Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10C/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A., S. XXX/XX, zast.: ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom: Bratislava, Tomášikova č. 10H, v 2. rade: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A., S. XXX/XX, v 3. rade: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A., S. XXX/XX, v 4. rade: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A., S. XXX/ XX, maloleté deti v 2. - 4. rade zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, proti žalovanej: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A., Y. XXXX/XX, zast. JUDr. Miroslav Kučera, advokát, Krajinská 30, Bratislava o určenie neplatnosti listiny o vydedení, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2018 žiadali žalobcovia v 1. až 4. rade určiť, že listina o vydedení spísaná dňa 29.05.2006 poručiteľom M. E., zomrelým dňa XX.XX.XXXX, je voči žalobkyni v 1. rade (ďalej žalobkyňa 1), žalobcovi v 2. rade, žalobcovi v 3. rade a žalobcovi v 4. rade neplatná. Poukázali na to, že poručiteľ listinu o vydedení skutkovo odôvodnil dôvodmi vydedenia podľa § 469 a ods. 1 písm. b/ a písm. d/ Občianskeho zákonníka (ďalej a tieto dôvody nie sú dané a neexistovali. Žalobkyňa v 1. rade k prvému dôvodu vydedenia, že o poručiteľa trvalo neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala, žalobu odôvodnila tým, že poručiteľ ako otec nikdy neprejavoval o ňu záujem a ani ju nevychovával, ich vzťah bol narušený od jej ranného detstva a to nezáujmom poručiteľa. Uviedla, že poručiteľ nemal záujem sa s ňou stýkať, ani udržiavať bežné príbuzenské vzťahy, neurobil žiaden krok aby jej poskytol stabilné rodinné prostredie, otcovskú lásku. Naopak, ona sa snažila, vyhľadávala kontakt s poručiteľom, žalovanou a rodičmi poručiteľa, hoci vedela, že poručiteľ ju ako dcéru nikdy nechcel. Žalobkyňa 1 k druhému dôvodu, že trvalo vedie neusporiadaný život v žalobe uviedla, že tento dôvod neexistoval ani neexistuje. Nerozporuje, že v minulosti prešla ťažkým životným obdobím, v ktorom užívala drogy, avšak ešte pred spísaním listiny o vydedení nastúpila na metadonový udržiavací program a následne aj na výkon ochrannej ambulantnej protitoxikomanickej liečby v Centre pre liečbu drogových závislostí a teda tento dôvod, že užíva drogy ako napísal poručiteľ v listine o vydedení v čase jej spísania neexistoval. Uviedla, že ani skutočnosť, že užívala drogy sama o sebe neznamená existenciu dôvodu vydedenia podľa § 469 a ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa 1 v žalobe uvádza, že aj popri tomto dôvode je potrebné skúmať zázemie potomka a skutočnosť, či sám poručiteľ sa na disharmonickom rodinnom zázemí nepodieľal.

2. Súd v odôvodnení rozsudku bude pracovať iba s označením žalobkyňa 1, nakoľko žalobcovia 2,3,4 sú jej maloleté deti, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že listina o vydedení obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, preto je platným právnym úkonom. Uviedla, že je povinnosťou žalobkyne 1 preukázať, ako sa snažila byť v kontakte s poručiteľom, nájsť v ňom oporu. Trvala na tom, že žalobkyňa 1 sa o život poručiteľa nezaujímala, bol jej ľahostajný. Nepoprela, že poručiteľ žalobkyňu1odsudzoval za to, že má deti s „cigáňom“ a to preto, aký tento jej partner viedol život. Trvala na tom, že žalobkyňa 1 viedla neusporiadaný život, čomu nasvedčuje i jej priznanie, že užívala drogy, okrem toho mala množstvo exekúcií a vlastnou vinou, nakoľko neplatila platby spojené s užívaním bytu, o tento v dražbe prišla. Žalovaná potvrdila, že jej s poručiteľom požičali peniaze na rekonštrukciu bytu, tie im nevrátila a exekútor v rámci záložného práva k nehnuteľnosti v dražbe začatej na ich návrh, byt vydražil a takto získali peniaze požičané žalobkyni 1 späť.

4. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletých žalobcov v 2. - 4. rade sa k dôvodom vydedenia nepripojil, nakoľko vydedenie nie je v ich záujme.

5. Súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku žalobkyne 1 a to: rodnými listami mal. žalobcov v 2. až 4. rade, Listinou o vydedení zo dňa 29.05.2006, Zápisnicou z dedičského konania po poručiteľovi M. E. sp. zn. 2D 322/2017, uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 2D 322/2017-69 o prerušení dedičského konania zo dňa 09.02.2008, rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. 8C 3/1978 zo dna 04.04.1978, ktorým bolo manželstvo matky žalobkyne a poručiteľa rozvedené, rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. P 3/1986 zo dňa 30.09.1988, o zverení žalobkyne 1 do výchovy starých rodičov S., zápisnicou z pojednávania zo dňa 30.09.1988 z tohto konania, rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. Nc 401/1991 zo dňa 03.09.1991 o zverení žalobkyne 1 do pestúnskej starostlivosti starej matke C. S., Potvrdením Centra pre liečbu drogových závislostí (ďalej CPLDZ) zo dňa 14.02.2018, zo dňa 19.11.2018, Notárskou zápisnicou o dražbe bytu v A. na S. ul. 2, výsluchom žalobkyne 1.

6. Y. sa s prostriedkami procesnej obrany žalovanej a to: výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov: M. E., P. K., Odpisom z Registra trestov žalobkyne 1, Obžalobou na žalobkyňu zo dňa 29.11.2007 vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 5 T 221/07, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 3T 135/10, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 3T 110/01 a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa 1 je dcérou poručiteľa M. E., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a žalobcovia v 2. až 4. rade sú deti žalobkyne 1 a teda vnúčatami poručiteľa. Poručiteľ zomrel ako ženatý so žalovanou a zanechal Listinu o vydedení písanú vlastnou rukou dňa 29.05.2006. O tejto skutočnosti sa dozvedela žalobkyňa 1 v dedičskom konaní po poručiteľovi, vedenom na Okresnom súde Bratislava V č. k. 2D 322/2017. Žalobkyňa 1 v dedičskom konaní namietla platnosť Listiny o vydedení a preto notár odkázal žalobkyňu 1 na podanie žaloby na určenie, že Listina o vydedení je neplatná a dedičské konanie uznesením zo dňa 09.02.2018 prerušil. Žalobkyňa 1 tak preukázala naliehavý právny záujem na určení, že je dedičom po poručiteľovi.

8. Žalobcovia namietali formálne náležitosti Listiny o vydedení a žiadali určiť jej neplatnosť, preto sa súd zaoberal skúmaním, či boli splnené všetky potrebné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pri spísaní listiny o vydedení.

9. Súd preto skúmal, či dôvody vydedenia boli takto v súlade so zákonom uvedené aj v listine o vydedení zo dňa 29.05.2006.

10. Z Listiny o vydedení súd zistil, že poručiteľ vydedil žalobcov z dôvodov podľa § 469a ods.1 písm. b/ a písm. d/ OZ. Poručiteľ v Listine o vydedení k písm. b/ napísal: „Ako otec K. E. som svoju dcéru 5 rokov nevidel, dcéra o mňa neprejavuje nijakým spôsobom záujem, nereaguje na moje pokusy a kontakt s ňou“ a k písm. d/ napísal: “podľa mne dostupných informácií užíva pravidelne drogy a vedie trvalo neusporiadaný život“.

