Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6Csp-26-2018.pdf
PDF · 105.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/26/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobkyne L. A., D.. XX.XX.XXXX, N. V. Z. XXXX/XX, XXX XX N., zast. advokátom JUDr. Ambróz Motyka, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanej COFIDIS SA, so sídlom 61 avenue Halley, Parc de la Haute Borne, Villeneuve-d Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.277,93 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.277,93 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.277,93 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 18.06.2018 uviedla, že s právnym predchodcom žalovanej ako veriteľom uzatvorila ako dlžník dňa 16.07.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. 70179135, na základe ktorej jej bol poskytnutý úverový rámec v sume 995,82 Eur (30.000,00 Sk). Z predmetného vzťahu v období od júla 2008 do júna 2015 reálne vyčerpala sumu 2.076,85 Eur. Splátkami žalovanej uhradila sumu 3.354,78 Eur. Podľa vyjadrenia žalobkyne tieto skutočnosti vyplývajú aj z konania vedeného na tunajšom sude pod sp. zn. 1C/188/2016, v ktorom sa žalovaná v pozícii žalobcu domáhala zaplatenia sumy 1.135,90 Eur s prísl. a náhrady trov konania, a to žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.07.2016. Žalobkyňa v tejto súvislosti dodala, že súd rozsudkom sp. zn. 1C/188/2016 zo dňa 30.03.2017 žalobu zamietol z dôvodu, že úver poskytnutý na základe zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov pre neuvedenie ročnej úrokovej sadzby a množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa vyjadrenia žalobkyne súd v rozsudku konštatoval, že žalovaná (aktuálne žalobkyňa) zaplatila veriteľovi o 1.277,93 Eur viac ako bola povinná plniť. S poukazom na právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka žalobkyňa v tomto spore žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať jej predmetné bezdôvodné obohatenie v sume 1.277,93 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od 01.06.2017 do zaplatenia. Úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne žalobkyňa žiada s poukazom na § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013.
2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu 02.08.2018. Vo vyjadrení argumentovala tým, že žalovaná tak, ako ju v žalobe označila žalobkyňa už nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou, keďže nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v tomto prípade ide. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že v dôsledku cezhraničného zlúčenia spoločnosť COFIDIS, a.s., s ktorou žalobkyňa dňa 06.07.2008 uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere č. 70179135, zanikla s
účinnosťou od 01.01.2018. S poukazom na § 69 a § 69aa Obchodného zákonníka žalovaná poukázala na to, že v dôsledku cezhraničného zlúčenia prešlo imanie žalovanej, ako aj zmluvné práva a povinnosti a aj všetky nároky zo zmlúv na jej právneho nástupcu. Keďže v žalobe označená žalovaná zanikla s účinnosťou od 01.01.2018, nemá ani procesnú subjektivitu, a preto súd obligatórne konanie zastaví. Aj napriek uvedenému žalovaná z opatrnosti vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne dôvodiac tým, že pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu plynie premlčacia doba odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 158/99. Podľa názoru žalovanej dňom 17.07.2011 došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby. Žalovaná vyslovila názor, že žaloba je nedôvodná, a preto navrhla, aby ju súd zamietol alebo alternatívne aby zastavil konanie. Uplatnila si aj náhradu trov konania.
3. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 04.09.2018, v ktorom argumentovala tým, že z úplného výpisu z Obchodného registra SR (ďalej len „OR“) spoločnosti COFIDIS, a.s. vyplýva, že Okresný súd Bratislava uznesením zo dňa 21.06.2018 sp. zn. 25Exre/278/2018 v súlade s § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z OR spoločnosť COFIDIS, a.s., pričom táto zmena bola do OR zapísaná dňa 03.08.2018. V zmysle § 69a ods. 1 písm. c) a § 69aa ods. 10 Obchodného zákonníka nastávajú účinky zlúčenia jeho zápisom do OR. Žalobkyňa v čase podania žaloby dňa 18.06.2018 nevedela a ani nemohla vedieť o zániku a výmaze žalovanej z OR, a to vzhľadom na dátum vydania uznesenia registrového súdu a zápis zmeny v OR. Žalobkyňa zastáva názor, že žalobu podala v čase, keď žalovaná COFIDIS, a.s., bola pasívne vecne legitimovaná v danom spore. Žalobkyňa s poukazom na komentár k Civilnému sporovému poriadku uviedla, že ak právnická osoba zaniká s právnym nástupcom, súd obligatórne vydá uznesenie o pokračovaní v konaní. K námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že bezdôvodného obohatenia sa nedomáha z neplatného právneho úkonu, ale z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Podľa jej názoru preto premlčacia doba nemohla začať plynúť uzavretím zmluvy, pretože v danom čase žalobkyňa v prospech žalovanej neuhradila žiadnu splátku. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná sa prvýkrát bezdôvodne obohatila úhradou splátky splatnej v júli 2011 a každou ďalšou splátkou vznikalo bezdôvodné obohatenie. Na daný vzťah je podľa názoru žalobkyne potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.
4. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.11.2018 žalovaná reagovala tak, že zotrvala na predošlej argumentácii o tom, že COFIDIS, a.s. nie je pasívne vecne legitimovaná a ani nedisponuje procesnou subjektivitou, keďže zanikla v dôsledku cezhraničného zlúčenia s účinnosťou od 01.01.2018, pričom žaloba bola podaná dňa 18.06.2018. Tiež trvala na vznesenej námietke premlčania a dodala, že ak ide o bezdôvodné obohatenie z absolútne neplatného právneho úkonu, premlčacia doba začína plynúť od okamihu vzniku takéhoto úkonu. Preto navrhla, aby súd žalobu zamietol alebo aby zastavil konanie.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom boli prítomní právni zástupcovia oboch strán sporu.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu, výpismi z OR COFIDIS, a.s., a COFIDIS SA, Francúzska republika, zmluvou zo dňa 16.07.2008 uzavretou medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom, prehľadom transakcií (debetu a kreditu), rozsudkom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 1C/188/2016 zo dňa 30.03.2016.
7. V prvom rade sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej a jej procesnoprávnou subjektivitou. Z úplného výpisu z OR právneho predchodcu žalovanej, teda COFIDIS, a.s., súd zistil, že došlo k ex offo výmazu, keď Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 21.06.2018, č. k. 25Exre/278/2018 v zmysle § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z obchodného registra spoločnosť COFIDIS, a.s. Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 36 816 337, a to na základe oznámenia Registra Obchodného súdu Metropole Lille vo Francúzsku, v zmysle ktorého s účinnosťou od 01.01.2018 došlo k cezhraničnému zlúčeniu zanikajúcej spoločnosti COFIDIS, a.s. s nástupníckou spoločnosťou COFIDIS SA, so sídlom 61 avenue Halley, Parc de la Haute Borne, Villeneuve-d Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika. Výmaz spoločnosti COFIDIS, a.s. bol v OR zapísaný 03.08.2018.
8. Z výpisu z OR spoločnosti COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einstainova ulica 11/3677, Bratislava, IČO: 50 595 628 vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2018 došlo k cezhraničnému zlúčeniu COFIDIS, a.s (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou COFIDIS SA, Francúzsko (nástupnícka spoločnosť), v dôsledku čoho spoločnosť COFIDIS, a.s. s účinnosťou od 01.01.2018 zanikla.
9. Podľa § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len „zapísané údaje“), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len „zbierka listín“).
10. Podľa prvej vety § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia.
11. Podľa § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka v obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti a zápis spoločnosti vzniknutej splynutím alebo zápis zlúčenia pri nástupníckej spoločnosti k tomu istému dňu, ak nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území Slovenskej republiky. Inak sa v obchodnom registri vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, že cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie nadobudlo účinnosť, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia.
