaiho 1 proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO 47 967 692 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy podľa bodu 3.4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 13. 09. 2007 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a medzi právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a. s. so sídlom v Bratislave, Prievozská 2/8, IČO 31 340 890 ako veriteľom a upustiť od konania smerujúceho k uplatňovaniu nároku na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalobkyni sa ukladá, aby do 30 dní po právoplatnosti tohto uznesenia podala na súd žalobu voči žalovanému o určenie neexistencie práva žalovaného na uspokojenie pohľadávky zrážkami zo mzdy podľa vyššie uvedenej zmluvy.

odôvodnenie:

1/ Žalobkyňa podala na súd dňa 10. 02. 2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia ad I.. Návrh odôvodnila tým, že uzavrela s Poštovou bankou, a. s. (ktorá pohľadávku voči nej postúpila na žalovaného) 13. 09. 2007 zmluvu o úvere. Ide o formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, v ktorej je zahrnutá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný listom zo dňa 11. 06. 2021 vyzval jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a dlh vyčíslil ku dňu 11. 06. 2021 vo výške 2.259,24 eur. Zamestnávateľ jej od 01. 07. 2021 do 31. 12. 2021 vykonal zrážky v sume 302,16 eur. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola vopred pripravená ako formulárová zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s ňou vyjednaná a musela ju podpísať spolu so zmluvou o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, lebo nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech a veriteľovi neprimerane uľahčuje vymoženie prípadne aj premlčanej pohľadávky voči nej. Zmluva o úvere neobsahuje ani obligatórne náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch v znení k 13. 09. 2007, pretože neobsahuje členenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky a podľa uvedeného zákona ročná percentuálna miera

-2-

nákladov je uvedená v neprospech spotrebiteľa. V zmluve sa uvádza výška celkových nákladov 22.058,58 Sk, pri prepočte 40 splátok po 1.911,- Sk to však vychádza na 76.440,- Sk (úver 50.000,- Sk), ktoré má uhradiť, teda celková výška nákladov je vyššia ako uvádza veriteľ. Sankciou za tieto pochybenia má byť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch že sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pritom žalovanému resp. jeho právnemu predchodcovi už úver uhradila, čo vyplýva zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XXEr/XXX/XXXX a vo veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Má naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil tento nezákonný stav vyvolaný žalovaným, lebo konanie žalovaného smeruje k realizácii neplatného zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry. Nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, a to nevykonávaním zrážok, preto navrhol neuložiť jej povinnosť podať žalobu vo veci samej.

2/ Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3/ V danom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.

4/ Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5/ Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6/ V zmysle ust. § 328 ods. 1 C. .s. p. súd nariadi neodkladné opatrenia, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7/ Podľa vety prvej súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8/ Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

9/ Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10/ Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je 12Csp/12/2022 -3-

predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

11/ Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila predmetnú zmluvu o úvere uzavretú dňa 13. 09. 2007, list žalovaného zo dňa 11. 06. 2021 pre Kaufland Slovenská republika, a. s. označený ako „predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy; výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“, troch prehľadov o vykonaní je zrážok u zamestnávateľa a ako dôkaz označila spis Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XXEr/XXX/XXXX.

12/ Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná (neodkladná) úprava pomerov strán konania. Je to inštitút, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pri vydávaní neodkladného opatrenia sa dokazovanie v zásade nevykonáva, ale sa len osvedčuje skutkový a právny stav, ktorý vyplýva z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Súd teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia len osvedčuje skutočnosti vyplývajúce z návrhu a skúma, či zo skutkového a právneho stavu vyplýva potreba dočasnej (neodkladnej) úpravy pomerov, pričom sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Tieto skutočnosti musí mať súd osvedčené z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na to, že súd môže vydať rozhodnutie o neodkladnom opatrení aj bez výsluchu strán konania. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň zákonné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad alebo že bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval náležitosti podľa

13/ V zmysle zákonných ustanovení predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je:

- tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu;

-4-

-potrebná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi (žalobca musí osvedčiť, že vzťah medzi účastníkmi konania vyžaduje úpravu pomerov, pričom úprava musí byť naliehavá, potrebná a nevyhnutná);

- vydaním neodkladného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nesmie vytvoriť nenapraviteľný stav;

- účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov konania.