11. Žalobkyňa 1 poukázala na rodinné zázemie v ktorom vyrastala, predložila rozvodový rozsudok svojich rodičov Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. 8C 3/1978 zo dna 04.04.1978, ktorým bolo manželstvo matky žalobkyne 1 a poručiteľa rozvedené a ona bola zverená do výchovy matky, ktorá sa o ňu starala a vyjadrila záujem o takúto úpravu. Matka so žalobkyňou 1 žila u svojich rodičov. Ako sám poručiteľ v Listine o vydedení uviedol, prispieval na výživu svojej dcéry do 19teho roku jej života. Žalobkyňa 1 bola zverená rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. P 3/1986 zo dňa 30.09.1988, do výchovy starých rodičov S., z dôvodu, že matka žalobkyne 1 bola závislá na alkohole a drogách a nezabezpečovala riadne starostlivosť o ňu. V tom čase mala žalobkyňa 1 desať rokov a žila od narodenia so starými rodičmi a matkou a aj ona vyjadrila želanie ostať u starých rodičov. Poručiteľ v tomto konaní nevidel za vhodné vziať si dcéru do svojej výchovy s poukazom na doterajšie prostredie, kde vyrastala desať rokov i s poukazom na jeho vzťah s partnerkou, ktorá by bola pre dcéru len cudzou osobou. Po smrti starého otca p. S. rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. Nc 401/1991 zo dňa 03.09.1991 bola zverená žalobkyňa 1 do pestúnskej starostlivosti starej matke C. S., Takéto riešenie doporučil starej matke kolízny opatrovník vtedy maloletej žalobkyne 1.

12. Ako vyplynulo z výpovede žalobkyne 1, táto ukončila strednú školu maturitou a poručiteľ so žalovanou boli na jej stužkovej. Vtedy mala žalobkyňa 19 rokov a do 21 rokov veku bývala u starej matky. Uviedla, že v detstve sa s ňou poručiteľ stretával sporadicky, väčšinou v byte jeho rodičov, nikdy k nej neprejavil cit aký by ku svojej dcére prejaviť mal, nespomenula si na nejaké pokusy poručiteľa stretnúť sa s ňou. Uviedla, že jej posledný kontakt s poručiteľom bol v čase, keď riešila rekonštrukciu bytu v roku 2010, ktorý zdedila po matke, išlo o byt v A. na S. XX. Nepoprela, že jej žalovaná s poručiteľom požičali 20 000 Eur, ktoré mala vrátiť do 5 rokov. Tiež nerozporovala skutočnosť, že poručiteľ jej ponúkol možnosť bývať u nich v byte, čo neprijala a napriek výhradám poručiteľa odišla do Japonska, kde ako vypovedala, pracovala ako čašníčka 4 mesiace a v tom čase mala 21 rokov (rok 2000). Potvrdenie od sprostredkovateľskej agentúry nepredložila, rovnako žiadny dôkaz o tom akú prácu tam vykonávala. Žalobkyňa vypovedala, že od roku 2001 žila so svojim partnerom rómskeho pôvodu, s ktorým 6 rokov bývala v „Pentagone“ v byte jeho matky. V tejto dobe v spoločnej domácnosti žila s matkou jej partnera a bratom, ktorí obaja boli dílermi drog. V tom čase sa jej narodil syn B. - žalobca v 2. rade nar. XX.XX.XXXX. Ako žalobkyňa 1 vypovedala, v tom čase už žila v „Pentagone“ a liečila sa v Centre pre liečbu drogových závislostí. Syna bola ukázať poručiteľovi v jeho kancelárii na M.. Žalobcovia v 3. a 4. rade sa narodili XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX až po spísaní Listiny o vydedení. Žalobkyňa 1 nevedela uviesť ani preukázať, koľkokrát sa s poručiteľom stretla v 5 rokoch pred spísaním závetu. Nevedela preukázať ako sa o poručiteľa ona zaujímala, či mu písala alebo ho kontaktovala telefonicky.

13. Žalovaná vypovedala, že po tom ako žalobkyňa 1 odišla, napriek poručiteľovmu nesúhlasu, do Japonska, poručiteľ nemal záujem sa s ňou kontaktovať a to aj z dôvodu, že zistil, že začala brať drogy. Túto skutočnosť žalobkyňa 1 nerozporovala, uviedla však, že potom ako ostala tehotná s prvým synom drogy neužívala a podrobovala sa liečbe.