12. Vychádzajúc zo skutkových zistení, ako aj s poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu, súd zastáva názor, že žalobkyňa podala žalobu v čase (18.06.2018), keď ešte nemohla mať vedomosť o zániku spoločnosti COFIDIS, a.s. (právny predchodca žalovanej), keďže z výpisu z OR tejto spoločnosti vyplýva, že jej výmaz bol uskutočnený na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.06.2018, č. k. 25Exre/278/2018, zverejneného v OR dňa 03.08.2018. V súlade s § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka sú tieto údaje účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. V tomto prípade od 03.08.2018. Súd nemá pochybnosti o tom, že spoločnosť COFIDIS, a.s. zanikla 01.01.2018, čo vyplýva z výpisu z OR. Na druhej strane však považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa bola pri podaní žaloby voči žalovanej povinná zisťovať údaje zapísané v OR, avšak týkajúce sa žalovanej, a nie spoločnosti nástupníckej, keďže o cezhraničnom zlúčení nemala vedomosť a od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby v OR bezbreho skúmala a zisťovala údaje zapísané pri inom subjekte. V tomto prípade pri COFIDIS SA. Na daný postup žalobkyňa nemala dôvod.
13. Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že niet pochýb o zániku spoločnosti COFIDIS, a.s. ku dňu 01.01.2018. Súd však bez ďalšieho nemohol dané zistenie aplikovať tak, že by žalobu zamietol. V takom prípade by dostal priestor prílišný formalizmus a § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka by sa minul svojmu účelu. Keďže výmaz spoločnosti COFIDIS, a.s. bol do OR zapísaný od 03.08.2018 a až od tohto momentu bol účinný nielen voči žalobkyni, ale aj voči tretím osobám, súd preto pokračoval v konaní so spoločnosťou COFIDIS SA, ktorá sa stala právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti. Súd je toho názoru, že len takýmto pohľadom na danú vec má hľadanie spravodlivosti svoj zmysel.
14. Na základe uvedených skutočností súd na pojednávaní dňa 01.04.2019 za prítomnosti právnych zástupcov oboch strán vyhlásil uznesenie, ktorým pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovanej, teda so spoločnosťou COFIDIS SA.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného k 16.07.2008 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom k 16.07.2008 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
20. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 16.07.2008 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21. Podľa § 4 ods. 2 písm. h) zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.
22. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Súd zistil, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaná ako veriteľ dňa 16.07.2008 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úverový limit v sume 995,82 Eur.
25. Súd mal za preukázané, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom je zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, a to s poukazom na to, že žalovaná vystupovala vo vzťahu k žalobkyni v postavení podnikateľa, zatiaľ čo žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa, čo vyplýva z jej identifikačných údajov na zmluve. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
26. Na základe žaloby doručenej tunajšiemu súdu dňa 06.07.2016 vedenej pod sp. zn. 1C/188/2016 sa právny predchodca žalovanej domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.135,90 Eur s príslušenstvom dôvodiac, že so žalovanou (v danom prípade žalobkyňa) uzavrel dňa 16.07.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70179135, na základe ktorej jej poskytol úverový rámec v sume 996,00 Eur. V zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach si zmluvné strany dohodli, že žalobkyňa bude úver splácať v mesačných splátkach najneskôr do 15. dňa v mesiaci, pri riadnom úroku vo výške 2,14 % mesačne a výške poistného za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,65 %. Keďže išlo o spotrebiteľský revolvingový úver, dlžník bol oprávnený opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky disponibilného úverového limitu uvedeného v zmluve. Takto žalobkyňa vyčerpala celkovo sumu 2.076,85 Eur. Keďže žalobkyňa neplatila splátky riadne a včas, právny predchodca žalovanej mal právo úver
zosplatniť. Na základe splátok žalobkyňa v prospech právneho predchodcu žalovanej plnila celkovo sumu 3.354,78 Eur, pričom poslednú splátku uhradila 07.07.2015.
27. V označenej veci sp. zn. 1C/188/2018 rozhodol súd rozsudkom dňa 30.03.2017, právoplatným dňa 01.06.2017, tak že žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalovanej a žalobkyňou je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a násl. OZ. Aplikáciou zákona č. 258/2001 Z. z. súd vyhodnotil úver poskytnutý na základe tejto zmluvy za bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom na absenciu údajov, najmä riadne uvedenie ročnej úrokovej sadzby podľa § 4 ods. 2 písm. h) citovaného zákona. Na základe toho súdu konštatoval, že žalobkyňa uhradila v prospech žalovanej o 1.277,93 Eur navyše (vyčerpala sumu 2.076,85 Eur a splatila sumu 3.354,78 Eur).
28. Po právoplatnosti uvedeného rozsudku a v súlade so závermi súdu sa žalobkyňa v predmetnom spore domáhala voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.277,93 Eur s prísl.
29. Vo vzťahu k nároku žalobkyne žalovaná vzniesla námietku premlčania, pretože podľa jej názoru premlčacia doba začala plynúť uzavretím zmluvy, respektíve plnením prvej splátky žalobkyne v prospech žalovanej.
30. V súvislosti s námietkou premlčania súd uvádza, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto je zaň zodpovedný, dozvedela preukázateľne až právoplatnosťou rozsudku vo veci sp. zn. 1C/188/2016. Za daných okolností začala subjektívna premlčacia doba plynúť v júni 2017. Žaloba bola pritom podaná v júni 2018.
31. Súd zastáva názor, že v danom prípade je potrebné uplatniť 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Krajský súd v Prešove opakovane posúdil konanie dodávateľov, ktorí porušujú práva spotrebiteľov ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu, a preto v okolnostiach takých prípadov aplikoval 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu v súvislosti s bezdôvodným obohatením. Je totiž vylúčené, aby žalovaná ako profesionál v oblasti poskytovania úverov nepoznala spotrebiteľské právo a prijímala platby od spotrebiteľov nad rámec sumy, ktorá dodávateľovi patrí pri neplatných zmluvách, či úveroch považovaných za bezúročné a bez poplatkov (k tomu pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/8/2017 zo dňa 28.6.2017, sp. zn. 2Co/193/2016 zo dňa 24.7.2017). Desaťročná objektívna premlčacia doba začala plynúť potom, čo stav bezdôvodného obohatenia bol zo strany žalovanej ukončený. Keďže poslednú splátku žalobkyňa uhradila dňa 07.07.2015, začala plynúť 10- ročná objektívna premlčacia doba, ktorá ešte neuplynula. Nárok žalobkyne teda nie je premlčaný.
32. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že plynutie premlčacej doby je potrebné počítať od momentu uzavretia zmluvy pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu, súd považuje za právne významné uviesť, že súd v rozsudku vo veci sp. zn. 1C/188/2016 nevyhodnotil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu ako absolútne neplatnú, ale judikoval, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov pre neuvedenie ročnej úrokovej sadzby. Preto argumentu žalovanej nemožno pripísať právnu relevanciu, ktorá by presvedčila súd o jeho dôvodnosti.
33. Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. odvolávajúc sa aj na závery tunajšieho súdu v rozsudku sp. zn. 1C/188/2016 zo dňa 30.03.2017. Podľa názoru súdu predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. h), a teda riadne uvedenie ročnej úrokovej sadzby.
34. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa na základe zmluvy o revolvingovom úvere čerpala sumu 2.076,85 Eur a splátkami v prospech žalovanej zaplatila sumu 3.354,78 Eur. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mala žalovaná nárok len na vrátenie poskytnutej sumy vo výške 2.076,85 Eur. Prevyšujúce plnenie žalobkyne v prospech žalovanej v sume 1.277,93 Eur tak predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaná povinná vydať s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1.277,93 Eur s prísl.
35. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
37. Podľa § 3 ods. 1 citovaného nariadenia účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.277,93 Eur od 01.06.2018 do zaplatenia.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.