14/ Súd pri rozhodovaní musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu k ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ neodkladného opatrenia riadne osvedčil. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ( ). To bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote podľa Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a na základe skutočností osvedčených z predložených listín. Preto listinné dôkazné prostriedky majú osobitný význam, keďže súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle a nasl. To, prirodzene, kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami. Súd teda musí posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ neodkladného opatrenia riadne osvedčil.

15/ V danom prípade podaný návrh obsahuje náležitosti podľa ods. 1 a boli pripojené listiny podľa Preto súd rozhodol o návrhu podľa bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16/ Súd musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany „slabšej strany - spotrebiteľa“ zvýšené nároky. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného dňa 13. 09. 2007 uzavreli zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Ide o spotrebiteľský spor podľa Obč. zák., keďže zmluva o úvere bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného (bankou) ako dodávateľom v zmysle ust. Obč. zák. a žalobkyňou ako spotrebiteľom v zmysle ust. Obč. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy.

17/ Zo spisu XXEr/XXX/XXXX tun. súdu bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku 12Csp/12/2022 -5-

Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. XB-H., ktorý nadobudol právoplatnosť 31. 03. 2014. Uvedeným rozsudkom rozhodcovský súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.073,05 eur s prísl. na základe predmetnej zmluvy o úvere z 13. 09. 2007. Uznesením zo dňa 09. 11. 2018 č. XXEr/XXX/XXXX- XX bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, pretože dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou a ako taká neplatná podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. 12. 2018. Návrh na rozhodcovské konanie podala Poštová banka, a. s., v rozsudku je už ako žalobca označený PRO CIVITAS, s. r. o., Bratislava, na ktorú bola pohľadávka z Poštovej banky, a. s., Bratislava preukázateľne postúpená a podľa uznesenia XXEr/XXX/XXXX-34 dňa 09. 08. 2017 došlo k zlúčeniu uvedenej spoločnosti PRO CIVITAS s BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že banka využijúc právo na predčasné splatenie vyhlásila úver za predčasne splatný a vyzvala dlžníčku na splatenie dlžnej sumy dňa 31. 07. 2009.

18/ Tvrdenie žalobkyne, že z exekučného spisu vyplýva, že poskytnutý úver už uhradila, zo spisu nevyplýva; uvádza sa len 7 platieb po 25,- eur do 21. 12. 2012, teda spolu 175,- eur.

19/ Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 13. 09. 2007 (ďalej len „zmluva o úvere“). Výška úveru je 50.000,- Sk (1.659,70 eur), výška mesačnej splátky 1.911,- Sk, počet splátok 40, dátum prvej platby do 13. 10. 2007, RPMN 26,69 %, úroková sadzba 23 %, celková výška nákladov na poskytnutý úver 22.058,58 Sk (732,21 eur). Úver bol predčasne zosplatnený najneskôr 31. 07. 2009 (dátum výzvy na predčasné splatenie). Pri prepočte 40 mesačných splátok po 1.911,- Sk to vychádza na sumu 76.440,- Sk (2.537,34 eur). Pri odpočte 50.000,- Sk istiny je rozdiel 26.440,- Sk ako sumy nad istinu. Pri celkovej výške nákladov sa však v zmluve uvádza suma 22.058,58 Sk, čo činí rozdiel 4.381,42 Sk (145,44 eur). Zo zmluvy nevyplýva, na základe čoho je tento rozdiel. V zmluve je zaškrtnutý bod B komplexný súbor poistenia, avšak nie je z neho zrejmá výška poistného a tiež je nutné poukázať na to, že podľa tlačiva bol len výber medzi základným súborom poistenia a komplexným súborom, keď sú len tieto dve možnosti bez uvedenia možnosti nežiadať poistenie. Vzniká teda minimálne pochybnosť, či v danom prípade nejde o úver bezúročný a bez poplatkov a súd poukazuje aj na skutočnosť, že úver bol predčasne zosplatnený ešte v roku 2009 a teda prípadne môže ísť aj o premlčanú pohľadávku.

20/ Podľa bodu 3.4 zmluvy o úvere zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa , ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy v súlade s čl. 4 bod 4.8 obchodných podmienok pre úver. Nie je uvedené, v akej výške majú byť zrážky a toto nevyplýva ani z bodu 4.8 obchodných podmienok (súčasť spisu XXEr/XXX/XXXX).