14. Svedkyňa M. E., sestra poručiteľa vypovedala, že o tom, že poručiteľ (jej brat) vydedil žalobkyňu a jej potomkov sa dozvedela priamo od neho. Uviedla, že vedela, že žalobkyňa 1 mala známosť s W. F., rómskeho pôvodu, ktorého brat bol dílerom drog a žila s ním v „Pentagone“. Tu sa žalobkyňa 1 dostala k drogám. Žalobkyňa 1 túto časť výpovede svedkyne nerozporovala. Vypovedala, že zlomom v živote žalobkyne 1 bol aj pobyt v Japonsku, pričom sama žalobkyňa 1 jej povedala, že tam robila spoločníčku zákazníkom a mala prezývku „B.“. Uviedla, že poručiteľovi sa tento pobyt nepáčil, odhováral ju od neho, bol ochotný ho aj vyplatiť, ale žalobkyňa 1 s tým nesúhlasila a do Japonska vycestovala. Vypovedala, že poručiteľ sa jej sťažoval, že dcéra mu nevolá, nerobila tak ani pred odchodom do Japonska ani po návrate. Svedkom vzájomného stretnutia poručiteľa a žalobkyne 1 v období rokov 2000 až 2006 nebola. Uviedla, že žalobkyňa 1 mala dosť šancí v živote, ale vždy si zvolila ľahší prístup k životu. Od poručiteľa vedela, že ju vydedil preto, že viedla neusporiadaný život a hanbil sa za ňu. Uviedla, že poručiteľ mal spočiatku aj snahu nadviazať kontakt s dcérou, ale o láske sa podľa nej asi nedá hovoriť.

15. Svedkyňa P. K. suseda a priateľka žalovanej a poručiteľa vypovedala, že pri svojich návštevách v byte žalovanej a poručiteľa nikdy nevidela žalobkyňu 1. Vedomosť o tom, že poručiteľ vydedil svoju dcéru mala priamo od neho, pretože nesúhlasil so spôsobom života aký vedie. Uviedla, že sa o nej nechcel baviť, iba jej povedal, že má deti s cigáňom a brala drogy. Nehovoril jej o tom, žeby mu dcéra poslala pohľadnicu, list a to ani z Japonska, pretože sa ho pýtala, či dostal od nej z Japonska pohľadnicu. Vypovedala, že nikdy o dcére nehovoril v tom smere, že by ju odvrhol, zatratil, nehovoril o nej a povedal, že nemajú ideálny vzťah. Uviedla tiež, že pred ňou poručiteľ nespomínal, či videl svoje vnúčatá ani aký mali s dcérou vzťah v detstve. Svedkyňa vypovedala, že poručiteľovi pomáhala nakoľko bol po mozgových príhodách a mal v posledných rokoch problémy s mobilitou. Nevedela špecifikovať obdobie rokov, kedy sa poručiteľovi výrazne zhoršil zdravotný stav ani v ktorom roku mal mozgové príhody.

16. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 461 ods. 2 ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

18. Podľa § 469a ods. 1 poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

19. Podľa § 469a ods. 2 pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

20. Podľa § 469a ods. 3 o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

21. Vydedenie prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia, a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti. Vydedenie sa musí stať spísaním listiny o vydedení, ktorú môže poručiteľ napísať vlastnou rukou, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Musí v nej byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v zákone (§ 469a O.z.), v listine o vydedení. Bez splnenia týchto formálnych, ako i materiálnych náležitostí je vydedenie neplatné. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod vydedenia, než je uvedený v § 469a O.z., takýto prejav poručiteľa by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by bolo neplatné. Ak je dôvod vydedenia v listine o vydedení časovo a vecne konkretizovaný, bude na vydedenom potomkovi, aby v súdnom spore popieral dôvodnosť vydedenia. Pri vydedení uvedenom bez takejto konkretizácie (len s odkazom na niektorý z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1písm. a/ až d/), bude na dedičovi nastupujúcom na miesto vydedeného, aby dôvodnosť vydedenia v spore preukazoval. V spornej Listine o vydedení poručiteľ napísal, že svoju dcéru 5 rokov nevidel. Je teda na žalobcoch aby popreli a preukázali neplatnosť dôvodu vydedenia § 469a ods. 1 písm. b/ a d/ OZ.

22. Súd zdôrazňuje, že dôkaznú povinnosť preukázať opak skutočností uvádzaných v listine o vydedení majú v danom prípade žalobcovia, najmä žalobkyňa 1, keďže žalobcovia 2 až 4 sú maloleté deti žalobkyne 1.

23. Pokiaľ sa vychádza z ustanovení zákona, účelom vydedenia je umožniť poručiteľovi jednostranným, formálnym (povinne písomným) právnym úkonom, ktorý patrí k posledným prejavom vôle poručiteľa odňať (úplne, alebo sčasti) svojmu potomkovi na základe zákona taxatívne uvedených dôvodov jeho subjektívne dedičské právo, na ktoré mu vzniká nárok v okamihu smrti poručiteľa. Dôsledkom platne a účinne urobeného vydedenia je zánik subjektívneho práva dediť. Takýto potomok po zistení jeho vydedenia prestáva byť účastníkom dedičského konania. Zákon dovoľuje vydediť každého dospelého, alebo maloletého potomka poručiteľa. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý dôvod vydedenia musia byť skutkovo uzavreté pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti, materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Preto ak poručiteľ chce platne vydediť svojho potomka je nevyhnutné, aby dôvod na vydedenie bol uvedený tak, aby bol v prípadnom spore procesne preukázaný. Súd preto skúmal, či dôvody vydedenia boli takto v súlade so zákonom uvedené aj v listine o vydedení.

24. Súd je toho názoru, že žalobkyňa 1 ako neopomenuteľný dedič zo zákona po svojom otcovi a jej potomkovia (žalobcovia 2 až 4) v predmetnom konaní preukázali naliehavý právny záujem na takomto určení. Jej postavenie bez určenia o platnosti (neplatnosti) právneho úkonu, o tom, či dôvody vydedenia v zmysle Listiny o vydedení zo dňa 29.05.2006 sú alebo nie sú dané, je neistým a z dôvodu, že žalovaná je ako dcéra neopomenuteľnou dedičkou, súdne rozhodnutie v tejto veci je podkladom pre ďalšie konanie o dedičstve po poručiteľovi. Súd poukazuje aj na skutočnosť vyplývajúcu zo spisu vedenom na Okresnom súde Bratislava V č. k. 2D 322/2017, že k podaniu žaloby žalobkyňou 1 odkázal súdny komisár.

25. Podľa § 194 Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

26. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku (ďalej (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

27. Podľa § 191 ods.1 Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

29. Dôvod pre vydedenie podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka spočíva podľa právnej teórie v tom, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Záujem, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné, vychádzajúc zo všeobecne prijímaných záverov aplikačnej praxe súdov, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Predstavy o frekvencii a spôsobe prejavov vzájomnej náklonnosti môžu byť značne rozdielne podľa početnosti členov rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov rodiny, náboženského založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržovanie vzájomného spojenia a komunikácie. Posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za skutočný sa nepovažuje záujem len formálnej povahy. Pokiaľ je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa potomkom dôsledkom toho, že sám poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom, mohlo byť dôvodom pre jeho vydedenie (por. R 23/1998). Významným z hľadiska naplnenia tohto dôvodu vydedenia, je teda tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať sním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu aj podstatne prispel. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad, z hľadiska skutkového významnými pre posúdenie naplnenia/nenaplnenia dôvodu pre vydedenie podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, boli predovšetkým zistenia v smere či v rozhodnom čase žalobkyňa 1 o poručiteľa prejavovala skutočný záujem, pokiaľ nie z akých dôvodov; v tejto súvislosti, či tento stav vyvolal, prípadne i svojím postojom k nemu podstatne prispel sám poručiteľ.

30. Pri posudzovaní, či išlo o neprejavenie skutočného záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti žalobkyne 1 prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či jej v prejavovaní skutočného záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či z jej strany nešlo o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.

31. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.

32. Z vykonaného dokazovania výpoveďou svedkyne M. E., mal súd preukázané, že žalobkyňa 1 sa s poručiteľom nestretávala pravidelne a často, ich vzájomný kontakt sa realizoval najmä v detstve sporadicky u jeho rodičov. Od poručiteľa vedela, že po narodení žalobcu v 2. rade jej tento ponúkol možnosť ísť bývať do ich bytu v W., ale ponuku neprijala. Z výpovede žalobkyne 1 je nesporné, že v tom čase bývala v „Pentagone“ s W. F.. Svedkyňa uviedla, že poručiteľovi sa nepáčilo, že žije v prostredí rómskej komunity ani to, že brala drogy. Svedkyňa nemala vedomosť ani ona sama, ani od poručiteľa, že mu žalobkyňa 1 písala k sviatkom pohľadnicu, alebo sa zaujímala o jeho zdravotný stav. Uviedla tiež, že poručiteľ nikdy nechodil na rodičovské združenia dcére do školy, nebrával ju na dovolenky a že nikdy nebola svedkom toho, že keď bola na návšteve u poručiteľa, bola tam i žalobkyňa 1. Súd tento postoj poručiteľa vyhodnotil za nezáujem o výchovu dcéry.

33. Z výsluchu svedkyne P. K. mal súd za preukázané, že poručiteľ o žalobkyni nehovoril, iba jej povedal, že má dcéru, ktorá žije s rómom a brala drogy ako i to, že nemali ideálny vzťah.

34. Žalobkyňa 1 tvrdila, že bola s poručiteľom v telefonickom kontakte, čo však nepreukázala. Touto formou mu oznámila i narodenie prvého syna (2003). Z výpovede žalobkyne 1 súd mal za preukázané, že po návrate žalobkyne 1 z Japonska (rok 2000) sa s poručiteľom nestretávala, od roku 2001 žila v „Pentagone“ s partnerom. V tomto období sa skôr žalobkyňa 1 stretávala s manželkou poručiteľa, ktorá s ňou bola na nákupoch, vyplatila za ňu dlhy na nájomnom za byt.

35. Súd je toho názoru, že práve vzhľadom na výchovné prostredie žalobkyne 1, ktorá vyrastala s matkou u starých rodičov S., nemohla táto sama spôsobiť, zaviniť existenciu stavu, za ktorého poručiteľ naozaj prejavil len minimálny, skôr formálny záujem o svoju dcéru od ranného detstva. Ako sám poručiteľ pred svedkyňou K. povedal, nemal so žalobkyňou 1 ideálny vzťah. Z dokazovania vyplynulo, že poručiteľ sa nestretával s ňou ako by sa otec s dcérou stretávať mal, v maloletosti jeho starostlivosť o žalobkyňu 1 spočívala iba v platení výživného. Vo veku dospelosti poručiteľ prerušil kontakt so žalobkyňou 1 v podstate od času, kedy odišla proti jeho vôli do Japonska, čo bolo v roku 2000 a preto, že táto od roku 2001 začala žiť s partnerom rómskeho pôvodu v „Pentagone“ a žila v komunite, ktorá obchodovala s drogami. Z výpovede svedkyne E. a žalovanej je nesporné, že poručiteľ sa za svoju dcéru hanbil, bol sklamaný zo života, ktorý viedla. Na druhej strane, z výpovede žalobkyne 1 vyplynulo, že sa snažila kontaktovať s poručiteľom, písala mu o narodení detí, aj mu prvého syna ukázala, na druhej strane žiaden dôkaz o prejavovaní aktívneho záujmu o poručiteľa počas dospelosti nepreukázala, nepreukázala, žeby sa zaujímala o jeho život, zdravotný stav, či nepotrebuje jej pomoc a teda jej záujem o poručiteľa súd vyhodnotil tiež skôr na báze formálnosti ako príbuzenského citového vzťahu.

36. Súd preto dospel k záveru, že tento dôvod vydedenia daný nie je.

37. Podľa ust. § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak trvalo vedie neusporiadaný život.

38. Za vedenie neusporiadaného života v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka možno označiť také správanie, ktoré evidentne vybočuje z rámca všeobecnej predstavy o správaní v súlade s dobrými mravmi. O trvalé vedenie neusporiadaného života potom pôjde v takých prípadoch, kedy správanie vydedeného vykazuje známky kontinuálnosti (teda nie len náhodilosti či ojedinelosti) a dlhodobosti, kedy už spravidla nebude možné očakávať návrat k bežnému spôsobu života tak, ako je vnímaný väčšinou spoločnosti. Zjednodušene teda možno povedať, že človek, ktorý sa dlhodobo opíja, nestará sa o rodinu, zanedbáva starostlivosť o deti, peniaze prehráva na automatoch, fetuje, či inak sa vyhýba normálnemu štýlu života a ubližuje svojmu okoliu, potom žije práve neusporiadaný život a jeho rodina má plné právo ho pripraviť o právo na rodinný majetok.

39. Najvyšší súd ČR tento pojem definoval pre zabezpečenie právnej istoty všetkých, ktorí trpia takýmto správaním člena rodiny, ktoré sa vymyká zo zásad obyčajnej slušnosti. Súčasne je táto definícia aj vodítkom pre toho, kto považuje neusporiadaný život ako samozrejmosť, aby sa zmenil a vrátil sa do štýlu života, ktorý je bežný a obvyklý.

40. Súd preto skúmal, či žalobkyňa viedla neusporiadaný život. Z lustrácie zamestnaní Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobkyňa pracovala od 17.11.1997 do 03.08.1999. Ako vyplynulo zo žaloby, žalobkyňa v roku 1997 začala užívať drogy, ale nikdy si nemyslela, žeby bola na nich závislá. V spoločnosti, v ktorej sa vtedy pohybovala si našla známosť s W. F., ktorý mal rovnaký životný štýl. Nakoľko išlo o občana rómskeho pôvodu, žijúceho v „Pentagone“, v rodine, kde sa predávali drogy, táto skutočnosť spôsobila nevôľu u poručiteľa a jeho nesúhlas s týmto vzťahom. (Pentagon je zaužívané pomenovanie obytného domu v A. v mestskej časti M. na B. ulici XX - XX, postaveného medzi rokmi 1970

- 1972, známe sociálnymi bytmi a rozsiahlou drogovou činnosťou). Ako sama žalobkyňa 1 vypovedala, že brat jej partnera ako i jeho matka boli dílermi drog, pričom matka W. F. bola v tejto súvislosti trestne stíhaná a odsúdená. V tomto období sa dostala k drogám i žalobkyňa 1, čo nepoprela. V roku 2000 bola na 4 mesačnom pobyte v Japonsku, kde podľa výpovede svedkyne M. E. pracovala ako spoločníčka zákazníkov. Opak žalobkyňa nepreukázala, tvrdila, že pracovala ako čašníčka.

41. Žalobkyňa 1 žila asi 6 rokov v „Pentagone“ s W. F., jeho matkou, celkom ako vypovedala, žila s ním 12 rokov do roku 2015. Z ich vzťahu pochádzajú 3 maloleté deti- žalobcovia v 2. až 4. rade, W. F., nar. XX.XX.XXXX, B. F., nar. XX.XX.XXXX, R. F., nar. XX.XX.XXXX. V tomto prostredí sa zgrupujú narkomani, díleri, zlodeji i prostitútky, čo je všeobecne známou skutočnosťou.

42. Z potvrdenia Centra pre liečbu drogových závislostí (ďalej CPLDZ) zo dňa 14.02.2018, zo dňa 19.11.2018 súd zistil, že žalobkyňa 1 bola v evidencii ich centra od 29.11.2001 s diagnózou závislosti od opiátov a neskôr bola vedená i od závislosti od pervitínu. V období od 10.09.2002 až 31.12.2009 bola opakovane v metadónovom udržiavacom programe. V období od 09.12.2002 nastúpila ochrannú ambulantnú protitoxikomanickú liečbu uloženú rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T 110/2001 zo dňa 12.12.2001 popri podmienečnom treste odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou do 17.10.2004, nakoľko bola odsúdená za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi (skutok sa stal 07.11.2000 o 22,30 hod.) a za trestný čin podplácania (skutok sa stal 07.11.2000).

43. Súd posudzoval takéto správanie z hľadiska kontinuálnosti, teda či išlo o ojedinelé vybočenie z bežného štýlu jej života a zistil, že ďalšej trestnej činnosti sa žalobkyňa dopustila v období po spísaní Listiny o vydedení a to prečinu úverového podvodu, skutok sa stal 24.07.2006 (Okresný súd Bratislava III č. k. 3T 135/2010). Podľa trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II. č. k. 5T 221/2010 neoprávnene prechovávala pre vlastnú potrebu omamnú látku a to heroín, pričom uvedený skutok prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods.2,1 Tr. Zák. sa stal dňa 10.03.2007 a dňa 27.06.2007. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa 1 i v čase keď bola na metadónovom udržiavacom programe, prechovávala drogy a to konkrétne skladačky pervitínu. Je pravdou, že tejto trestnej činnosti sa dopustila rok po spísaní Listiny o vydedení avšak táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že jej štýl života sa nezmenil. Okrem toho v tom čase už bola tehotná so synom B. a mala 4 ročné dieťa. Zamestnaná nebola, ako uviedla, bola stále na materskej dovolenke a finančne ju podporoval partner. Na otázku právneho zástupcu, či jej partner pracoval, odpovedala záporne. Je teda otázkou, z akých finančných prostriedkov žila s dieťaťom. Z trestného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T 110/01 je nesporné, že žalobkyňa 1 sa podrobovala ambulantnej protitoxikomanickej liečbe, pričom CPLDZ v správe pre súd oznámilo, že menovaná sa dostavuje do zariadenia a v liečbe treba pokračovať.

44. Pokiaľ súd vychádzal z obsahu listiny o vydedení zo dňa 29.05.2006, nemal pochybnosti o tom, že dôvody o vydedení boli jednoznačne určené a bolo vecou žalobcov, aby predložili také dôkazy, ktoré by tvrdili opak skutočností uvádzaných poručiteľom v listine o vydedení. Určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu a nie jeho neplatnosť. Neplatnosť právneho úkonu môže nastať len z dôvodov uvedených v ust. § 37 až 40a Občianskeho zákonníka, ktoré však v predmetnom prípade na základe vykonaného dokazovania nie sú dané. Preto je právny úkon vydedenie potrebné považovať za platný, avšak vzhľadom skutočnosť, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dôvod vydedenia podľa § 469a ods.1 písm. d/ je daný na jeho účinnosť treba prihliadať v dedičskom konaní po poručiteľovi.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, keď v konaní žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania neexistencie dôvodu vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania (pripojené trestné spisy, výpoveď žalobkyne 1 o drogovej závislosti, správ Centra pre liečbu drogových závislostí) mal súd preukázané vedenie neusporiadaného života žalobkyňou v 1. rade, ktoré vykazovalo známky kontinuálnosti v čase pred spísaním závetu i po spísaní závetu. Súd mal na základe vyššie uvedeného za preukázané, že ani zaradenie žalobkyne v 1. rade do metadónovej liečby (či už na základe rozhodnutia žalobkyne v 1. rade alebo na základe rozhodnutia súdu) nemalo pozitívny vplyv na jej spôsob života, rovnako ani narodenie detí. V danom prípade život žalobkyne v 1. rade s najväčšou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote i v čase spísania závetu vzhľadom na všetky okolnosti a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo vybočoval z rámca všeobecnej predstavy o správaní v súlade s dobrými mravmi.

46. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

47. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.