Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Pc/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v konaní navrhovateľky: B. Z., Y.. XX.XX.XXXX, E. R. XX, XXX XX N., proti osobe, ktorej je navrhovateľka povinná platiť výživné (synovi navrhovateľky): N. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. Ú. XX/X, XXX XX J., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k plnoletému dieťaťu ( synovi navrhovateľky ) určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 13P/431/2009-547 zo dňa 7.2.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 5CoP/1/2013-637 zo dňa 31.7.2013 s účinnosťou od 10.12.2018.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2018 sa navrhovateľka domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi, ktorá bola naposledy uložená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/431/2009-547 zo dňa 07.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 5CoP/1/2013-637 zo dňa 31.07.2013. Dôvodom na podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti je, že osoba, voči ktorej má navrhovateľka uloženú povinnosť platiť výživné je plnoletá osoba a má informácie, že táto osoba už ukončila štúdium na Strednej odbornej škole v Prievidzi, Nábrežie Janka Kalinčiaka 1 a pracuje pre spoločnosť BROSE Prievidza spol. s r.o.. Ďalej uviedla, že syn s ňou nekomunikuje, preto nemá možnosť predložiť ohľadom zistených skutočností listinné dôkazy. Súdu navrhla tieto dôkazy v rámci konania zaobstarať. Výživné doposiaľ zasielala poštovou poukážkou na meno otca plnoletej osoby. Má za to, že jej vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi zanikla, nakoľko je schopný sám sa živiť.

2. K podanému návrhu sa podaním doručeným súdu dňa 18.03.2019 (č.l. 29) vyjadril syn navrhovateľky, ako plnoletá osoba, voči ktorej má navrhovateľka uloženú povinnosť platiť výživné, ktorý uviedol, že od navrhovateľky žiada zaplatiť výživné za december 2018 a január 2019 v sume 56,04 eur. Výživne žiadal zrušiť od 01.02.2019. Zároveň súhlasil, aby súd rozhodoval a konal v jeho neprítomnosti.

3. Súd vo veci vykonal ústne pojednávanie dňa 01.04.2019, v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľka ospravedlnila svoju neúčasť mailovým podaním doručeným súdu dňa 29.03.2019, z dôvodu ošetrovania dcéry, doklad OČR doručila spolu s ospravedlnením. Plnoletá osoba súhlasila s pojednávaním v jeho neprítomnosti podaním doručeným súdu dňa 18.03.2019. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi doloženými do konania, a to s rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/431/2009-547 zo dňa 07.02.2013 (č.l. 10) a s poštovými poukážkami (č.l. 11), ktorými navrhovateľka platila výživné. Z predmetného rozsudku súd zistil, že navrhovateľka bola povinná platiť na výživu vtedy mal. Mária sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima, k rukám otca dieťaťa,

mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred. Z predložených poštových poukážok je zrejmé, že navrhovateľka poukazovala výživné za obdobie od 01/2010 do 08/2018 v sume 27,13 eur, v mesiaci 9/2018 zaplatila sumu 28,08 eur a 2,00 eur a v 10/2018 zaplatila sumu 28,08 eur. Ďalej sa súd oboznámil s podaním zo dňa 10.03.2019 (č.l. 31), ktoré v rámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 6P/70/2016 doručil plnoletý syn navrhovateľky, kde uviedol, že je riadne zamestnaný a od navrhovateľky nežiada žiadne výživné. Na žiadosť súdu Stredná odborná škola obchodu a služieb v Prievidzi oznámila, že syn navrhovateľky navštevoval študijný odbor denného nadstavbového štúdia od 01.09.2017 do 11.03.2019, od 12.03.2019 už nie je žiakom tejto školy. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že táto osoba je zamestnancom od 05.11.2018 do 24.01.2019 a od 01.03.2019 doposiaľ v spoločnosti Brose Prievidza, spol. s r.o.. V rámci dokazovania sa súd tiež oboznámil s vyjadrením plnoletej osoby vo veci, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.03.2019 (uvedené v odseku 2 rozsudku).

4. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

5. Listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že osoba, voči ktorej je navrhovateľka povinná platiť výživné (syn navrhovateľky) je plnoletá osoba. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/431/2009-547 zo dňa 07.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 5CoP/1/2013-637 zo dňa 31.07.2013 bola navrhovateľke uložená povinnosť platiť výživné na v tom čase mal. syna - N. G.o výške 30 % zo sumy životného minima, k rukám otca, pravidelne mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Vyživovaciu povinnosť navrhovateľka plnila. Ďalej mal súd dostatočne preukázané, že syn navrhovateľky je riadne zamestnaný v spoločnosti Brose Prievidza, spol. s r.o., a to od 05.11.2018 do 24.01.2019 a od 01.03.2019 doteraz. V podaní, ktorým sa syn navrhovateľky vyjadroval v konaní žiadal, aby mu navrhovateľka zaplatila výživné za december 2018 a január 2019 s tým, že výživné žiadal zrušiť od 01.02.2019. Keďže syn navrhovateľky je plnoletý a je riadne zamestnaný, súd je toho názoru, že sú naplnené zákonné predpoklady na zrušenie výživného. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči jej synovi trvala do momentu, pokým sa syn nebol schopný sám živiť. Tým, že sa syn navrhovateľky zamestnal a poberá pravidelný mesačný príjem, má prostriedky na to, aby sa sám postaral o svoje potreby, čím je naplnený zákonný predpoklad, že táto osoba je schopná sa sama živiť. Navrhovateľke tým zároveň odpadla zákonná povinnosť vyživovať svojho syna.

6. S poukazom na vykonané dokazovanie má súd za to, že v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči plnoletému synovi určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/431/2009-547 zo dňa 07.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 5CoP/1/2013-637 zo dňa 31.07.2013 viac netrvá, preto ju s účinnosťou od 10.12.2018 zrušil.

7. Podľa § § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.