-6-

21/ Dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno bez ďalšieho považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to tvrdí žalobkyňa. Dohoda totiž a priori nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa a je to zákonný inštitút. Inou otázkou však je, či je zmluvné dojednanie určité a teda platne dohodnuté.

22/ Neodkladné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako pravdepodobný. Zmyslom je zabrániť dočasnému výkonu práva, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy. Súdna prax dospela k záveru, že neodkladným opatrením môže súd uložiť platiteľovi povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku alebo nedôvodne vykonávaných zrážok (porovnať R 47/1974); z rovnakého dôvodu možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému

z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia je takto dočasné opatrenie proti postihu majetku dlžníka, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa zrazili finančné prostriedky bezdôvodne. Ak by súd dočasne formou nariadeného neodkladného opatrenia neupravil pomery, vec sama by mohla stratiť zmysel, ak by sa zrážky ďalej vykonávali. Pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do práv veriteľa v takej miere, ako by vykonávanie zrážok postihlo dlžníka (spotrebiteľa).

23/ Žalobkyňa osvedčila, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, v rámci ktorého sa domáha ochrany svojich práv. Strany sporu uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom táto sa už aj realizuje. Potreba neodkladnej úpravy vyplýva z uplatňovania práv z dohody veriteľom a z dôsledkov, ktoré uplatňovaním dohody u žalobkyne nastávajú. Žalobkyni sú na základe predmetnej dohody realizované jej zamestnávateľom zrážky zo mzdy, pričom v prípade neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by boli zrážky vykonávané neoprávnené. V prípade bezúročnosti úveru (bod 20 odôvodnenia) má veriteľ právo len na vrátenie istiny, pričom zrážkami zo mzdy mu môžu byť uhradené i finančné prostriedky nad rámec istiny. Súd teda dospel k záveru, že je potrebné upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením a žalovanému v zmysle podaného návrhu uložil podľa a povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a upustiť od konania smerujúceho k uplatňovaniu nároku na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. .

24/ Súd podľa vyššie citovaného ustanovenia a uložil žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu proti žalovanému o určenie neexistencie práva žalovaného na uspokojenie pohľadávky zrážkami zo mzdy podľa vyššie uvedenej zmluvy, keď sa nestotožnil s názorom 12Csp/12/2022 -7-

žalobkyne, že neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu. Neuloženie povinnosti podať žalobu prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany, konzumuje rozhodnutie vo veci samej, nemá povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. V danej veci nie sú tieto okolnosti dané. Vydaním neodkladného opatrenia nie je vyriešená zásadná otázka, či dohoda o zrážkach zo mzdy bola platne uzavretá, súd platnosť dohody pre potreby vydania neodkladného opatrenia neposudzoval, vychádzal len z dôsledkov, ktoré by vykonávaním zrážok na základe neplatnej dohody mohli nastať, čo ale neznamená, že sa dosiahla trvalá úprava pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie nekonzumuje rozhodnutie vo veci samej, má len dosiahnuť dočasný odklad vykonávania zrážok, kým sa vyrieši otázka platnosti dohody a možnosti vykonávania zrážok do budúca. Súd teda dospel k záveru, že je potrebná dočasná úprava pomerov strán sporu, ale len do času, kým sa v samostatnom súdnom konaní vyrieši spor ohľadom platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Do vyriešenia sporu je namieste nevykonávanie zrážok. Pokiaľ by totiž bola dohoda neplatná a boli by ďalej vykonávané zrážky, môže dôjsť k vážnemu zásahu do práv žalobkyne. Ak by ale bola dohoda platná, nič nebráni tomu, aby sa žalovaný domáhal na jej základe plnenia, teda vykonávania zrážok zo mzdy. Vzhľadom n uvedené preto súd uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu podľa

25/ V konečnom rozhodnutí vo veci samej súd rozhodne aj o trovách konania o neodkladnom opatrení podľa výsledku sporu, preto o trovách konania súd nerozhodoval (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XXXX).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 2 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, 12Csp/12/2022 -8-

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Súd aj bez návrhu toto uznesenie zruší, ak nebude v danej lehote podaná žaloba podľa výroku ad II. O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania.